Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDA VLÁDY ČESKEJ A SLOVENSKEJ FEDERATÍVNEJ REPUBLIKY

Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje na vykonanie Zákonníka práce (ďalej len „zákonník“) po prerokovaní, a pokiaľ ide o vykonanie § 41 ods. 3, § 59 ods. 2, § 105 ods. 2 a § 122 ods. 1 zákonníka, po dohode s Ústrednou radou odborov:

§ 1

(1)

Primeranými prácami, ktoré môžu pred ukončením povinnej školskej dochádzky vykonávať občania, ktorí dovŕšili 15 rokov veku, sú popri spoločensky prospešnej práci žiakov podľa školského zákona1) ďalšie práce, ktoré svojím charakterom ani rozsahom neohrozujú zdravie a vývoj žiakov a nebránia im v príprave na povolanie.

(2)

Primeranými prácami, ktoré môžu vykonávať občania, ktorým vznikla pracovnoprávna spôsobilosť dňom ukončenia povinnej školskej dochádzky v pomocnej škole pred dovŕšením 15 rokov veku, najskôr však dňom dovŕšenia 14 rokov veku, sú práce, ktoré sú primerané ich rozumovej a mravnej vyspelosti, telesným schopnostiam zodpovedajúcim ich veku a nie sú škodlivé ich zdraviu a vývoju, a to za podmienky, že ich primeranosť overila lekárska poradná komisia.

§ 2

Zrušený.

§ 3

Pracovný pomer na určitú dobu

(1)

Pracovný pomer na určitú dobu možno dojednať alebo predĺžiť na čas presahujúci tri roky, prípadne opätovne dojednať

a)

s tvorivými pracovníkmi vedy, výskumu a vývoja,

b)

s pracovníkmi na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané školské vzdelanie umeleckého smeru,

c)

s učiteľmi vysokých škôl,

d)

s pracovníkmi dočasne uvoľnenými podľa § 25 ods. 2 písm. c) zákonníka na výkon práce v zahraničí,

e)

s požívateľmi starobného alebo invalidného dôchodku a s požívateľkami vdovského dôchodku, ktoré dovŕšili vek 57 rokov,

f)

s pracovníkmi, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

(2)

S pracovníkmi, ktorí nie sú uvedení v odseku 1, možno dojednať pracovný pomer na určitú dobu opätovne iba v prípadoch, keď to vyžaduje prechodná potreba organizácie alebo keď o to občan organizáciu písomne požiada. Opätovne dojednané pracovné pomery na určitú dobu, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú a trvajú spolu dlhšie ako tri roky, možno dojednať iba dvakrát; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1. Za opätovne dojednaný pracovný pomer na určitú dobu sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

(3)

Pracovný pomer na určitú dobu nemožno dojednať s

a)

absolventmi stredných a vysokých škôl, odborných učilíšť a učilíšť vstupujúcimi do pracovného pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii; absolventom sa rozumie pracovník, ktorého celková doba zamestnania v pracovnom alebo obdobnom pomere nedosiahla po úspešnom ukončení štúdia (prípravy) dva roky, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba vojenskej základnej (náhradnej) služby a civilnej služby nahrádzajúcej túto službu, doba materskej a ďalšej materskej dovolenky a doba, po ktorú organizácia podľa § 127 ods. 2 zákonníka ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok,

b)

mladistvými,

c)

občanmi, ktorých je organizácia podľa osobitného predpisu povinná prijať do pracovného pomeru.

Tento zákaz neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1, v § 25 ods. 2 písm. d) zákonníka a v prípadoch, keď občan písomne požiada organizáciu o dojednanie pracovného pomeru na určitú dobu.

