Zásady a postup prestavby organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckotechnickej a obehovej základne národného hospodárstva na štátne podniky schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky z 11. februára 1988 č. 40

Typ Zasady
Publikácia 1987-03-30
Stav Platný
Zdroj Slov-Lex
História noviel JSON API

Cieľom prestavby v oblasti organizácie výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne (ďalej len „výrobná základňa“) je vytvárať v súlade s postupným uplatňovaním prvkov a nástrojov nového ekonomického mechanizmu organizačné podmienky pre ich zavádzanie a fungovanie a vzájomné ovplyvňovanie ekonomického mechanizmu a organizačných štruktúr. Znamená to súčasne zrušiť doterajšie odborové a územné medzičlánky oslabujúce a rozdrvujúce účinnosť centrálneho riadenia a zaťažujúce riadenie neprimeranými nákladmi. Zmenou štruktúr odstrániť negatívne dôsledky doterajšieho jednostranného uplatňovania odvetvového, odborového alebo územného princípu organizácie. Ďalej zabrániť úzko rezortným prístupom brániacim dynamickému rozvoju organizačných štruktúr. Vytvoriť tým podmienky pre vznik pružnej základne veľkostne a technologicky diferencovaných hospodárskych organizácií územne rozmiestnených v súlade s potrebami ekonomického a sociálneho rozvoja spoločnosti, ako aj podmienky pre rozvoj iniciatívy pracujúcich. Nové štátne podniky a ďalšie hospodárske organizácie vybavené hmotnými a pracovnými zdrojmi musia byť v rámci zákonom vymedzených pravidiel a podmienok schopné samofinancovania, musia konkurovať na zahraničných trhoch a samostatne vytvárať a realizovať koncepcie rozvoja pri čo najefektívnejšom uspokojovaní potrieb spoločnosti, na zverenom úseku podnikania zabezpečovať svoj dlhodobý rozvoj, niesť plnú chozrasčotnú zodpovednosť za svoju činnosť, a to v súlade s celospoločenskými plánmi a požiadavkami. Základným opatrením zabezpečujúcim splnenie cieľov prestavby výrobnej základne je zrušenie výrobných hospodárskych jednotiek a generálnych riaditeľstiev VHJ (OHJ) ako orgánov stredného článku riadenia. Podobne treba zrušiť aj ostatné odvetvové, odborové alebo územné riadiace medzičlánky vo všetkých odvetviach národného hospodárstva (včítane poľnohospodárstva, obchodu, služieb, zdravotníctva a pod.) a vytvoriť tak podmienky pre dôsledné uplatnenie princípu dvojstupňového riadenia národného hospodárstva. Prestavba výrobnej základne sa týka takisto hospodárskych organizácií zapojených do Komplexného experimentu zvýšenia samostatnosti a zodpovednosti hospodárskych organizácií. Zapojenie do Komplexného experimentu nepredurčilo týmto organizáciám organizačnú štruktúru v podmienkach prestavby. Pokiaľ hospodárske organizácie (príp. VHJ) budú prevádzané na organizačnoprávnu formu štátneho podniku v rovnakej štruktúre, v akej vstúpili do Komplexného experimentu, nie je tým dotknuté uznesenie vlády ČSSR o ich zaradení do Komplexného experimentu, ani preň určené Pravidlá a v experimente pokračujú. Pokiaľ však v súvislosti s prestavbou organizačných štruktúr výrobnej základne dôjde aj ku zmenám štruktúry jednotlivých experimentujúcich organizácií (zrušenie VHJ), zlúčenie s inou hospodárskou organizáciou, osamostatnenie organizácie, spojenie s iným štátnym podnikom a pod.), musí vláde ČSSR príslušný minister predložiť za experimentujúce hospodárske organizácie, dotknuté organizačnými zmenami, návrh podmienok pre ich ďalšie pokračovanie v experimente, príp. návrh na jeho zrušenie. Prestavba štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva bude spočívať v zlúčení, splynutí, rozdelení a zrušení doterajších štátnych hospodárskych organizácií a v založení nových štátnych podnikov. V súvislosti s týmto procesom bude potrebné zabezpečiť delimitáciu úloh 8. 5RP, majetku a záväzkov z doterajších na nové hospodárske organizácie. Ďalej bude potrebné uzavrieť hospodárenie zrušovaných organizácií, zabezpečiť kontinuitu štatistického zisťovania o sociálno-ekonomickom vývoji národného hospodárstva a umiestniť a hmotne zabezpečiť pracovníkov uvoľňovaných v súvislosti s vykonávanými organizačnými zmenami. Prestavba organizačných štruktúr výrobnej základne národného hospodárstva je súčasťou komplexného programu prechodu do doterajšieho systému riadenia k novému hospodárskemu mechanizmu a týka sa všetkých odvetví národného hospodárstva na federálnej aj národnej úrovni včítane výrobnej základne riadenej národnými výbormi.

