Zákon o sociálnom zabezpečení

Účastníci odboja sa na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do štyroch skupín:

a)

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tomto čase aspoň šesť mesiacov

2.

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

3.

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa,

4.

ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo sa za uvedených okolností stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými, pokiaľ táto invalidita trvá ku dňu vzniku nároku na dôchodok alebo

5.

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roka 1939 do oslobodenia;

b)

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tomto čase aspoň tri mesiace

2.

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

3.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. skupiny;

c)

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov9) alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie alebo

2.

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I. alebo II. skupiny;

d)

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

1.

ktorých odbojová činnosť trvala kratšie ako jeden rok alebo

2.

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,10)

pokiaľ nespĺňajú podmienky zaradenia do I., II. alebo III. skupiny;

(3)

Nároky účastníkov odboja z I. svetovej vojny a pozostalých po nich upravuje vykonávací predpis.

§ 60

Priemerný mesačný zárobok

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné postihnutie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných zdravých pracovníkov z povolania, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

§ 61

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

(3)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok sú výhodnejšie, platia tieto ustanovenia.

§ 62

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov u účastníka odboja I. skupiny a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, sa určí tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

(3)

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

§ 63

Výška starobného a invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku tvorí pre účastníkov odboja

skupiny
I.	60 %
II.	55 %
III. a IV.	50% priemerného mesačného zárobku.

(2)

Ustanovenia § 22 ods. 2 a 4 a § 30 ods. 4 a 6 platia s tým, že

a)

percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok zamestnania patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku zamestnania,

b)

obmedzenie percentného zvýšenia na 25% priemerného mesačného zárobku platí iba pre účastníkov odboja II., III. a IV. skupiny, pokiaľ nie sú pre nich výhodnejšie iné ustanovenia tohto zákona.

(3)

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja

skupiny	mesačne o Sk
I.	120
II. a III.	100
IV.	80.

Zvýšenie dôchodku o tieto sumy patrí aj nad hranice ustanovené v odseku 2.

§ 64

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Najvyššia výmera starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja je 9 219 Sk mesačne.

(2)

Najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku je, ak ide o účastníka odboja

skupiny	mesačne Sk
I.	2 090
II.	1 750
III.	1 500
IV.	1 410.

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku účastníka odboja je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

(4)

Najvyššie výmery úhrnov, vyplácaných dôchodkov sú 8 697 Sk mesačne, ak je jedným z vyplácaných dôchodkov starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok účastníka odboja.

§ 65

Vdovský dôchodok účastníčky odboja a dôchodky pozostalých po účastníkoch odboja

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 písm. a), c) až e), aj po uplynutí dvoch rokov po zániku predošlého nároku na vdovský dôchodok.

(2)

Najnižšia výmera vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja I. skupiny je 1 300 Sk mesačne, po účastníkovi odboja II. skupiny 1 100 Sk mesačne a po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny 1 070 Sk mesačne. Ustanovenia § 47 ods. 5 a 6 platia pritom aj tu.

(3)

Ak ide o účastníčku odboja, ktorá nemá príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti a poberá len vdovský dôchodok alebo vdovský a čiastočný invalidný dôchodok, je najnižšou výmerou vdovského dôchodku alebo úhrnu dôchodkov suma uvedená v § 64 ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je zaradená.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Najnižšia výmera starobného alebo invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, je 1 300 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja I. skupiny, 1 100 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja II. skupiny, a 1 070 Sk mesačne, ak ide o vdovu po účastníkovi odboja III. a IV. skupiny.

(6)

Najnižšia výmera sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 600 Sk mesačne a sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja 800 Sk mesačne.

§ 66

Výška sociálneho dôchodku

(1)

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

skupiny	vo výške Sk mesačne
I.	2 090
II.	1 750
III.	1 500
IV.	1 410.

(2)

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa najmenej vo výške ustanovenej v § 65 ods. 2.

§ 67

Výška dôchodkov rodičov účastníka odboja

Ak sa rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, poskytuje starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok, ak ide o jednotlivca, najmenej vo výške 1 000 Sk mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, najmenej vo výške 1 700 Sk mesačne. Pri úhrne dôchodkov patriacich rodičovi (rodičom) sa zvýšenie prizná k vyššiemu (najvyššiemu) dôchodku tak, aby úhrn dôchodkov dosiahol sumu 1 000 Sk mesačne, prípadne 1 700 Sk mesačne.

§ 69

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov účastníka odboja spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť mesačne sumu uvedenú v § 70 ods. 2.

PIATA HLAVA

ĎALŠIE DÁVKY POSKYTOVANÉ DÔCHODCOM

§ 72

(1)

Kúpeľná starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom uvedeným v § 54 ods. 6 za podmienok a vo výške ako pracujúcim v pracovnom pomere podľa predpisov o nemocenskom poistení, pokiaľ sa splnili podmienky ich poskytnutia v čase trvania nároku na dôchodok alebo v ochrannej lehote a ak ich nemožno poskytnúť podľa predpisov o nemocenskom poistení alebo iných predpisov nemocenského zabezpečenia; na účely vymedzenia okruhu rodinných príslušníkov požívateľov dôchodkov sa podmienka spoločnej domácnosti a podmienka odkázanosti rodinného príslušníka výživou na dôchodcu nevzťahujú.

