Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o kategorizácii lesov, spôsoboch hospodárenia a hospodárskej úprave lesov

Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

zo 16. januára 1978

Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 23 ods. 5 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch a § 7 ods. 3 a § 5 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva:

§ 1

Ochranné lesy a lesy osobitného určenia

(1)

Ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa vyhlasujú spravidla pri vypracúvaní lesných hospodárskych plánov.

(2)

Za ochranné lesy sa vyhlasujú:

a)

lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú sutiny, strže, hrebene a stráne so súvisle vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy a hlboké rašeliniská,

b)

vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov, lesy na exponovaných horských hrebeňoch pod silným klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo vzniku lavín,

c)

lesy v pásme kosodreviny,

d)

lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy.

(3)

Za lesy osobitného určenia sa môžu vyhlásiť:

a)

lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov, ak ide o pásma I.stupňa,1)

b)

lesy v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prirodzene sa vyskytujúcich stolných minerálnych vôd,2) kúpeľné lesy a lesy v okolí zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti,

c)

lesné parky a prímestské lesy,

d)

lesy v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach,3)

e)

časti lesov národných parkov a chránených krajinných oblastí a ďalšie územia chránené podľa predpisov o štátnej ochrane prírody,4) vyžadujúce odlišný spôsob hospodárenia,

f)

lesy postihované exhalátmi tak, že vyžadujú odlišný spôsob hospodárenia,

g)

lesy určené na lesnícky výskum,

h)

lesy, v ktorých odlišný spôsob hospodárenia vyžadujú iné dôležité potreby spoločnosti.

§ 2

Hospodárske lesy

(1)

Hospodárske lesy sú všetky lesy, ktoré neboli vyhlásené za ochranné lesy alebo za lesy osobitného určenia.

(2)

V hospodárskych lesoch sa zohľadnia požiadavky na zachovanie a zlepšenie ostatných funkcií lesov v rámci diferencovaného hospodárenia.

§ 3

Hospodársky tvar lesa

(1)

Výsledkom spôsobu hospodárenia je hospodársky tvar lesa. Základným hospodárskym tvarom lesa v hospodárskych lesoch je vysoký les (semenný). V ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia je prípustný s ohľadom na plnenie svojich funkcií hospodársky tvar lesa nízkeho (výmladkového) a hospodársky tvar lesa stredného (združeného).

(2)

Do vysokého lesa sa zaraďujú aj lesy výmladkového pôvodu s dostatočným počtom kvalitných stromov.

(3)

V hospodárskych lesoch sa stredné lesy (združené) a nízke lesy (výmladkové) postupne prevádzajú na vysoký les; v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia sa okrem prípadov uvedených v odseku 1 postupuje obdobne.

(4)

V nízkych lesoch (výmladkových), ktorých drevinové zloženie, akosť, genetická hodnota a stanovištné pomery umožňujú prirodzenú obnovu, sa vykoná prevod s jej využitím; v ostatných prípadoch sa vykoná prevod holorubom.

§ 4

Hospodársky spôsob a jeho formy

(1)

V rámci diferencovaného hospodárenia v lesoch sa použije hospodársky spôsob rúbaňový a výnimočne hospodársky spôsob výberkový.

(2)

Hospodársky spôsob rúbaňový má formu holorubnú maloplošnú, holorubnú veľkoplošnú, odrubnú, podrastovú maloplošnú a podrastovú veľkoplošnú. Hospodársky spôsob výberkový má formu stromovú a skupinovitú.

(3)

Pri forme holorubnej maloplošnej a podrastovej maloplošnej je šírka rubu najviac dvojnásobkom priemernej výšky obnovovaného lesného porastu a nesmie prekročiť 3 hektáre,5) pri forme odrubnej šírka rubu dosahuje najviac priemernú výšku obnovovaného lesného porastu. Pri forme holorubnej veľkoplošnej a podrastovej veľkoplošnej veľkosť rubu nesmie prekročiť 5 hektárov.5)

§ 5

Určovanie hospodárskeho spôsobu a jeho foriem

(1)

Hospodársky spôsob a jeho formy v hospodárskych lesoch je určený pre jednotlivé hospodárske súbory v prílohe.

