Devízový zákon

z 28. novembra 1990

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Oddiel 1

Pojmy

§ 1

(1)

Devízovými prostriedkami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút alebo devíz.

(2)

Valutami sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných mincí.

(3)

Devízami sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov [§ 2 písm. a)].

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumejú:

a)

zahraničnými platobnými dokumentmi doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene (zmenky, šeky, akreditívy, poukážky, platobné karty a pod.);

b)

zlatom zlaté mince a zlato vo svetovo-obchodovateľných zliatkoch, ktorého rýdzosť je zaručená na tento účel svetovo uznávanou právnickou osobou odtlačkom jej značky alebo pripojeným osvedčením;

c)

cennými papiermi dokumenty, s ktorými je spojené právo týkajúce sa účasti na majetku (akcie, podielové listy a pod.), dlhopisy (štátu, verejných inštitúcií, bánk, priemyselných a iných podnikov), ako aj dividendové a úrokové kupóny a talóny;

d)

zahraničnými cennými papiermi cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, ako aj znejúce na plnenie v zahraničí; cenné papiere z investičných kupónov podľa osobitných predpisov1a) nemajú povahu zahraničných cenných papierov podľa § 14 a 23 tohto zákona, ak je nákup uskutočnený v tuzemsku podľa osobitného predpisu1b); uvedené platí po dobu platnosti Platobnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou1c);

e)

devízovými hodnotami valuty, devízy, zahraničné platobné dokumenty, zlato, zahraničné cenné papiere, vkladové listy znejúce na cudziu menu a vkladné knižky znejúce na cudziu menu;

f)

obchodom s devízovými hodnotami kúpa, predaj devízových hodnôt za česko-slovenskú menu, ako aj vzájomná výmena devízových hodnôt a nakladanie s devízovými hodnotami vo všetkých druhoch obchodu (napr. záruky, arbitrážne operácie, úver);

g)

peňažnou pohľadávku devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi pohľadávka, ktorej plnenie sa uskutočňuje v česko-slovenskej alebo v cudzej mene;

h)

peňažným záväzkom devízového tuzemca voči devízovému cudzozemcovi záväzok, ktorý sa má splniť v česko-slovenskej alebo v cudzej mene.

§ 3

(1)

Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka1) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku so zahraničím.

(2)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov - právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.

§ 4

Devízovým povolením je povolenie udelené devízovým orgánom (§ 6) na žiadosť podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona. Devízové povolenie možno vydať tiež na opakované úkony.

§ 5

(1)

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.

(2)

Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.3)

(3)

Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi3a) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

Oddiel 2

Devízové orgány a ich pôsobnosť

§ 6

(1)

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

(2)

Pôsobnosť podľa tohto zákona vykonáva, pokiaľ nie je ustanované inak,

a)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským spoločnostiam4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť.

b)

Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

(3)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje devízové súpisy a podklady pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečujú vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

§ 7

(1)

Devízové peňažné ústavy môžu obchodovať s devízovými hodnotami [§ 2 písm. f)] v rozsahu ustanovenom Štátnou bankou česko-slovenskou.

(2)

Devízoví tuzemci, ktorí nie sú devízovým peňažným ústavom, môžu obchodovať bez devízového povolenia:

a)

s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (§ 11 ods. 1, § 17 ods. 1) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (§ 12 ods. 3, § 17 ods. 7) a vydala im o tom potvrdenie,

b)

so zlatými mincami.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia odseku 2 môžu devízoví tuzemci, ktorí nie sú devízovým peňažným ústavom, obchodovať s devízovými hodnotami, pokiaľ jedným z účastníkov týchto obchodov nie je devízový peňažný ústav, len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej.

(4)

Devízoví cudzozemci môžu navzájom obchodovať s devízovými hodnotami za česko-slovenskú menu, ako aj uskutočňovať tieto obchody s devízovými tuzemcami len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej.

(5)

Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.

(6)

Banky môžu nakupovať a predávať devízové hodnoty za česko-slovenskú menu bez devízového povolenia. Pri tejto činnosti majú postavenie devízového peňažného ústavu.

§ 8

(1)

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk uskutočňuje bezhotovostne.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 nie je potrebné na poskytovanie peňažných služieb pošty v medzinárodnom styku.5)

Oddiel 1

§ 9

Ohlasovacia povinnosť

(1)

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť do evidencie

a)

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b)

svoje nehnuteľnosti v zahraničí, ako aj prehľad o svojich príjmoch a výdavkov spojených s týmito nehnuteľnosťami,

c)

svoje majetkové účasti v zahraničí,

d)

svoje zahraničné cenné papiere.

(2)

Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.

Oddiel 2

Prevod pohľadávok devízového tuzemca – právnickej osoby do tuzemska

§ 10

(1)

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu najneskôr do 10 pracovných dní všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jej pohľadávky a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch sa previedli do tuzemska alebo doviezli do tuzemska. Uvedenú povinnosť nemá organizačná zložka devízového tuzemca - právnickej osoby na použitie prostriedkov podľa § 13a ods. 2.

