Zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov (úplné znenie zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

vyhlasuje

úplné znenie zákona z 18. decembra 1959 č. 76 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných Ústavou Československej socialistickej republiky z 11. júla 1960 č. 100 Zb., ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. v znení ústavného zákona z 20. decembra 1970 č. 126 Zb., zákonom z 5. júna 1969 č. 59 Zb., zákonom z 18. decembra 1969 č. 150 Zb., zákonom zo 17. novembra 1970 č. 100 Zb. a zákonom z 21. júna 1978 č. 65 Zb.

Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Úvodné ustanovenia

Občania Československej socialistickej republiky konajú vojenskú službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky budovaných na obranu slobody a nezávislosti štátu a socialistického zriadenia. Účelom zákona je upraviť služobné pomery vojakov v súlade so súčasným stavom výstavby ozbrojených síl, vytvoriť predpoklady na ďalšie zlepšovanie výkonu služby v ozbrojených silách a ustanoviť v zákone niektoré práva a povinnosti vojakov upravené doteraz rôznymi vojenskými predpismi.

DIEL I

VOJENSKÁ PRÍSAHA

§ 2

(1)

Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.

(2)

Vojaci sú povinní zložiť prísahu:

„Ja, občan Československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenému Komunistickou stranou Československa. Sľubujem, že budem vojakom statočným a disciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo. Svedomite sa budem učiť ovládať vojenskú techniku a zbrane, zverené mi pracujúcim ľudom, a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády Československej socialistickej republiky čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický poriadok proti každému nepriateľovi. Pre obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej socialistickej republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj život na dosiahnutie víťazstva. Tak prisahám!“.

DIEL II

VOJENSKÉ HODNOSTI

§ 3

(1)

Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom politických kvalít, vojenských znalostí, skúseností a schopnosti veliť vojskám alaebo vykonávať funkcie v štáboch a zariadeniach ozbrojených síl.

(2)

Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím na ich morálno-politické a odborné kvality, výsledky služobnej činnosti, zásluhy, funkčné zaradenie a dĺžku vojenskej služby.

§ 4

Ustanovujú sa tieto hodnosti:

a)

mužstva: vojak,

b)

poddôstojník: slobodník, desiatnik, čatár,

c)

praporčík: rotný, rotmajster, nadrotmajster, podpáporčík, práporčík, nadpráporčík,

d)

dôstojníkov: podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,

e)

generálov: generálmajor, generálporučík, generálplukovník, armádny generál.

§ 5

Vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti

(1)

Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do výšších hodností, prislúcha hodnosť vojaka.

(2)

Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí splňujú morálnopolitické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi.

(3)

Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády Československej socialistickej republiky. Do hodností dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov vymenúvajú a povyšujú minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené.

§ 6

Odňatie vyššej hodnosti

(1)

Vyššia hodnosť

a)

sa odníme vojakovi, ktorý svojím konaním preukázal nepriateľský pomer k socialistickému zriadeniu;

b)

môže sa odňať vojakovi, ktorý sa dopustil takého konania, ktoré je v príkrom rozpore s morálno-politickými požiadavkami kladenými na príslušníkov veliteľského zboru ozbrojených síl.

(2)

Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.

(3)

Odňatie hodnosti navrhujúú komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(4)

Generálom odníma hodnosť prezident Československej socialistickej republiky na návrh vlády Československej socialistickej republiky. Ostatným vojakom odnímajú hodnosť minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, práporčíkom a poddôstojníkom aj orgány nimi na to splnomocnené.

(5)

Ustanovenia Trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.

§ 7

Udeľovanie hodnosti

(1)

Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.

(2)

Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.

(3)

Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu služobných príjmov alebo dávok nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia.

(4)

Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.

§ 8

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

DIEL III

VOJENSKÁ ROVNOŠATA

§ 9

(1)

Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný výstroj, pokiaľ minister národnej obrany Československej socialistickej republiky alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky neurčí inak.

(2)

Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnnia občiansky odev.

(3)

Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky, ktorí určia aj zásady pre nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi mimo činnej služby a určia pritom ich práva a povinnosti.

DIEL IV

USTANOVENIE VOJAKOV DO FUNKCIÍ

§ 10

(1)

Vojaci sú vyberaní a ustanovovaní do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl podľa politických a odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností a so zreteľom na osoobné vlastnosti spravidla po získaní zodpovedajúceho vzdelania a praxe.

(2)

Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú z nich minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené. Toto ustanovenie sa netýka funkcií, do ktorých ustanovuje prezident Československej socialistickej republiky alebo do ktorých sa ustanovuje podľa osobitných predpisov.

