Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

Konverziou ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) a soli na podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín alebo trvalých úložísk oxidu uhličitého18a) sa na účely tohto zákona rozumie prechod z dobývania ložiska ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli na využívanie prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním alebo ktoré sa nezačali doteraz dobývať alebo sa ich dobývanie neukončilo, na uskladňovanie plynov a kvapalín alebo trvalých úložísk oxidu uhličitého a vysporiadanie evidovaných zásob ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) alebo soli týchto ložísk, ktoré neboli vydobyté, najmä z hľadiska ich ďalšieho využitia.

(2)

Konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu a soli v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, ktoré vznikli dobývaním a ložiská nerastov, ktoré sa doteraz nezačali dobývať alebo ich dobývanie sa doteraz neukončilo, na ktoré bolo vydané osvedčenie podľa § 5 ods. 2 a 3, môže podnikateľ vykonať len na základe rozhodnutia o povolení osobitného zásahu do zemskej kôry, vydaného obvodným banským úradom.1c)

(3)

Vydaním osvedčenia podľa § 5 ods. 2 sa chránené ložiskové územie alebo dobývací priestor považuje za chránené územie na osobitné zásahy do zemskej kôry, ak doteraz nebolo určené a jeho rozsah bude zabezpečovať dostatočnú ochranu prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov, ktoré vznikli dobývaním, inak sa primerane postupuje podľa § 17.

(4)

Na ložisku, na ktorom bolo vydané osvedčenie o vhodnosti prírodných horninových štruktúr alebo podzemných priestorov sa môže vykonať likvidácia hlavných banských diel v rozsahu, ktorý nesťaží alebo neznemožní uskladňovanie plynov a kvapalín.

(5)

Podnikateľ, ktorý má právo na vykonávanie osobitného zásahu do zemskej kôry, uskladňovanie plynov a kvapalín podľa osobitného predpisu,16b) môže toto právo zmluvne previesť na iného podnikateľa, ktorý vlastní príslušné banské oprávnenie len po kladnom stanovisku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.12a) Pri prevode práva podľa prvej vety sa postupuje primerane podľa § 27 ods. 7 až 11.

(6)

Na konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného plynu podľa § 3 ods. 1 písm. n) a soli, na podzemné zásobníky plynov alebo kvapalín sa vzťahujú primerane ustanovenia § 27 ods. 13 až 15 a § 27a.

(7)

Podnikateľ, ktorý vykonáva konverziu je oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 32a ods. 1 a 3 do doby uvedenia podzemného zásobníka plynu alebo kvapaliny do prevádzky.

§ 35

Staré banské diela

(1)

Starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca neexistuje alebo nie je známy.

(2)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje zisťovanie starých banských diel a vedie ich register. Vedením registra môže poveriť ním riadenú organizáciu.

(3)

Kto zistí staré banské dielo alebo jeho účinky na povrch, oznámi to bezodkladne Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky.

(4)

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov, ktoré ohrozujú verejný záujem, zabezpečí v nevyhnutne potrebnom rozsahu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyporiada aj prípadné škody na hmotnom majetku19) spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel.

(5)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie upraví všeobecne záväzným právnym predpisom zisťovanie starých banských diel a vedenie ich registra.

§ 36

Banské škody

(1)

Za banské škody sa považujú škody spôsobené na hmotnom majetku geologickým prieskumom ložísk, pokiaľ sa vykonáva banskými dielami, dobývaním výhradných ložísk, zriaďovaním, zabezpečovaním a likvidáciou banských diel a lomov, včítane ich zariadenia, odvalovým, výsypkovým a kalovým hospodárstvom organizácií, úpravou a zušľachťovaním nerastov vykonávaným v súvislosti s ich dobývaním, ako aj škody spôsobené osobitnými zásahmi do zemskej kôry.

(2)

Za banskú škodu sa považuje aj strata povrchovej a podzemnej vody, podstatné zníženie výdatnosti ich zdrojov a zhoršenie jej akosti, ku ktorému došlo v dôsledku činností uvedených v odseku 1.

(3)

Za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená s výnimkou prípadov uvedených v § 37 ods. 7.