(2)

Devízový tuzemec - právnická osoba je povinná zabezpečiť, aby suma zaplatená v tretej krajine na úhradu jej pohľadávky, realizovanej prostredníctvom devízového cudzozemca z druhej krajiny, bola prevedená do tuzemska v devízových prostriedkoch tretej krajiny, pokiaľ bola uzavretá medzinárodná zmluva o platbách v národnej mene, ktorou je Slovenská republika viazaná, a je publikovaná v Zbierke zákonov; sprostredkovateľskú odmenu pre devízového cudzozemca zaplatí devízový tuzemec - právnická osoba v národnej mene devízového cudzozemca.

(3)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec - právnická osoba nemá povinnosť uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec - právnická osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

Oddiel 3

Ponuková povinnosť a právo úhrady

§ 11

(1)

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná ponúknuť devízovému peňažnému ústavu (§ 3) na kúpu devízové prostriedky a zlato s výnimkou zlatých mincí za česko-slovenskú menu v celkovom rozsahu nadobudnutých devízových prostriedkov a zlata.

(2)

Devízový peňažný ústav je povinný ponúknuť Štátnej banke česko-slovenskej na kúpu za česko-slovenskú menu devízové prostriedky a zlato, ktoré kúpil od devízových tuzemcov a devízových cudzozemcov za česko-slovenskú menu, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví Štátna banka česko-slovenská.

(3)

Ponukovej povinnosti nepodliehajú devízové prostriedky a zlato, ktorými sa devízový cudzozemec podieľa vkladom do základného imania na podniku v tuzemsku podľa osobitných predpisov.6)

(4)

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec – právnická osoba nemá povinnosť ustanovenú v odsekoch 1 a 2 alebo predĺžiť lehotu na jej plnenie podľa § 12. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec – právnická osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

(5)

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná devízové prostriedky a protihodnotu zlata v cudzej mene, ktoré nepodliehajú ponukovej povinnosti (odseky 3 a 4), uložiť na devízový účet v devízovom peňažnom ústave, pokiaľ vykonávací predpis alebo devízové povolenie neustanovuje inak.

(6)

Devízové prostriedky uložené na devízovom účte nepodliehajú ponukovej povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a vlastník ich môže použiť bez obmedzenia, s výnimkou prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 14 ods. 1, a pokiaľ sa nevydalo devízové povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia týchto devízových prostriedkov.

§ 12

(1)

Povinnosť ustanovenú v § 11 je devízový tuzemec – právnická osoba povinná splniť pri valutách a zlate do 30 dní po ich nadobudnutí alebo po tom, čo sa o ich nadobudnutí dozvedela, prípadne keď sa stala devízovým tuzemcom. Pri devízach je ponuková povinnosť splnená prevodom protihodnoty nadobudnutých devízových prostriedkov na účet devízového tuzemca – právnickej osoby, vedený v česko-slovenskej mene devízovým peňažným ústavom.

(2)

Kúpa valút a zlata sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre nákup valút alebo podľa trhovej ceny zlata platných v deň, keď sa valuty a zlato ponúkli devízovému peňažnému ústavu na kúpu. Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného v deň, keď devízová banka dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou bankou v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby inak ako na základe výpisu z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise z účtu zahraničnej banky.

(3)

Ak devízový peňažný ústav odmietne devízové prostriedky od devízového tuzemca – právnickej osoby kúpiť, vydá mu o tom potvrdenie. Devízový tuzemec – právnická osoba môže s týmito devízovými prostriedkami nakladať v tuzemsku aj v zahraničí bez obmedzenia.

§ 13

(1)

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.

(2)

Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku. Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou. V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.

(3)

Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.

§ 13a

(1)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi -právnickej osobe za česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.6a)

(2)

Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkov zodpovedajúcu protihodnote česko-slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom - právnickou osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.

(3)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe na jej žiadosť devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi v rozsahu nevyhnutnom

a)

na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,

b)

na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného ruchu a platených v zahraničí.

(4)

Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom - právnickým osobám je devízová banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).

§ 13b

Devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov nad rámec prípadov uvedených v § 13 ods. 1 alebo § 13a ods. 1 až 3.

§ 13c

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové prostriedky nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských cenných papierov znejúcich na cudziu menu.6b)

Oddiel 4

Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov voči devízovým cudzozemcom a ich platenie

§ 14

(1)

Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou:

a)

nákupu nehnuteľností v zahraničí,

b)

nákupu zahraničných cenných papierov,

c)

prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré sa toto povolenie nevyžaduje.

Oddiel 1

Ohlasovacia povinnosť

§ 15

(1)

Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

a)

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

b)

svoje nehnuteľnosti v zahraničí a prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch, ktoré jej vznikli v danom období v súvislosti s touto nehnuteľnosťou,

c)

majetkové účasti v zahraničí,

d)

svoje zahraničné cenné papiere.

V prípade, ak je výzva všeobecného charakteru, uverejní sa ako opatrenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2)

Ak sa splnenie peňažnej pohľadávky devízového tuzemca – fyzickej osoby uskutočňuje prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku do devízovej evidencie táto právnická osoba.

Oddiel 2

Prevod plnenia z pohľadávok do tuzemska

§ 16

(1)