Hospodársky zákonník (úplné znenie Hospodárskeho zákonníka, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

lehotu a podmienky zavedenia, zastavenia, prípadne obmedzenia výroby,

c)

spôsob zabezpečenia náhradných dielcov,

d)

lehoty a podmienky spolupráce v oblasti technického rozvoja výrobkov a postúpenie výsledkov doterajšieho vývoja včítane technických a výrobných poznatkov,

e)

spôsob a podmienky zmien dohodnutých technicko-ekonomických parametrov a akostí,

f)

spôsob a podmienky preverovania výrobkov (napr. skúšok, analýz, prehliadok a pod.),

g)

dojednanie o použití technických, bezpečnostných a iných predpisov, najmä predpisov a štátnom skúšobníctve,

h)

dojednanie o zabezpečení práv k vynálezom a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu výrobkov, autorských a iných obdobných práv,

i)

dojednanie o odovzdávaní informácií o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa hospodárskej spolupráce so zahraničím,

j)

ustanovenia o majetkových sankciách,

k)

predpokladanú cenu výrobku, ktorého sa spolupráca týka.

(3)

Zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.

§ 351c

(1)

Ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, vzťahujú sa na porušenie povinností zo zmluvy o zabezpečení hospodárskej spolupráce so zahraničím a zo zmluvy o príprave dodávok majetkové sankcie, ktoré zodpovedajú majetkovým sankciám určeným za porušenie zmluvy o hospodárskej spolupráci so zahraničím; organizácie uvedú tieto majetkové sankcie v hospodárskej zmluve. Tieto majetkové sankcie organizácie nemusia účtovať a vymáhať.

(2)

Organizácia je povinná pristúpiť na zrušenie záväzku z hospodárskej zmluvy, ak pripravená zmluva o hospodárskej spolupráci so zahraničím nebola uzavretá do šiestich mesiacov po jej vzniku.

Tretia hlava

OSTATNÉ HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI SOCIALISTICKÝMI ORGANIZÁCIAMI

§ 352

Socialistické organizácie uzavierajú, okrem hospodárskych zmlúv upravených v ustanoveniach § 162 až 351c, aj ďalšie zmluvy o iných spôsoboch spolupráce, najmä zmluvy o uskladnení, zmluvy o obstaraní vecí, zmluvy o hromadnej preprave osôb, zmluvy o vykonaní opráv, zmluvy o iných prácach a výkonoch a zmluvy o poistení.

§ 353

Zmluva o uskladnení

Ak organizácia uskladní veci inej organizácie, je povinná starať sa o ne podľa dohody, a ak niet dohody, starostlivo ich opatrovať a po uplynutí dojednanej doby alebo na požiadanie ich vrátiť. Ak nebolo dojednané inak, organizácia, ktorá uskladnila veci, nie je oprávnená uskladnené veci užívať ani ich dať do užívania alebo dovoliť ich užívanie ďalšej organizácii.

§ 354

Zmluva o obstaraní vecí

(1)

Zmluvou o obstaraní vecí sa organizácia (obstarávateľ) zaväzuje obstarať veci inej organizácie (objednávateľa) v rozsahu a za podmienok v nej dohodnutých, a to buď v mene objednávateľa, alebo vo vlastnom mene na účet objednávateľa. Objednávateľ sa zaväzuje odovzdať obstarávateľovi potrebné poverenia a dohodnutým spôsobom spolupôsobiť. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

(2)

Objednávateľ je povinný za obstarávateľskú činnosť zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť obstarávateľovi náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene.

(3)

Obstarávateľ je povinný vykonávať úkony v rámci obstarávateľskej činnosti včas a riadne, informovať objednávateľa o stave obstarania vecí a po skončení predložiť vyúčtovanie.

(4)

Obstarávateľ je oprávnený od zmluvy sa odchýliť pri konaní s ďalšou organizáciou alebo s osobou iba vtedy, keď to je v záujme objednávateľa a nemôže si včas vyžiadať jeho súhlas.

(5)

Obstarávateľ je povinný

a)

riadne sa starať o veci, ktoré mu objednávateľ zveril, a o veci, ktoré pre objednávateľa získal,

b)

uschovať pre potreby objednávateľa po primeraný čas doklady, ktoré získal v súvislosti s obstarávateľskou činnosťou.

(6)

Objednávateľ je oprávnený reklamovať nedostatky obstarávateľskej činnosti najneskôr do jedného roku odo dňa, čo obstaranie veci bolo skončené; v pochybnostiach sa predpokladá, že bolo skončené doručením záverečného vyúčtovania. Objednávateľ má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

(7)

Pokiaľ obstarávateľ koná vo vlastnom mene,

a)

je sám zaviazaný a oprávnený z právnych úkonov, ktoré urobí vo vzťahu k ďalším organizáciám alebo osobám,

b)

veci zverené mu na predaj zostávajú v správe (vlastníctve) objednávateľa, pokiaľ správa (vlastníctvo) neprejde na ďalšiu organizáciu alebo osobu a veci získané obstarávateľom pre objednávateľa prechádzajú priamo do správy (vlastníctva) objednávateľa,

c)

ak predmetom zmluvy je činnosť smerujúca k tomu, aby s objednávateľom uzavrela určitú zmluvu ďalšia organizácia alebo osoba, nie je obstarávateľ oprávnený pre objednávateľa nič prijímať alebo zaňho konať, ibaže na to dostal písomné plnomocenstvo.

(8)

Konanie realizované vo vlastnom mene obstarávateľa nemusí objednávateľ uznať za konanie realizované na jeho účet, ak obstarávateľ nekonal voči ďalšej organizácii v súlade so zmluvou a ak objednávateľ bez zbytočných odkladov odmietol účinnosť konania pre seba po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel; to však neplatí, ak obstarávateľ konal v súlade s ustanovením odseku 4.

(9)

Ak nebolo dohodnuté niečo iné, objednávateľ môže zmluvu kedykoľvek vypovedať; ak však obstarávateľ koná vo vlastnom mene, objednávateľ tak môže urobiť iba do tých čias, než vznikol záväzok obstarávateľa voči ďalšej organizácii alebo osobe. Ak zmluva zanikne výpoveďou, je obstarávateľ povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť a čo si objednávateľ nemôže obstarať sám.

