Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Na uskutočnenie sociálneho programu vytýčeného komunistickou stranou Československa, smerujúceho k ďalšiemu upevňovaniu životných istôt občanov, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

(1)

Socialistický spoločenský poriadok a rozvoj spoločenskej výroby sú základom životných a sociálnych istôt občanov Československej socialistickej republiky tak v čase ich pracovnej činnosti, ako aj v čase, keď pre starobu alebo invaliditu nemôžu uspokojovať svoje potreby z vlastnej práce alebo keď potrebujú pomoc spoločnosti z iných dôvodov.

(2)

Rozvoj výrobných síl a priemyselné formy práce v socialistickej poľnohospodárskej výrobe zblížili pracovné a životné podmienky družstevných roľníkov a pracovníkov; tým sa umožňuje zjednotiť sociálne zabezpečenie pracovníkov v pracovnom pomere a družstevných roľníkov.

(3)

Jednotné sociálne zabezpečenie vychádza zo socialistických zásad a zaručuje právo na zabezpečenie všetkým občanom. Výška dávok dôchodkového zabezpečenia sa určuje predovšetkým pracovnými zásluhami; zároveň sa sledujú aj sociálne hľadiská, najmä zabezpečením pozostalých pri strate živiteľa, zvýšením výmery dôchodku, ak je jediným zdrojom príjmu dôchodcu (jeho rodiny), a výhodnejšou úpravou dávok pre invalidných občanov.

(4)

Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Na dôchodkové zabezpečenie podľa tohto zákona neplatia pracujúci príspevky. Na vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa zúčastňujú prostredníctvom svojich volených orgánov.

(5)

Dôchodky z dôchodkového zabezpečenia ani dávky a služby sociálnej starostlivosti nepodliehajú dani.

(6)

V súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich sa zvyšujú aj vyplácané (prv priznané) dôchodky.

§2

(1)

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa:

a)

dôchodkové zabezpečenie,

b)

zabezpečenie dôchodcov niektorými ďalšími dávkami,

c)

zabezpečenie členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,

d)

sociálnu starostlivosť.

(2)

Zabezpečenie občanov bezplatnou liečebno-preventívnou starostlivosťou, dávkami v chorobe, ťarchavosti a materstve a zabezpečenie rodiny, matiek a detí niektorými ďalšími dávkami upravujú osobitné predpisy.1)

PRVÝ DIEL

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 3

Na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení:

a)

pracovníci v pracovnom pomere, učni a členovia výrobných družstiev,

b)

členovia jednotných roľníckych družstiev,

c)

pracujúci, ktorí podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä poslanci národných výborov, členovia orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, advokáti, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou a občania poskytujúci služby a opravy na základe povolenia národného výboru,

d)

vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci zborov nápravnej výchovy,

e)

bojovníci proti fašizmu, obete vojny a fašistickej perzekúcie v čase neslobody, ako aj účastníci oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (§ 51),

f)

vedeckí pracovníci, spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, novinári, výkonní umelci a artisti, (ďalej len "pracujúci").

§ 4

Pri úplnej (čiastočnej) invalidite vzniknutej následkom úrazu za okolností uvedených v zákone lebo vo vykonávacích predpisochn sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení ako pracujúci aj

a)

občania vykonávajúci službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania; títo občania sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení aj pri úplnej (čiastočnej) invalidite vzniknutej následkom ochorenia (§48);

b)

príslušníci Ľudových milícií, pomocníci Pohraničnej stráže, členovia Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, občania povolaní na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky a účastníci brannej výchovy (§49);

c)

účastníci krátkodobých alebo neplatených brigád, dobrovoľní požiarnici, darcovia krvi, dobrovoľní zdravotníci Československého červeného kríža, účastníci organizovanej telesnej výchovy a ďalší občania, o ktorých to ustanovia vykonávacie predpisy; tieto predpisy upravia aj bližšie podmienky a rozsah účasti týchto občanov na dôchodkovom zabzpečení.

§ 5

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení aj pozostalí po pracujúcich (dôchodcoch) a ostatných občanoch (dôchodcoch) uvedených v predchádzajúcich ustanoveniach.