(2)

Ak pohreb požívateľa dôchodku vypravil niekto iný než rodinný príslušník, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac v sume 2 000 Sk. Pohrebné nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti. (Poznámka redakcie: Ustanovenie § 13 ods. 3 zákona č. 238/1998 Z. z. znie: „Ustanovenia § 72 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., ktoré upravujú pohrebné, sa od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepoužijú.". Zákon č. 238/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 1999.).

(3)

Kúpeľná starostlivosť sa neposkytuje profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia priznaného podľa osobitného predpisu.10a)

(4)

Ochranná lehota je 42 dní odo dňa, ktorým zanikol nárok na dôchodok. U žien, ktorým zanikol nárok na dôchodok v čase tehotenstva, je ochranná lehota šesť mesiacov.

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O NÁROKOCH A VÝPLATÁCH DÁVOK A POSKYTOVANÍ SLUŽIEB SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

§ 94

Vznik nároku na dávku a jej výplatu

(1)

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „dávka“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

(3)

Dávka, na ktorú vzniká nárok rozhodnutím príslušného orgánu, sa môže priznať a vyplácať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutí tejto dávky.

§ 95

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

(2)

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.

(3)

Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

§ 96

(1)

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.

(2)

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

(3)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

(4)

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavenia jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

(5)

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

§ 97

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 98

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,13a) pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Ak občan vykonáva zamestnanie dojednané na dobu najviac jedného roka, starobný dôchodok sa vypláca, a to aj za dobu, keď mu patrí nemocenské z tohto zamestnania. U samostatne zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby, starostu obce a primátora mesta a hlavného kontrolóra vykonávajúceho činnosť podľa osobitného predpisu13b) sa podmienka dojednania zamestnania na dobu najviac jedného roka považuje za splnenú.

(3)

Zamestnaním sa rozumie zamestnanie v pracovnom pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a poľnohospodárskeho družstva, práce vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku. Zamestnaním sa rozumie aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či je zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

(4)

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca po dobu poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za ktorej výkonu došlo k úrazu alebo ochoreniu; to platí obdobne, ak k úrazu alebo ochoreniu došlo pri výkone civilnej služby.

(5)

Ak sa priznáva starobný alebo invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa občanovi poskytovalo hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,27) vykonávateľ dôchodkového zabezpečenia27a) zúčtuje za túto dobu priznaný dôchodok občana a poskytnuté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie a

a)

poukáže občanovi vzniknutý rozdiel medzi sumou priznaného dôchodku a poskytnutým hmotným zabezpečením uchádzačov o zamestnanie, ak suma priznaného dôchodku prevyšuje sumu poskytnutého hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie, a

b)

prevedie na účet Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky27b)

1.

sumu, ktorá zodpovedá poskytnutému hmotnému zabezpečeniu uchádzačov o zamestnanie, ak suma priznaného dôchodku prevyšuje sumu poskytnutého hmotného zabezpečenia uchádzačov o zamestnanie, alebo

2.

sumu, ktorá zodpovedá priznanému dôchodku, ak poskytnuté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie je vyššie alebo dosahuje aspoň výšku priznaného dôchodku;

to neplatí, ak ide o invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 2 písm. b).

§ 101

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie výšky dávok

(1)

Dávky sa vyplácajú dopredu v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

(2)

Dávky sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Sk mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

(3)

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.

§ 102

Výplata dávok oprávneným a iným príjemcom

(1)

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jeho časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca.

(2)

Osobitným príjemcom je

a)

občan určený rozhodnutím príslušného štátneho orgánu,

b)

občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkony, a to od tohto dňa.

c)

právnická osoba určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu.

(3)

Príslušny štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

(4)

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

(5)

Príslušny štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušny šátny orgán ustanoví iného príjemcu.

(6)

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

(7)

Ak je dávka vyplácaná osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. a) a c), môže sa vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného štátneho orgánu alebo obce na účet osobitného príjemcu.

§ 103

Nárok na dávky a služby a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine

(1)

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

(2)

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

(4)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

§ 104

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

(2)

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

§ 105

Postúpenie a zrážky

(1)

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

(2)

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.

(3)

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy a ustanovenia o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu.27ba) Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je štát alebo obec, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

DRUHÁ HLAVA

POVINNOSTI A ZODPOVEDNOSŤ OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ V SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ

§ 106

(1)

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

(4)

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.

(5)

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

§ 107

(1)

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

(2)

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(3)

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

(4)

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.

(5)

Rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.

§ 108

Povinnosť organizácií viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

(1)

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

(2)

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

(3)

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

§ 109

Zodpovednosť organizácie

(1)

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

(2)

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

§ 110

Spoločná zodpovednosť organizácie a príjemcu dávky

Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

§ 111

Vstup do organizácií a kontrolné oprávnenie

Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií, na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.