(10)

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmluvy o obstaraní vecí pre jednotlivé odbory činností a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.

§ 354a

Zasielateľská zmluva

(1)

Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje obstarať prepravu a vykonať súvisiace úkony vo vlastnom mene pre objednávateľa na jeho účet v dohodnutom rozsahu a za určených podmienok. Zasielateľ môže na obstaranie prepravy použiť ďalšieho zasielateľa alebo uskutočniť prepravu sám. Objednávateľ sa zaväzuje dávať zasielateľovi potrebné príkazy, dohodnutým spôsobom spolupôsobiť a za obstaranie prepravy zaplatiť. Zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.

(2)

Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú neobstaraním alebo oneskoreným obstaraním prepravy môže vykonávací predpis obmedziť.

(3)

Pre uplatňovanie a zánik práv zo zasielateľskej zmluvy platia obdobne ustanovenia § 344 až 346.

(4)

Pokiaľ tento zákon, iné právne predpisy alebo zasielateľské podmienky neustanovujú inak, platia pre zasielateľskú zmluvu primerane ustanovenia § 354 ods. 2 až 9.

§ 354b

Zmluva o odbornej pomoci

(1)

Zmluvou o odbornej pomoci sa organizácia zaväzuje za podmienok v nej dohodnutých poskytnúť odbornú pomoc potrebnú na zabezpečenie prípravy a splnenie úloh druhej organizácie, prípadne na overenie výsledkov jej činnosti. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, za odbornú pomoc zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť náklady nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy, ak nie sú zahrnuté v cene. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.

(2)

Organizácia, ktorá poskytuje odbornú pomoc, je povinná vykonávať úkony v rámci odbornej pomoci včas a riadne; zodpovedá najmä za správnosť a úplnosť poskytnutých posudkov, rád, odporúčaní a stanovísk a za odborné a kvalitné vykonanie iných činností a prác.

(3)

Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, je oprávnená reklamovať nedostatky odbornej pomoci najneskôr do jedného roku odo dňa, keď odborná pomoc bola ukončená; v pochybnostiach sa predpokladá, že bola skončená doručením záverečného vyúčtovania. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytla, má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady.

(4)

Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie a obsah zmlúv o odbornej pomoci pre jednotlivé odbory činnosti a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.

§ 355

Zmluva o hromadnej preprave osôb

(1)

Zmluvou o hromadnej preprave osôb sa dopravca inej organizácii (objednávateľovi) zaväzuje riadne a včas prepraviť účastníkov prepravy a ich batožiny do dojednaného miesta (miest). Zmluva o hromadnej preprave osôb vzniká prijatím objednávky. Za vykonanie prepravy objednávateľ je povinný zaplatiť určenú náhradu.

(2)

Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú nevykonaním alebo oneskoreným vykonaním dojednanej prepravy môže sa prepravnými poriadkami obmedziť.

(3)

Objednávateľ musí svoje práva súvisiace s plnením zmluvy o hromadnej preprave osôb reklamovať písomne u dopravcu do šiestich mesiacov odo dňa, keď preprava bola vykonaná alebo sa mala vykonať; inak tieto práva zanikajú.

§ 356

Zmluva o vykonaní opráv a zmluva o iných prácach a výkonoch

(1)

Organizácia, ktorá sa zaviazala druhej organizácii vykonať opravu (vrátane generálnej opravy) jej strojov, zariadení alebo iných výrobkov, prípadne ktorá sa zaviazala vykonať iné práce alebo výkony, zodpovedá za to, že dohodnuté práce alebo výkony urobí v lehote a určeným spôsobom, prípadne spôsobom dohodnutým.

(2)

Záväzok dodávateľa sa splní odovzdaním prác odberateľovi, pri výkonoch ich urobením. Pri prácach, ktoré dodávateľ vykonáva na veciach odberateľa vo svojej prevádzkárni, záväzok dodávateľa sa splní odovzdaním vecí, na ktorých sa práce vykonali, odberateľovi, prípadne ich odovzdaním verejnému dopravcovi alebo pošte.

§ 356a

(1)

Organizácia, ktorá vyhlasuje verejnú súťaž na určitý výrobok, prácu alebo výkon, je povinná vo vyhlásení vymedziť predmet a čas súťaže, výšku prípadných odmien, spôsob vyhodnotenia súťažných návrhov a ostatné súťažné podmienky.

(2)

Podmienky verejnej súťaže sa musia písomne určiť a vhodne zverejniť. Organizácia, ktorá vyhlásila verejnú súťaž, môže použiť súťažné návrhy len podľa súťažných podmienok.

(3)

Organizácia, ktorá súťaž vyhlásila, je povinná poskytnúť vyhlásené odmeny tým organizáciám, ktoré podľa vykonaného vyhodnotenia splnili podmienky súťaže.

(4)

Organizácia, ktorá sa zúčastní na verejnej súťaži, má nárok na náhradu nákladov spojených s podaním súťažného návrhu, len pokiaľ tak určujú súťažné podmienky.

(5)

Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie treba urobiť rovnakým spôsobom, akým bola súťaž vyhlásená, alebo iným rovnako účinným spôsobom. Ak bude verejná súťaž odvolaná, je organizácia, ktorá ju vyhlásila, povinná nahradiť náklady vzniknuté organizáciám, ktoré pred odvolaním súťaže jej podmienky úplne alebo čiastočne už splnili.

§ 356b

Ak vyhlási organizácia súťaž o najvhodnejší návrh na uzavretie určitej zmluvy, robí výzvu na podanie návrhov na uzavretie tejto zmluvy. Organizácia, ktorá podala súťažný návrh (ponuku), je ním viazaná po dobu, ktorú si v návrhu určila, najmenej však po dobu určenú v podmienkach súťaže. Organizácii, ktorá vyhlásila súťaž, vznikne záväzok až prijatím niektorého návrhu.

§ 356c

Užšia súťaž

Ak organizácia vyhlási užšiu súťaž, môžu sa na nej zúčastniť len vyzvané organizácie. Podmienky užšej súťaže sa nezverejňujú. Inak platí aj pre užšiu súťaž primerane ustanovenie o verejnej súťaži.

