Zákon o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDNÍCTVO FEDERÁLNEHO ZHROMAŽDENIA

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

(zrušený)

§ 2

(1)

Z dôvodu tehotnosti, pôrodu a materstva sa v nemocenskom poistení poskytujú tieto dávky (ďalej len „dávky v materstve"):

a)

vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,

b)

peňažná pomoc v materstve a

c)

podpora pri narodení dieťaťa.

(2)

Dávky podľa odseku 1 sú peňažnými dávkami nemocenského poistenia.

§ 3

Okruh oprávnených

(1)

Dávky v materstve podľa tohto zákona patria

a)

pracovníčkam zúčastneným na nemocenskom poistení podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákonov č. 16/1959 Zb. a č. 87/1968 Zb. (ďalej len „zákon o nemocenskom poistení") a predpisov podľa neho vydaných;

b)

členkám výrobných družstiev zúčastneným na nemocenskom poistení členov výrobných družstiev.1)

(2)

Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovníčke, rozumie sa tým i členka výrobného družstva podľa odseku 1.

(3)

Podpora pri narodení dieťaťa patrí aj rodinným príslušníčkam pracovníkov a členov výrobných družstiev, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom poistení.2)

§ 4

(1)

Pracovníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší zárobok ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok z prostriedkov nemocenského poistenia.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 5

(1)

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve (ďalej len „vyrovnávací príspevok") sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý pracovníčka dosahovala po odpočítaní dane zo mzdy pred prevedením na inú prácu, a zárobkom, ktorý dosahuje po odpočítaní dane zo mzdy v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles zárobku, ktorý pracovníčke vznikol tým, že s ňou bol dojednaný kratší pracovný úväzok, sa neprihliada. Taktiež sa neprihliada na tú časť zárobku pred prevedením na inú prácu, ktorá po odpočítaní dane zo mzdy prevyšuje 750 Kčs v priemere na týždeň; táto hranica sa prepočíta na pracovnú hodinu podľa dĺžky určeného týždenného pracovného času, ktorý platí pre prevádzku, v ktorej je pracovníčka činná.3)

(2)

Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú pracovníčka mala po prevedení na inú prácu nárok na mzdu alebo na náhradu mzdy. V tehotnosti sa poskytuje najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 6

Podmienky nároku

(1)

Peňažná pomoc v materstve patrí pracovníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na nemocenskom poistení (§ 3 ods. 1).

(2)

Do doby 270 dní sa započítávajú aj skoršie obdobia, v ktorých pracovníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

a)

bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,

b)

bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,

c)

bola zúčastnená na zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo družstevných roľníkov podľa predpisov o ich sociálnom zabezpečení alebo na dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

d)

poberala po zániku poistenia, prípadne iného zabezpečenia (starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve,

e)

bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.

(3)

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

(4)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj žene, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na poistení (starostlivosti, zabezpečení) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho nemocenského poistenia4) ešte začiatkom šiesteho týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do začiatku tohto týždňa poberá nemocenské zo skoršieho nemocenského poistenia.

§ 7

Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje namiesto mzdy, prípadne namiesto nemocenského. Poskytuje sa po dobu 28 týždňov materskej dovolenky, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

Ak pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia doby ustanovenej v predchádzajúcom odseku alebo v § 10. Ak však pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov z iného dôvodu, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu, a ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10, len do uplynutia 31 týždňov odo dňa pôrodu.

(3)

Ak sa poskytuje pracovníčke, ktorá má nárok na peňažnú pomoc v materstve, nemocenské až do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, patrí jej od začiatku tohto týždňa namiesto nemocenského peňažná pomoc v materstve.

(4)

V prípadoch uvedených v § 6 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

§ 8

(1)

Peňažná pomoc v materstve sa určuje z priemernej čistej mzdy pracovníčky pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 150 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni.5)

(2)

Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovníčka dosiahla po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jej nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na peňažnú pomoc v materstve za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi.6)

(3)

Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň je 90 % z čistej dennej mzdy pracovníčky.

§ 9

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni.7) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy, alebo za ktoré sa mesačná mzda inak nekráti.

§ 10

(1)

Ak pracovníčka porodila súčasne dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novorodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

(2)

Pracovníčke, ktorá je nevydatá, ovdovená, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novorodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

§ 11

(1)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj pracovníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušného orgánu, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve a spôsob jej určenia sa posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa.

(2)

Peňažná pomoc v materstve sa v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku poskytuje pracovníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa (deti) stará, najdlhšie po dobu

a)

22 týždňov, ak prevzala jedno dieťa,

b)

31 týždňov, ak prevzala dve alebo viac detí a stará sa aspoň o dve z týchto detí, alebo ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10 ods. 2,

nie však dlhšie, ako dieťa (najmladšie dieťa) dosiahne osem mesiacov veku.

§ 12

(1)

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a pracovníčka zatiaľ nastúpila do práce, preruší sa týmto nástupom poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď pracovníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného orgánu správy nemocenského poistenia prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa pracovníčka nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.

(2)

Pracovníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj pracovníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila.

(4)

Ak dieťa zomrelo v dobe, keď pracovníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku.

(5)

Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve pracovníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

§ 12a

Poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi

(1)

Peňažná pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo z iných vážnych dôvodov osamelému pracovníkovi, ktorý nežije s družkou, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo o dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Peňažná pomoc patrí tiež pracovníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa jeho manželke neposkytuje peňažná pomoc v materstve a sama sa nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie.