§ 112

(1)

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 84 ods. 2, § 85 až 87, 90, 92, § 97 ods. 3 a § 101 zákona č.121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich, je príslušny štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Sk a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do výšky 500 000 Sk.

(2)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov, alebo ak ide o orgán (útvar), vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

§ 113

Povinnosti zdravotníckych zariadení

Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty uvedené v § 108 ods. 2.

TRETIA HLAVA

ORGANIZÁCIA A RIADENIE

Prvý diel

Orgány sociálneho zabezpečenia a ich pôsobnosť

§ 114

(1)

Orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

(2)

Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

§ 115

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj sociálneho zabezpečenia, dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na sociálne zabezpečenie, pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv a plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi;14) pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi sociálneho zabezpečenia a koordinuje jednotné uplatňovanie sociálnej politiky.

§ 116

(1)

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík - a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy - federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík postupujú pri plnení úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia v súčinnosti s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

(2)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

§ 118

Zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov vo veciach sociálneho zabezpečenia posudzujú príslušné štátne orgány, prípadne, ak tak ustanovia zákony národných rád, v prípadoch vyžadujúcich osobitné odborné znalosti ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík.

Druhý diel

Konanie

§ 119

Začatie konania

(1)

Konanie o dávke dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto dávku sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

(2)

Konanie o zmene poskytovania alebo výšky už priznanej dávky dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti alebo z podnetu orgánu, ktorý je príslušný rozhodnúť o tejto zmene, ak nie je ustanovené inak.

§ 120

Podávanie žiadosti o dávky a služby

(1)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podávajú

a)

pracovníci v pracovnom pomere v organizácii, s ktorou sú v pracovnom pomere,

b)

členovia družstva, u ktorých súčasťou členstva je aj pracovný vzťah, v družstve, ktorého sú členmi,

c)

občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, v organizácii (na orgáne), ktorá pre nich vedie záznamy a plní ďalšie povinnosti dôchodkového zabezpečenia,

d)

ostatní občania na príslušnom štátnom orgáne.

(2)

Občania, ktorí už nie sú v pracovnom alebo inom pomere [odsek 1 písm. a) až d)] s organizáciou, ale poberajú z tohto pomeru dávky nemocenského poistenia (zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa), podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizácii, ktorá by bola pre nich príslušná v čase trvania ich pracovného alebo iného pomeru.

(3)

Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v organizáciách (u orgánov), ktoré by boli príslušné prijať žiadosť týchto občanov o dávku dôchodkového zabezpečenia. Pozostalí po občanoch uvedených v odseku 1 písm. e) a po nepracujúcich dôchodcoch podávajú žiadosť o dôchodok na príslušnom štátnom orgáne.

(4)

Ak je občan v čase podania žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia práceneschopný a má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, alebo ak pozostalý po občanovi má trvalý pobyt v inom okrese, než v ktorom je sídlo organizácie, v ktorej bol občan zamestnaný, môže sa žiadosť o túto dávku podať na príslušnom štátnom orgáne.

(5)

Organizácia, ktorá spísala žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, je povinná ju predložiť príslušnému štátnemu orgánu bez meškania, najdlhšie do ôsmich dní odo dňa spísania žiadosti o túto dávku. Príslušná organizácia (štátny orgán) nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dávku dôchodkového zabezpečenia, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok, alebo ak žiadosť občana nie je doložená potrebnými dokladmi.

(6)

Žiadosť o dávku sociálnej starostlivosti alebo službu sociálnej starostlivosti sa podáva na príslušnom štátnom orgáne.

(7)

Vykonávací predpis ustanoví, aké náležitosti musí žiadosť obsahovať, a upraví povinnosť organizácií vyžadovať výpisy z evidencie dôb zamestnania u príslušných orgánov a prikladať tieto výpisy k žiadostiam o dávku.

§ 121

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie o dávkach dôchodkového zabezpečenia uvedených v § 7 písm. a) a b) sa vydáva písomne. Pri vyhotovení rozhodnutia s použitím automatizovanej výpočtovej techniky sa rozhodnutie môže vydať v medzinárodnej abecede s predtlačenou pečiatkou orgánu sociálneho zabezpečenia a menom, priezviskom a funkciou pracovníka zodpovedného za vydanie rozhodnutia.

(2)

Orgán rozhodujúci o invalidnom dôchodku (čiastočnom invalidnom dôchodku) rozhodne bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku (invalidnom dôchodku), ak v priebehu konania zistí, že občan je čiastočne invalidný (invalidný).

(3)

V konaní o priznanie podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného sa vydáva písomné rozhodnutie, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v požadovanom rozsahu; v konaní o poskytnutie kúpeľnej starostlivosti sa písomné rozhodnutie nevydáva.