§ 356d

Verejný prísľub

(1)

Verejným prísľubom sa zaväzuje organizácia, ktorá verejne vyhlásila, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie organizácii, ktorá splní podmienky určené vo verejnom prísľube.

(2)

Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú nič iné, dostane odmenu tá organizácia, ktorá ich splní najskôr.

(3)

Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne viacej organizácií a z obsahu podmienok vyplýva, že sa má udeliť len jedna odmena, rozdelí sa odmena medzi nimi rovnakým dielom.

§ 357

(1)

Pokiaľ je to vzhľadom na povahu záväzku obvyklé, netreba na uzavretie zmlúv uvedených v tejto hlave písomnú formu.

(2)

Pre zmluvy uvedené v tejto hlave primerane platia tie ustanovenia siedmej až deviatej časti, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie; to platí i o záručnej dobe pri zmluve o vykonaní opráv a pri zmluve o iných prácach a výkonoch. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu; dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za vady.

§ 358

(1)

Poistenie slúži organizáciám na úhradu škôd vyvolaných náhodnými udalosťami; vzniká z hospodárskej zmluvy uzavretej s poisťovňou alebo zo zákona.

(2)

Zmluvne možno poistiť:

a)

majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku),

b)

zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škody); ak však ide o zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania iba vtedy, ak sú splnené ďalšie podmienky, ktoré ustanoví vláda Československej socialistickej republiky,

c)

občana pre prípad jeho úrazu alebo smrti (poistenie osôb), ak má byť z poistnej zmluvy oprávnený občan, ktorý je voči organizácii v zodpovedajúcom právnom vzťahu; vykonávací predpis môže ustanoviť niečo iné.

(3)

Zmluva musí určiť druh poistenia, majetok, zodpovednosť za škodu alebo osobu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, výšku plnenia poisťovne, prípadne spôsob jeho určenia, výšku poistného, spôsob jeho platenia (jednorazové poistné alebo bežné poistné za dohodnuté poistné obdobia) a jeho splatnosť. V zmluve sa spravidla uvedú aj povinnosti organizácie na zamedzenie vzniku poistnej udalosti.

(4)

Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia sa vyžaduje písomná forma, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Návrh zmluvy predložený poisťovňou môže tiež prijať zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu a v lehote určenej na jeho prijatie alebo iným spôsobom ustanoveným vo vykonávacom predpise.

(5)

Poistenie vznikne prvým dňom po uzavretí zmluvy, ak sa nedohodlo, že sa začína už uzavretím zmluvy alebo neskôr.

(6)

Organizácia, ktorá s poisťovňou uzaviera poistnú zmluvu, je povinná pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné dotazy poisťovne týkajúce sa dojednávaného poistenia. To tiež platí, keď ide o zmenu poistenia. Ak organizácia vedome poruší túto povinnosť, môže poisťovňa od zmluvy odstúpiť, ak by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzavrela. Toto právo môže poisťovňa uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistila.

(7)

Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, možno vypovedať, a to ku koncu kalendárneho roku aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

(8)

Omeškaním s platením poistného poistenie nezaniká; dôsledky omeškania upravuje vykonávací predpis, ktorý tiež ustanovuje, v ktorých prípadoch má poisťovňa právo na poistné aj po zániku poistenia.

§ 359

(1)

Právo na plnenie organizácii vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť (poistná udalosť); poistnú udalosť ustanovujú vykonávacie predpisy, prípadne aj zmluva. Plnenie je splatné do 30 dní po tom, čo poisťovňa skončila vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť. Vyšetrenie sa musí uskutočniť bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, čo sa poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, je povinná organizácii na požiadanie poskytnúť primeraný preddavok.

(2)

Organizácia je povinná bez zbytočného odkladu poisťovni oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada, a oznámiť poisťovni, či v súvislosti s poistnou udalosťou vznikla zodpovednosť niektorého z pracovníkov organizácie za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov. Organizácia je tiež povinná zabezpečiť, aby ten, komu sa má na základe poistnej udalosti plniť, na plnení jej povinností účinne spolupracoval.

(3)

Poisťovňa je oprávnená plnenie primerane znížiť, ak bolo určené nižšie poistné alebo ak sa zväčšil rozsah jej povinnosti plniť v dôsledku vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede, na písomný dotaz poisťovne alebo v dôsledku porušenia povinností uložených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom, prípadne dohodnutých v zmluve.

(4)

Ak sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou tejto udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla poisťovňa zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá by bola podstatná pre uzavretie zmluvy, je oprávnená plnenie zo zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

(5)

Právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, ktoré organizácii patrí voči inému, prechádza na poisťovňu až do výšky plnenia, ktoré bolo vyplatené. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby právo na náhradu škody voči inému mohla poisťovňa uplatniť, inak je poisťovňa oprávnená požadovať od organizácie náhradu podľa vykonávacieho predpisu.

§ 360

(1)

Z poistenia majetku má organizácia právo, aby sa jej poskytlo plnenie vo výške určenej vykonávacím predpisom, prípadne zmluvou. Organizácia je povinná dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú jej uložené právnymi predpismi alebo na ich základe alebo ktoré na seba vzala zmluvou. Ak porušenie takej povinnosti prispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poisťovňa oprávnená plnenie primerane znížiť.

(2)

Z poistenia zodpovednosti má organizácia právo, aby v prípade poistnej udalosti poisťovňa za ňu nahradila škodu, za ktorú organizácia zodpovedá, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo iné. Náhradu poisťovňa platí poškodenému, ktorý však voči poisťovni právo na plnenie nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Poisťovňa nemá právo náhradu vyplácanú poškodenému znížiť. Organizácia je však povinná uhradiť jej sumu, o ktorú by poisťovňa inak podľa § 359 ods. 3 plnenie znižovala a ďalej sumu určenú podľa vykonávacieho predpisu, ak ide o plnenie na úhradu škody spôsobenej zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(3)

Pre práva zo zmluvného poistenia osôb uzavretého organizáciou s poisťovňou platia ustanovenia Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie; pre uplatnenie práv medzi organizáciami však platia len ustanovenia tohto zákona.