1.

ZÁSADY PRESTAVBY ORGANIZAČNÝCH ŠTRUKTÚR

1.1

Organizačné štruktúry

(1)

Štátne podniky sa budú zakladať predovšetkým z doterajších národných podnikov, odborových podnikov a ďalších štátnych hospodárskych organizácií výrobnej základne, ktoré doteraz samostatne realizujú výsledky svojej hospodárskej činnosti, hospodária podľa zásad podnikového chozrasčotu, vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, nesú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov a sú takto zapísané v podnikovom registri.

(2)

V prípade doterajších koncernov sa môžu štátne podniky zakladať z ich organizačných jednotiek (koncernových podnikov a koncernových účelových organizácií), prípadne koncernu ako celku.

(3)

V prípadoch vyžadovaných celospoločenským záujmom sa môžu štátne podniky zakladať z odštepných alebo miestne odlúčených závodov doterajších podnikov.

(4)

V prípadoch vyžadovaných celospoločenským záujmom môžu vznikať štátne podniky spájaním (to je zlučovaním a splývaním) dnešných závodov, podnikov, prípadne ďalších organizácií alebo ich častí (organizácií alebo častí organizácií vnútorného a zahraničného obchodu v súlade so všeobecne záväznými predpismi a ostatných organizácií obehovej základne, výskumno-vývojových, projektových, inžinierskych organizácií a pod.). Štruktúrne jednotky takto vzniknutých štátnych podnikov strácajú svoju doterajšiu právnu subjektivitu. Rozsah ich kompetencií (napr. v mene podniku vstupovať do hospodárskych záväzkov, disponovať vydelenou časťou majetku, uzavierať úverové vzťahy s bankou, tvoriť fondy a pod.) určia vo svojej právomoci riadiace orgány novovytvoreného štátneho podniku.

(5)

Nové štátne podniky treba zakladať s ohľadom na ciele perspektívneho rozvoja výrob, ktoré sú nositeľmi intenzifikácie a modernizácie čs. ekonomiky. To vo svojich dôsledkoch na druhej strane znamená organizačne riešiť aj útlm neperspektívnych a neefektívnych výrob. Perspektívnosť nového štátneho podniku z národohospodárskeho hľadiska bude hlavným kritériom pri rozhodovaní o vyrovnávaní rozdielov medzi podnikmi v odpísanosti ich základných fondov a vo vybavenosti obratovým fondom.

Štátne podniky sa budú zakladať tak, aby pri uspokojovaní spoločenských potrieb na určenom úseku činnosti dosahovali najvyššiu efektívnosť a boli schopné realizovať koncepcie svojho dlhodobého rozvoja v podmienkach úplného chozrasčotu a samofinancovania a v prípade zapojenia do medzinárodnej deľby práce konkurovať na zahraničných trhoch. Týmto požiadavkám na uplatnenie princípu efektívnosti a chozrasčotu musia byť organizačné štruktúry a formy podriadené. Pôsobnosť novovznikajúcich štátnych podnikov a rozmiestnenie ich štruktúrnych jednotiek nemožno obmedzovať len na územie niektorej z republík alebo niektorých krajov alebo okresov.

(6)

Spájaním doterajších závodov, podnikov a organizácií budú štátne podniky vznikať:

a)

z doterajších VHJ (spravidla koncernov), pokiaľ ich podniky majú vysoký podiel vzájomných technologických väzieb; nebudú spájané tie podniky, organizácie, príp. závody, ktoré nie sú do vnútorných technologických väzieb v doterajšej VHJ výrazne zapojené a ktoré svojou produkciou uspokojujú širší okruh odberateľov mimo rámca doterajšej VHJ;

b)