(4)

Rozhodnutie o dávkach sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne. Rozhodnutie o službách sociálnej starostlivosti sa vydáva písomne, len ak to vyplýva z povahy služby. Zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení ustanovia, kedy sa v konaní o dávkach sociálnej starostlivosti a službách sociálnej starostlivosti písomné rozhodnutie nevydáva.

§ 122

Opravné prostriedky

(1)

O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia uvedenú v § 7 písm. a) č. 1 až 8 a písm. b) rozhoduje súd;15) ak však ide o rozhodnutie o zvýšení pre bezvládnosť k sociálnemu dôchodku, rozhoduje súd o opravnom prostriedku až proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu.

(2)

Opravný prostriedok nie je prípustný

a)

proti rozhodnutiu, ktoré je podkladom pre rozhodnutie o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia; súd preskúmava také rozhodnutia len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu štátneho orgánu. Ak súd zruší rozhodnutie štátneho orgánu, vydá tento orgán nové rozhodnutie;

b)

proti rozhodnutiu o žiadosti o odstránenie tvrdosti zákona.

(3)

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie podkladov pre výpočet dávky dôchodkového zabezpečenia, začína nová lehota na podanie opravného prostriedku plynúť odo dňa, keď sa účastníkovi tieto podklady doručili.

(5)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, môže navrhovateľ vziať späť bez súhlasu súdu, ak sa mu novým rozhodnutím príslušného orgánu plne vyhovelo.

(6)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí dávky alebo zastavení výplaty dávky a proti rozhodnutiu vydanému podľa § 106 ods. 4 nemá odkladný účinok.

§ 123

Dôkazné prostriedky

V konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia včítane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť na dôkaz tlačené alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej obdobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa obsahu ktorého boli vyhotovené.

§ 124

Doručovanie písomností

Do vlastných rúk sa doručujú a) rozhodnutia, ktorými sa dávka alebo služba sociálnej starostlivosti nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutia, ktorými sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy, b) predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálnej starostlivosti podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.

§ 125

Náhrada nákladov konania

(1)

Orgány sociálneho zabezpečenia nemajú nárok na náhradu nákladov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušny štátny orgán nahrádza v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom náklady vzniknuté občanom, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na vyzvanie dostavia na konanie orgánu uvedeného v § 118 alebo sa pre potreby tohto orgánu podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(3)

Nároky na náhradu trov občanov v konaní pred súdom upravujú osobitné predpisy.16)

§ 126

Všeobecné predpisy o konaní

Pokiaľ tento zákon alebo zákony národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení neustanovia odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE ČASU

§ 127

Právne úkony

(1)

Právny úkon (žiadosť o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

(2)

Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou predpismi sociálneho zabezpečenia uvedenými v § 112 ods. 1, je neplatný.

(3)

Inak pre právne úkony, ich neplatnosť a dôsledky tejto neplatnosti platia ustanovenia Občianskeho zákonníka.

§ 128

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty; ak v mesiaci taký deň nie je, pripadá posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo na národnom výbore alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu; pre lehoty pri úkonoch urobených voči súdu platí Občiansky súdny poriadok.

§ 129

Osobný rozsah

Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 130

Kategórie funkcií

(1)

Služba vojakov z povolania (ďalej len „služba“) vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.

(2)

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

(3)

Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.

(4)

Ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.

§ 131

Priemerný mesačný zárobok

(1)

Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vojak z povolania naposledy skončil službu.

(2)

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu ako päť kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za kalendárne roky trvania služby vojaka z povolania.

(3)

Priemerný mesačný zárobok pre vymeranie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku vojaka z povolania je najmenej suma ustanovená vykonávacím predpisom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia, pokiaľ nie je výhodnejší priemerný mesačný zárobok zistený podľa § 12.

§ 132

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a)

55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

(2)

Veková hranica pre vznik nároku na starobný dôchodok vojačky z povolania sa posudzuje podľa počtu vychovaných detí, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie.

§ 133

Výška starobného dôchodku

(1)

Základná výmera starobného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (dôchodok z II. kategórie funkcií).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov pripočítajú od 21. roka služby (zamestnania)

I. kategórie funkcií(pracovnej kategórie)	2 %
II. kategórie funkcií(pracovnej kategórie)	1,5 %
a III. pracovnej kategórie	1 %

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najskôr 15 rokov služby I. kategórie funkcií a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania) II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie),

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby; ak sa takto započítala do 20 rokov služby aj doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5% priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií.

(4)

Najvyššia výmera starobného dôchodku je mesačne

a)

8 697 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b)

7 651 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, alebo

c)

6 895 Sk.

(5)

Ustanovenia § 24 ods. 2 až 4 platia aj tu.

§ 134

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 29 a

a)

stal sa invalidným v dobe služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo

b)

vykonával službu najmenej 20 rokov.

(2)

Invalidný dôchodok vojaka z povolania, ktorý sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním patrí vždy podľa tejto časti zákona bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá uplynula od skončenia služby.