(4)

Rozsah a podmienky zmluvného poistenia organizácií upravia vykonávacie predpisy, ktoré tiež ustanovia ďalšie prípady zániku poistenia.

§ 360a

(1)

Zmluvou o združení sa zaväzujú socialistické organizácie, že spoja svoju činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého účelu, prípadne v inom spoločnom záujme.

(2)

Zmluva o združení vymedzí činnosť, ktorá je predmetom združenia, spôsob jej uskutočňovania, práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku podielov, ktorými organizácie prispievajú na úhradu nákladov spojených s výkonom dohodnutej činnosti a dôsledky porušenia zmluvnej povinnosti.

(3)

Zmluva o združení vznikne, ak dôjde k dohode o jej celom obsahu. Na platnosť zmluvy je potrebná písomná forma a schválenie nadriadeného orgánu (nadriadených orgánov).

(4)

Nadriadený orgán (nadriadené orgány) môže uložiť organizáciám povinnosť uzavrieť zmluvu o združení, ak je v záujme rozvoja národného hospodárstva, aby sa určité činnosti vykonávali z jedného miesta (gescia). Ak povinnosť uzavrieť zmluvu o združení organizáciám ukladá národný výbor podľa osobitných predpisov, nie je na jej platnosť potrebné schválenie nadriadeného orgánu (nadriadených orgánov).

(5)

Na základe zmluvy o združení môže vzniknúť nová socialistická organizácia, ak s tým súhlasí ústredný orgán štátnej správy príslušný podľa predmetu činnosti zakladanej organizácie. Tento orgán tiež schvaľuje štatút alebo stanovy zakladanej organizácie a ich zmeny a vykonáva voči organizácii funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Ak vydanie súhlasu na vznik organizácie patrí niekoľkým ústredným orgánom štátnej správy, dohodnú sa tieto orgány, ktorý z nich bude voči založenej organizácii vykonávať funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. V prípadoch, keď má na základe zmluvy o združení v hospodárstve riadenom národnými výbormi vzniknúť nová socialistická organizácia s pôsobnosťou iba na území jedného kraja, udeľuje súhlas na vznik tejto organizácie príslušný krajský národný výbor, ktorý tiež schvaľuje štatút alebo stanovy základnej organizácie a ich zmeny a vykonáva voči nej funkciu orgánu hospodárskeho riadenia. Založená organizácia sa zapisuje do podnikového registra. Členovia združenia zodpovedajú za záväzky organizácie spoločne a nerozdielne, ak na ich úhradu nestačí majetok organizácie; ak v zmluve nie je určené niečo iné, vyporiadajú sa medzi sebou podľa výšky svojich podielov.

(6)

Zmluva o združení zaniká dohodou zúčastnených organizácií alebo v prípadoch určených v zmluve. Organizáciu vzniknutú na základe zmluvy o združení môže zrušiť aj orgán, ktorý voči nej vykonáva funkciu orgánu hospodárskeho riadenia.

Prvá hlava

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 361

(1)

Socialistické organizácie sú povinné včas a riadne vykonávať peňažné platby, na ktoré sú zaviazané alebo ktoré sú im uložené.

(2)

Organizácie vykonávajú peňažné platby prostredníctvom Štátnej banky československej (ďalej len „banka"); prostredníctvom iných peňažných ústavov alebo orgánov môžu organizácie vykonávať platby zásadne len s privolením banky.

(3)

Vzájomné započítanie pohľadávok medzi organizáciami je možné, len pokiaľ tak ustanovuje právny predpis, alebo pokiaľ v jednotlivom prípade so započítaním súhlasí banka.

§ 362

Pri svojom hospodárení môžu organizácie používať návratné peňažné prostriedky, ktoré im formou úverov poskytuje banka, prípadne iné peňažné organizácie alebo orgány oprávnené poskytovať úvery podľa právnych predpisov. Iné organizácie si také prostriedky medzi sebou poskytovať nesmú, pokiaľ právne predpisy neustanovujú niečo iné.

Druhá hlava

PLATOBNÝ STYK SOCIALISTICKÝCH ORGANIZÁCIÍ

§ 366

(1)

Organizácie sú povinné vykonávať svoje platby zásadne bezhotovostným spôsobom z prostriedkov na príslušnom účte v banke. Platiť v hotovosti môžu organizácie iba v prípadoch a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi.

(2)

Z prostriedkov na účte banka platí organizácii úroky, pokiaľ sú ustanovené.

§ 367

(1)

Organizácia je najmä povinná

a)

zabezpečovať na účte v banke dostatok prostriedkov na úhradu svojich platieb,

b)

včas overovať nezávadnosť platieb, platiť v správnej výške a v určených lehotách, ako aj starať sa o správne inkaso pohľadávok a ostatných príjmov,

c)

sústreďovať svoje peňažné hotovosti presahujúce určený limit pokladničného zostatku na účte v banke.

(2)

Na účtoch v iných peňažných ústavoch organizácie môžu mať peňažné prostriedky len so súhlasom banky.

§ 368

(1)

Banka je povinná vykonať platbu včas a riadne podľa príkazu organizácie.

(2)

Ak dal príkaz príjemca, môže banka vykonať platbu len so súhlasom organizácie, z účtu ktorej má sa platba uskutočniť. Pri peňažných pohľadávkach právoplatne priznaných príslušným orgánom banka vykoná platbu z účtu organizácie bez jej súhlasu. Právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých banka vykonáva platby bez príkazu alebo súhlasu organizácie.

(3)

Príkaz alebo súhlas môže organizácia celkom alebo sčasti písomne odvolať s udaním dôvodu. Odvolanie je pre banku záväzné, pokiaľ s vykonávaním platby už nezačala a pokiaľ odvolanie je v súlade s právnymi predpismi.

§ 369

(1)

Banka nie je povinná vykonať platbu, na ktorú nie je na účte dostatok prostriedkov.

(2)

Ak prostriedky nestačia na všetky platby, banka vykonáva platby podľa poradia ustanoveného vykonávacími predpismi, pokiaľ tieto predpisy neustanovujú, že banka príkazy na platby vráti.

(3)

Právo organizácie disponovať s prostriedkami na účte môže sa obmedziť i v iných prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi.

