Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:
a)
peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,
b)
bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c)
vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,
d)
najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené alebo uložené po 1. januári 2004,
e)
úrok,
f)
pokuta,
g)
sankčný úrok.
(6)
Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§ 58a
Výzva
Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov1) nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
§ 59
Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach, ak osobitný predpis12aa) neustanovuje inak.
(2)
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená podľa tohto zákona (§ 71) alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona.12b)
(3)
Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie platenia týchto daní v splátkach, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
(4)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane.
(5)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach.
(6)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt dodrží tieto podmienky:
a)
zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane,
b)
zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach všetky splátky vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane.
(7)
Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.
(8)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach sa nemožno odvolať. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.
(9)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť podľa tohto zákona, ak je to v súlade s osobitným predpisom.8g)
(10)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(11)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(12)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.
(13)
Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej sumy nepostačuje na jej pokrytie, písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.
(14)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7 písm. a) až c) a e) až g) a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
(15)
Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
§ 60
Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,
b)
pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu, z ktorého je platba prevádzaná, je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty, je povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď mala banka alebo pošta previesť platbu na príslušné účty správcu dane. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte sankcie sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.
(3)
Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov na účte daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.
(4)
Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.
(5)
Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§ 61
Evidencia daní
(1)
Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a daňových nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov oddelene za každý druh dane.
(2)
Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových alebo odpisových poukazov.
(3)
Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti, vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť, eviduje sa na debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.
(4)
Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov. Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní záznamov predpisových poukazov.
(5)
Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk zasielaných správcovi dane.
(6)
Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok sa vyradí z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky (§ 65b). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný, ak
a)
jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,
b)
majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
c)
majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov (§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,
d)
je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
e)
jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 165,97 eura.
(7)
Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane sa zostavujú výkazy daňových nedoplatkov; na účely vydania potvrdenia sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.
(8)
Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.
(9)
Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim určí daňové riaditeľstvo, ak je správcom dane daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí ich colné riaditeľstvo.
§ 63
Daňové preplatky a úrok
(1)
Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
(2)
Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
(3)
Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb13c) možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona,6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
(5)
Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku zaniká.
(6)
Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.
(7)
Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu13eaa)možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.13d)
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na daň z motorových vozidiel, pri ktorej bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného zákona.13ea)
(10)
Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitného zákona,1b) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných platbách. Ak sa spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne, použije sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty13d) alebo na iných daniach.13e) O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitného zákona.1b)
§ 63a
Započítanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,94 eura.
(3)
Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tejto pohľadávky a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka vyrubená,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup podľa odseku 8 prvej vety neuplatní.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o poskytnutie údajov daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii a výške daňových pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe identifikovanej v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6)
Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
(7)
Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad môže vyrubiť sankčný úrok podľa § 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje § 35b.
(8)
Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 6 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 63. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 63 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 6 poslednej vety.
(9)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.13da)
§ 64
Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem sankčného úroku, úroku a pokuty.
(2)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
(3)
Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný úrok podľa § 35b alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.
(4)
Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5)
Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.8g)
§ 65
Odpísanie daňového nedoplatku
(1)
Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo jeho časť nemohol správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.
(2)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch podľa § 64 a 103; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok, ak dlžník vzniesol námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky (§ 69 ods. 3).
(4)
Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov 1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.
(5)
Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odseku 3 sa doručuje daňovému dlžníkovi a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú aj na odpísanie peňažného plnenia uloženého rozhodnutím správcu dane, exekučných nákladov a hotových výdavkov vyrubených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
§ 65a
Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní
(1)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) voči dlžníkovi13ec) alebo jej časť na základe
a)
uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,
b)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
c)
právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
d)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
e)
právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba.
(2)
Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 1 písm. b) po skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.
(4)
Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje sa.
§ 65b
Postúpenie daňovej pohľadávky
(1)
Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňová pohľadávka znížená o daňové záväzky (§ 95). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku ďalej môže postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje primerane.
(2)
O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňovej pohľadávky daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.13ed) Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky.
(5)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis13ee) nepoužije.
(8)
Daňový úrad alebo colný úrad postúpi aj nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6, u ktorého uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; pri postúpení tohto daňového nedoplatku sa použije postup podľa odsekov 1 až 7.
§ 65c
Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie a daňový subjekt je v omeškaní s platením dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak táto dlžná suma v úhrne za všetky dane presiahne 33 193,92 eura, je správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.8aa)
§ 66
Preddavky
(1)
Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2)
Daňovník platí určený preddavok na daň
a)
v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených,
b)
na základe rozhodnutia správcu dane.
(3)
Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.6ec) Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,6ec) môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.
(4)
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.
§ 68
Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybrané v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy k priamemu plateniu.
§ 69
Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)
Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.
(2)
Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.
(3)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
(4)
Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
(5)
Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.
§ 70
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.
(2)
Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony správca dane zruší.
(3)
Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca účinnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.