(3)

Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc a spôsob jej určenia sa u pracovníka uvedeného v odsekoch 1 a 2 posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa. Peňažná pomoc sa poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa pracovník o dieťa stará, najdlhšie po dobu 31 týždňov a v prípade uvedenom v odseku 2 po dobu 22 týždňov, nie však dlhšie, než dieťa dosiahne osem mesiacov veku.

(4)

Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi platia ostatné ustanovenia tohto zákona obdobne.

§ 13

Podpora pri narodení dieťaťa

Ak porodí pracovníčka alebo rodinná príslušníčka pracovníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs.8) Podpora patrí manželke alebo družke pracovníka aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od úmrtia pracovníka.

§ 14

Prídavky na deti sú základnou formou spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi; sú určené výlučne na starostlivosť o tieto deti.

§ 15

Prídavky na deti podľa tohto zákona sú dávkou nemocenského poistenia.

§ 16

Okruh oprávnených

(1)

Prídavky na deti patria

a)

pracovníkom zúčastneným na nemocenskom poistení podľa zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných,

b)

členom výrobných družstiev zúčastneným na nemocenskom poistení členov výrobných družstiev.

(2)

Kde sa v tomto zákone ďalej hovorí o pracovníkovi, rozumie sa tým i člen výrobného družstva podľa odseku 1.

§ 17

Podmienky nároku

(1)

Prídavky na deti patria pracovníkovi, ak

a)

má nezaopatrené deti, u ktorých sú splnené ustanovené podmienky (§ 18, 19 a 20),

b)

má vo svojom zamestnaní predpísaný pracovný úväzok (§ 21) a

c)

odpracoval v kalendárnom mesiaci ustanovenú dobu (§ 22 a 23).

(2)

Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou služby z povolania, patria na nezaopatrené deti prídavky, ak jeho zamestnanie trvalo v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky z nemocenského poistenia.

(3)

Prídavky na deti patria pracovníkovi aj po zániku jeho nemocenského poistenia, pokiaľ sa poskytuje z dôvodu tohto poistenia ešte nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve; predpokladom je, že mal v skončenom zamestnaní alebo členstve vo výrobnom družstve predpísaný pracovný úväzok.

§ 18

(1)

Za nezaopatrené sa považuje vlastné i osvojené dieťa pracovníka alebo jeho manžela až do skončenia povinnej školskej dochádzky.

(2)

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov, ak

a)

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

b)

sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo

c)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo

d)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo by vykonávanie takého zamestnania vážne zhoršilo jeho zdravotný stav.

(3)

Za nezaopatrené dieťa sa uznáva aj vnuk alebo súrodenec pracovníka alebo jeho manžela, ak je v priamom zaopatrení pracovníka, nemožno na neho priznať prídavky alebo výchovné z iného dôvodu a inak sú u neho splnené podmienky požadované u vlastných detí.

§ 19

Prídavky podľa tohto zákona nepatria na dieťa, na ktoré patrí výchovné k dôchodku alebo ktorému sa poskytuje invalidný dôchodok.

§ 20

(1)

Prídavky sa poskytujú, pokiaľ nezaopatrené dieťa žije v Československej socialistickej republike.

(2)

Na nezaopatrené dieťa, ktoré sa zdržiava v zahraničí, sa prídavky poskytujú len vtedy,

a)

ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky z dôvodu ličenia, rekreácie alebo štúdia,

b)

ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je vyslaný na dočasný výkon pracovnej činnosti pre československú organizáciu v zahraničí, alebo

c)

ak je poskytovanie prídavkov na deti dojednané medzištátnym dohovorom.

§ 21

(1)

Pre priznanie prídavkov na deti sa vyžaduje, aby pracovník mal vo svojom zamestnaní pracovný úväzok zodpovedajúci určenému týždennému pracovnému času, ktorý je v súlade s pracovnoprávnymi predpismi v organizácii všeobecne zavedený pre prevádzku, v ktorej je činný.

(2)

Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a má z tohto dôvodu kratší pracovný úväzok, vyžaduje sa pre priznanie prídavkov na deti pracovný úväzok zodpovedajúci najmenej polovici pracovného času uvedeného v odseku 1.

(3)

Ustanovenia predchádzajúceho odseku platia aj pre slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého pracovníka, ktorý nežije s družkou a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.

(4)

Ak ide o slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého pracovníka (pracovníčku), ktorý nežije s družkou (druhom), je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, považuje sa podmienka pracovného úväzku za splnenú, ak dosiahne hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci najmenej 400 Kčs. Ustanovenie § 23 tretej vety platí obdobne.

§ 22

(1)

Pre priznanie prídavkov na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa vyžaduje, aby pracovník v tomto mesiaci odpracoval všetky pracovné dni (smeny), ktoré pre neho vyplývajú z určeného rozvrhnutia pracovného času.

(2)

Odpracovanej dobe sa kladie na roveň

a)

doba dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky a doba neprítomnosti v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny,

b)

doba, za ktorú sa poskytuje náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,

c)

doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

d)

doba, po ktorú pracovník preukázateľne nemohol pracovať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, prípadne pre prekážku na strane organizácie,

e)

doba pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní alebo podľa predpisov o externej ašpirantúre,

f)

doba náhradného voľna za prácu nadčas alebo vo sviatok,

g)

doba kúpeľnej starostlivosti,

h)

doba pracovného voľna ospravedlneného organizáciou z iného dôvodu.

§ 23