Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) - (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Proti rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 334

Započítanie väzby a trestu

(1)

O započatí väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(3)

O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 335

Tretí oddiel

§ 336 až 340

• zrušené

Štvrtý oddiel

Výkon niektorých ďalších trestov

§ 341

Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní, a upozorní ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.

§ 342

(1)

Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a)

odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo

b)

povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržiava odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo splátok odvolať.

§ 343

(1)

Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí

a)

do pätnástich dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,

b)

do pätnástich dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo povolené splácanie bolo odvolané, alebo

c)

do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.

(2)

Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.

§ 344

(1)

Súd upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa, alebo výchova osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Ak peňažný trest nebol zaplatený, ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo § 342 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 345

Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho časti, vykonateľným, pošle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku, odpis rozsudku bez odôvodnenia na vykonanie tohto trestu.

§ 346

(1)

Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na určité prostriedky alebo veci vzťahuje vzhľadom na to, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh príslušného orgánu, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do jedného mesiaca od času, keď se tak stalo.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku.

(4)

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 347

(1)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.

(2)

Proti rozhodnutiu a zaistení je prípustná sťažnosť.

§ 348

(1)

Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2)

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh príslušného orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.

(4)

Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

(5)

Vlastnicke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 349

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.

§ 350

Výkon trestu zákazu činnosti

(1)

Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti, o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov, alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia § 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).

§ 350a

Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obecný úrad a policajný orgán, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obecný úrad a policajný orgán, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

(2)

Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.

(3)

Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

(4)

Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.

(6)

Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Piaty oddiel

Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy

§ 351

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebného ústavu, v ktorom sa má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

(2)

Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie do liečebného ústavu.

(4)

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.

§ 351a

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 352

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 353

Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie

O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 354

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má výkon začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

§ 355

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356a

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.

(2)

Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo výchovného zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 357

Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia alebo i bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcov tohto zariadenia.

(3)

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 358

Dozor prokurátora

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

Šiesty oddiel

Výkon niektorých iných rozhodnutí

§ 359

Upustenie od potrestania v dôsledku záruky

Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.

§ 360

Výkon väzby

(1)

Väzba sa vykonáva v ústavoch ministerstva spravodlivosti. Väzba, o ktorej v prípravnom konaní rozhodol sudca vojenského súdu, sa môže vykonávať po dobu najnevyhnutnejšej potreby aj v útvare. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca povoliť, aby sa väzba vykonávala za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.

(2)

Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné, aby väzba splnila svoj účel. Pritom v nevyhnutnom rozsahu možno obmedziť aj výkon združovacieho a zhromažďovacieho práva, ako aj výkon ďalších základných práv, pokiaľ by bol v rozpore s účelom väzby alebo základnými požiadavkami na zachovanie poriadku a disciplíny v miestach, kde sa väzba vykonáva.

(3)

Predpisy o tom, ako sa vykonáva väzba v ústavoch ministerstva spravodlivosti, vydá minister spravodlivosti po dohode s generálnym prokurátorom.

(4)

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta, v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon väzby.

§ 361

Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve vyhľadávací orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

(2)

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

§ 362

DVADSIATA PRVÁ HLAVA

ZAHLADENIE ODSÚDENIA

§ 363

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 Tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

§ 364

(1)

O zahladení odsúdenia rozhoduje okresný súd, v obvode ktorého odsúdený v čase podania návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.

(2)

Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru z povolania v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenia vojenský obvodový súd, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.

(3)

O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 365

(1)

Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.

(2)

Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez vyšetrenia.

DVADSIATA DRUHÁ HLAVA

UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE

§ 366

Udelenie milosti

(1)

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

(2)

Prezident republiky určuje, v ktorých prípadoch môže generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti konanie o žiadosti o milosť vykonať a bezdôvodnú žiadosť zamietnuť.

(3)

Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident republiky, trestné konanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší.

§ 367

Konanie o udelení milosti

V prípadoch uvedených v § 366 ods. 2 vykonáva konanie a bezdôvodnú žiadosť zamieta

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor, ktorý môže tiež nariadiť, že sa trestné stíhanie zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená,

b)

po podání obžaloby minister spravodlivosti, ktorý môže tiež nariadiť, že sa v trestnom konaní zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo výkon trestu sa odloží alebo preruší, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená.

§ 368

Rozhodnutie o použití amnestie

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 369

Podmienečné udelenie milosti

Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami, plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so záujmovými združeniami občanov sa tu použije primerane.

§ 370

Zmena výmery trestu

(1)

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom stupni.

DVADSIATA TRETIA HLAVA

§ 371 až 374

• zrušené

DVADSIATA ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVNY STYK S CUDZINOU

§ 375

Všeobecné ustanovenie

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú len vtedy, keď neustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva iný postup.

Prvý oddiel

Vyžiadanie z cudziny

§ 376

(1)

Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu zatýkací rozkaz a na jeho podklade požiada ministerstvo spravodlivosti o ďalšie opatrenie. V prípravnom konaní urobí tak na návrh prokurátora.

(2)

Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu ministerstvo spravodlivosti o zariadenie predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz pošle ministerstvu spravodlivosti dodatočne.

(3)

Zatýkací rozkaz musí obsahovať

a)

meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a údaje o štátnom občianstve, prípadne i jeho opis a fotografiu,

b)

zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c)

doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, a

d)

ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, aj údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

§ 377

(1)

Obvineného, ktorého cudzí štát vydal, prevezmú policajné orgány. Prevzatú osobu bez odkladu odovzdajú predsedovi senátu, ktorý vydal zatýkací rozkaz.

(2)

Ak nejde o vydanie na výkon trestu, predseda senátu je povinný obvineného do 24 hodín od odovzdania vyslúchnuť a rozhodnúť o väzbe.

§ 378

(1)

Ak bol obvinený vydaný cudzím štátom s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.

(2)

Obvinený môže byť stíhaný len pre trestné činy, pre ktoré bol vydaný, okrem prípadu, že bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy.

(3)

Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(4)

Ak cudzí štát vydá na výkon trestu alebo ochranného opatrenia osobu, ktorej bol právoplatným rozsudkom uložený trest alebo ochranné opatrenie, a ak pri tom urobí výhradu vzťahujúcu sa na rozsudok alebo konanie mu predchádzajúce, krajský súd po prevzatí odsúdeného policajnými orgánmi na neverejnom zasadnutí rozsudok v potrebnom rozsahu zruší a rozhodne o ďalšom postupe tak, aby sa vyhovelo výhrade. Ak zruší celý rozsudok alebo len jeho výrok o treste, rozhodne zároveň o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.

Druhý oddiel

Vydanie do cudziny

§ 379

Predbežné vyšetrenie

(1)

Prokurátor, ktorému ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor poslali žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného vyšetrenia je zistiť, či sú tu podmienky pre vydanie, najmä že ide o trestný čin podľa práva oboch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla, a že nejde o česko-slovenského občana.

(2)

V konaní o vydanie musí osoba, o vydanie ktorej ide, mať obhajcu.

(3)

Prokurátor takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti o vydanie. Ak táto osoba uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.

§ 380

Rozhodnutie súdu

(1)

Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne na návrh prokurátora krajský súd, v obvode ktorého osoba, o vydanie ktorej ide, má pobyt alebo bola zastihnutá, či je vydanie prípustné, a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.

(2)

Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti rozhodnutia krajského súdu, môže vec predložiť najvyššiemu súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia.

§ 381

Vydávacia väzba

(1)

Ak je to potrebné na zamedzenie úteku osoby, o ktorej vydanie ide, môže ju predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie vziať do väzby.

(2)

Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd osobu, o vydanie ktorej ide, do väzby, pokiaľ tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný.

(3)

Ak sa rozhodlo, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti, treba zariadiť hneď prepustenie z väzby.

§ 382

Povolenie a vykonanie vydania

(1)

Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, keď krajský súd alebo najvyšší súd podľa § 380 rozhodli, že vydanie je prípustné.

(2)

Vydanie po jeho povolení a s tým súvisiace prepustenie osoby, o ktorej vydanie ide, z väzby zariadi predseda senátu krajského súdu.

§ 383

Rozšírenie vydania na iný trestný čin

Ak žiada štát, ktorému určitá osoba bola vydaná, aby ju mohol stíhať pre iný trestný čin alebo aby mohol byť na nej vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia o vydaní.

Tretí oddiel

Prevzatie a odovzdanie trestnej veci

§ 383a

Prevzatie trestnej veci z cudziny

O návrhu príslušného orgánu cudzieho štátu, aby trestné stíhanie česko-slovenského občana, ktorý na území tohto štátu spáchal súdne trestný čin, prevzali príslušné česko-slovenské orgány, rozhoduje Generálna prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ňou poverená zložka prokuratúry, ktorá v prípade kladného rozhodnutia o návrhu dá bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnému orgánu na trestné stíhanie podľa ustanovení tohto zákona.

§ 383b

Odovzdanie trestnej veci do cudziny

Ak sa proti štátnemu občanovi cudzieho štátu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti odovzdať trestné stíhanie príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom.

§ 383c

Prevoz na účely konania v cudzine

Ak sa má na žiadosť cudzieho štátu vykonať prevoz osoby na účely trestného konania v cudzine, rozhodne o prípustnosti prevozu na základe žiadosti cudzieho štátu Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na rozhodovanie o prípustnosti prevozu a zabezpečovacích opatrení sa použijú ustanovenia druhého oddielu primerane.

Štvrtý oddiel

Dožiadanie

§ 384

Pri dožiadaní cudzozemských súdov a úradov o poskytnutie právnej pomoci, ako aj pri poskytovaní právnej pomoci, cudzozemským súdom a úradom sa postupuje, ak nie je medzinárodnou zmluvou ustanovené niečo iné, aj v trestných veciach s primeraným použitím predpisov platných pre styk s cudzinou v občianskoprávnych veciach.

Piaty oddiel

Výkon rozsudkov cudzozemských súdov

§ 384a

Ak sa má podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, vykonať rozsudok cudzozemského súdu v trestnej veci, predloží ministerstvo spravodlivosti vec Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s návrhom, aby rozhodol o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o návrhu rozhodne po vypočutí generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozsudkom.

§ 384b

Ak bol rozsudok cudzozemského súdu podľa § 384a uznaný, môže ministerstvo spravodlivosti vysloviť súhlas s prevzatím odsúdeného na výkon trestu alebo požiadať štát, ktorého súd vyniesol rozsudok, aby odsúdeného odovzdal.

§ 384c

Odsúdeného, ktorého cudzí štát odovzdal, prevezmú orgány Zboru nápravnej výchovy. Do 24 hodín od odovzdania rozhodne sudca súdu naznačeného v § 384d o jeho vzatí do väzby, pričom dôvodmi väzby podľa § 67 nie je viazaný.

§ 384d

O výkone rozsudku cudzozemského súdu (§ 384a) rozhodne súd príslušný podľa § 14 až 18 na verejnom zasadnutí rozsudkom. Odsúdený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu.

§ 385

Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred týmto dňom použiť len v medziach ustanovení tejto časti.

§ 386

(1)

Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu doručený návrh na potrestanie pred 1. júlom 1990, sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

(2)

Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred 1. júlom 1990 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

(3)

Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú doterajšími predpismi.

§ 387

(1)

Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.

(2)

Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo veci a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vecne a miestne príslušný.

§ 388

(1)

Krajský súd je príslušný vykonávať v prvom stupni konanie aj o trestných činoch podľa predpisov skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným v § 17 ods. 1.

(2)

Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených najvyšším súdom ako súdom prvého stupňa robí Krajský súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva ten vyšší vojenský súd, ktorý určí minister spravodlivosti.

§ 389

(1)

Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa nevykoná trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(2)

Rozhodnutie o tom, že podľa článku II zákona č. 175/1990 Zb. sa pomerne skráti trest uložený pred 1. júlom 1990, urobí na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na trest odňatia slobody, rozhodne o spôsobe jeho výkonu na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 390

Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) sa zrušuje.

§ 391

Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré jednoduché úkony zverené podľa tohto zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.

§ 391a

(1)

Federálne ministerstvo obrany sa splnomocňuje vydať rokovací poriadok pre vojenské súdy, ktorým podrobnejšie upraví postup vojenských súdov pri vybavovaní trestných vecí.

(2)

Ministerstvo spravodlivosti Českej Republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej Republiky sa splnomocňujú vydať všeobecne záväznym právnym predpisom rokovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým podrobnejšie upravia postup okresných a krajských súdov pri vybavovaní trestných vecí.

§ 391b

Ministerstvo financií Českej Republiky a Ministerstvo financií Slovenskej Republiky sa splnomocňujú upraviť po dohode s Generálnou prokuratúrou Českej Republiky, Generálnou prokuraturou Slovenskej Republiky, s Ministerstvom spravodlivosti Českej Republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej Republiky a s Federálnym ministerstvom obrany všeobecne záväzným právnym predpisom postup príslušných orgánov pri zabezpečovaní a správe zaisteného majetku.

§ 392

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.

Zákon č. 57/1965 Zb. zo 17. júna 1965, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom nadobudol účinnosť 1. augustom 1965, zákon č. 58/1969 Zb. z 5. júna 1969 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon č. 149/1969 Zb. z 18. decembra 1969, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom, nadobudol účinnosť 1. januárom 1970, zákon č. 48/1973 Zb. z 25. apríla 1973, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 1. júlom 1973, zákon č. 29/1978 Zb. z 5. apríla 1978, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a notársky poriadok, nadobudol účinnosť 1. júlom 1978, zákon č. 43/1980 Zb. z 10. apríla 1980, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 24. aprílom 1980, zákon č. 159/1989 Zb. z 13. decembra 1989, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 1. februárom 1990, zákon č. 178/1990 Zb. z 2. mája 1990, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 1. júlom 1990, zákon č. 303/1990 Zb. z 20. júla 1990, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, nadobudol účinnosť 20. júlom 1990 a zákon č. 558/1991 Zb. z 11. decembra 1991, ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva, nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.

Prechodné ustanovenia čl. II zákona z 11. decembra 1991 č. 558 Zb.:

„Čl. II

Prechodné ustanovenia

(1)

Začaté trestné stíhanie vo veciach, pre ktoré bola podľa doterajších predpisov založená vecná príslušnosť vyšetrovateľa, vyšetrovateľ dokončí podľa týchto predpisov.

(2)

Vo veciach, kde bola podaná obžaloba vojenskému súdu príslušnému podľa doterajšieho ustanovenia § 17 ods. 2 a § 19, dokončí sa konanie podľa doterajších predpisov.“.

Dubček v. r.