§ 37

Náhrada banských škôd

(1)

Na vyporiadanie banskej škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Organizácia, ktorá spôsobila stratu vody, podstatné zníženie výdatnosti jej zdroja alebo zhoršenie jej akosti, je povinná zabezpečiť poškodenému náhradný zdroj alebo dodávku vody, prípadne nahradiť škodu úhradou nákladov spojených s jej obstaraním, ak ich poškodený účelne a hospodárne vynaložil sám; inak o náhrade straty podzemnej vody platia osobitné predpisy.20)

(3)

Nahrádzajú sa aj preukázané náklady účelne vynaložené na preventívne zabezpečovacie opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu alebo zmierneniu následkov hroziacich vplyvom činností uvedených v § 36. Za preventívne zabezpečovacie opatrenia sa nepovažujú opatrenia vykonávané na stavbách a zariadeniach podľa podmienok určených rozhodnutím o stavebnom zámere alebo osobitnými predpismi pre novozriaďovanú stavbu alebo zariadenie z hľadiska možných vplyvov činností uvedených v § 36.

(4)

V odôvodnených prípadoch, najmä ak treba v predstihu riešiť bezpečnosť a plynulosť dopravy, preložku verejných dopravných ciest, inžinierskych sietí, telekomunikačných vedení a zariadení spojov, náhradnú bytovú alebo účelovú výstavbu, možno vopred poskytnúť plnenie až do výšky predpokladanej škody s tým, že toto plnenie sa započítava na náhradu škody. Pokiaľ by skutočná výška škody nedosiahla sumu poskytnutého plnenia, vzniknutý preplatok sa vracia.

(5)

Ak nemožno stavbu uviesť do predošlého stavu preto, že leží na území, na ktoré bol rozhodnutím vyhlásený zákaz výstavby alebo obmedzenie výstavby, prípadne na území, kde sa budú aj naďalej prejavovať vplyvy činností uvedených v § 36, je organizácia povinná vykonať dočasné zabezpečenie objektu; súčasne je povinná sa dohodnúť s vlastníkom objektu, či náhrada škody sa vykoná v peniazoch alebo dočasným poskytnutím náhradného objektu a o výške náhrady škody. Do náhrady škody sa zahrnie aj hnuteľný majetok, ktorý sa stáva poskytnutím náhradného objektu nepoužiteľný. Ak nedôjde k dohode, postupuje sa podľa § 33 ods. 4.

(6)

Účastníci sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe náhrady banských škôd, pokiaľ taká dohoda nebude odporovať ustanoveniam tohto zákona alebo všeobecným predpisom o náhrade škody.

(7)

Organizácia neposkytne náhradu za poškodenie alebo zničenie stavieb a zariadení postavených v chránenom ložiskovom území alebo v dobývacom priestore bez rozhodnutia o stavebnom zámere, prípadne bez dodržania podmienok určených v rozhodnutí o stavebnom zámere z hľadiska ochrany proti možným vplyvom činností uvedených v § 36.

§ 38

Bezpečnosť prevádzky

Pri banskej činnosti12) sú organizácie a orgány povinné zaisťovať bezpečnosť prevádzky, včítane havarijnej prevencie a plnenie úloh banskej záchrannej služby, bezodkladne odstraňovať nebezpečné stavy ohrozujúce verejné záujmy, najmä bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a urobiť včas potrebné preventívne a zabezpečovacie opatrenia.15)

§ 39

Banskomeračská a geologická dokumentácia

(1)

Pri banskej činnosti je organizácia povinná viesť, včas dopĺňať a uchovávať banskomeračskú a geologickú dokumentáciu.12)

(2)

Organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať mapy, ktoré potrebujú na výkon banskej činnosti.

(3)

Podrobnosti o banskomeračskej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podrobnosti o geologickej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

§ 40

Banské vody

(1)

Banskými vodami sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do hlbinných alebo povrchových banských priestorov bez ohľadu na to, či sa tak stalo priesakom alebo gravitáciou z nadložia, podložia alebo boku alebo jednoduchým vtekaním zrážkovej vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

(2)

Organizácia je pri banskej činnosti1) oprávnená

a)

bezodplatne užívať banské vody pre vlastnú potrebu,

b)

bezodplatne užívať na základe povolenia vodohospodárskeho orgánu banskú vodu ako náhradný zdroj pre potrebu tých, ktorí boli poškodení stratou vody vyvolanou činnosťou organizácie,

c)

vypúšťať banskú vodu, ktorú nepotrebuje pre vlastnú činnosť, do povrchových, prípadne do podzemných vôd a odvádzať ju, pokiaľ je to potrebné, aj cez cudzie pozemky spôsobom a za podmienok určených vodohospodárskym orgánom a orgánom hygienickej služby.

(3)

Pri použití banských vôd podľa odseku 2 písm. a) a b) je organizácia povinná starať sa o banské vody a hospodárne ich využívať. Použitie banských vôd na iné účely upravujú osobitné predpisy.21)

(4)

Na vypúšťanie iných vôd do banských vôd treba povolenie vodohospodárskeho orgánu vydané po dohode s obvodným banským úradom.