§ 4

Preloženie

Prokurátori, vyšetrovatelia prokuratúry, učitelia, vychovávatelia, pracovníci zabezpečujúci prevádzku dopravy a spojov a zdravotnícki pracovníci, pokiaľ sa organizácia s nimi nedohodne inak, môžu byť preložení do iného miesta, než sa dojednalo v pracovnej zmluve, v rámci tej istej organizácie aj na čas presahujúci 90 kalendárnych dní v kalendárnom roku, najdlhšie však na jeden rok, ak to vyžaduje zabezpečenie záujmov obyvateľstva. Opätovne môžu byť preložení, pokiaľ sa s nimi organizácia nedohodne inak, najskôr po uplynutí jedného roka od doby, keď sa skončilo ich predchádzajúce preloženie.

§ 5

Dočasné pridelenie pracovníka na výkon práce v inej organizácii

(1)

Po dobu dočasného pridelenia ukladá pracovníkovi v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila, pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na ten účel pokyny, vytvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený. Jej vedúci pracovníci však nemôžu voči dočasne pridelenému pracovníkovi robiť právne úkony v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila.

(2)

Po dobu dočasného pridelenia poskytuje pracovníkovi mzdu, prípadne aj náhradu cestovných výdavkov organizácia, ktorá pracovníka dočasne pridelila; organizácie môžu uzavrieť dohodu, podľa ktorej organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený, uhradí organizácii, ktorá k nej pracovníka pridelila, dohodnutú časť poskytnutej mzdy, prípadne aj náhrady cestovných výdavkov zodpovedajúcu rozsahu plnenia úloh pracovníkom pre organizáciu, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený.

(3)

Ak organizácia, ktorá pracovníka dočasne pridelila, uhradila pracovníkovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v organizácii, do ktorej bol dočasne pridelený, má nárok na náhradu voči tejto organizácii, pokiaľ sa organizácie nedohodnú inak.

(4)

Dočasné pridelenie sa končí uplynutím času, na ktorý sa dojednalo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru, prípadne uplynutím desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa prejav vôle účastníka skončiť dočasné pridelenie druhému účastníkovi oznámil.

§ 6

Potvrdenie o zamestnaní

V potvrdení o zamestnaní vydanom organizáciou pracovníkovi pri skončení pracovného pomeru treba okrem údajov o zamestnaní, druhu vykonávaných prác a dosiahnutej kvalifikácii uviesť

a)

dobu, ktorá sa pracovníkovi započítala na účely dovolenky na zotavenie,

b)

skutočnosti rozhodné pre posúdenie nárokov na dávky nemocenského poistenia,

c)

údaje o započítateľnej dobe zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii na účely dôchodkového zabezpečenia,

d)

odpracovaný čas a ďalšie skutočnosti rozhodné pre dosiahnutie najvyššie prípustného expozičného času,2)

e)

či sa zo mzdy pracovníka vykonávajú zrážky, v čí prospech, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, aká je výška dosiaľ vykonaných zrážok a aké je poradie pohľadávky,

f)

údaje o dohode o zotrvaní v organizácii v pracovnom pomere po určitý čas po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, prípadne po uplynutí doby štúdia (prípravy) včítane údaja o tom, kedy sa tento čas skončí (§ 227a zákonníka),

g)

údaje o výške priemerného zárobku a o ďalších skutočnostiach rozhodných pre posúdenie nároku na mzdové vyrovnanie alebo na príspevok pred nástupom do nového zamestnania.3)

§ 7

Zrušený.

§ 8

(1)

Vznik a skončenie pracovného pomeru sa zaznamenávajú v občianskom preukaze.

(2)

Záznam sa nerobí, ak ide o vznik alebo skončenie pracovného pomeru

a)

vedľajšieho (§ 70 až 70b zákonníka),

b)

dojednaného na čas prechodnej potreby kratší než jeden mesiac,

c)

dojednané pracovníkom, ktorého organizácia dočasne uvoľnila na výkon práce v inej organizácii,

d)

dojednaného na určitú dobu pracovníkom, ktorý je požívateľom starobného dôchodku,

e)

dojednaného so žiakom alebo študentom v dennom štúdiu,

f)

dojednaného medzi občanmi, na poskytovanie služieb pre osobnú potrebu (§ 269 ods. 1 zákonníka),

g)

dojednaného v inej organizácii na čas, keď pracovník čerpá dovolenku na zotavenie v organizácii, v ktorej je zamestnaný v pracovnom pomere po určený týždenný pracovný čas [§ 25 ods. 2 písm. e) zákonníka].

(3)

Súbežné pracovné pomery s výnimkou vedľajšieho pracovného pomeru sa zaznamenávajú v občianskom preukaze, pokiaľ ich pracovník uzavrel s rôznymi organizáciami.

(4)

V občianskom preukaze sa zaznamenáva aj vznik a skončenie členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah.

§ 9

(1)

Záznamy o vzniku a skončení pracovného, prípadne členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, sú povinné robiť organizácie. Pracovník (člen) je povinný organizácii predložiť svoj občiansky preukaz na vykonanie týchto záznamov.

(2)

Pri vstupe do pracovného pomeru, prípadne do členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah preukazuje pracovník (člen), pokiaľ už skôr bol v niektorom z týchto pracovných vzťahov činný, jeho skončenie (§ 25 zákonníka) záznamom v občianskom preukaze; výnimočne ich možno preukázať aj iným spôsobom.

§ 10

Zrušený.

§ 11

Zrušený.

§ 12

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami

Pracovníkovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine a nepoužil lôžkový (ležadlový) vozeň, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce po dobu ôsmich hodín, a pokiaľ tento čas spadá do pracovného času pracovníka, aj náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

§ 13

(1)

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné poskytnúť pracovníkovi organizácie podriadenej federálnemu ústrednému orgánu nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní aspoň 32 hodín (§ 92 zákonníka), môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas tak, že čas tohto odpočinku bude najmenej 24 hodín

a)

v prípadoch, keď treba podstatne zvýšiť stav pracovníkov na prechodnú dobu nepresahujúcu päť mesiacov v kalendárnom roku,

b)

pri prácach v doprave, v spojoch, v kultúrnych zariadeniach a v nepretržitých prevádzkach s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín najmenej raz za tri týždne.

(2)

V spojoch sa môže nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť na poštách bez turnusovej prevádzky, pri doručovaní tlačovín a vodičom kurzových jázd až na 18 hodín.

(3)

Pri prácach na určených stavbách, pri určených montážnych a opravárenských prácach, pri ktorých je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, môže vedúci organizácie rozvrhnúť podľa pracovnoprávneho predpisu nadriadeného federálneho ústredného orgánu pracovný čas tak, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 64 hodín raz za dva týždne (§ 85 ods. 1 zákonníka). Práce uvedené v prvej vete určuje uvedený ústredný orgán po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

(4)

Vedúci organizácie môže výnimočne rozvrhnúť pracovný čas za podmienok uvedených v odseku 3 tak, že čas nepretržitého odpočinku bude aspoň 48 hodín pri prácach vykonávaných

a)

na odvrátenie následkov živelných udalostí,

b)

v dôsledku havárií stavebných objektov,

c)

pri technologických procesoch, ktoré sa nemôžu prerušiť,

s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 64 hodín najmenej raz za štyri týždne.

(5)

Pri prácach, pri ktorých je pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý na obdobie celého kalendárneho roka, a v poľnohospodárstve môže vedúci organizácie rozvrhnúť podľa pracovnoprávneho predpisu nadriadeného federálneho ústredného orgánu pracovný čas tak, že nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 32 hodín pripadne na jednotlivých pracovníkov raz za dva týždne (§ 85 ods. 2 zákonníka).

§ 14

V organizáciách s nočnými smenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu smeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu smien ako prvá.

§ 15

Práca nadčas

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňajú práce nadčas, za ktoré pracovník dostal náhradné voľno alebo ktoré vykonával

a)

pri naliehaných opravných prácach,

b)

pri pomocných prácach, ktoré nevyhnutne predchádzajú výrobe alebo po nej nasledujú,

c)

pri prácach nevyhnutných v súvislosti s odovzdávaním práce ďalšej smene v nepretržitej prevádzke až do ôsmich hodín týždenne,

d)

v súvislosti so strážením objektu organizácie až do ôsmich hodín týždenne,

e)

ak hrozilo nebezpečenstvo pre život alebo zdravie,

f)

so svojím súhlasom pri špičkových prácach v poľnohospodárstve.

§ 16

Za pracovníkov, ktorí vykonávajú zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce sa na účely dodatkovej dovolenky považujú pracovníci, ktorí

a)

trvale pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy, a v Bangových izolátoch,

b)

sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,

c)

sú pri práci vo významnej miere vystavení nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,

d)

pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,

e)

ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok alebo ako zdravotnícki pracovníci pracujú v zdravotníckej službe zborov nápravnej výchovy aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,

f)

pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,

g)

vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie pracovníka.

§ 17

(1)

Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v § 16 pracuje celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak pracovník za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, prislúcha mu za každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(2)

Dodatková dovolenka podľa odseku 1 prislúcha pracovníkovi pri splnení ustanovených podmienok, aj keď má nárok na dodatkovú dovolenku podľa § 105 ods. 1 zákonníka.

(3)

Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach, má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.

§ 18

(1)

Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok prislúcha v dĺžke jednej dvanástiny aj za kalendárny mesiac, v ktorom pracovník zmenil zamestnanie, pokiaľ skončenie pracovného pomeru v doterajšej organizácii a vznik pracovného pomeru v novej organizácii na seba bezprostredne nadväzujú; pracovníkovi prislúcha pomerná časť dovolenky od organizácie, v ktorej bol v pracovnom pomere dlhšie ako polovicu mesiaca. Ak pracovník zmenil zamestnanie v polovici mesiaca, poskytne mu pomernú časť dovolenky za tento mesiac nová organizácia. Ako zmena zamestnania v polovici mesiaca sa posudzuje aj to, keď na skončenie zamestnania pred polovicou mesiaca bezprostredne nadväzujú dni pracovného pokoja a na ne nástup do nového zamestnania po polovici mesiaca.

(2)

Ak bol pracovník dlhodobo plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo dočasne uvoľnený pre výkon práce v inej organizácii, poskytne mu dovolenku na zotavenie (jej časť) organizácia, pre ktorú je uvoľnený pracovník činný; táto organizácia mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred uvoľnením. Ak pracovník dovolenku nevyčerpal pred uplynutím doby uvoľnenia, poskytne mu ju uvoľňujúca organizácia. Splnenie podmienok pre vznik nároku na dovolenku sa pritom posudzuje spolu v oboch organizáciách.

§ 19

Krátenie dovolenky na zotavenie

(1)

Ak pracovník, ktorý splnil podmienku ustanovenú v § 101 zákonníka v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, nepracoval pre prekážky v práci, ktoré sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce (§ 55 ods. 2), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 takto zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu. Dovolenku vyčerpanú pred nástupom ďalšej materskej dovolenky nemožno však z tohto dôvodu krátiť.

(2)

Za každú neospravedlnene zameškanú smenu (pracovný deň) môže organizácia pracovníkovi krátiť dovolenku na zotavenie o jeden až tri dni; neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien sa sčítajú. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže mu organizácia so súhlasom príslušného odborového orgánu krátenie dovolenky pre skoršiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci odpustiť.

(3)

Pri krátení dovolenky podľa odsekov 1 a 2 sa musí pracovníkovi, ktorého pracovný pomer k tej istej organizácii trval po celý kalendárny rok, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, ak ide o mladistvého pracovníka, v dĺžke dvoch týždňov.

(4)

Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 22 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka pre väzbu, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu pracovníka alebo ak pracovník bol spod obžaloby oslobodený, prípadne ak sa trestné stíhanie proti nemu zastavilo iba preto, že za spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že sa trestný čin amnestoval.

(5)

Dovolenka za odpracované dni, dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka sa môže krátiť iba z dôvodov uvedených v odseku 2.

(6)

Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti iba z dôvodov, ktoré vznikli v tomto roku.

§ 20