Zásady vnútornej a zahraničnej bankovej menovej politiky po roku 1985 schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 31. októbra 1985 č. 289

schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky

z 31. októbra 1985 č. 289

PRVÁ HLAVA

Základné zameranie bankovej menovej politiky

Čl. 1

V súlade so zámermi menového plánu Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (ďalej len „menový plán“) a so zámermi štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1986-1990 (ďalej len „ôsmy päťročný plán“) a štátnych rozpočtov sa uplatňuje aktívna diferencovaná banková menová politika presadzujúca náročné kritériá efektívnosti pre poskytovanie úverových a devízových zdrojov; zamerá sa na podporu zvyšovania prínosov intenzifikácie výroby a rýchlejšieho rastu efektívnosti národného hospodárstva, najmä s využitím vedecko-technického rozvoja a širšieho zapojenia do medzinárodnej deľby práce a na zabezpečenie plánovanej dynamiky rozvoja národného hospodárstva; pritom pôsobí na upevňovanie vnútornej a vonkajšej ekonomickej rovnováhy a stability kúpnej sily československej koruny.

Čl. 2

Banková menová politika v súlade s koncepčnými zámermi ôsmeho päťročného plánu, štátnych rozpočtov a menového plánu pomáha

a)

zabezpečovať prostredníctvom úverov a devíz plánovaný rozvoj ekonomiky; pritom sa zamerá prednostne na urýchlenie rozvoja odvetví, odborov a výrob s najvyššími prínosmi pre rast spoločenskej produktivity práce a efektívnej zahraničnoobchodnej výmeny;

b)

dosahovať plánovanú dynamiku rastu národného dôchodku predovšetkým znižovaním výrobnej spotreby a využitím rezerv podnikovej sféry v zásobách, a tak obmedziť požiadavky podnikovej sféry na použitie úverových zdrojov;

c)

zabezpečovať urýchlené využitie výsledkov vedy a techniky tak, aby sa vedecko-technický rozvoj stal rozhodujúcim činiteľom intenzifikácie národného hospodárstva;

d)

zabezpečovať súlad dynamiky úverov poskytovaných podnikovej sfére s vývojom základných národohospodárskych ukazovateľov, najmä s vývojom národného dôchodku;

e)

posilňovať rovnováhu na vnútornom trhu a tým prispievať k zvyšovaniu a skvalitňovaniu životnej úrovne obyvateľstva v súlade s plánovaným vývojom príjmov a výdavkov obyvateľstva;

f)

posilňovať kvalitatívnu stránku rovnováhy vonkajších ekonomických vzťahov zabezpečovaním plánovaného vývoja a štruktúry devízovej pozície a zabezpečovať potrebné zdroje na úhradu splatných zahraničných záväzkov;

g)

zvyšovať efektívnosť zahraničnoobchodných vzťahov, predovšetkým intenzívnou účasťou československej ekonomiky v kooperačných, špecializačných a integračných akciách.

DRUHÁ HLAVA

Základné úlohy bankovej menovej politiky

Čl. 3

Banková menová politika sa podieľa na zabezpečovaní základných zámerov ôsmeho päťročného plánu a štátnych rozpočtov, najmä tým, že:

a)

podporuje realizáciu opatrení, ktoré zabezpečujú zvyšovanie efektívnosti, kvality, technickej úrovne a úžitkových vlastností vyrábanej produkcie, a tým aj dosiahnutie vyššej konkurenčnej schopnosti československých výrobkov na zahraničných trhoch a zlepšovanie výmenných relácií v zahraničnej výmene;

b)

podporuje výskum a vývoj v organizáciách a pôsobí na urýchlené zavádzanie výsledkov vedecko-technického rozvoja pri reprodukcii základných prostriedkov, progresívne modernizácie a rekonštrukcie a ďalšie efektívne investície s rýchlou návratnosťou a prínosmi pre platobnú bilanciu, prednostné zabezpečovanie rozhodujúcich investícií orientovaných na štrukturálnu prestavbu československého národného hospodárstva a prehlbovanie socialistickej ekonomickej integrácie;

c)