(4)

Organizácie sa môžu dohodnúť, ktoré formy bezhotovostného platenia použijú, pokiaľ vykonávacie predpisy takú dohodu nevylučujú alebo pokiaľ neustanovujú, že formu bezhotovostného platenia môže v niektorých prípadoch určiť banka.

§ 370

Ak banka nevykoná platbu, na ktorú dostala vykonateľný príkaz alebo súhlas, v lehote ustanovenej vykonávacími predpismi alebo ak vykoná platbu, hoci ju vykonať nemala, zodpovedá za škodu, ktorá tým bola organizácii spôsobená. Banka však nezodpovedá za škodu spôsobenú v dôsledku výkonu jej kontrolnej pôsobnosti.

§ 371

Práva, ktoré vzniknú organizáciám voči banke zo závad v platobnom styku, musia sa u nej reklamovať v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď k závade došlo; inak tieto práva zanikajú.

§ 372

(1)

Ak banka vykoná platbu chybne alebo ak zistí iné závady vzniknuté pri platení, odstráni nesprávnosť opravným zúčtovaním.

(2)

Opravným zúčtovaním nemožno však vykonať platbu, ktorou by sa vykonalo právo už zaniknuté. Ak by však nevykonaním opravného zúčtovania jedna z organizácií získala neodôvodnený majetkový prospech, banka môže príslušnú sumu odviesť do štátneho rozpočtu.

§ 373

(1)

Pri bezhotovostnom platení sa povinnosť platiť splní odpísaním príslušnej sumy z účtu platiteľa v peňažnom ústave.

(2)

Pri platení v hotovosti sa povinnosť platiť splní zložením príslušnej sumy v peňažnom ústave alebo na pošte, pokiaľ sa platba vykonáva ich prostredníctvom, alebo odovzdaním príslušnej sumy príjemcovi.

(3)

Pri vyrovnaní vzájomných pohľadávok započítaním sa povinnosť platiť splní do výšky započítania dňom, v ktorom sa započítanie vykonalo.

§ 374

Práva vyplývajúce organizácii voči banke zo zostatku na účte nezanikajú počas jeho trvania.

Tretia hlava

FAKTUROVANIE A INÉ PODKLADY PRE PLATENIE

§ 375

Podkladom pre platenie dodávok uskutočňovaných medzi socialistickými organizáciami je spravidla faktúra.

§ 376

(1)

Právo a povinnosť fakturovať vzniká dňom splnenia (čiastočného splnenia) dodávky.

(2)

Predpisy o fakturovaní a platení môžu ustanoviť vznik práva a povinnosti fakturovať inak.

§ 377

Ak dodávateľ neodoslal faktúru v určenej lehote, je povinný odberateľovi zaplatiť penále vo výške 1 % z fakturovanej sumy za každý začatý mesiac omeškania.

§ 378

(1)

Ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (dokladu ju nahradzujúceho) alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je povinná oprávnenej organizácii zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

(2)

Poplatok z omeškania v rovnakej výške organizácia je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii,

a)

ak je v omeškaní s odoslaním podkladu pre fakturáciu, pokiaľ povinnosť podklad odoslať je ustanovená vo vykonávacích predpisoch alebo v zmluve;

b)

ak si neoprávnene vyberie z jej účtu peňažnú sumu, na ktorú nemá právo; v tomto prípade platí poplatok z omeškania odo dňa, keď peňažnú sumu dostala, do dňa, keď ju oprávnenej organizácii vrátila.

(3)

Odberateľ, ktorý nezaplatil faktúru v rozsahu vadného plnenia (§ 202 ods. 1), nie je v omeškaní s platením, pokiaľ jeho reklamácia je oprávnená a pokiaľ právo zo zodpovednosti za vady sa včas uplatnilo.

(4)

Poplatok z omeškania sa neplatí za dobu, po ktorú bolo zdržanie vykonateľnej platby spôsobené peňažným ústavom.

§ 378a

Organizácia, ktorá je v omeškaní s platením peňažného záväzku, je povinná v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2, platiť oprávnenej organizácii úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, pokiaľ nie je v právnych predpisoch ustanovené niečo iné. Ustanovenie § 378 ods. 4 platí obdobne.

§ 379

Zaplatením odberateľ nestráca právo zo zodpovednosti za vady.

§ 380

V iných prípadoch než pri platení dodávok sú medzi organizáciami podkladom pre platenie spravidla dobropis, ak podklad vystavuje dlžník, vyúčtovanie, ak podklad vystavuje veriteľ, a rozhodnutia alebo opatrenia príslušných orgánov.

Štvrtá hlava

BANKOVÝ ÚVER

§ 381

(1)

Organizácie sú povinné svoju úverovú potrebu plánovať.

(2)

Banka zabezpečuje súlad úverovej potreby organizácií s celospoločenskými záujmami prostredníctvom úverového plánu.

§ 382

(1)

Pre úverovanie platia tieto zásady:

a)

úverové prostriedky môžu sa použiť iba pre potreby organizácie, ktorej bol úver povolený;

b)

organizácia je oprávnená použiť úverové prostriedky len na účely, na ktoré boli poskytnuté;

c)

úver je zročný najneskoršie v lehote určenej bankou;

d)

organizácia je povinná starať sa o to, aby úver bol zabezpečený spôsobom určeným bankou;

e)

z úveru organizácia platí úroky, pokiaľ sú ustanovené.

(2)

Úver sa poskytuje predovšetkým hospodárskym organizáciám.

§ 383

(1)

Banka môže uhrádzať svoje pohľadávky zo zročných úverov, prípadne aj z ručenia za ne i bez upomínania odpísaním z príslušných účtov úverovanej organizácie, prípadne i z príslušných účtov organizácie, ktorá sa za splatenie úveru zaručila (ručiteľ).

(2)

Ak banka požaduje splatenie úveru pred lehotou zročnosti, môže žiadať zaplatenie od ručiteľa až po jeho predchádzajúcom upovedomení.

(3)

Vzťah banky a ručiteľa môže sa upraviť dohodou inak.