z doterajších VHJ alebo obdobne postavených organizácií zabezpečujúcich prevádzku a rozvoj rozsiahlych, jednotne riadených technických sústav (napr. energetických alebo dopravných sietí), ktorých chozrasčot možno uzavrieť len na úrovni celej sústavy, alebo pokiaľ tieto doterajšie VHJ vyžadujú vyšší stupeň celospoločenskej kontroly (napr. obrana); nebudú spájané podniky, účelové organizácie, príp. závody, ktoré zabezpečujú prevádzku a rozvoj technicky alebo ekonomicky oddeliteľných častí alebo špecializovaných činností týchto sústav, príp. na činnosti ktorých prevádzka alebo rozvoj týchto sústav bezprostredne nezávisí;

c)

spojením doterajších podnikov a organizácií, resp. ich zložiek do nového, komplexne vybaveného štátneho podniku, včítane útvarov zahraničného obchodu, výskumu, projekcie, inžinierskych činností a pod., vytvoreného spravidla na základe kombinátneho princípu organizácie výroby s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň koncentrácie a špecializácie výroby v súvislosti s vnútornými potrebami národného hospodárstva alebo so zapojením do medzinárodnej deľby práce.

(7)

Spájaním sa budú štátne podniky vytvárať len na základe organicky prepojených výrobných a vedeckovýskumných programov a nie na základe mechanického uplatnenia odborového princípu organizácie.

Na štátne podniky nemožno preto mechanicky ako celok prevádzať najmä

(8)

Doterajšie generálne riaditeľstvá trustov ako štátne hospodárske organizácie budú zrušené zároveň so zánikom trustov ako VHJ.

(9)

Organizačné druhy štátneho podniku nebudú obligatórne určené. Štátnym podnikom môžu byť výrobné podniky, organizácie vnútorného a zahraničného obchodu (s výnimkou podnikov zahraničného obchodu a organizácií zahraničného obchodu typu účastinných spoločností), vedecko-výskumné ústavy a iné organizácie alebo jednotky vedeckovýskumnej základne, inžinierske a projektové organizácie, výrobné a vedecko-výrobné združenia, koncerny a pod. Štruktúrne jednotky štátnych podnikov druhu združenia, koncernu, kombinátu a pod., môžu mať názov združený podnik, koncernový podnik a pod., ale nebudú mať postavenie štátneho podniku s vlastnou právnou subjektivitou. Štátny podnik má bez ohľadu na svoju veľkosť a vnútorné organizačné usporiadanie postavenie druhého stupňa riadenia. Medzi ním a jednotným národohospodárskym centrom, ktoré predstavuje prvý stupeň riadenia, nemôže stáť žiadny ďalší riadiaci medzičlánok.

(10)

Novovznikajúce štátne podniky môžu na základe dobrovoľnosti účelovo združovať svoje prostriedky alebo činnosti s inými organizáciami. Tým sa nemení ich právna subjektivita ani ich priamy vzťah k štátnemu plánu, štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov.

(11)

Organizácie vedeckovýskumnej základne a iné účelové organizácie (pre projekciu, výpočtové služby, investorskú, obchodnú a poradenskú činnosť, technický rozvoj a pod.) slúžiace väčšiemu počtu podnikov môžu byť buď prevedené na štátne podniky, alebo budú jednotkami, ktoré vznikli rôznymi formami dobrovoľného združovania, včítane vytvárania účastinných spoločností.

(12)

Zrušenie doterajších štátnych hospodárskych organizácií a založenie nových štátnych podnikov vykoná príslušný štátny orgán v súlade s doterajšími právnymi predpismi a ustanoveniami zákona o štátnom podniku, ktorý nadobudne účinnosť 1. júlom 1988.

1.2

Delimitácia plánov

(1)

Delimitácia plánov sa musí vykonať tak, aby sa pri novovzniknutých štátnych podnikoch zachovali záväzné úlohy hospodárskeho plánu najmenej v rovnakej výške a rozsahu ako pri zanikajúcich organizáciách a aby sa neprekročili záväzné limity určené zanikajúcim organizáciám. To treba preukázať porovnaním úhrnu rozsahu záväzných úloh 8. 5RP pred reorganizáciou aj po nej a prípadné rozdiely zdôvodniť. Za správnosť a úplnosť delimitácie plánu zodpovedá príslušný nadriadený ústredný orgán, ktorý predloží ŠPK a podľa príslušnosti plánovacím komisiám republík ku dňu reorganizácie súhrnnú správu za rezort o prevode úloh za 8. 5RP a vykonávacie plány na r. 1988 a 1989 na novú organizáciu.