(4)
Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5)
Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto zrážke.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb daňové riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7)
Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové priznanie ani na výzvu a ak nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
§ 71
(1)
Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.13h)
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
(3)
Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením jeho vykonateľnosti do katastra nehnuteľností.13a) Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení záložného práva k cenným papierom správca dane prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu,19c) aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.
(4)
Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.
(5)
Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
(6)
Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(7)
Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.
(8)
Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 10 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.
(10)
Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 71a
(1)
Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu.13h) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.8aa)
(2)
Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník alebo iná osoba (§ 58 ods. 6) daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo zanikla daňová pohľadávka. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.13h)
§ 73
Základné ustanovenia
(1)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.14) Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
(3)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci,13f) práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(4)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
(5)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie,14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.
(6)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 a § 84n ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(7)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,14c)
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.
(8)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím, alebo ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(9)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(10)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa § 75 ods. 4.
(11)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
§ 74
Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je
a)
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b)
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
(2)
Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
§ 75
Začatie daňového exekučného konania
(1)
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
(2)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
označenie konkrétneho exekučného titulu,
e)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,
g)
výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 76 ods. 6 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,
h)
označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
(4)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f) a g).
(5)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.
§ 76
Daňová exekučná výzva
(1)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).
(2)
Daňová exekučná výzva obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e)
výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f)
výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,
g)
upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,
h)
označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i)
zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
j)
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa)
(3)
Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie
a)
zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b)
opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c)
verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19,
d)
podľa § 17 ods. 10 a 11.
(4)
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
(5)
Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a)
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b)
sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.
(6)
Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Tento postup správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil majetok záložným právom. Ak na majetok daňového dlžníka podľa prvej vety správca dane zriadi záložné právo, a tento majetok nie je zaťažený záložným právom iného záložného veriteľa, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak na majetok daňového dlžníka je zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa § 73 ods. 10. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.
§ 77
Daňový exekučný príkaz
(1)
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
(2)
Daňový exekučný príkaz obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e)
spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f)
ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,
g)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
§ 77a
Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 78
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 82.
§ 79
Odloženie daňovej exekúcie
(1)
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.14cb)
(2)
Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.
(3)
Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.
(4)
Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.
(5)
Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.
(6)
Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.
§ 80
Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d)
predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e)
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva,
f)
daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
(2)
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 81
Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.
§ 82
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e)
predajom cenných papierov,
f)
predajom nehnuteľnosti,
g)
predajom podniku alebo jeho časti,
h)
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
§ 82a
(1)
Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.
(2)
Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3)
Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4)
Daňovej exekúcii nepodlieha
a)
suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,
b)
suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu,14d) ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
c)
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
d)
dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db)
e)
štátna sociálna dávka,14dc)
f)
príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,14dd)
g)
opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
§ 82b
(1)
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.
(2)
Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.
(3)
Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje
a)
označenie platiteľa mzdy,
b)
ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(5)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety.
§ 82c
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2)
Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 82b ods. 4 až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské.
(4)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.
§ 82d
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2)
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
§ 82e
(1)
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.
§ 82f
(1)
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2)
Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4)
Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.
(5)
Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.
§ 82g
Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2)
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§ 82h
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu, zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa osobitného predpisu14ca), z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.
(2)
Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)
(4)
Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
(5)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
(6)
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
§ 83
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
§ 83a
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1)
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.14g)
(3)
Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.
(5)
Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.
(6)
Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní banke podľa § 76 ods. 6.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(8)
Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83b
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,14de) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165,97 eura; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165,97 eura na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165,97 eura.
(2)
Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.15) Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona.15a)
§ 83c
Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1)
Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných16) pohľadávok.
(2)
V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
(3)
Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.
(4)
Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(5)
Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(6)
Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.
(7)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
(8)
Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.
(9)
Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(10)
Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
(11)
Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.^14de)
(12)
Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83d
Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona.
§ 84
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 84a
(1)
V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.
(2)
Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.
(3)
Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.
(5)
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
(6)
Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,16b) právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty16d) po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.
(7)
Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.
§ 84b
Súpis hnuteľných vecí
(1)
Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane.
(2)
Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.
(3)
Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka a číslo daňovej exekučnej výzvy,
c)
miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,
d)
jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,
e)
hodnotu spísaných hnuteľných vecí,
f)
osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,
g)
podpisy osôb prítomných pri súpise.
(4)
Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať Policajný zbor.16e)
(5)
Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.
(6)
Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom.16b) V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane.
§ 84c
Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.
§ 84d
Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný17) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.15)
§ 84e
Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1)
Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,
c)
vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
e)
veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, štátna sociálna dávka,14dc) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
f)
hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,15)
g)
snubný prsteň a obrúčka,
h)
hotové peniaze do sumy 165,97 eura,
i)
študijná literatúra.
(3)
Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov,17b) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
§ 84f
Predaj hnuteľných vecí na dražbe
Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona.
§ 84g
Určenie ceny hnuteľných vecí
(1)
Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(2)
Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.
(3)
Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
§ 84h
(1)
Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
(2)
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a evidenčné číslo,
c)
čas a miesto konania dražby,
d)
predmet dražby,
e)
vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,
f)
spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,
g)
spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,
h)
termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,
i)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,
j)
poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§ 84i
(1)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)