§ 135

Výška invalidného dôchodku

(1)

Základná výmera invalidného dôchodku tvorí

a)

60 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z I. kategórie funkcií),

b)

55 % priemerného mesačného zárobku, ak vojak z povolania vykonával službu aspoň 20 rokov alebo ak sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním (dôchodok z II. kategórie funkcií), alebo

c)

50 % priemerného mesačného zárobku v ostatných prípadoch (dôchodok z III. pracovnej kategórie).

(2)

K základnej výmere sa vojakom z povolania uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) pripočítajú od 21. roku služby (zamestnania) a ostatným vojakom z povolania od 26. roka služby (zamestnania) za každý rok služby (zamestnania) vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov

I. kategórie funkcií(pracovnej kategórie)	2 %
II. kategórie funkcií(pracovnej kategórie)	1,5 %
III. pracovnej kategórie	1 %
a pripočítanej doby	1 %

(3)

Ak vojak z povolania vykonával službu rôznych kategórií funkcií alebo ak bol zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórií, vypočíta sa pre zvýšenie základnej výmery podľa odseku 2 do doby 20 (25) rokov služby (zamestnania),

a)

ak ide o dôchodok z I. kategórie funkcií, najprv 15 rokov služby I. kategórie funkcií a potom postupne doba zamestnania III. pracovnej kategórie a doba služby (zamestnania) II. a I. kategórie funkcií (pracovnej kategórie); ak doba služby I. kategórie funkcií nie je 15 rokov, vpočíta sa najprv 15 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak je kratšia ako 15 rokov,

b)

ak ide o dôchodok z II. kategórie funkcií, 20 rokov služby, prípadne celá doba služby, ak je kratšia ako 20 rokov; ak sa takto započítala do 20 rokov služby doba služby I. kategórie funkcií, pripočíta sa k základnej výmere dôchodku ešte 0,5 % priemerného mesačného zárobku za každý takto započítaný rok služby I. kategórie funkcií, alebo

c)

ak ide o dôchodok z III. pracovnej kategórie, obdobne platia ustanovenia § 22 ods. 5.

(4)

Najvyššia výmera invalidného dôchodku je mesačne

a)

8 697 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby I. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním,

b)

7 651 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu, z toho najmenej 10 rokov službu I. kategórie funkcií alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním a vykonával aspoň 10 rokov službu I. kategórie funkcií,

c)

6 895 Sk, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu alebo sa stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby II. kategórie funkcií alebo v priamej súvislosti s ním, alebo

d)

6 709 Sk.

(5)

Ustanovenia § 30 ods. 1 a § 31 ods. 2platia obdobne.

§ 136

Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok

(1)

Vojak z povolania má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak splnil podmienky uvedené v § 37 ods. 1 až 13 a

a)

stal sa čiastočne invalidným v čase trvania služby alebo najneskôr do dvoch rokov od jej skončenia alebo

b)

vykonával službu najmenej 20 rokov.

(2)

Ustanovenie § 134 ods. 2 platí obdobne.

§ 137

Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby stanovenej pre vznik nároku na dôchodok vojakov z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť ku dňu dosiahnutia veku stanoveného pre vznik nároku na dôchodok alebo pre skončenie služby zo zdravotných dôvodov.

§ 138

Dôchodok za výsluhu rokov

(1)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov má za podmienok a vo výške ustanovených pre výkonného letca aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkcie osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti; okruh funkcií výkonných letcov, funkcií osobitnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti a funkcií vedúcich letovej prevádzky, ktoré zakladajú nárok na dôchodok za výsluhu rokov, určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky.

(2)

Nárok na dôchodok za výsluhu rokov umelca má za podmienok a vo výške ustanovených pre umelcov aj vojak z povolania, ktorý vykonával funkciu dirigenta alebo člena orchestra uvedeného v § 40 ods. 2 a ktorého určil príslušný orgán Federálneho ministerstva národnej obrany alebo Federálneho ministerstva vnútra alebo ministerstva vnútra a životného prostredia republiky po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky, ak sa jeho služba skončila.

§ 139

Najvyššia výmera dávok pri súbehu

(1)

Najvyššia výmera úhrnu vyplácaných dôchodkov je 8 697 Sk mesačne.

(2)

Dôchodok, prípadne úhrn dôchodkov spolu so zvýšením dôchodku pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 8 697 Sk mesačne.

(3)

Na nárok na výplatu vdoveckého dôchodku platí § 56 ods. 3 a 4 rovnako.

§ 140

Výplata dávok

Dávky dôchodkového zabezpečenia sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac. termín a spôsob výplaty dávok určia vo svojej pôsobnosti ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky a ministri spravodlivosti republík.

§ 141

Dohoda o zrážkach z dôchodku

Dohodu o zrážkach z dôchodku možno uzavrieť aj pre pohľadávku útvaru ozbrojených síl alebo zboru, ktorá vznikla za trvania služobného pomeru vojaka z povolania.

§ 142

Organizácia a riadenie

(1)

Sociálne zabezpečenie v Československej ľudovej armáde riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo národnej obrany.