(2)

Delimitácia plánu roka, v ktorom dochádza k organizačným zmenám, a plánov ďalších rokov 8. 5RP z doterajších zanikajúcich štátnych hospodárskych organizácií na novozakladané štátne podniky sa vykoná včítane delimitácie rezerv doterajších VHJ.

(3)

Delimitácia plánu roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, sa vykoná ako celoročná spätne k 1. januáru príslušného roka. Súčasťou delimitácie je delimitácia záväzných ukazovateľov plánu, ukazovateľov pre hodnotenie vedúcich pracovníkov organizácií, delimitácia ukazovateľov mzdovej regulácie, hmotných bilancií, záväzkov vo vzťahu k zahraničiu a ďalších záväzných ukazovateľov v rozsahu hospodárskych plánov organizácií. Ako základ delimitácie slúži štvrťročný rozpis hospodárskych plánov. Pritom sa musí posúdiť rovnomernosť rozloženia úloh do štvrťrokov príslušného roka vzhľadom na to, že k delimitácii dochádza v polroku.

(4)

Znovurozdeľovanie zdrojov a prostriedkov medzi podnikmi v rámci výrobných hospodárskych jednotiek a medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami, určené v pláne na 8. päťročnicu (na roky 1989-1990), sa premietne v pláne novovzniknutých štátnych podnikov ako znovurozdeľovanie medzi štátnymi podnikmi na úrovni príslušného odvetvového ústredného orgánu.

(5)

Cenoví gestori pri existujúcich VHJ dokončia pri vykonávaní reorganizácií úlohy komplexnej prestavby veľkoobchodných cien k 1. 1. 1989 podľa uznesenia vlády ČSSR č. 138/87 v určených termínoch; na to je potrebné v novom organizačnom usporiadaní vytvoriť podmienky.

1.3

Delimitácia majetku a záväzkov a uzavieranie hospodárenia

(1)

Pri prechode majetku a záväzkov v súvislosti s vytváraním nových štátnych podnikov z doterajších štátnych hospodárskych organizácií sa postupuje podľa právnych predpisov platných ku dňu organizačnej zmeny. Do delimitácie majetku a záväzkov sa musia zahrnúť všetky aktíva a pasíva organizácií.

Do tejto delimitácie sa zahrnú aj zdroje a prostriedky centralizované vo výrobných hospodárskych jednotkách a ďalej nerozdelený zisk a prekročenie rozdelenia hospodárskeho výsledku (aj z minulých rokov).

(2)

Pri zániku doterajších výrobných hospodárskych jednotiek a v prípade rozdelenia alebo zrušenia doterajších podnikov sa rozdelia centralizované zdroje a prostriedky zvyšné po vyrovnaní všetkých operácií (plánovaných aj neplánovaných) ku dňu organizačnej zmeny medzi jednotlivé vzniknuté štátne podniky, pokiaľ nedôjde medzi nimi k inej dohode, takto:

a)

zostatok rezervného fondu pomerne podľa upravených vlastných výkonov (v organizáciách, v ktorých upravené vlastné výkony nemajú opodstatnenie, podľa ukazovateľa podobného druhu) pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;

b)

zostatok fondu odmien pomerne podľa objemu mzdových prostriedkov pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;

c)

zostatok fondu kultúrnych a sociálnych potrieb pomerne podľa objemu mzdových prostriedkov pripadajúcich na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, a základných prostriedkov a iných predmetov obstaraných z FKSP v pomere, ktorý zodpovedá počtu pracovníkov nových štátnych podnikov, prípadne podľa vzájomnej dohody, a to so súhlasom príslušných odborových orgánov (o delimitácii majetku odborov rozhodujú príslušné odborové orgány);

d)

zostatok investičného fondu v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do investičných fondov jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene; zostatok fondu rozvoja podľa delimitácie úloh technického rozvoja a zvyšok v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do fondov rozvoja jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;

e)

zostatok fondu technického rozvoja podľa delimitácie úloh plánu technického rozvoja a zvyšok v pomere podľa plánovanej výšky jeho čerpania do fondov technického rozvoja jednotlivých podnikov v druhej polovici roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;

f)

zostatky iných fondov pomerne podľa základne určenej pre tvorbu príslušného fondu pripadajúce na jednotlivé štátne podniky v pláne na rok, v ktorom dochádza k organizačnej zmene;

g)

pri nerozdelenom zisku alebo prekročenom rozdelení hospodárskeho výsledku sa postupuje pri jeho rozdelení ako v bode 1.3.2. a).