(1)

Vojaci môžu byť v prípadoch, ktoré nestrpia odklad, zbavení výkonu funkcie nadriadenými najmenej o dva stupne vyššími.

(4)

Podrobnosti určia ministernárodnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

DIEL V

ČAS ZAMESTNANIA A DOVOLENKA

§ 11

Čas zamestnania

(1)

Nevyhnutnou podmienkou úspešnej obrany vlasti je stála bojová pohotovosť ozbrojených síl. Zabezpečovanie stálej bojovej pohotovosti nedovoľuje, aby sa na vojakov v činnej službe vzťahovali všeobecné predpisy o úprave pracovných podmienok zamestnancov; najmä sa na nich nevzťahujú predpisy o práci nadčasovej, práci nočnej a o práci v dňoch pracovného pokoja.

(2)

Rozdelenie a dĺžka času zamestnania sa určuje služobnými predpismi a rozkazmi podľa konkrétnych služobných úloh.

(3)

Nadriadení sú povinní umožniť svojim podriadeným politický, odborný a kultúrny rast, plnenie ostatných občianskych povinností a odpočinok úmerný dĺžke času zamestnania a obťažnosti výkonu služby.

§ 12

Dovolenka

(1)

Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere desať dní v každodm roku základnej služby. Túto výmeru dovolenky môže predĺžiť so zreteľom na náročnosť výkonu služby až o päť dní orgán splnomocnený na to kompetentným ministrom.

(2)

Vojaci z povolania a vojaci v ďalšej službe majú nárok na riadnu dovolenku, vo výmere tridsať dní v jednom kalendárnom roku. Ak nemožno z mimoriadnych dôvodov udeliť riadnu dovolenku v priebehu kalendárneho roku, poskytne sa v prvom štvrťročí nasledujúceho kalendárneho roku.

(3)

Zo závažných dôvodov možno udeliť vojakom dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti alebo krátku (osobitnú) dovolenku za podmienok a v rozsahu určenom ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(4)

Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

DIEL VI

VOJENSKÉ DISCIPLINÁRNE PRÁVO

§ 13

(1)

Každý vojak je povinný zachovávať vojenskkú disciplínu a upevňovať ju.

(2)

Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených k uvedomelej vojenskej dissciplíne. Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne tresty. Táto vojenská disciplinárna práávomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského poriadku a disciplíny.

§ 14

Rozsah vojenskej discilinárnej právomoci

Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

osoby, ktoré sa povolaním do zvláštnej služby stali príslušníkmi ozbrojených síl,

c)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

d)

vojaci mimo činnej služby pre disciplinárne priestupky spáchané vo vojenskej rovnošate,

e)

osoby, ktoré mali nastúpiť vojenskú činnú službu, pre nenastúpenie tejto služby, pokiaľ nejde o trestný čin,

f)

vojnoví zajatci.

§ 15

Odmeny za disciiplínu

(1)

Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských povinností.

(2)

Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného odznaku a mimoriadne povýšenie.

§ 16

Disciplinárny priestupok

Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu, pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona, zákona o prečinoch alebo podľa iných predpisov.

§ 17

Disciplinárne tresty

(1)

Disciplinárnymi trestami sú: pokarhanie, poriadkové tresty, tresty odňatia slobody, trest zníženia hodnosti o jeden stupeň a u poddôstojníkov aj trest odňatia hodnosti.

(2)

Disciplinárnymi trestami odňatia slobody sú: väzenie a domáce väzenie.

(3)

Najvyššia výmera disciplinárneho trestu odňatia slobody sa určuje na 21 dní.

§ 18

Ukladanie disciplinárnych trestov

(1)

Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie, napomenutie a pod.).

(2)

Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia, okolnostiam, za ktorých bol spáchaný skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému účinku trestu na previinilého a a na morálny stav jednotky.

(3)

Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred uložením trestu.

§ 19

Podmienečný odklad výkonu trestu

Veliteľ, ktorý uložil disciplinárny trest, môže podminečne odložiť jeho výkon na skúšobnú dobu od jedného do troch mesiacov, ak je vzhľadom na predošlé chovanie potrestaného a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

§ 20

Odvolanie

(1)

Potrestaný sa môže odvolať do dddvoch dní proti uloženému disciplinárnemu trestu, ak je toho názoru, že disciplinárny priestupok nespáchal, aalebo ak prekročil veliteľ svoju disciiplinárnu právomoc.

(2)

Pri trestoch odňatie slobody sa môže potrestaný odvolať i proti výške uloženého trestu, ak je toho názoru, že veliteľ porušil pri uložení trestu ustanovenie § 18 ods. 2.