(2)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti riadi a kontroluje Federálne ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvami vnútra a životného prostredia republík; vykonávajú ho prostredníctvom svojich orgánov Federálne ministerstvo vnútra a ministerstvá vnútra a životného prostredia republík vo svojej pôsobnosti. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra riadi, kontroluje a prostredníctvom svojich orgánov vykonáva Federálne ministerstvo vnútra.

(3)

Sociálne zabezpečenie príslušníkov zborov nápravnej výchovy riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú vo svojej pôsobnosti ministerstvá spravodlivosti republík.

(4)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o

a)

vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

b)

príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,

c)

príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

(5)

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími predpismi aj vtedy, ak

a)

ide o dôchodok občana, ktorý bol vojakom z povolania a vykonával najmenej 20 rokov službu a nesplnil podmienky nároku na dôchodok podľa tejto časti,

b)

ide o dôchodok manželky vojaka z povolania alebo občana uvedeného v ustanovení písmena a),

c)

ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z povolania alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a).

(6)

orgány uvedené v odseku 4 poskytujú požívateľom dôchodkov a ich rodinným príslušníkom, ktorí nie sú dôchodkovo zabezpečení, aj peňažné dávky sociálnej starostlivosti, a to

a)

občanom ťažko postihnutým na zdraví a starým občanom,

b)

občanom, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,

c)

príspevok na rekreáciu detí dôchodcu.

(7)

Federálne ministerstvo obrany môže zriaďovať ústavy sociálnej starostlivosti a poskytovať aj ďalšie služby a dávky sociálnej starostlivosti pre

a)

požívateľov dôchodkov vyplácaných Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a ich rodinných príslušníkov,

b)

účastníkov odboja a ich manželky (manželov).

§ 143

Žiadosť o dávku

(1)

Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko-slovenskej armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

(2)

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti a vojak z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonáva službu; pozostalý po príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti alebo po vojakovi z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra podáva žiadosť o túto dávku v útvare, v ktorom zomretý vykonával naposledy službu. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na príslušnom ministerstve.

(3)

Príslušník Zboru nápravnej výchovy podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia v útvare, v ktorom vykonáva službu; to tiež platí, ak žiadosť o túto dávku podáva pozostalý po príslušníkovi Zboru nápravnej výchovy. Ostatní oprávnení podávajú žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na správe Zboru nápravnej výchovy príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

(4)

Žiadosť o peňažnú dávku sociálnej starostlivosti podáva oprávnený u platiteľa dôchodku.

§ 144

Posudzovanie zdravotného stavu

(1)

Posudky o tom, či zdravotný stav vojaka z povolania alebo iného oprávneného odôvodňuje poskytnutie dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, podávajú príslušné šátne orgány.

(2)

Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky môžu po prerokovaní s ministrom práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky zriadiť vo svojej pôsobnosti posudkové komisie sociálneho zabezpečenia na posudzovanie zdravotného stavu oprávnených v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva posudok v odvolacom konaní, prerokuje ho v inom zložení, než v ktorom pôvodne rokovala.

(3)

Schopnosť vojakov z povolania vykonávať službu posudzujú lekárske komisie v pôsobnosti Federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík; na účely konania o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku a o dôchodkoch pozostalých po vojakovi z povolania rozhodujú tieto komisie o tom, či úraz alebo ochorenie vznikli pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním.

§ 145

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu o dávke možno podať písomné odvolanie do 15 dní u orgánu, ktorý ho vydal; odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti a proti rozhodnutiu o povolení výnimky podľa § 137.

(2)

Orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám naplno vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný najneskôr do 30 dní od podania odvolania predložiť ho orgánu príslušnému rozhodnúť o odvolaní.

(3)

Odvolacím orgánom je služobný orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolací orgán je povinný o odvolaní rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 60 dní odo dňa podania odvolania; pokiaľ nemožno v tejto lehote o odvolaní rozhodnúť, musia sa oprávnenému písomne oznámiť dôvody a čas, v priebehu ktorého sa o odvolaní rozhodne.

(5)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(6)

Pre konanie v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách neplatia ustanovenia § 122 ods. 1 až 3 a 5 a § 126.

§ 145a

Účasť samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení

(1)

Na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.

(2)

Na nemocenskom poistení môžu byť zúčastnené

a)

samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevznikla povinná účasť na nemocenskom poistení,

b)

spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na nemocenskom poistení.

(3)

Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 1 účasť na nemocenskom poistení vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu1ha) nebol vyšší ako 100 000 Sk; na zvýšenie tejto sumy platí § 6b rovnako.

(4)

Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odseku 2 písm. a) účasť na nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie, a zaniká odo dňa odhlásenia sa z nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z nemocenského poistenia.

(5)

Spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na nemocenskom poistení vzniká odo dňa prihlásenia sa na nemocenské poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na nemocenské poistenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa z nemocenského poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z nemocenského poistenia alebo zánikom účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činnej osobe.