§ 6

V rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom sa zabezpečujú aj

a)

občania, ktorí dosiahli vek 65 rokov alebo sa stali úplne invalidnými a nie sú inak zabezpečení,

b)

občania, ktorí pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohli byť zamestnaní, a pozostalí po týchto občanoch požívajích invalidný dôchodok.

§ 7

Jednotlivo hospodáriaci roľníci a iné samostatne hospodáriace osoby a pozostalí po nich sú zúčastnení na dôchodkovom poistení za podmienok a v rozsahu ustanovených vykonávacími predpismi (§ 172 ods.4).

§ 8

Druhy dávok dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

a)

dôchodky

1.

starobný,

2.

invalidný a čiastočne invalidný,

3.

za výsluhu rokov a čiasočný dôchodok za výsluhu rokov,

4.

vdovský,

5.

sirotský,

6.

manželky,

7.

osobný,

8.

sociálny;

b)

výchovné k dôchodkom;

c)

zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť.

§ 9

Všeobecné ustanovenia o podmienkach dávok

(1)

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabepečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach a v spoločných ustanoveniach o dávkach, prípadne pokiaľ ide o niektoré skupiny pracujúcich, vo vykonávacích predpisoch.

(2)

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa spravujú predovšetkým

a)

dĺžkou doby zamestnania, ktorým sa rozumie zamestnanie v pracovnom (učebnom) pomere, pracovná činnosť v pomere členy výrobného družstva a člena jednotného roľníckeho družstva, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok;

b)

pracovnou kategóriou, do ktorej je zamestnanie zaradené,

c)

výškou mzdy, pracovnej odmeny, služobného prímu a iných pracovných prímov (ďalej len "zárobok").

§ 10

Doba zamestnania

(1)

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby:

od vzniku československého štátu

a)

doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere [§ 3 písm c)];

b)

doba služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a príslušníkov skorších ozbrojených zborov;

c)

doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí pred 9. májom 1945; iná doba nezamestnanosti sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia príslušného národného výboru;

d)

doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky;

e)

doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takého družstva alebo pracovník socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou pred vznikom pracovného pomeru uzavretého s takou organizáciou bol pracovne činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo ako spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka;

f)

doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve a doby dôchodkového zabezpečenia (poistenia) uvedené v odseku 4 druhej vete.

(2)

Pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov alebo pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20, hodnotia sa ako doby zamestnania v cudzine pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok len doby uvedené v odseku 1 písm. a), d) a f), ak pracujúci má ku dňu bzniku nároku na dôchodok trvalý pobyt na území československého štátu a je

a)

československým štátnym občanom; pritom sa doba zamestnania vykonávaného v cudzine hodnotí, len ak sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého štátneho orgánu. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť podmienky povolovania výnimiek,

b)

cudzím štátnym príslušníkom, ktorý bol na území československého štátu zamestnaný aspoň 10 rokov.

(3)

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom (učebnom) pomere (členov výrobných družstiev); ak taký pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom poistení preto, že na poistenie prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa vtedy platných predpisov nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie na účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase nvziku nároku na dôchodok.

(4)

Doba pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovná činnosť zakladá zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev a člen jednotného roľníckeho družstva odpracoval v kalendárnom roku určený počet pracovných dní alebo splnil pracovný úväzok inak určený. Pred 1. januárom 1976 sa však ako doba zamestnania hodnotí doba pracovnej činnosti, ktorá zakladala dôchodkové zbezpečenie podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných družstiev a podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

(5)

Vykonávacie predpisy ustanovia,

a)

ktoré iné doby sa považujú za doby zamestnania,

b)

za ktoré obdobie sa na hodnotenie doby zamestnania vykonávaného v cudzine nevyžaduje povolenie podľa odseku 2 písm.a);

c)

počet pracovných dní (inak určený pracovný úväzok ) potrebný na zápočet kalendárneho roka pre vznik nároku nandávky dôchodkového zabepečenia a pre jeho výšku (odsek 4 prvá veta); tieto predpisy tiež ustanovia, ktorá doba sa započítava ako doba zamestnania, ak v kalendárnom roku podmienka odpracovania určeného počtu pracovných dní (pracovného úväzku) nebola splnená,

d)

za akých podmienok sa hodnotí pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku ako doba zamestnania doba uvedená v odseku 1 písm. e) a doba získaná podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb.