(3)

Odvolanie má pri trestoch odňatia slobody odkladný účinok.

(4)

Potrestaný môže podať odvolanie s odôvodnením najbližšiemu nadriadenému toho, kto trest uložil. Nadriadený môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti. Proti rozhodnutiu nadriadeného o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 21

(1)

Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného roku odo dňa, keď bol spáchaný.

(2)

Disciplinárny trest možno zahladiť.

§ 22

Podrobnejšiu úpravu vojenského dsciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok, ktorý vydá prezident Československej socialistickej republiky.

DIEL VII

VOJACI Z POVOLANIA

§ 23

Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Československej socialistickej republiky bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí splňujú morálno-politické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi.

§ 24

(1)

Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služoobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

(2)

Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.

§ 25

Vznik a zánik služobného pomeru

Služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.

§ 26

Prepustenie zo služobného pomeru

(1)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci,

a)

ktorých uznala vojenská lekárska komisia za neschopných na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov,

b)

pre ktoroých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl iné služobné zariadenie,

c)

pre služobnú nespôsobilosť na základe hodnotenia,

d)

ktorí majú na základe uznesenia vlády Československej socialistickej republiky prejsť k civilným orgánom alebo organizáciám na funkcie neplánované pre vojakov z povolania.

(2)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov,

a)

ktorí vo vojenskej činnej službe dosiahli vekovú hranicu ustanovenú v brannom zákone,

b)

ktorí splňujú podmienky nároku na starobný dôchodok,

c)

u ktorých vojenská lekárska komisia zistila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie,

d)

na vlastnú žiadosť z dôdvodov hodných osobitného zreteľa,

e)

ktorí sa dopustili konania závažným spôsobom znevažujúceho hodnosť generála, dôstojníka alebo práporčíka,

f)

ktorí boli právoplatne odsúdení súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody.

(3)

Vojaci z povolania, ktorí dosiahli vekovú hranicu ustanovenú na zotrvanie vo vojenskej činnej službe, môžu byť so svojím súhlasom ponechaní podľa potrieb ozbrojených síl v služobnom pomere nad ustanovenú vekovú hranicu na základe rozhodnutia ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky alebo ministra vnútra Československej socialistickej republiky alebo orgánov nimi na to splnomocnených. Zo služobného pomeru sa podľa odseku 2 písm. a) prepustia vojaci, ktorí s ponechaním v ňom nad ustanovenú vekovú hranicu nesúhlasia.

(4)

O prepustení vojaka z povolania podľa odseku 2 písm. e) alebo f) sa môže rozhodnúť iba do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dôvod na prepustenie zistil, najneskoršie však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(5)

Návrhy na prepustenie vojakov z povolania podľa odseku 2 písm. e) a f) posudzujú komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(6)

Vojak z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru, musí byť o prepustení upovedomený najmenej tri mesiace vopred, ak obojstrannou dohodou nie je určené inak.

§ 27

(1)

O prijatí do služobného pomeru a o prepustení z neho rozhodujú u vojakov z povolania vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky; u práporčíkov z ppovolania orgány splnomocnené na to príslušnými ministrami.

(2)

O prepustení podľa § 26 ods. 2 písm. d) rozhodujú vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky.

§ 28

(1)

Vojaci z povolania sú ppovinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať svoje politické a odborné znalosti i telesnú zdatnosť.

(2)

Premiestenie vyžadované vojakom z povolenia zo závažných dôvodov možno uskutočniť, ak to dovoľuje záujem služby.

(3)

Vojakom z povolania zabezpečujú orgány Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra byt v mieste ich služobného zaradenia. Ustanovenia zákona o hospodárení s bytmi zostávajú nedotknuté.

§ 28a

(1)

Vojakom z povolania sa môže na upevnenie ich fyzickej zdatnosti, telesného a duševného zdravia poskytnúť preventívna rehabilitácia v dĺžke 14 kalendárnych dní v roku.

(2)

Vojakom z povolania s oslabeným zdravotným stavom sa môže na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívna rehabilitácia formou kúpeľného liečenia alebo starostlivosti v ozdravovaniach spojená s časťou riadnej dovolenky.

(3)

Podmienky poskytovania a spôsob preventívnej rehabilitácie určia vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 29

(1)

Vojakom z povolania sa nedovoľuje uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové práce môžu len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

(2)

Vojaci z povolania môžu študovať na školách mimo ozbrojených síl len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

§ 30

(1)

Vojaci z povolania môžu byť pridelení k civilným orgánom a organizáciám na plnenie úloh obranného charakteru a iných špeciálnych úloh s ponechaním vo vojenskej činnej službe.

(2)