Pri rozdeľovaní zostatkov rezervného fondu, fondu technického rozvoja a investičného fondu, príp. fondu rozvoja zakladateľ bude sledovať potrebu odstraňovať výrazné rozdiely medzi podnikmi v miere odpísanosti a úverovom zaťažení základných prostriedkov, resp. ich morálneho opotrebenia a vo vybavenosti obratovým fondom.

(3)

Likvidácia zrušovaných štátnych hospodárskych organizácií sa vykoná podľa právnych predpisov platných ku dňu začatia likvidácie.

(4)

V súvislosti s prestavbou organizačného usporiadania výrobnej základne sa vykonajú mimoriadne inventarizácie hospodárskych prostriedkov podľa vyhlášky č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov tak, aby inventarizačné rozdiely z vykonaných mimoriadnych inventarizácií boli vyrovnané (vyúčtované) do I. polroka roka, v ktorom dochádza k organizačným zmenám.

(5)

V spájaných, rozdeľovaných a zrušovaných štátnych hospodárskych organizáciách sa vykoná k 30. júnu príslušného roka účtovná uzávierka (v rozsahu ročnej účtovnej uzávierky) v doterajšom organizačnom usporiadaní podľa pokynov pre ročnú účtovnú uzávierku v hospodárskych organizáciách od roka 1986 (uverejnených v č. 15/1986 Finančného spravodajcu v znení zmien a doplnkov).

(6)

Spájané, rozdeľované a zrušované štátne hospodárske organizácie vykonajú za prvý polrok roka, v ktorom dochádza k organizačnej zmene, vyrovnanie odvodov a daní do štátneho rozpočtu a dotácií zo štátneho rozpočtu spôsobom ustanoveným v príslušnom zákone o odvodoch a daniach pre koniec roka.

(7)

Novozriadené štátne podniky zostavia ku dňu vzniku úvodnú rozvahu podľa vyhlášky č. 154/1971 Zb. o účtovníctve, a to do 3 mesiacov odo dňa vzniku nového štátneho podniku.

(8)

V spájaných, rozdeľovaných a zrušovaných štátnych hospodárskych organizáciách sa vykoná hodnotenie a uzavretie výsledkov hospodárskej činnosti za I. polrok príslušného roka podľa Zásad pre hodnotenie a uzavieranie výsledkov hospodárskej činnosti štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu v 8. päťročnici, schválených uznesením vlády ČSSR č. 64/1986 (uverejnených v č. 9/1986 Finančného spravodajcu).

Záverečné konanie však musí byť ukončené najneskôr do 30. septembra príslušného roka.

(9)

Podiely na hospodárskych výsledkoch vyrovnajú nové štátne podniky až za celý rok. Pracovníci prevedení do nich zo zrušených organizácií a pracovníci umiestnení v nich po uvoľnení z iných organizácií sa považujú na účel priznania podielov za celoročne zamestnaných (výška podielov sa určí v závislosti na ročnom zárobku, t.j. na zárobku v zrušenej a novej organizácii, alebo sa určí základ pre výpočet podielov iným spôsobom, ktorý ich postaví na roveň pracovníkov zamestnaných po celý rok).

(10)

Ročné odmeny vedúcich pracovníkov sa vyrovnajú podľa ustanovení úpravy Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 4. novembra 1985 č. 513-21 258-5131, a to v pomernej časti za dobu výkonu funkcie podľa hodnotenia a uzavretia výsledkov hospodárskej činnosti za I. polrok roka (zrušené organizácie) a za celý rok (novozriadené štátne podniky).

(11)

Všetky činnosti súvisiace s delimitáciou majetku a záväzkov a s uzavretím hospodárenia zaniknutých VHJ a štátnych hospodárskych organizácií zabezpečia poverené nové štátne podniky, príp. likvidátor.

(12)

Ak v organizácii prevádzanej na štátny podnik nedôjde ku zmene organizačnej štruktúry, môže riaditeľ novovzniknutého štátneho podniku zjednodušiť postup uvedený v bodoch 4, 5 a 8.

1.4.

Sociálno-ekonomické informácie

(1)

Je potrebné zabezpečiť úplnú a včasnú štatistickú registráciu všetkých organizačných zmien a vykonanie prepočtov údajov o sociálno-ekonomických skutočnostiach a pláne v štátnom štatistickom výkazníctve.

(2)

Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.