§ 384

(1)

Lehota pre zánik práv banky z poskytnutých úverov a práv proti ručiteľovi neprebieha ďalej, prípadne ani nezačína, pokiaľ na účte, z ktorého sa môžu tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov použiteľných na ich úhradu.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku obdobne platí i pre iné peňažné ústavy, pokiaľ by boli poverené podľa § 362 poskytovaním úverov.

§ 384a

(1)

Organizácie, organizačné jednotky socialistických organizácií vystupujúce v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, prípadne orgány hospodárskeho riadenia s výnimkou rozpočtových organizácií, ústredných orgánov a národných výborov sa môžu za závažné alebo opätovné konanie proti záujmom spoločnosti postihovať podľa ďalších ustanovení hospodárskymi pokutami, ktoré sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu.

(2)

Hospodárska pokuta sa môže uložiť

a)

organizácii alebo organizačnej jednotke socialistickej organizácie vystupujúcej v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, ktorá

1.

nesplní povinnosť prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy a uzavrieť konanie o nich spísaním zápisnice, prípadne uzavretím zmluvy o príprave dodávok, v prípadoch ustanovených v § 114a ods. 2;

2.

bez súhlasu nadriadeného ústredného orgánu alebo krajského národného výboru obmedzí výrobu alebo vypustí z výrobného programu výrobky, práce alebo výkony v rozpore s požiadavkami odberateľov alebo nezabezpečí v nevyhnutnom rozsahu servisnú službu alebo dodávky náhradných dielcov;

3.

vynucuje neprimerané podmienky pri uzavieraní hospodárskych zmlúv alebo iných dohôd;

4.

zastaví alebo obmedzí predaj výrobkov, zatají alebo hromadí výrobky alebo iným spôsobom vyvoláva ich nedostatok, aby získala neoprávnený hospodársky prospech;

5.

vedome nadsadí alebo podhodnotí v plánovacom alebo rozpočtovom procese, zatají zdroje a možnosti alebo vynúti si výnimočné riešenie tým, že dôležitejšie potreby ponechá nezabezpečené a pohotovými zdrojmi pokryje menej naliehavé potreby;

6.

uvedie s cieľom získať neoprávnený prospech nesprávne údaje vo výkazoch, hláseniach alebo návrhoch slúžiacich riadeniu, plánovaniu, kontrole a hodnoteniu hospodárskej činnosti alebo určeniu cien;

7.

znevýhodňuje organizácie za to, že vymáhajú majetkovú zodpovednosť, najmä majetkové sankcie;

8.

napriek výzve na nápravu prekračuje rozsah predmetu činnosti alebo inak neoprávnene vyvíja hospodársku činnosť;

9.

opätovne uskutočňuje dodávky bez včasného uzavretia hospodárskej zmluvy;

10.

sústavne dodáva vadné výrobky alebo neoprávnene presadzuje, pri uzavieraní zmluvy nižšiu akosť, než ustanovuje technická norma;

11.

pripraví na odoslanie do zahraničia výrobky so závažnými nedostatkami;

12.

sústavne porušuje povinnosť účtovať a vymáhať majetkové sankcie;

13.

opakovane fakturuje za ceny, ktoré sú v rozpore s cenovými predpismi alebo tieto ceny platí, fakturuje alebo platí dodávky, ktoré sa neuskutočnili alebo opakovane požaduje alebo platí splátky v rozpore s podmienkami ustanovenými na ich poskytovanie;

14.

spôsobí, že doviezol stroj alebo zariadenie, ktorého potrebné využitie nebolo vopred zabezpečené, alebo sa doviezol s nežiadúcim časovým predstihom pred časom určeným na jeho využitie, alebo inak spôsobí vážnu ujmu devízovému hospodárstvu;

b)

orgánu hospodárskeho riadenia, ktorý

1.

nesplní povinnosť organizovať riadne prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a pri ohrození úlohy štátneho plánu riešiť včas rozpory, ktoré vznikli pri tomto prerokúvaní v prípadoch ustanovených v § 114a ods. 3;

2.

pri schvaľovaní dokumentácie stavieb poruší zákazy ustanovené právnymi predpismi;

3.

dopustí sa niektorého z konaní uvedených pod písmenom a) v bodoch 5, 6 a 14.

§ 384b

(1)

Hospodárske pokuty ukladá hospodárska arbitráž na návrh orgánov oprávnených na to osobitným predpisom alebo z vlastného podnetu na základe zistení urobených v arbitrážnom konaní orgánmi hospodárskej arbitráže.

(2)

Návrh na uloženie hospodárskej pokuty možno podať, prípadne konanie z vlastného podnetu hospodárskej arbitráže možno začať do jedného roku od zistenia porušenia povinnosti, najdlhšie však do troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto povinnosť porušená.

(3)

Hospodárske pokuty sa ukladajú vo výške od 10 000 do 1 milióna Kčs. Pri určení ich výšky sa prihliada najmä na závažnosť dôsledkov postihovaného konania. Ak právne predpisy ukladajú za konanie postihnuteľné hospodárskou pokutou aj povinnosť iného odvodu alebo pokuty odvádzanej do štátneho rozpočtu, hospodárska pokuta sa neuloží.

§ 385

(1)

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadá koniec lehoty na posledný deň mesiaca.

§ 386

(1)

Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

(2)

Ak je lehota určená na jeden alebo niekoľko mesiacov a pol mesiaca, počíta sa pätnásť dní naposledy.

§ 387

Ak lehota bola predĺžená, má sa v pochybnostiach za to, že nová lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po uplynutí pôvodnej lehoty.

§ 388

(1)

Právo, nadobudnutie ktorého je viazané na určitý deň, nadobúda sa už začiatkom tohto dňa. Právne následky omeškania alebo zmeškania nastanú až uplynutím posledného dňa lehoty. Ak je však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý denný čas, možno taký prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas len v tomto dennom čase.

(2)

Ak by posledný deň lehoty určenej na prejav alebo na plnenie pripadol na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší budúci pracovný deň, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. Ak je však lehota ustanovená určením kalendárneho týždňa, posledným dňom lehoty je vždy posledný pracovný deň v tomto týždni.

§ 389

(1)

V hospodárskoprávnych vzťahoch vystupujú aj podniky zahraničného obchodu; ich zriaďovanie, spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, hospodárenie, organizáciu a ostatné majetkoprávne pomery upravujú osobitné predpisy.

(2)

Ustanovenia tohto zákona nemožno použiť na vzťahy, pokiaľ sú upravené zákonom o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku.

§ 389a

(1)

Účastníkmi hospodárskoprávnych vzťahov sú aj hospodárske organizácie s medzinárodnou účasťou zriadené v súvislosti s rozvojom socialistickej ekonomickej integrácie (medzinárodné hospodárske organizácie) so sídlom v Československej socialistickej republike a ďalej pobočky medzinárodných hospodárskych organizácií zriadené na území Československej socialistickej republiky, pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa (právnické osoby).

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky môže upraviť zriaďovanie, právnu formu, ako aj spôsob riadenia, plánovania, financovania, kontroly a ostatné právne pomery organizácií uvedených v predchádzajúcom odseku.

§ 390

O hospodárskej činnosti iných socialistických organizácií než štátnych, družstevných a spoločenských, ak nie je upravená osobitnými predpismi, platia tie ustanovenia tohto zákona, ktoré svojím obsahom najlepšie zodpovedajú povahe a úlohám týchto organizácií.

§ 390a

Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch podnikov zahraničného obchodu platia aj pre ďalšie socialistické organizácie oprávnené vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť.

§ 390b

Orgánmi hospodárskeho riadenia sa na účely tohto zákona rozumejú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a národné výbory, vyššie družstevné organizácie, ústredné orgány spoločenských organizácií, ako aj iné orgány a organizácie, ktoré priamo alebo na vyššom stupni riadia hospodársku činnosť podriadených organizácií, prípadne organizačných jednotiek socialistických organizácií vystupujúcich v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene.

§ 391

(1)

Federálne ministerstvo financií vydá predpisy

a)

1.

o správe národného majetku včítane sankcií za ich porušenie,

2.

o úprave finančného hospodárenia štátnych hospodárskych organizácií včítane sankcií za ich porušenie,

b)

o úprave finančného hospodárenia organizácií zahraničného obchodu včítane sankcií za ich porušenie,

c)

o fakturovaní a platení;

v prípade potreby môže odchylne upraviť majetkové sankcie ustanovené za porušenie platobnej a fakturačnej disciplíny.

(2)

Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky vydá predpisy o rozsahu a podmienkach poistenia socialistických organizácií.

(3)

Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po dohode s Federálnym ministerstvom financií vydá podľa potreby k § 69 ods. 3 vykonávací predpis o podmienkach predaja poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií s poľnohospodárskou výrobou.

(4)

Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky vydajú po dohode so zúčastnenými ministerstvami predpis na vykonanie § 260a.

(5)

Predseda Štátnej banky československej vydá vykonávacie predpisy k jedenástej časti druhej a štvrtej hlave.

§ 392

(1)

Federálne dodávateľské ministerstvá po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky vydajú podľa potreby na vykonanie šiestej, šiestej A, siedmej, ôsmej a desiatej časti tretej hlavy základné podmienky dodávky pre určitú skupinu výrobkov, prác, výkonov, prípadne iných plnení. Obdobne vydá základné podmienky

a)

o dodávkach výrobkov, prác a výkonov pre vývoz a z dovozu, o dovoze investičných celkov a o obstaraní vecí uskutočňovaných podnikmi zahraničného obchodu Federálne ministerstvo zahraničného obchodu,

b)

o dodávkach vývozných investičných celkov Federálne ministerstvo zahraničného obchodu, Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva a Federálne ministerstvo elektrotechnického priemyslu,

c)

o dodávkach na zabezpečenie obranyschopnosti štátu Federálne ministerstvo národnej obrany,

d)

o dodávkach štátnych hmotných rezerv Správa federálnych hmotných rezerv,

e)

o dodávkach poľnohospodárskych výrobkov a potrieb Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy.

(2)

Na úsekoch, na ktorých pôsobia ako dodávateľské ministerstvá len ministerstvá republík, vydá základné podmienky dodávky na základe ich návrhov a po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky.

(3)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode so štátnou arbitrážou Československej socialistickej republiky a po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydá základné podmienky

a)

o dodávkach projektových prác,

b)

o poskytovaní odbornej pomoci a obstaraní vecí v investičnej výstavbe,

c)

o zabezpečení vedecko-technického rozvoja.

(4)

Základné podmienky dodávky obsahujú podrobnejšiu úpravu dodávateľsko-odberateľských vzťahov včítane majetkových sankcií; vzťahujú sa na všetky dodávky a iné plnenia príslušného odvetvia, aj keď niektoré dodávateľské organizácie neriadi ministerstvo, ktoré tieto základné podmienky dodávky vydalo.

(5)

Federálne ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podrobne upraví v prepravných poriadkoch hospodárske záväzky obsiahnuté v deviatej časti a vydá predpisy, ktorými podrobnejšie upraví zmluvu o príprave prepráv, zasielateľskú zmluvu a zmluvu o hromadnej preprave osôb.

(6)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydá podľa potreby podrobnejšie predpisy o verejnej súťaži, užšej súťaži a verejnom prísľube.

§ 393

Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví:

a)

formy výrobných hospodárskych jednotiek, spôsob ich vytvárania, zásady vydávania a schvaľovania ich štatútov a vydávania a schvaľovania organizačných poriadkov štátnych hospodárskych organizácií riadených ministerstvami;

b)

ďalšie podmienky zriaďovania štátnych hospodárskych organizácií riadených ministerstvami a môže odchylne upraviť ich zriaďovanie a právne postavenie;

c)

v ktorých prípadoch a za akých podmienok môžu organizačné jednotky štátnej hospodárskej organizácie riadenej ministerstvom vystupovať v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene;

d)

podrobnosti o podnikovom registri a upraví spôsob vedenia obchodných registrov a registrov spoločenstiev;

e)

zásady organizácie a výkonu kontroly hospodárskej činnosti a jej riadenia.

§ 394

(1)

Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky vydá predpisy

a)

na vykonanie § 115 spolu so Štátnou plánovacou komisiou,

b)

na vykonanie tých ustanovení, pri ktorých zákon vykonávacie predpisy predpokladá, pokiaľ ich vydanie nepatrí iným orgánom.

(2)

Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky môže podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky

a)

vydať predpisy na vykonanie iných ustanovení než tých, pri ktorých Hospodársky zákonník vydanie vykonávacích predpisov predpokladá,

b)

upraviť na prechodný čas hospodárske záväzky pre jednotlivé odvetvia (odbory) alebo organizácie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ak to vyžadujú naliehavé potreby národného hospodárstva.

(3)

Ak sa predpisy uvedené v odseku 2 týkajú sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, vydáva ich Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky spolu so Štátnou plánovacou komisiou.

§ 395

(1)

Základné podmienky dodávky a ostatné vykonávacie predpisy, ktorých vydanie zákon predpokladá, sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto zákona, ak to tento zákon pripúšťa; ak zákon neustanovuje v jednotlivých ustanoveniach podmienky a medze odchýlok, môžu odchýlky obsahovať, len ak nevyhnutnosť odchylnej úpravy je odôvodnená zvláštnosťami upravovaného odvetvia alebo upravovaného odboru činnosti.

(2)

Organizácie sa môžu dohodnúť odchylne od ustanovení základných podmienok dodávky, ak to základné podmienky dodávky alebo iné právne predpisy nevylučujú. Dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za vady.

§ 396

Dňom nadobudnutia majetku do štátneho socialistického vlastníctva zanikajú záložné práva a vecné bremená na tomto majetku.

§ 397

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy vzniknuté pred 1. júlom 1964; vznik týchto právnych vzťahov ako i práva z nich vzniknuté pred 1. júlom 1964 sa však spravujú doterajšími predpismi.

§ 398

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 1964.

§ 399

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách v znení zákona č. 67/1958 Zb. (vyhláška č. 68/1958 Zb.),

2.

vládne nariadenie č. 82/1951 Zb. o organizácii štátnych majetkov,

3.

zákon č. 73/1959 Zb. o miestnom hospodárstve,

4.

vládne nariadenie č. 3/1953 Zb. o podnikoch štátneho obchodu,

5.

vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku,

6.

vládne nariadenie č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech štátu a o usporadúvaní zbierok národnými výbormi,

7.

vyhláška Ministerstva financií č. 205/1958 Ú. l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku v znení vyhlášok č. 133/1960 Zb. a č. 59/1963 Zb.,

8.

zákon č. 53/1954 Zb. o ľudových družstvách a družstevných organizáciách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 20/1956 Zb.,

9.

zákon č. 27/1959 Zb. o družstevnej bytovej výstavbe,

10.

zákon č. 100/1950 Zb. o podnikovom registri,

11.

ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách,

12.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 124/1950 Zb., ktorým sa vydávajú niektoré podrobnejšie predpisy o podnikovom registri,

13.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 40/1951 Zb., ktorým sa obmedzuje vyhlasovanie zápisov vykonaných v podnikovom registri,

14.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 13/1953 Zb., ktorým sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového registra,

15.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 85/1953 Zb., ktorým sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového registra,

16.

zákon č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami,

17.

vládne nariadenie č. 79/1962 Zb., ktorým sa rozširuje účinnosť zákona č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami na úsek stavebnej investičnej výstavby jednotných roľníckych družstiev,

18.

všetky vyhlášky a iné právne predpisy, ktorými sa vydávajú základné podmienky dodávky, s výnimkou vyhlášky č. 127/1962 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky prác a výkonov pre vykonávanie poľnohospodárskej stavebnej investičnej výstavby jednotných roľníckych družstiev a spoločných družstevných podnikov,

19.

vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 172/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní vývozu tovaru,

20.

vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 173/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní dovozu tovaru v znení vyhlášky č. 15/1960 Zb.,

21.

vyhláška ministrov ťažkého strojárstva a zahraničného obchodu č. 147/1959 Ú. l. (Ú. v.) o dodávkach investičných celkov alebo ich častí,

22.

vyhláška hlavného arbitra Československej republiky č. 225/1959 Ú. l. (Ú. v.) o uzavieraní hospodárskych zmlúv na úseku novej techniky v znení vyhlášky č. 14/1962 Zb.,

23.

vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 127/1960 Zb. o uzavieraní hospodárskych zmlúv o vykonávaní prieskumných, projektových, vedeckovýskumných, umeleckých a iných prác na vysokých a priemyselných školách pre socialistické organizácie,

24.

vyhláška ministra financií a hlavného arbitra Československej republiky č. 179/1959 Ú. l. (Ú. v.) o hmotných podnetoch na zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby v znení vyhlášky č. 70/1961 Zb.,

25.

smernice Ministerstva financií č. 180/1959 Ú. l. (Ú. v.) o odmenách a prirážkach na zhospodárnenie, skvalitnenie a zrýchlenie investičnej výstavby v znení smerníc č. 71/1961 Zb.,

26.

vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 128/1962 Zb. o úprave sadzieb majetkových sankcií pri dodávkach pre investičnú výstavbu,

27.

vládna vyhláška č. 48/1958 Ú. l. (Ú. v.) o označovaní výrobkov údajmi o ich pôvode,

28.

zákon č. 51/1959 Zb. o výkupe poľnohospodárskych výrobkov, pokiaľ sa vzťahuje na jednotné roľnícke družstvá a ostatné socialistické poľnohospodárske organizácie,

29.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 162/1959 Ú. l. (Ú. v.) o výkupe poľnohospodárskych výrobkov v znení vyhlášky č. 68/1962 Zb.

§ 400

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.

Zákon č. 82/1966 Zb. o poisťovníctve nadobudol účinnosť 1. januárom 1967,

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1967 Zb. o úprave Hospodárskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov nadobudlo účinnosť 28. februárom 1967,

zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch nadobudol účinnosť 1. januárom 1968,

zákon č. 72/1970 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa podnikového registra nadobudol účinnosť 1. augustom 1970,

zákon č. 138/1970 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Hospodárskeho zákonníka, nadobudol účinnosť 1. januárom 1971,

zákon č. 144/1975 Zb., ktorým sa dopĺňa Hospodársky zákonník, nadobudol účinnosť 1. januárom 1976 a

zákon č. 165/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník, nadobudol účinnosť 1. januárom 1983.

Indra v. r.