(2)

V lesoch osobitného určenia sa hospodársky spôsob a jeho formy pre hospodárske súbory podľa odseku 1 použijú obdobne s prihliadnutím na ich osobitné poslanie.

(3)

V hospodárskych lesoch, ktorých stav umožňuje účinne zvyšovať produkciu akostnej drevnej hmoty alebo v ktorých sa vyžaduje významnejšie plnenie iných funkcií, použije sa hospodársky spôsob rúbaňový podrastovej maloplošnej formy alebo holorubnej maloplošnej formy maximálne na priemernú výšku obnovovaného lesného porastu a odrubná forma. Vo vhodných biologických a technických podmienkach na zabezpečenie integrovaných funkcií lesov sa môže použiť hospodársky spôsob výberkový so skupinovou a stromovou formou.

(4)

Hospodársky spôsob rúbaňový holorubnej maloplošnej formy s holorubmi s maximálnou šírkou dvojnásobnej priemernej výšky obnovovaného lesného porastu sa použije, ak sa tým nenarušia dosiahnutie obnovného cieľa, ochrana lesných porastov a pôdy a mimoprodukčné funkcie lesa, najmä:

a)

v rovnorodých smrečinách,

b)

v bukových lesných porastoch na severných expozíciách,

c)

v lesných porastoch, kde skutočný prírastok silne poklesol pod možný prírastok stanovišťa (napr. prestarnuté lesné porasty),

d)

v nízkoprodukčných a nekvalitných lesných porastoch s málo významným plnením mimoprodukčných funkcií lesa,

e)

v silne poškodených lesných porastoch,6)

f)

vo veľmi preriedených (rovnomerne 0,6 a menej) a zaburinených lesných porastoch, kde zanikla možnosť prirodzenej obnovy,

g)

v previsoch, ktoré treba urýchlene vyťažiť,

h)

v lesných porastoch provenienčne nevhodných.

(5)

V lesoch v blízkom okolí sídlisk, verejných dopravných zariadení a v turistických oblastiach možno použiť len osobitne formované holoruby s kombináciou clonných rubov tak, aby sa nimi nenarušil charakter a estetický vzhľad krajiny.

(6)

Premeny možno vykonávať len v lesných porastoch podstatne zmeneného drevinového zloženia, pri ktorých nie sú predpoklady dosiahnutia produkcie akostnej drevnej hmoty zodpovedajúcej danému stanovišťu a nie je účelné najmä z hľadiska ochrany lesa a plnenia integrovaných funkcií ich ponechať do doby rubnej zrelosti.

Prvý oddiel

Hospodárska úprava lesov

§ 6

Poslanie hospodárskej úpravy lesov

(1)

Poslaním hospodárskej úpravy lesov je priestorovo a časovo upraviť les a hospodárenie v ňom tak, aby sa zabezpečili tak produkčné, ako aj ostatné funkcie lesov pri súčasnom utváraní predpokladov na racionalizáciu hospodárenia v lese, ďalej poskytovať podklady pre riadenie lesného hospodárstva v rámci národného hospodárstva aj pre operatívne a cieľavedomé hospodárenie v lesoch a jeho hodnotenie.

(2)

Tieto úlohy sa riešia s uplatnením najnovších vedeckých poznatkov z oblasti ekológie, techniky a ekonomiky a v súlade s dlhodobými výhľadmi rozvoja lesného hospodárstva.

(3)

Úlohy uvedené v odseku 1 vykonáva samostatná organizácia pre hospodársku úpravu lesov.7)

§ 7

Rozdelenie lesa

(1)

Z hľadiska rozdelenia lesa sa lesy členia na lesné hospodárske celky, hospodárske súbory, dielce, prípadne čiastkové plochy a porastové skupiny. Dočasne sa so súhlasom krajského národného výboru môže ponechať rozdelenie lesa aj na oddelenia a porasty.