§ 11

Náhradné doby

(1)

Ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby):

od vzniku československého štátu

a)

doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania;

b)

doba inej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;

c)

doba odbojovej činnosti včítane väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody;2) tieto doby sa započítavajú v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;

d)

doba, po ktorú pracujúci nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v čase neslobody z dôvodu politického, národného alebo rasového útlaku;

e)

doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre takéto deti;

f)

doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peažnú pomoc v materstve, pokiaľ nejde o člena jednotného roľníckeho družstva [písmeno j)];

g)

doba odborného alebo politického školenia;

h)

doba prípravy na pracovné uplatnenie, ktorá sa uskutočňuje podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii;

ch)

doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá saa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok;

i)

doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania;

od 1. apríla 1962 aj

j)

doba, po ktorú mal člen jednotného roľníckeho družstva nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažnú pomoc v materstve;

k)

doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení; okruh blízkych osôb určia vykonávacie predpisy.

(2)

Starostlivosťou ženy o dieťa nahrádzajúcou starostlivosť rodičov, ak rodičia alebo matka žijú, sa rozumie len taká starostlivosť, pri ktorej je dieťa prevažne odkázané na ženu, pokiaľ ide o výživu, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia. Doba výkonu pestúnskej starostlivosti sa žene hodnotí ako náhradná doba [odsek 1 písm. e)], pokiaľ sa už nehodnotí podľa osobitných predpisov ako doba zamestnania.3)

(3)

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre pracujúceho výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 12

Pracovné kategórie

(1)

Zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch kategórií:

a)

do I. pracovnej kategórie patrí

1.

zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,

2.

ostatné zamestnania v baníctve vykonávané v hlbinných baniach,

3.

zamestnania pod zemou pri razení, rekonštrukciách a opravách tunelov pre zložité inžinierske diela,

4.

zamestnania členov leteckých posádok a pracujúcich sústavne činných v lietadlách za letu,

5.

zamestnania členov posádok námorných lodí,

6.

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú mimoriadne ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,

7.

zamestnania kesonárov a potápačov,

8.

zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri únave a konečnom spracovaní surovín, v jedrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,

9.

zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne suroviny, na rudy, z ktorých sa dajú priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

10.

zamestnania v ťažbe a pri spracúvaní kameňa , pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkoch a pri úprave keramických surovín, vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a pri spracovaní azbestu prevažne suchou cestouv prostredí vysokej koncentrácie azbestového prachu pri nadmernom ohrození azbestózou;

b)

do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok;

c)

do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

(2)

Ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 11 ods. 1), ak zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie bolo prerušené len týmito dobami. Ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 1 sa započítava za podmienok ustanovených v predchádzajúcej vete z náhradných dôb len doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny; ak bolo zamestnanie uvedené v odseku 1 písm. a) č. 1 prerušené inými náhradnými dobami, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 2.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík, v pôsobnosti ktorých sa vykonávajú také práce, vydajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o ústredné orgány republík, aj po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví, že sa tieto zamestnania zaraďujú podľa odvetví.

(4)

Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví okruh zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach [odsek 1 písm. a) č. 1].

§ 13

Prerušenie a skončenie zamestnania

(1)

Ak zamestnanie (§ 10 a 11) bolo prerušené po čas nepresahujúci päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava. Ak však prerušenie zamestnania trvalo dlhšie ako päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava, len ak zamestnanie po prerušení trvalo aspoň tri roky, alebo ak sa pracujúci stal pred dovŕšením tohto času úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27 ods. 1) alebo sa pracujúci stal úplne (čiastočne) invalidným následkom choroby z povolania (§ 25 ods. 1 druhá veta).

(2)

Ak bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, akoby pracujúci neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či zamestnanie bolo prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracujúceho príslušný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bolo zamestnanie prerušené.

(3)