(6)

Samostatne zárobkovo činnej osobe a spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby účasť na nemocenskom poistení zaniká vždy odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnou osobou.

(7)

Na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb sa vzťahujú ustanovenia predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov,16a) ak sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 145b

Nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb

(1)

Z nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „samostatne zárobkovo činná osoba“) sa poskytujú tieto dávky:

a)

nemocenské,

b)

peňažná pomoc v materstve,

e)

kúpeľná starostlivosť.

(2)

Samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na dávku, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie za obdobie účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky s výnimkou obdobia, za ktoré nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu,16b) najneskôr v poslednom dni kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

(3)

Ak vznikol dôvod na poskytnutie dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom samostatne zárobkovo činnej osobe prvýkrát vznikla účasť na nemocenskom poistení, nárok na dávku vznikne, ak za tento mesiac s výnimkou obdobia, za ktoré nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu,16b) zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v poslednom dni splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

(4)

Samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 145a ods. 2 má po splnení podmienky ustanovenej v odseku 2 alebo 3 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola zúčastnená na nemocenskom poistení aspoň 270 dní. Do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie, v ktorom fyzická osoba bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.

(5)

Podmienka straty príjmu podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov16a) na nárok na dávky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa počas trvania dôvodu na ich poskytovanie považuje za splnenú.

§ 145ba

Nemocenské

(1)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa nemocenské určuje z priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, najviac však zo sumy 250 Sk, a poskytuje sa za kalendárne dni.

(2)

Priemerná denná suma vymeriavacieho základu sa zisťuje tak, že sa súčet vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie1) v rozhodnom období delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na rozhodné obdobie.

(3)

Rozhodným obdobím, z ktorého sa zisťuje priemerná denná suma vymeriavacieho základu, je predchádzajúci kalendárny rok.

(4)

Ak účasť na nemocenskom poistení netrvala po celý predchádzajúci kalendárny rok, ale trvala najmenej šesť kalendárnych mesiacov, je rozhodným obdobím, z ktorého sa zisťuje priemerná denná suma vymeriavacieho základu, táto časť roka; v ostatných prípadoch je rozhodným obdobím posledných 12 kalendárnych mesiacov pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského, a ak účasť na nemocenskom poistení trvala kratšiu dobu, je rozhodným obdobím celá táto kratšia doba pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského.

(5)

Rozhodným obdobím samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 145b ods. 3 je obdobie od vzniku účasti na nemocenskom poistení do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského.

(6)

Ak účasť na nemocenskom poistení vznikla alebo zanikla v priebehu kalendárneho mesiaca, ktorý patrí do rozhodného obdobia, zahŕňa sa z tohto kalendárneho mesiaca do rozhodného obdobia len tá časť kalendárneho mesiaca, po ktorú trvala účasť na nemocenskom poistení.

(7)

Z rozhodného obdobia uvedeného v odsekoch 3 až 6 sa vylučujú obdobia, za ktoré samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie podľa osobitného predpisu.16b)

(8)

Ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne nárok na nemocenské za to isté obdobie aj podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov16a) alebo podľa osobitného predpisu,16c) nemocenské sa určí najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov16a) alebo podľa osobitného predpisu16c) neprevyšuje za kalendárny deň sumu 230 Sk, ak ide o prvé tri kalendárne dni dočasnej pracovnej neschopnosti, sumu 300 Sk za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň dočasnej pracovnej neschopnosti a sumu 330 Sk pri zvýšení nemocenského pre aktívnu tuberkulózu za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

(9)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa nemocenské z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania nezvyšuje.

§ 145bb

Peňažná pomoc v materstve

Na určenie výšky peňažnej pomoci v materstve a jej poskytovanie platia ustanovenia § 145ba ods. 1 až 8 primerane.

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 145d

Zo zabezpečenia občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín sa poskytujú tieto štátne dávky:

c)

náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách.

DRUHÁ HLAVA

ZAOPATROVACÍ PRÍSPEVOK

ŠTVRTÁ HLAVA

NÁHRADA ZÁROBKU PRI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH A PRI CIVILNEJ SLUŽBE

§ 145i

(1)

Náhrada zárobku patrí samostatne zárobkovo činným osobám pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách a pri civilnej službe vykonávanej namiesto vojenského cvičenia.

(2)

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

a)

50 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu,24) ak samostatne zárobkovo činná osoba nevyživuje žiadnu osobu,

b)

65 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje jednu osobu,

c)

90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje dve osoby, a

d)

95 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje tri a viac osôb.

(3)

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.25)

(4)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb.

PIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 145j

(1)

Zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí od prvého dňa služby; ak sa splnia podmienky pre nárok na tento príspevok až po nástupe služby, vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za čas po nástupe služby, patrí príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok a príspevok na úhradu za užívanie bytu zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však služba trvá aspoň po časť mesiaca, patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.

(3)

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

(4)

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

a)

ďalšia služba (§ 37 branného zákona), pokiaľ občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,

b)

mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona),

c)

zvláštna služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov policajných zborov (Zboru národnej bezpečnosti),

d)

osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).