(2)

Lesný hospodársky celok je trvalá najvyššia hospodárskoúpravnícka jednotka, pre ktorú sa vypracúva lesný hospodársky plán; vytvára sa na návrh organizácie pre hospodársku úpravu lesov so zreteľom na organizačné jednotky lesného hospodárstva, bez ohľadu na právo užívania lesných pozemkov. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“) môže na návrh organizácie pre hospodársku úpravu lesov a na základe vyjadrenia krajského národného výboru povoliť úpravy hraníc lesného hospodárskeho celku v osobitne odôvodnených prípadoch len v súvislosti s obnovou lesných hospodárskych plánov.

(3)

Hospodársky súbor (príloha) je časť lesa s jednotnými prírodnými podmienkami, porastovými pomermi a rovnakým funkčným zameraním. Je základnou jednotkou pre rámcové plánovanie so zameraním na uplatnenie diferencovaných spôsobov hospodárenia, na vyjadrenie skladby a stavu lesa a na ťažbovú úpravu.

(4)

Základnou jednotkou priestorového rozdelenia lesa je dielec ako trvalá najnižšia hospodárskoúpravnícka jednotka; je v podstate produkčne jednotný, prevádzkovo samostatný a hospodársky zvládnuteľný. Je základnou jednotkou zisťovania stavu lesa, plánovania lesnej výroby, evidencie a kontroly hospodárenia. Podľa potreby sa v ňom vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny.

(5)

Čiastkové plochy sa vytvárajú v dielci vtedy, keď sa dielec skladá z niekoľkých výrazne odlišných lesných porastov, ktoré majú nepohyblivé hranice a presahujú určenú výmeru (0,3 hektára). Čiastkové plochy preberajú na seba úlohy základnej hospodárskoúpravníckej jednotky. Hranice čiastkových plôch sa až do vytvorenia jednotného dielca nemenia.

(6)

Porastové skupiny sa vytvárajú v obnovovaných lesných porastoch vtedy, keď sa dielec alebo čiastková plocha skladá z lesných porastov s pohyblivými hranicami.

(7)

Hranice dielcov (oddelení a porastov) musia byť v teréne označené.

(8)

Rozdelenie lesa v členení uvedenom v odseku 1 sa zachová aj v prípade vyhlásenia oblasti lesov.8)

(9)

Lesné hospodárske celky v lesoch, ktoré spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva riadené Federálnym ministerstvom národnej obrany, sa členia na oddelenia a porasty.

§ 8

Časová úprava lesa

(1)

Rubná zrelosť predstavuje v hospodárskych lesoch vek dielca, čiastkovej plochy, porastovej skupiny alebo porastu (ďalej len „lesný porast“), keď je najvýhodnejšie ho ťažiť z hľadiska základných princípov hospodárenia. Vek rubnej zrelosti sa určuje na základe kulminácie celkového priemerného hodnotového prírastku podľa lesných drevín, bonít, zakmenenia a kvality a s ohľadom na bezpečnosť, prípadne aj ďalšie činitele.

(2)

Rubná zrelosť predstavuje v ochranných lesoch vek lesného porastu, keď prestáva už optimálne plniť svoje poslanie. Určuje sa na základe fyzickej zrelosti lesných porastov podľa lesných drevín a stavu lesných porastov.

(3)

Rubná zrelosť v lesoch osobitného určenia sa posúva od rubnej zrelosti určenej z produkčného hľadiska smerom k fyzickej zrelosti lesných porastov podľa vzájomného pomeru významnosti produkčnej funkcie a ostatných funkcií lesa.

(4)

Rubná doba ako rámcová produkčná doba lesných porastov sa určí s ohľadom na zabezpečenie produkcie dreva v množstve a kvalite, na plnenie a zlepšovanie ostatných funkcií lesov a na hospodárnosť prevádzkovej činnosti.

(5)

Dĺžka rubnej doby sa rieši v hospodárskych súboroch v rámci určeného rozpätia (príloha).

(6)

Obnovená doba je daná počtom rokov od začiatku obnovy lesných porastov do jej ukončenia. Je rozličná podľa hospodárskych súborov (príloha) s ohľadom na hospodársky súbor a jeho formu, hospodársky tvar lesa a cieľové drevinové zloženie následného lesného porastu.