§ 41

Vzťah k správnemu poriadku

Všeobecné predpisy o správnom konaní22) sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.

§ 43

Prechodné ustanovenia

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné na priemyselné dobývanie podľa doterajších predpisov, sa považujú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona za ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva podľa § 7.

(2)

Štátne organizácie, ktoré vykonávajú geologický prieskum výhradných ložísk, ako aj štátne organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor, sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona správcami týchto výhradných ložísk podľa § 9. V ostatných prípadoch určí správcu výhradného ložiska príslušný ústredný orgán, a to najneskôr do 1roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Chránené územia určené na zabezpečenie ochrany výhradných ložísk a osobitných zásahov do zemskej kôry podľa doterajších predpisov sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona chránenými ložiskovými územiami podľa § 16, prípadne chránenými územiami podľa § 34.

(4)

Dobývacie priestory určené podľa doterajších predpisov sa posudzujú ako dobývacie priestory podľa tohto zákona a ako podklad územnoplánovacej dokumentácie. V prípadoch, keď sa neurčilo chránené územie, sa dobývací priestor určený podľa doterajších predpisov považuje tiež za chránené ložiskové územie podľa tohto zákona. Pokiaľ rozsah doterajšieho chráneného územia alebo doterajšieho dobývacieho priestoru nezabezpečuje dostatočnú ochranu ložiska, je správca, prípadne trvalý užívateľ výhradného ložiska povinný do 1 roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona navrhnúť chránené ložiskové územie.

(5)

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dokončí organizácia, ktorá tieto práce začala, pokiaľ ústredný orgán príslušný podľa § 35 nerozhodne inak.

(6)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra 1991 rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, sa dňom 1. januára 2002 považujú za výhradné ložiská len v rozsahu hraníc určeného dobývacieho priestoru; ak na ne nebol do 31. decembra 2001 určený dobývací priestor, nepovažujú sa za výhradné ložiská a od 1. januára 2002 sú ložiskami nevyhradených nerastov (§ 7); súčasne týmto dňom strácajú platnosť rozhodnutia o určení chránených ložiskových území pre tieto ložiská.

§ 43a

Prechodné ustanovenie účinné od 1. júna 2007

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 43aa

Prechodné ustanovenie účinné od 15. marca 2009

Organizácie, ktorým bolo vydané povolenie na činnosti ustanovené v § 34 ods. 1, a ktoré do účinnosti tohto zákona nezačali v rámci povolenia na činnosti ustanovené v § 34 ods. 1 vtláčať plyn do podzemného zásobníka plynov a kvapalín sú povinné v lehote do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona podať návrh na vydanie osvedčenia podľa § 5 ods. 2.

§ 43ab

Prechodné ustanovenie účinné od 15. júna 2014

Konanie o návrhu na určenie dobývacieho priestoru na dobývanie výhradného ložiska rádioaktívnych nerastov začaté pred 15. júnom 2014 obvodný banský úrad preruší až do vykonania miestneho referenda podľa § 28 ods. 3.

§ 43ac

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015

Proti rozhodnutiu vydanému v konaní o určení dobývacieho priestoru, ktoré nenadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2015, možno podať odvolanie podľa právnej úpravy účinnej po 1. januári 2015.

§ 43b

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 44

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon),

2.

§ 4 vládneho nariadenia č. 11/1958 Zb. o organizácii štátnej geologickej služby v znení vládneho nariadenia č. 82/1967 Zb., ktorým sa Komisia pre klasifikáciu zásob ložísk nerastných surovín podriaďuje vláde,

3.

§ 12 až 15 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 97/1988 Zb. o správe výhradných ložísk a o evidencii a odpisoch ich zásob v znení vyhlášky č. 4/1992 Zb.

§ 45

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.

Čl. II

Prechodné ustanovenia

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa doterajších predpisov rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, sa považujú za výhradné ložiská podľa tohto zákona.

(2)

Rozhodnutia príslušných ústredných orgánov štátnej správy o určení dobývacích priestorov vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia podľa tohto zákona. Lehota podľa § 24 ods. 6 začína pre tieto dobývacie priestory plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Výpočty zásob výhradných ložísk schválené podľa doterajších predpisov sa považujú za výpočty zásob schválené podľa tohto zákona.

(4)

Povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor určený podľa doterajších predpisov, začína v roku nasledujúcom po roku, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.

(5)

Úhrada za vydobyté nerasty sa prvýkrát vykoná za nerasty vydobyté v roku 1993.

Husák v. r. Indra v. r. Štrougal v. r.