pôsobí na zvyšovanie produktivity práce a úsporu pracovných síl a na trvalé znižovanie materiálovej náročnosti výroby, predovšetkým lepším využívaním všetkých surovinových a materiálových zdrojov, najmä palív, energie a kovov, s cieľom dosiahnuť najvyššiu hospodárnosť vo všetkých sférach národného hospodárstva a zhodnotenie národnej práce v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov;

d)

pôsobí na efektívne a rovnomerné využívanie zásob a zlepšovanie ich štruktúry v súlade s upevňovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov;

e)

využíva prostriedky z prijímaných bankových úverov zo zahraničia, predovšetkým na obstarávanie progresívnej techniky, na financovanie výrob a rekonštrukcií s relatívne najvyšším zhodnotením vložených prostriedkov pri posilňovaní princípu devízovej a korunovej návratnosti a náročnejších podmienkach prístupu k zahraničným zdrojom;

f)

poskytuje úvery do zahraničia prednostne, najmä na podporu československého vývozu, rozvoja efektívnej medzinárodnej spolupráce, predovšetkým socialistickej ekonomickej integrácie a na zabezpečenie plánovaných dovozov pre národné hospodárstvo;

g)

zameriava úverovú politiku vo vzťahu k zahraničiu tak, aby sa sústavne zabezpečovala devízová likvidita a platobná schopnosť štátu voči zahraničiu;

h)

podporuje úverom rozvoj výroby spotrebného tovaru a služieb požadovaných obyvateľstvom, a tým pôsobí na plynulú realizáciu príjmov obyvateľstva, najmä miezd, v záujme dosiahnutia celkovej a predovšetkým štrukturálnej rovnováhy na vnútornom trhu.

TRETIA HLAVA

Zásady realizácie bankovej menovej politiky Štátnou bankou československou

Čl. 4

(1)

Štátna banka československá (ďalej len „banka“) v procese tvorby národohospodárskych plánov a v priebehu ich realizácie využíva menové kritériá na hodnotenie efektívnosti národného hospodárstva z menových hľadísk a určenie potrieb a zdrojov menového plánu a ich efektívneho využitia.

(2)

Banka pritom uplatňuje najmä tieto menové kritériá a ukazovatele: vzťah medzi rastom úverov a rastom národného dôchodku, stav a zmenu devízovej pozície štátu, vývoj platobnej bilancie Československej socialistickej republiky, vzťah medzi vývojom zahraničných pohľadávok a zahraničných záväzkov, podiel devízovo návratných úverov na celkových dovozoch, vývoj vonkajšej a vnútornej kúpnej sily československej koruny, vývoj miery úspor obyvateľstva, zrýchlenie doby obratu zásob, podiel úveru na financovaní obežných prostriedkov, podiel investičného úveru na financovaní investícií, priemernú dobu splatnosti investičných úverov, podiel investičných úverov na modernizácii, racionalizácii a na urýchlení realizácie technického rozvoja k celkovým investičným úverom.

Čl. 5

(1)

V období zostavovania návrhov hospodárskych plánov organizácií a pri ich realizácii používa banka pre jednotlivé organizácie kritériá efektívneho využitia úveru (čl. 9) s cieľom pôsobiť na efektívnosť hospodárenia organizácií a priebežne hodnotí ich plnenie.

(2)

Pri poskytovaní úverov banka uplatňuje aktívnu úverovú diferenciáciu podľa plánovanej úrovne a skutočného plnenia kritérií efektívneho využitia úveru, a tým pôsobí na efektívnejšie využitie celospoločenských prostriedkov.

Čl. 6

(1)

Banka uplatňuje princíp návratnosti poskytovaných úverov a devízových prostriedkov v určených lehotách, a tým pôsobí na využitie rezerv a efektívnu tvorbu hmotných a finančných zdrojov v organizáciách.

(2)

Pri poskytovaní úverov banka požaduje, aby sa na krytie úverovaných objektov prednostne využívali vlastné zdroje organizácií. Tým pôsobí na utváranie a používanie vlastných zdrojov organizácií v súlade s hospodárskym plánom organizácie a so zásadami financovania.

Čl. 6a

(1)

Banka podporuje korunovými a devízovými úvermi nadväzovanie a efektívne rozvíjanie priamych vzťahov organizácií členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, rozvoj medzinárodných hospodárskych organizácií týchto štátov a činnosť podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou československých subjektov a subjektov z nesocialistických štátov.

(2)

Organizáciám, ktorým vedie banka majetkové devízové účty pri uplatňovaní systému devízových normatívov, sa poskytuje úrok z vkladov na týchto účtoch, ktorý zvyšuje devízové prostriedky organizácie.

Čl. 7

(1)

Banka uvoľňovaním devízového krytia na dovozy podľa podmienok Štátnej banky československej pre uvoľňovanie devízového krytia na úhradu záväzkov zo zahraničnohospodárskej činnosti a pre platby zo zahraničia (ďalej len „podmienky“)1) vo väzbe na vývoj platobnej bilancie, na plnenie vývozných úloh s prihliadnutím na najvýhodnejšie podmienky devízového financovania podporuje zabezpečenie úloh ôsmeho päťročného plánu a ročných plánov.

(2)

Banka v spolupráci s príslušnými orgánmi a v súčinnosti s cenovou, finančnou a investičnou politikou sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti zahraničnoobchodnej výmeny a tlmenie dôsledkov inflačného vývoja v hospodárskych vzťahoch s nesocialistickými štátmi na československé národné hospodárstvo.

(3)

Bankovo-menové nástroje využíva banka na posilňovanie zainteresovanosti organizácií na dosahovanie efektívnych devízových prínosov pre platobnú bilanciu; pritom koordinuje svoj postup so zásadami zahraničnoobchodnej politiky a s pravidlami v oblasti finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode.

(4)

Prijímaním úverov zo zahraničia v rámci devízového plánu zabezpečuje banka devízové prostriedky, najmä na urýchľovanie vedecko-technického rozvoja, na rýchlejšie zavádzanie progresívnej techniky, na realizáciu integračných akcií a na dovozy, ktoré tvorbou devíz alebo úsporou dovozov zabezpečia v krátkom čase trvalé devízové prínosy, najmä rastom efektívnosti vývozu, a ktoré tak prispejú k intenzifikácii reprodukčného procesu.

(5)

Povoľovaním podnikových úverov a poskytovaním bankových úverov do zahraničia podporuje banka v súlade so zámermi devízového plánu a devízového hospodárstva zrýchľovanie dynamiky vývozu, dosahovanie výhodných platobných podmienok a zabezpečovanie rozvoja surovinových zdrojov nevyhnutných pre československé národné hospodárstvo.

(6)

Uskutočňovaním devízových depozitných a ostatných bankových devízových operácií zabezpečuje banka devízové prínosy pre platobnú bilanciu.

(7)

Banka zabezpečuje realizáciu platobného styku v oblasti aktívneho a pasívneho cestovného ruchu v súlade s devízovými plánmi.

Čl. 8

(1)

Banka vydáva do obehu hotovostné peniaze v súlade s bilanciou peňažných príjmov a výdavkov obyvateľstva a s plánom predpokladanou dynamikou rozvoja národného hospodárstva a organizuje peňažný obrat v zhode s plánovaným obehom hmotných a peňažných fondov.

(2)

V súvislosti s poskytovaním úverov a uvoľňovaním devízových prostriedkov vykonáva banka podľa platných predpisov spoločenskokontrolné funkcie zamerané najmä na presadzovanie celospoločenských záujmov. Z hľadiska týchto zásad banka kontroluje najmä:

a)

zabezpečenie úloh štátneho plánu v hospodárskych plánoch organizácií a ich plnenie;

b)

usmerňovanie mzdových prostriedkov v hospodárskych a príspevkových organizáciách podľa príslušného právneho predpisu;2)

c)

efektívnosť procesu reprodukcie základných prostriedkov v organizáciách; osobitnú pozornosť venuje akciám ustanoveným ako záväzné úlohy štátneho plánu a príprave investícií;

d)

hospodárenie organizácií so zásobami, a to najmä z hľadiska efektívnosti ich využitia;

e)

hospodárenie príslušných organizácií s devízovými prostriedkami.

(3)

Pri svojej účasti na hodnotení a uzavieraní výsledkov hospodárskej činnosti organizácií banka postupuje podľa smerníc pre hodnotenie uzavierania výsledkov hospodárskej činnosti štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu v ôsmej päťročnici.

PRVÁ HLAVA

Diferencovaná úverová politika

Čl. 9

(1)

Banka pri poskytovaní úveru pôsobí na efektívnosť hospodárenia organizácií diferenciáciou výšky úveru, dĺžky doby splatnosti úveru, úrokovými bonifikáciami a sankciami a ďalšími úverovými podmienkami uvedenými v úverových zmluvách. Základom tejto diferenciácie je zabezpečenie úloh menového plánu, najmä dodržanie úverových smerníc schválených vládou Československej socialistickej republiky. S týmto zámerom používa ako kritériá efektívneho využitia úveru súhrnné ukazovatele výrobno-ekonomickej efektívnosti ustanovené Štátnou plánovacou komisiou, z ktorých vyberá tie, ktoré najlepšie vyjadrujú efektívnosť hospodárenia organizácie; pritom prihliada aj na zabezpečenie a plnenie rozpísaných záväzných úloh a limitov štátneho plánu a štátnych rozpočtov.

(2)

Predseda banky ustanoví na účely úverovej diferenciácie ďalšie kritériá efektívneho využitia úveru, najmä vzťah medzi úverom a ukazovateľmi ekonomickej efektívnosti organizácie s prihliadnutím na osobitnosti reprodukčného procesu v jednotlivých odvetviach. Pri ich kvantifikácii vychádza banka z ukazovateľov hospodárskych plánov organizácií a z cieľov a úloh menového plánu; tým vzťahuje efektívnosť úveru na plnenie kvalitatívnych ukazovateľov hospodárskych plánov organizácií, ako predpokladu zabezpečenia úverových smerníc schválených vládou Československej socialistickej republiky. Pri ich hodnotení prihliada banka aj na ich vývoj od začiatku ôsmej päťročnice, prípadne oproti predchádzajúcemu roku.

Čl. 10

(1)

Organizácie, ktoré sústavne plnia kritériá efektívneho využitia úveru, môžu získať vyššiu úverovú účasť pri financovaní svojich potrieb. Organizáciám, ktoré nezabezpečujú sústavne plnenie kritérií efektívneho využitia úveru, banka úverovú účasť pri financovaní ich potrieb obmedzuje.

(2)

Rozsah úveru na krytie obežných prostriedkov organizácií diferencuje banka s prihliadnutím na to, ako efektívne organizácie využívajú obežné prostriedky na plnenie svojich výrobných a odbytových úloh. Organizáciám, ktoré sústavne efektívne využívajú obežné prostriedky, prípadne efektívnosť ich využívania zvyšujú, poskytuje banka úver na čiastočné, prípadne plné pokrytie rastu obežných prostriedkov. Organizáciám, pri ktorých pre nedostatky v hospodárení klesá efektívnosť využívania obežných prostriedkov alebo je trvalo nízka, banka ďalšie úvery na rast obežných prostriedkov neposkytuje a požaduje ich financovanie z vlastných zdrojov organizácií.

(3)

Rozsah úveru na financovanie investícií diferencuje banka s prihliadnutím na efektívnosť a prínosy investícií, úroveň využívania základných prostriedkov a hospodárske výsledky a na finančnú situáciu organizácie charakterizovanú vzťahom medzi potrebou finančných prostriedkov na splátky poskytnutých investičných úverov, tvorbou zdrojov na investície a objemom investícií.

Čl. 11

(1)

Pre všetky odvetvia národného hospodárstva sa určujú úrokové sadzby z úverov, diferencované v zásade podľa doby splatnosti úveru. Predseda banky je oprávnený určiť pre niektoré objekty úveru v celospoločenskom záujme nižšiu základnú úrokovú sadzbu, prípadne určiť v odôvodnených prípadoch vyššiu základnú úrokovú sadzbu.

(2)

Úrokové sadzby sa určujú pevnou ročnou percentnou sadzbou alebo rozpätím. Úroková sadzba určená v rámci rozpätia sa považuje za základnú úrokovú sadzbu.

Čl. 12

(1)

Banka môže poskytnúť organizácii úrokovú bonifikáciu najmä za:

a)

výrazné a dlhodobé zlepšovanie kritérií efektívneho využitia úveru;

b)

žiadúce prekročenie projektovaných prínosov a parametrov, prípadne za dosiahnutie projektovaných prínosov a parametrov v skorších termínoch, predovšetkým prínosov pre platobnú bilanciu alebo palivovo-energetickú bilanciu;

c)

prekročenie plánovanej výšky ukazovateľa efektívnosti zahraničnej výmeny pri splnení vývozu vo veľkoobchodných cenách;

d)

prekročenie plánovaného devízového inkasa;

e)

úspory spotreby a nákupu dovážaných surovín oproti hospodárskemu plánu organizácie;

f)

prevzatie mobilizačnejšej úlohy v súhrnných ukazovateľoch výrobno-ekonomickej efektívnosti, prípadne za žiadúce prekročenie a hospodárnejšie a skoršie splnenie záväzných úloh a limitov štátneho plánu vzťahujúcich sa na používané kritériá efektívneho využitia úveru;

g)

výrazné zníženie mernej spotreby palív, energie a kovov oproti skutočnosti predchádzajúceho roka;

h)

zabezpečenie nadplánových dodávok do trhových fondov v žiadúcej štruktúre, najmä inovovaných výrobkov a výrobkov prvej kvality.

(2)

Úroková bonifikácia sa môže poskytnúť až do výšky 50% určenej základnej úrokovej sadzby príslušného úveru, a to až do 5% vyčísliteľného prínosu dosiahnutého splnením podmienky bonifikácie v úverovej zmluve.

Čl. 13

Banka je oprávnená uplatniť sankčný úrok4) voči organizáciám, ktoré:

a)

neprevzali do svojho hospodárskeho plánu rozpísané úlohy štátneho plánu a štátnych rozpočtov;

b)

neplnia kritériá efektívneho využitia úveru, a to najmä pre neplnenie záväzných úloh a limitov štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva;

c)

nezabezpečujú plánovanú tvorbu vlastných zdrojov;

d)

nezabezpečujú využitie vlastných zdrojov v súlade so svojím hospodárskym plánom;

e)

používajú prostriedky na financovanie investícií neefektívne a nehospodárne, najmä nezabezpečujú záväzné úlohy investičného plánu, prekračujú plánované lehoty výstavby, nedodržiavajú termíny plánovaného uvádzania kapacít do prevádzky a plánovanú efektívnosť a využitie stavieb aj strojov a zariadení, predovšetkým strojov z dovozu, alebo majú nízku, prípadne zhoršujúcu sa úroveň využívania základných prostriedkov za organizáciu ako celok;

f)

hromadia nadmerné zásoby, prípadne vyrábajú na sklad odbytom nezabezpečenú výrobu, prípadne neefektívne hospodária s ďalšími obežnými prostriedkami;

g)

plnia svoj hospodársky plán vnútri roka nerovnomerne;

h)

nezabezpečujú návratnosť poskytovaných úverov;

i)

porušujú sústavne plánovaciu, finančnú, zmluvnú, úverovú, platobnú, mzdovú alebo pokladničnú disciplínu;

j)

nepredkladajú banke výkazy a správy o úverovaných hodnotách v určených lehotách alebo predkladajú nesprávne a neúplné hlásenia;

k)

nedodržiavajú ďalšie dohodnuté podmienky úverových zmlúv, prípadne písomných dojednaní o úverových podmienkach.

Čl. 14

Banka môže určiť sankčný úrok vo výške až 50% základnej úrokovej sadzby pre príslušný druh úveru; pritom prihliada na rozsah závad, s ktorými sa sankčný úrok spája; sankčný úrok možno uplatniť buď len pri úveroch, pri ktorých došlo k nedodržaniu úverových podmienok, alebo ktoré sa vzťahujú na hodnoty, vo využívaní ktorých sú závady, alebo pri ďalších, prípadne pri všetkých čerpaných úveroch.

Čl. 15

Úverové sankcie uplatňuje banka po predchádzajúcom upozornení organizácie, a to najmä vtedy, keď organizácia nezabezpečuje dojednané opatrenia na odstránenie nedostatkov, alebo ak nie sú tieto opatrenia účinné. V závažných prípadoch banka súčasne upozorní orgány hospodárskeho riadenia nadriadené organizácii a požiada ich o spoluprácu pri odstraňovaní nedostatkov.

Čl. 16

Ak sú uplatnené úverové sankcie neúčinné a organizácia dlhodobo neplní kritériá efektívneho využitia úveru a má nevyrovnané finančné hospodárenie a nezabezpečuje návratnosť úveru, postupuje banka podľa týchto zásad:

a)