§ 9

Zisťovanie stavu lesa a prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienok hospodárenia

(1)

Súčasný stav lesa zisťovaný v rámci hospodárskej úpravy lesov je nevyhnutným podkladom pre plánovanie a riadenie výroby v lesnom hospodárstve.

(2)

Stav lesa v jednotlivých lesných porastoch sa vyjadruje týmito základnými číselnými údajmi: plochou, vekom, zakmenením, zastúpením lesných drevín, výškou, hrúbkou kmeňa, rastovým stupňom, bonitou a drevnou hmotou. Číselné údaje sa doplnia údajmi o stanovišti a slovným opisom stavu lesného porastu, ktorý dopĺňa číselné údaje. Opis stavu lesného porastu možno rozšíriť o údaje potrebné na prípravu výroby.

(3)

Prírodné, spoločenské, technické a ekonomické podmienky hospodárenia v jednotlivých lesných porastoch sa vyjadrujú hospodárskoúpravníckou typizáciou, ktorá je výsledkom jednotlivých prieskumov; v jej rámci sa zisťujú:

a)

lesné typy,

b)

prevádzkové súbory,

c)

funkčné typy udávajúce stupeň ohrozenia lesných porastov niektorým škodlivým činiteľom (napr. vetrom) v ohrozených oblastiach,

d)

ochranárske typy udávajúce stupeň ohrozenia lesných porastov niektorým škodlivým činiteľom (napr. vetrom) v ohrozených oblastiach,

e)

fenotypy,

f)

technologické typy s prihliadnutím na ekonomické hľadiská.

(4)

Plochy všetkých jednotiek priestorového rozdelenia lesa sa zisťujú počtárskym alebo grafickým spôsobom. Zistené plochy sa vyrovnávajú na štvorce, na prevzaté výmery zo starého lesného hospodárskeho plánu, prípadne sa vyrovnávajú na skupiny parciel. Spôsob zisťovania plôch sa určí v základnom protokole.

(5)

Vek sa odvodzuje z doterajších lesných hospodárskych plánov a z lesnej hospodárskej evidencie; v sporných prípadoch sa preskúša na vývrtoch. Pri lesných porastoch zakladaných sadbou sa neprihliada na vek sadeníc. Pri rôznovekých lesných porastoch, kde nie je možné určiť hranicu vekovo odlišných skupín, určí sa stredný vek.

(6)

Zakmenenie sa odvodí ako pomer redukovanej porastovej plochy k skutočnej ploche; redukovaná porastová plocha je súčet redukovaných plôch pre všetky lesné dreviny vyplývajúci z pomeru skutočnej porastovej zásoby (prípadne kruhovej plochy) k tabuľkovej porastovej zásobe (kruhovej ploche). V lesných porastoch, kde sa porastová zásoba nezisťovala priamym meraním, sa zakmenenie odhaduje.

(7)

Zastúpenie lesných drevín v lesných porastoch vyjadrené percentách plochy sa určí

a)

v lesných porastoch, kde sa porastová zásoba drevnej hmoty zistila priamym meraním, ako pomer skutočného plošného podielu jednotlivých hlavných lesných drevín,

b)

v ostatných lesných porastoch odhadom.

(8)

Výška a hrúbka kmeňa (1,30 m nad zemou) sa zisťuje pri jednotlivých hlavných lesných drevinách v lesných porastoch.

(9)

Rastový stupeň sa určí podľa vývojového štádia lesného porastu.

(10)

Bonita udáva produkčnú schopnosť lesných drevín na danom stanovišti. Zisťuje sa pre jednotlivé lesné dreviny podľa platných rastových tabuliek.