(5)

Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, platia pre dávky zo zabezpečenia občanov vykonajúcich službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín obdobne spoločné ustanovenia o dávkach sociálnej starostlivosti (§ 94 a nasl.).

PRVÁ HLAVA

ZVÝŠENIE DÔCHODKOV PRIZNANÝCH PRED 1. OKTÓBROM 1988

§ 146

Zvýšenie starobných a invalidných dôchodkov a dôchodkov za výsluhu rokov

(1)

Starobné a invalidné dôchodky a dôchodky za výsluhu rokov sa zvyšujú takto:

rok priznania výška zvýšenia

dôchodku dôchodku mesačne Sk

(2)

Rokom priznania dôchodku sa rozumie rok, do ktorého spadá deň, od ktorého sa dôchodok priznal, pokiaľ nárok naň trval nepretržite až do dňa, od ktorého zvýšenie dôchodku patrí.

(3)

Starobné a invalidné dôchodky priznané zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 ďalej zvyšujú o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z I. pracovnej kategórie, a o 40 Sk mesačne, ak ide o dôchodok priznaný z II. pracovnej kategórie. Ako dôchodky zo zamestnania I. pracovnej kategórie sa zvyšujú aj invalidné dôchodky občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách, ak sa taký občan stal invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone tejto služby alebo v priamej súvislosti s ním.

(4)

Ako dôchodok priznaný zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa zvyšuje aj starobný alebo invalidný dôchodok priznaný z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, pokiaľ vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. (II.) kategórie funkcií alebo sa stal plne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone takej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Ako dôchodok priznaný zo zamestnania II. pracovnej kategórie sa zvyšuje aj dôchodok priznaný zo sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa predpisov platných pred 1. januárom 1965, pokiaľ sa tento dôchodok stal podľa predpisov platných po 31. decembri 1964 starobným alebo invalidným dôchodkom a platila preň najvyššia výmera dôchodku určená pevnou sumou pre dôchodok priznaný zo služby zaradenej do II. kategórie funkcií.

§ 147

Zvýšenie čiastočných invalidných dôchodkov

Čiastočné invalidné dôchodky sa zvyšujú o polovicu sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k invalidnému dôchodku priznanému v tom istom roku ako čiastočný invalidný dôchodok.

§ 148

Zvýšenie vdovských a sirotských dôchodkov

(1)

Vdovské dôchodky sa zvyšujú o 60 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa vdovský dôchodok vymeral.

(2)

Sirotské dôchodky jednostranne osirelých detí sa zvyšujú o 30 % a sirotské dôchodky obojstranne osirelých detí o 50 % sumy, ktorá by patrila ako zvýšenie k dôchodku, z ktorého sa sirotský dôchodok vymeral.

(3)

pokiaľ sirotské dôchodky po zvýšení podľa odseku 2 nedosahujú najnižšie výmery uvedené v § 50 ods. 2 zvýšia sa na tieto najnižšie výmery.

§ 149

Zvýšenie osobných dôchodkov

Osobné dôchodky sa zvyšujú o sumu, ktorá by patrila k dôchodku(dôchodkom), ktorý osobný dôchodok nahrádza.

§ 150

(1)

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o 80 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Sk mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

(2)

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku 1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

§ 151

Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa § 147 a 148 ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v § 150 ods. 1. Ustanovenie § 150 ods. 2 platí tu obdobne.

§ 152

Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkovi odboja nedosahujú spolu so všetkými zvýšeniami podľa § 146 až 151 a podľa prv platných predpisov17) sumy uvedené v § 64 ods. 2 a 3, § 65 ods. 2, 3, 5 a 6 a § 66, zvyšujú sa na tieto sumy.

§ 153

(1)

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

(2)

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku, a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súhrn nárokov na výplatu dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

(3)

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,17) pokiaľ boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

§ 154

(1)

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov17) sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

(2)

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú so starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl. III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.

§ 155

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie patriace podľa prv platných predpisov17) patrí, ak keď dôchodok spolu s takým zvýšením presiahne najvyššiu výmeru dôchodku alebo úhrnu dôchodkov ustanovenú predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

§ 156

Dôchodky vyplácané do cudziny sa zvyšujú podľa predchádzajúcich ustanovení. K čiastočným dôchodkom priznaným podľa medzinárodnej zmluvy patrí zvýšenie v plnej výške, a to aj v prípade ich výplaty do cudziny. Ak podľa medzinárodnej zmluvy patrí dôchodcovi pri jeho trvalom pobyte na území Československej socialistickej republiky dôchodok len podľa československých predpisov, zvýši sa dôchodok podľa roka jeho priznania v zmluvnom štáte, z ktorého dôchodca presídlil do Československej socialistickej republiky.

§ 157

Ak ide o dôchodky upravené ako jediný zdroj príjmu, patrí zvýšenie podľa ustanovení § 146 až 156 k sume dôchodku pred jeho úpravou.

§ 158