(11)

Spôsoby zisťovania porastových zásob drevnej hmoty sa rozlišujú podľa kategórií lesov, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu, stavu lesného porastu (rozrôznenosti zásoby), požadovanej presnosti a hospodárnosti; zisťujú sa v m^3 bez kôry na pni

a)

vo vysokom hospodárskom lese s hospodárskym spôsobom rúbaňovým sa porastové zásoby zisťujú:

1.

v lesných porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným priemerkovaním, prípadne priemerkovaním obnovných prvkov; pri reprezentatívnych metódach musí intenzita a rozsah výberu zodpovedať stupňu rozrôznenosti zásoby tak, aby sa dosiahla presnosť ± 10% (pri spoľahlivosti 95%); celoplošné priemerkovanie sa použije vo veľmi rôznorodých porastoch, v lesných porastoch s nízkym zakmenením (0,4 a nižším), v lesných porastoch, ktorých výmera nedosahuje 3 ha a v lesných porastoch s plánovaným dokončením obnovy v desaťročí,

2.

v lesných porastoch rubného veku, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s požadovanou presnosťou ± 10% (pri spoľahlivosti 95%),

3.

v ostatných lesných porastoch matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s požadovanou presnosťou ± 15% (pri spoľahlivosti 95%) alebo metódou rastových tabuliek,

b)

vo vysokom hospodárskom lese s hospodárskym spôsobom výberkovým sa porastové zásoby zisťujú celoplošným priemerkovaním,

c)

porastové zásoby šľachteného topoľa sa zisťujú metódou rastových tabuliek alebo metódou porastového vzorníka na podklade hektárového počtu stromov a objemu stredného kmeňa,

d)

v lesoch osobitného určenia sa porastové zásoby zisťujú obdobne ako v hospodárskych lesoch, s prihliadnutím na diferencovaný spôsob hospodárenia,

e)

v ochranných lesoch sa porastové zásoby zisťujú metódou rastových tabuliek,

f)

v nízkom hospodárskom lese a v nízkom lese v prevode na les vysoký sa porastové zásoby odvodia z predchádzajúcich ťažbových výsledkov alebo metódou rastových tabuliek,

g)

v odôvodnených prípadoch môže byť určený odlišný spôsob zisťovania porastových zásob v základnom protokole.

(12)

Pri priemerkovaní naplno sa výpočet porastových zásob vykoná pomocou hmotových tabuliek, prípadne jednotných hmotových kriviek s presnosťou ± 5 %. Intenzita a rozsah výberu skusných plôch pri štatistických reprezentatívnych metódach musí zodpovedať stupňu hrúbkovej rozrôznenosti lesného porastu tak, aby sa dosiahla presnosť ± 10 %.

(13)

Pre všetky hospodárske súbory sa zisťuje priemerný rubný prírastok (PRP), celkový priemerný prírastok (CPP), celkový bežný prírastok (CBP).

(14)

Priemerný rubný prírastok a celkový priemerný prírastok sa zisťuje pre hospodársky súbor ako celok pomocou rastových tabuliek na základe plochy, zastúpenia lesných drevín, ich priemernej bonity a zakmenenia. Celkový bežný prírastok sa zisťuje obdobne podľa vekových stupňov.

§ 10

Ťažbová úprava lesa

(1)

V lesoch je prípustná ťažba pri výchove a obnove lesných porastov v rozsahu a do výšky určenej lesnými hospodárskymi plánmi. Pri určení výšky ťažieb sa uplatňuje ako prvoradá rozšírená reprodukcia, ako druhoradá ťažbová vyrovnanosť, v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia musí ťažbová úprava zabezpečiť predovšetkým plnenie ostatných funkcií lesov.

(2)

Výška ťažieb sa odvodzuje pre hospodárske súbory, pričom plošne menej významné hospodárske súbory sa združujú alebo priraďujú k hospodárskym súborom s obdobnými podmienkami.

(3)

Celková ťažba sa skladá z obnovnej (rubnej) ťažby a výchovnej (predrubnej) ťažby. V lesoch s hospodárskym spôsobom výberkovým sa určí len celková ťažba. Údaje o ťažbách sa uvádzajú v m^3 bez kôry pri pni (po spracovaní).

(4)

Výška obnovnej ťažby

a)

pre hospodárske súbory sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie odvodí vo vekových stupňoch týmito ťažbovými percentami: