Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore

Policajt je oprávnený použiť zastavovací pás alebo iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku, ktorého vodič po opakovanej výzve alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov24) nezastaví a ak je

a)

bezohľadnou jazdou vážne ohrozený život, zdravie alebo majetok,

b)

dôvodné podozrenie, že sa v dopravnom prostriedku prepravujú páchatelia úmyselných trestných činov, hľadané osoby, zbrane, strelivo, výbušniny, omamné a psychotropné látky a jedy, veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo súvisiace s trestnou činnosťou,

c)

zrejmé, že sa pokúsi o násilné vniknutie do strážených objektov lebo na miesta, kde je vstup zakázaný,

d)

dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prechod štátnej hranice.

(2)

Iným prostriedkom podľa odseku 1 sa rozumie najmä služobné vozidlo, povoz alebo stavebné mechanizmy.

§ 57

Použitie špeciálnej vodnej striekačky

Špeciálnu vodnú striekačku môžu policajti použiť na rozptýlenie účastníkov podujatia za podmienok uvedených v § 54.

§ 58

Použitie zásahovej výbušky

Policajt je oprávnený použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi, ktorý sa na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt. Policajt je oprávnený použiť zásahovú výbušku aj pri hromadnom narušení verejného poriadku a pri výtržnostiach na športových podujatiach.

§ 59

Použitie úderu strelnou zbraňou

Policajt je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v nutnej obrane,25) spravidla pri zápase s útočníkom, ak jeho odpor nemôže prekonať iným spôsobom.

§ 60

Použitie hrozby zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu

Policajt je oprávnený použiť hrozbu zbraňou a varovný výstrel do vzduchu, aby

a)

zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude nasledovať,

b)

predviedol, zaistil, zatkol, zadržal, dodal do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor,

c)

zabránil výtržnosti, ruvačke alebo inému hrubému správaniu, ktorým sa porušuje verejný poriadok,

d)

zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný,

e)

zabránil úteku prenasledovanej alebo stráženej osoby, ak má byť zaistená, zadržaná, zatknutá alebo dodaná do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody,

f)

zabránil násilnému prekročeniu štátnej hranice.

§ 61

Použitie zbrane

(1)

Policajt je oprávnený použiť zbraň iba

a)

v nutnej obrane25) a krajnej núdzi,26)

b)

ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,

c)

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku,

d)

aby zamedzil útek nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,

e)

ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu policajta smerujúcu na zaistenie bezpečnosti inej alebo jeho vlastnej osoby,

f)

ak nemožno inak zadržať dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov24) nezastaví,

g)

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

h)

aby zneškodnil zviera ohrozujúce život alebo zdravie osôb,

i)

aby v bezprostrednom priestore štátnej hranice prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov24) nezastaví.

(2)

Zbraňou podľa odseku 1 a § 50 ods. 1 písm. r) sa rozumie strelná zbraň vrátane doplnkov zbrane a streliva, bodná zbraň a zbraň hromadnej účinnosti.

(3)

Pred použitím zbrane je policajt povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je policajt povinný použiť tiež varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže policajt upustiť len v prípade, keď je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby alebo vec neznesie odklad.

(4)

Pri použití zbrane je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje.

§ 61a

Použitie špeciálneho streliva

(1)

Špeciálnym strelivom sa na účely tohto zákona rozumie strelivo s gumovým projektilom, strelivo s projektilom naplneným značkovacím farbivom, strelivo s projektilom naplneným slzotvornou látkou.

(2)

Policajt je pri služobných zákrokoch oprávnený použiť

a)

gumové projektily

1.

v nutnej obrane25) alebo v krajnej núdzi,26) ak nie sú podmienky na použitie zbrane, na zaistenie bezpečnosti inej osoby alebo vlastnej osoby, ak vyzvaná osoba neupustí od útoku,

2.

ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu služobného zákroku,

b)

projektily naplnené značkovacím farbivom na označenie iniciátorov útoku alebo iného protiprávneho konania,

c)

projektily naplnené slzotvornou látkou na rozptýlenie účastníkov podujatí za podmienok uvedených v § 54, ak sa páchateľ, proti ktorému zákrok smeruje, na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt, alebo ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu služobného zákroku.

(3)

Pri použití špeciálneho streliva je policajt povinný dbať na potrebnú opatrnosť a najmä na to, aby nebol ohrozený život osôb a aby čo najviac šetril zdravie osôb, proti ktorým zákrok smeruje, a zdravie nezúčastnených osôb.

§ 61b

Použitie lietadiel

(1)

Policajný zbor je oprávnený použiť lietadlo pri služobnej činnosti a služobných zákrokoch proti páchateľom zločinov na

a)

vykonávanie služobného zákroku,

b)

využívanie špeciálnych palubných zariadení počas vykonávania služobnej činnosti, pri ktorej je Policajný zbor oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti,

c)

vykonávanie leteckej činnosti špeciálnych zásahových jednotiek,

d)

zastavovanie dopravného prostriedku,

e)

vrhanie prostriedkov na obmedzenie alebo zabránenie páchaniu trestných činov.

(2)

Policajný zbor je oprávnený použiť lietadlo aj na špecializovaný výcvik činností uvedených v odseku 1 písm. a) až e).

§ 62

Špeciálne donucovacie prostriedky, špeciálne zbrane a ich použitie

(1)

Špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú:

a)

dočasne zneschopňujúce prostriedky,

b)

špeciálne vrhacie a úderné prostriedky, ak nemajú povahu zbrane,

c)

špeciálne upravené strelné zbrane,

d)

špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.

(2)

Policajt je oprávnený použiť špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane. Na použitie špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní sa primerane vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 3 a 4, § 51, § 59 až 61 a § 63 až 65.

Šiesty oddiel

Povinnosti policajta po použití donucovacích prostriedkov

§ 63

Ak policajt zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie.

§ 64

(1)

Policajt je povinný neodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky.

(2)

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia donucovacích prostriedkov alebo ak pri ich použití bola spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či boli použité v súlade so zákonom. O výsledku zistenia spíše úradný záznam.

(3)

Ak policajt použije donucovacie prostriedky mimo miesta svojho služobného pôsobiska, ohlási ich použitie na najbližší útvar Policajného zboru. Na ďalší postup sa primerane vzťahuje odsek 2.

§ 65

Osobitné obmedzenia

Pri služobnom zákroku proti tehotnej žene, osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a proti osobe mladšej ako 15 rokov je policajt oprávnený použiť z donucovacích prostriedkov iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky je policajt oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje životy a zdravie iných osôb alebo policajta alebo hrozí závažná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

§ 66

Služobné zákroky a použitie donucovacích prostriedkov pod jednotným velením

(1)

Ak zakročujú policajti pod jednotným velením, rozhoduje o použití donucovacích prostriedkov za podmienok uvedených v tomto zákone veliteľ zakročujúcej jednotky. O použití donucovacích prostriedkov môže na mieste zákroku rozhodnúť aj nadriadený tohto veliteľa. Rozhodnutie veliteľa zakročujúcej jednotky alebo jeho nadriadeného o použití donucovacích prostriedkov musí byť uchované na zvukovom alebo písomnom zázname.

(2)

Na veliteľa zakročujúcej jednotky, ktorý rozhodol o použití donucovacích prostriedkov podľa odseku 1, alebo na jeho nadriadeného sa primerane vzťahujú ustanovenia § 63 a 64 ods. 1 a 2.

§ 67

(1)

Policajt v službe osobitného určenia vykonáva služobné zákroky proti

a)

teroristom,

b)

únoscom osôb a dopravných prostriedkov,

c)

nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti a páchateľom úmyselných zločinov.18)

(2)

Policajta v službe osobitného určenia možno nasadiť aj na záchranné akcie, najmä pri živelných pohromách a katastrofách, veľkých dopravných nehodách a priemyselných haváriách.

(3)

O nasadení policajtov v službe osobitného určenia rozhoduje prezident Policajného zboru alebo ním poverená osoba.

§ 68

(1)

Služobné zákroky policajtov v službe osobitného určenia sa vykonávajú pod priamym velením veliteľa zákroku.

(2)

O použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri služobných zákrokoch rozhoduje veliteľ zákroku. Rozhodnutia veliteľa zákroku musia byť uchované na zvukovom alebo písomnom zázname.

(3)

Na veliteľa zákroku, ktorý rozhodol podľa odseku 2, a na jeho nadriadeného sa primerane vzťahujú ustanovenia § 63 a 64 ods. 1 a 2.

(4)

Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti policajtov v službe osobitného určenia a osôb im blízkych,8) sú oprávnení použiť pri služobnom zákroku ochranné kukly. O použití ochranných kukiel rozhoduje veliteľ zákroku.

§ 68a

Osobitné prípady použitia ochrannej kukly policajtom

(1)

Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti policajta a osoby jemu blízkej, policajt je oprávnený použiť pri služobnom zákroku proti osobe podozrivej zo spáchania zločinu alebo pri služobnom zákroku proti nebezpečnému páchateľovi ochrannú kuklu. Pri takomto zákroku musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „POLÍCIA“ a identifikačné číslo zakročujúceho policajta. O použití ochrannej kukly rozhoduje riaditeľ útvaru.

(2)

Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti policajtov určených útvarov Policajného zboru a osôb im blízkych, policajti sú oprávnení použiť pri služobnej činnosti ochranné kukly. O použití ochranných kukiel rozhoduje veliteľ.

ŠTVRTÁ HLAVA

SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ POLICAJNÝM ZBOROM

§ 69

(1)

Policajný zbor spracúva podľa tohto zákona a osobitných predpisov11bc) informácie, osobné údaje, daktyloskopické údaje a snímky tvárí zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru vrátane informácií, osobných údajov, daktyloskopických údajov a snímok tvárí poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.

(2)

Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.

(3)

Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 zriadené automatické technické systémy, je Policajný zbor povinný vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov.

(4)

Informácie a osobné údaje, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 1, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie Policajný zbor podľa odseku 2, sa poskytujú prokuratúre, súdom, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu, Vojenskej polícii, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colnej správe, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, Národnému bezpečnostnému úradu na plnenie ich úloh a obecnej polícii podľa osobitného predpisu;27b) iným orgánom alebo osobám a do zahraničia podľa § 69d a 69ga a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, len ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného zákona.

(5)

Informácie a osobné údaje podľa odseku 4 nie sú verejne prístupné a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru.

(6)

Policajný zbor spracúva v Schengenskom informačnom systéme informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru spolu s informáciami a osobnými údajmi zhromaždenými zmluvnými stranami a pridruženými štátmi Schengenského dohovoru;18aa) výmenu doplňujúcich informácií a osobných údajov zabezpečuje prostredníctvom svojho osobitného útvaru SIRENE.

(7)

Pri spracúvaní informácií a osobných údajov v Schengenskom informačnom systéme postupuje Policajný zbor podľa osobitného predpisu.18ad)

(8)

Policajný zbor spracúva v osobitnom informačnom systéme a v automatizovanej databáze Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“) informácie a osobné údaje zhromaždené pri plnení úloh Policajného zboru spolu s informáciami a osobnými údajmi zhromaždenými orgánmi členských štátov Interpolu; výmenu informácií a osobných údajov zabezpečuje prostredníctvom Národnej ústredne Interpol.

(9)

Informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému v rozsahu podľa osobitného predpisu18ad) sa poskytujú

a)

ministerstvu,

b)

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

c)

Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

d)

súdu,

e)

prokuratúre,

f)

finančnej správe,

g)

Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

h)

Dopravnému úradu.

(10)

Informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému v rozsahu podľa osobitného predpisu18ad) Policajný zbor poskytuje Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh na úseku boja proti činnosti súvisiacej s terorizmom alebo s iným ohrozením bezpečnosti štátu.

(11)

Informácie a osobné údaje z osobitného informačného systému a automatizovanej databázy Interpolu sa poskytujú

a)

ministerstvu,

b)

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

c)

Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

d)

súdu,

e)

prokuratúre,

f)

finančnej správe.

(12)

Prevádzkovateľom informačných systémov Policajného zboru, v ktorých sú spracúvané osobné údaje, je ministerstvo.

(13)

Ak Policajný zbor spracúva osobné údaje, ktoré boli poskytnuté alebo sprístupnené s lehotou, po uplynutí ktorej sa musia poskytnuté alebo sprístupnené osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preveriť, či sú na plnenie úloh Policajného zboru naďalej potrebné, je Policajný zbor touto lehotou viazaný; to neplatí, ak v čase uplynutia lehoty sú poskytnuté alebo sprístupnené osobné údaje potrebné na prebiehajúce predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov, stíhanie trestných činov a výkon rozhodnutí v trestnom konaní.

(14)

O každom poskytnutí a sprístupnení osobných údajov Policajný zbor vedie dokumentáciu na účely overenia zákonnosti spracúvania osobných údajov, vnútornej kontroly a zabezpečenia ochrany a bezpečnosti osobných údajov.

§ 69a

Spracúvanie osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania

(1)

Pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov, vyšetrovaní trestných činov, stíhaní trestných činov a výkone rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takému ohrozeniu (ďalej len „plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania“) je Policajný zbor pri získavaní a spracúvaní osobných údajov povinný

a)

písomne určiť účel, na ktorý sa majú osobné údaje spracúvať,

b)

zhromažďovať osobné údaje zodpovedajúce len určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom na určený účel,

c)

uchovávať osobné údaje len na čas, ktorý je nevyhnutný na účely ich spracúvania,

d)

spracúvať osobné údaje získané na tieto účely oddelene od osobných údajov spracúvaných pri plnení iných úloh Policajného zboru.

(2)

Policajný zbor je pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania oprávnený v rozsahu potrebnom na plnenie úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním

a)

zlučovať osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,

b)

spracúvať nepravdivé osobné údaje; tieto osobné údaje sa musia takto označiť.

(3)

Policajný zbor je oprávnený pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním spracúvať osobitné kategórie osobných údajov,28l) ak je to vzhľadom na povahu trestného činu nevyhnutné. Policajný zbor je oprávnený spracúvať osobitné kategórie osobných údajov aj o osobách určitej komunity, ktoré spáchali trestný čin, ak sa hromadne vyskytujú trestné činy páchané osobami tejto komunity.

(4)

Policajný zbor nezlikviduje osobné údaje, ktoré sa uchovávajú v spisovom materiáli a nespracúvajú sa automatizovane.

(5)

Policajný zbor je oprávnený osobné údaje spracúvané podľa odseku 1 ďalej spracúvať aj na iný účel, ak to je zlučiteľné s účelom, na ktorý sa zhromaždili, a ak spracúvanie je na tento iný účel potrebné a primerané. Policajný zbor môže osobné údaje spracúvané podľa odseku 1 a osobné údaje, ktoré anonymizoval, spracúvať na historické, štatistické alebo vedecké účely.

§ 69b

Spracúvanie osobných údajov pri pátraní po osobách

(1)

Pri pátraní po osobách je Policajný zbor oprávnený

a)

zlučovať v potrebnom rozsahu osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,

b)

spracúvať osobitné kategórie osobných údajov takých osôb, ak je to nevyhnutné na ich vypátranie.

(2)

Po vypátraní nezvestnej osoby alebo hľadanej osoby Policajný zbor bez zbytočného odkladu zlikviduje osobné údaje takej osoby. Likvidácia osobných údajov sa nemusí vykonať, ak

a)

osoba bola nezvestná alebo sa hľadala opakovane,

b)

možno dôvodne predpokladať, že osoba bude opäť nezvestná alebo hľadaná,

c)

osobné údaje o osobe sa spracúvajú pri plnení úloh Policajného zboru v súvislosti s trestným konaním.

§ 69c

Informovanie o osobných údajoch

(1)

Policajný zbor je oprávnený požiadať toho, komu poskytol alebo sprístupnil osobné údaje podľa osobitného predpisu, aby bez predchádzajúceho súhlasu Policajného zboru neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.

(2)

Ak je Policajný zbor požiadaný o poskytnutie informácie o osobných údajoch podľa osobitného predpisu a osobné údaje boli poskytnuté alebo sprístupnené orgánom členského štátu Európskej únie (ďalej len „orgán členského štátu“) oprávneným na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov, stíhanie trestných činov alebo na výkon rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takému ohrozeniu alebo od orgánu členského štátu s podmienkou, aby dotknutá osoba nebola informovaná o spracúvaní osobných údajov bez jeho súhlasu, Policajný zbor poskytne takej osobe informácie o spracúvaných osobných údajoch len s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu, ktorý osobné údaje poskytol alebo sprístupnil.

(3)

Policajný zbor je oprávnený spracúvať kópie dokladov a dokumentov, ktoré dotknutá osoba poskytla Policajnému zboru pri uplatnení svojich práv podľa osobitného predpisu.

§ 69d

Poskytovanie a sprístupňovanie osobných údajov

(1)

Policajný zbor poskytuje a sprístupňuje osobné údaje iným orgánom alebo osobám, ak

a)

to ustanovuje zákon,27dc)

b)

je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie alebo sprístupnenie súhlas,

c)

je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné na odstránenie bezprostredného závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo

d)

to ustanovuje osobitný predpis27dd) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Policajný zbor na základe písomnej žiadosti poskytne členskému štátu Európskej únie osobné údaje o osobe, ktoré môžu byť dôležité na posúdenie, či táto osoba nepredstavuje nebezpečenstvo pre jeho verejný poriadok alebo bezpečnosť. Policajný zbor poskytne osobné údaje najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia písomnej žiadosti.

(3)

Policajný zbor poskytne alebo sprístupní podľa odseku 1 písm. a), b) a d) osobné údaje na základe písomnej žiadosti alebo zmluvy, ktoré musia obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť; ak o poskytnutie žiada Slovenská informačná služba, účel, na ktorý sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť, sa v žiadosti neuvádza. Osobné údaje podľa odseku 1 písm. c) môže Policajný zbor poskytnúť alebo sprístupniť iným orgánom alebo osobám aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti; orgán alebo osoba, ktorej sa údaje poskytli alebo sprístupnili, je povinná do troch dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu písomnej žiadosti, predložiť písomnú žiadosť Policajnému zboru.

(4)

K poskytovaným a sprístupňovaným osobným údajom musia byť pripojené informácie o právoplatných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ak s týmito údajmi súvisia.

(5)

Príjemca údajov podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený spracúvať osobné údaje na iný účel, než na aký sa poskytli alebo sprístupnili, len s predchádzajúcim súhlasom Policajného zboru; to neplatí, ak sa účel v žiadosti neuvádza. Ak je príjemca údajov podľa odsekov 1 až 4 Policajným zborom požiadaný o informáciu, ako je nakladané s týmito údajmi, je povinný do 14 dní písomne informovať Policajný zbor.

(6)

Do zahraničia možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje i bez písomnej žiadosti, ak tak ustanovuje zákon, osobitný predpis27dd) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Aj bez písomnej žiadosti možno poskytovať a sprístupňovať osobné údaje Interpolu pri predchádzaní, odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov, zisťovaní páchateľov trestných činov, vyšetrovaní trestných činov alebo pri zabezpečovaní verejného poriadku.

(7)

Policajný zbor môže pri poskytovaní a sprístupnení osobných údajov iným orgánom alebo osobám určiť lehotu, po uplynutí ktorej je príjemca povinný osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preveriť, či sú pre neho naďalej potrebné.

(8)

Policajný zbor môže osobné údaje prijaté od orgánu členského štátu poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, iba s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu, ktorý osobné údaje poskytol alebo sprístupnil, ak poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nie je v rozpore so záujmami dotknutej osoby a ak je toto poskytnutie alebo sprístupnenie nevyhnutné na

a)

splnenie úlohy podľa zákona,

b)

predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov, stíhanie trestných činov a výkon rozhodnutí v trestnom konaní,

c)

predchádzanie bezprostrednému závažnému ohrozeniu verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu alebo

d)

predchádzanie závažnému porušeniu práv fyzických osôb.

(9)

Policajný zbor poučí iný orgán alebo osobu, ktorým poskytol alebo sprístupnil osobné údaje, o tom, že ich môžu spracúvať len na účel, na ktorý im boli poskytnuté alebo sprístupnené.

(10)

Členským štátom Európskej únie podľa odseku 2 sa rozumie aj iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska konfederácia.

§ 69e

Zverejňovanie osobných údajov

Policajný zbor je oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách.

§ 69g

Spoločné ustanovenie

Ustanoveniami štvrtej hlavy nie je dotknuté spracúvanie a výmena osobných údajov a informovanie dotknutej osoby o nich podľa osobitných predpisov.27eb)

PIATA HLAVA

VÝMENA INFORMÁCIÍ S ORGÁNMI PRESADZOVANIA PRÁVA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

§ 69ga

(1)

Ustanovenia tejto hlavy upravujú výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva podľa § 69gb písm. f) a orgánmi presadzovania práva členských štátov na účely predchádzania a odhaľovania trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní viac ako jeden rok, zisťovania páchateľov týchto trestných činov a vyšetrovania týchto trestných činov.

(2)

Ustanoveniami tejto hlavy nie sú dotknuté medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná,27eba) ani osobitné predpisy o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.27ebb)

(3)

Na účely tejto hlavy sa za iný členský štát Európskej únie považuje aj iný štát podľa medzinárodnej zmluvy.27ea)

(4)

Úrad spolupráce zabezpečuje plnenie úloh podľa tejto hlavy nepretržitým spôsobom.

§ 69gb

Na účely tejto hlavy sa rozumie

a)

informáciou akýkoľvek obsah týkajúci sa jednej alebo viacerých osôb, skutočností alebo okolností, ktoré sú relevantné pre orgány presadzovania práva na účely plnenia ich úloh pri predchádzaní trestným činom, ich odhaľovaní alebo vyšetrovaní,

b)

dostupnou informáciou priamo dostupná informácia a nepriamo dostupná informácia,

c)

priamo dostupnou informáciou informácia uchovávaná v informačných systémoch, ku ktorým má úrad spolupráce priamy prístup,

d)

nepriamo dostupnou informáciou informácia, ktorú môže úrad spolupráce získať iným spôsobom ako je uvedený v písmene c),

e)

komunikačným kanálom SIENA zabezpečená aplikácia Europolu podľa osobitného predpisu,27ebc)

f)

orgánom presadzovania práva Policajný zbor okrem úradu spolupráce, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Kriminálny úrad finančnej správy a Vojenská polícia,

g)

orgánom presadzovania práva členského štátu orgán iného členského štátu Európskej únie, ktorý je oprávnený na predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov.

§ 69gc

Žiadanie informácií

(1)

Orgán presadzovania práva je oprávnený žiadať o informácie iný členský štát Európskej únie prostredníctvom úradu spolupráce na základe písomnej žiadosti.

(2)

Žiadosť o poskytnutie informácií podľa odseku 1 musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jej primerané a rýchle spracovanie, najmä

a)

podrobné definovanie požadovaných informácií,

b)

opis účelu, na ktorý sa informácie požadujú, vrátane trestnoprávnej kvalifikácie a opisu skutku,

c)

objektívne dôvody, na základe ktorých orgán presadzovania práva predpokladá, že požadované informácie sú k dispozícii dožiadanému členskému štátu Európskej únie,

d)

definovanie vzťahu medzi účelom, na ktorý sa informácie požadujú, a osobou alebo subjektom, ktorých sa týkajú, ak je to potrebné,

e)

dôvody naliehavosti žiadosti v súlade s odsekom 4,

f)

obmedzenie používania informácií uvedených v žiadosti na iný účel, ako na ktorý boli požadované.

(3)

Úrad spolupráce pred zaslaním žiadosti inému členskému štátu Európskej únie v súčinnosti s orgánom presadzovania práva, ktorý ju zaslal, posúdi súlad žiadosti s odsekom 2.

(4)

Úrad spolupráce označí žiadosť ako naliehavú, ak na základe dôvodov uvedených v žiadosti podľa odseku 2 písm. e) existuje

a)

bezprostredné a vážne ohrozenie verejnej bezpečnosti,

b)

bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby,

c)

potreba prijatia rozhodnutia, ktoré sa môže týkať obmedzenia osobnej slobody, alebo

d)

bezprostredné riziko, že informácie stratia dôležitosť, ak sa neposkytnú urýchlene a považujú sa za dôležité pre predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie alebo vyšetrovanie.

(5)

Úrad spolupráce žiadosť zasiela v jazyku určenom dožiadaným členským štátom Európskej únie, ktorý je uvedený v zozname zverejnenom Európskou komisiou; to platí aj na spresnenie alebo doplnenie žiadosti podľa odseku 7 a na akúkoľvek inú informáciu súvisiacu so žiadosťou o informácie.

(6)

Ak úrad spolupráce zasiela žiadosť orgánu presadzovania práva členského štátu, súčasne zašle kópiu tejto žiadosti jednotnému kontaktnému miestu tohto členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak úrad spolupráce má informáciu, že informovaním jednotného kontaktného miesta členského štátu Európskej únie by mohlo dôjsť k ohrozeniu

a)

prebiehajúceho vyšetrovania, pri ktorom si spracovanie informácií vyžaduje primeranú úroveň dôvernosti,

b)

predchádzania alebo odhaľovania prípadov terorizmu, ktoré nezahŕňajú núdzové situácie ani situácie krízového riadenia,

c)

bezpečnosti fyzickej osoby.

(7)

Ak dožiadaný členský štát Európskej únie požiada úrad spolupráce o spresnenie alebo doplnenie žiadosti, úrad spolupráce tak bezodkladne urobí v súčinnosti s orgánom presadzovania práva, ktorý o informácie žiada podľa odseku 1.

(8)

Ak boli úradu spolupráce poskytnuté informácie s podmienkou osobitného spôsobu spracúvania, sú úrad spolupráce a orgán presadzovania práva touto podmienkou viazané.

§ 69gd

Poskytovanie informácií

(1)

Úrad spolupráce poskytuje informácie na základe žiadosti jednotného kontaktného miesta iného členského štátu Európskej únie alebo orgánu presadzovania práva členského štátu. Úrad spolupráce spracúva žiadosti z iných členských štátov Európskej únie v slovenskom jazyku, českom jazyku alebo anglickom jazyku. Úrad spolupráce poskytuje informácie inému členskému štátu Európskej únie v slovenskom jazyku alebo anglickom jazyku; to platí aj na žiadosti o spresnenie alebo doplnenie žiadosti podľa odseku 8, na zamietnutie žiadosti a informovanie o dôvodoch zamietnutia žiadosti podľa odseku 5 a na akúkoľvek inú informáciu súvisiacu so žiadosťou o informácie.

(2)

Ak úrad spolupráce nezamietne žiadosť podľa odseku 1 z dôvodov podľa odseku 5, je úrad spolupráce oprávnený žiadať o informácie, ktoré mu nie sú priamo dostupné, orgány presadzovania práva alebo iné subjekty podľa § 3. Úrad spolupráce určí lehotu na poskytnutie informácií tak, aby mohla byť dodržaná lehota podľa odseku 3.

(3)

Na žiadosť o informácie podľa odseku 1 úrad spolupráce odpovie

a)

do ôsmich hodín, ak ide o naliehavú žiadosť o informáciu, ktorá je priamo dostupná,

b)

do troch dní, ak ide o naliehavú žiadosť o informáciu, ktorá je nepriamo dostupná,

c)

do siedmich dní, ak ide o inú žiadosť ako podľa písmena a) alebo písmena b).

(4)

Ak úrad spolupráce poskytuje informácie orgánu presadzovania práva členského štátu, bezodkladne o tom informuje jednotné kontaktné miesto dožadujúceho členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak úrad spolupráce má informáciu, že informovaním jednotného kontaktného miesta dožadujúceho členského štátu Európskej únie by mohlo dôjsť k ohrozeniu

a)

prebiehajúceho vyšetrovania, pri ktorom si spracovanie informácií vyžaduje primeranú úroveň dôvernosti,

b)

predchádzania alebo odhaľovania prípadov terorizmu, ktoré nezahŕňajú núdzové situácie ani situácie krízového riadenia,

c)

bezpečnosti fyzickej osoby.

(5)

Úrad spolupráce po posúdení zamietne žiadosť podľa odseku 1, ak

a)

úrad spolupráce nemá požadované informácie k dispozícii, a to ani po vyžiadaní od orgánov presadzovania práva alebo iných subjektov podľa odseku 2,

b)

žiadosť o informácie nespĺňa požiadavky podľa § 69gc ods. 2,

c)

sa žiadosť vzťahuje na medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestnom konaní,

d)

sa žiada o iné osobné údaje ako tie, ktoré patria do niektorej z kategórií osobných údajov podľa osobitného predpisu,27ebd)

e)

sa zistilo, že požadované informácie sú nepresné, neúplné alebo už nie sú aktuálne a nemožno ich poskytnúť v súlade s osobitným predpisom,27ebe)

f)

existujú objektívne dôvody domnievať sa, že poskytnutie požadovaných informácií by

1.

bolo v rozpore so základnými záujmami bezpečnosti štátu alebo by ich poškodilo,

2.

ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania trestného činu alebo bezpečnosť fyzickej osoby,

3.

neprimerane poškodilo chránené dôležité záujmy právnickej osoby,

g)

sa žiadosť vzťahuje na

1.

trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní najviac jedného roka, alebo

2.

vec, ktorá nie je trestným činom,

h)

sa požadované informácie pôvodne získali od iného členského štátu Európskej únie ako dožadujúceho členského štátu Európskej únie alebo iného štátu ako je uvedený v § 69ga (ďalej len „tretí štát“) a tento členský štát Európskej únie alebo tento tretí štát nesúhlasil s poskytnutím týchto informácií.

(6)

Žiadosť sa zamietne len v časti, ktorej sa týkajú dôvody uvedené v odseku 5; zvyšnej časti žiadosti sa zamietnutie nedotýka.

(7)

Ak ide o postup podľa odseku 5, úrad spolupráce informuje jednotné kontaktné miesto dožadujúceho členského štátu Európskej únie alebo orgán presadzovania práva členského štátu o dôvodoch zamietnutia žiadosti v lehotách podľa odseku 3.

(8)

Ak má úrad spolupráce pochybnosti, či nie je dôvod na postup podľa odseku 5, bezodkladne požiada dožadujúci členský štát Európskej únie o spresnenie alebo doplnenie žiadosti. Lehoty podľa odseku 3 v takom prípade neplynú od okamihu požiadania o spresnenie alebo doplnenie žiadosti až do okamihu poskytnutia spresnenia alebo doplnenia žiadosti.

(9)

Ak úrad spolupráce poskytuje informácie, ktoré predstavujú osobné údaje, zabezpečí, aby

a)

osobné údaje boli presné, úplné a aktuálne v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu,27ebe)

b)

kategórie osobných údajov poskytovaných podľa kategórií dotknutých osôb boli naďalej obmedzené na kategórie osobných údajov uvedené v osobitnom predpise27ebd) a boli potrebné a primerané na dosiahnutie účelu žiadosti podľa § 69gc ods. 2 písm. b),

c)

poskytol potrebné informácie podľa osobitných predpisov,27ebf) ktoré dožadujúcemu členskému štátu Európskej únie umožnia posúdiť stupeň správnosti, úplnosti a spoľahlivosti osobných údajov, a mieru, do akej sú osobné údaje aktuálne, a to do takej miery, do akej je to možné.

§ 69ge

Poskytovanie informácií z vlastného podnetu

(1)

Úrad spolupráce môže poskytnúť informácie inému členskému štátu Európskej únie z vlastného podnetu alebo z podnetu orgánu presadzovania práva, ak existujú objektívne dôvody domnievať sa, že takéto informácie by mohli byť relevantné pre členský štát Európskej únie na účely podľa § 69ga ods. 1.

(2)

Úrad spolupráce poskytne informácie inému členskému štátu Európskej únie z vlastného podnetu alebo z podnetu orgánu presadzovania práva, ak existujú objektívne dôvody domnievať sa, že takéto informácie by mohli byť relevantné pre tento členský štát Európskej únie na účely podľa § 69ga ods. 1 a ide o trestný čin, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz;27ebg) to neplatí, ak existujú dôvody podľa § 69gd ods. 5 písm. c) alebo písm. f).

(3)

Ak úrad spolupráce poskytuje informácie z vlastného podnetu orgánu presadzovania práva členského štátu, bezodkladne o tom informuje jednotné kontaktné miesto tohto členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak úrad spolupráce má informáciu, že informovaním jednotného kontaktného miesta členského štátu Európskej únie by mohlo dôjsť k ohrozeniu

a)

prebiehajúceho vyšetrovania, pri ktorom si spracovanie informácií vyžaduje primeranú úroveň dôvernosti,

b)

predchádzania alebo odhaľovania prípadov terorizmu, ktoré nezahŕňajú núdzové situácie ani situácie krízového riadenia,

c)

bezpečnosti fyzickej osoby.

(4)

Úrad spolupráce poskytuje informácie podľa odsekov 1 a 2 v jazyku podľa § 69gc ods. 5.

§ 69gf

Výmena informácií

(1)

Úrad spolupráce používa na výmenu informácií s inými členskými štátmi Európskej únie komunikačný kanál SIENA, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

Namiesto komunikačného kanálu SIENA môže úrad spolupráce využiť iný obvyklý zaužívaný komunikačný kanál, ak

a)

si výmena informácií vyžaduje zapojenie tretích štátov alebo medzinárodných organizácií alebo existujú objektívne dôvody domnievať sa, že v neskoršej fáze bude takéto zapojenie požadované, a to aj prostredníctvom komunikačného kanála Interpolu,

b)

si naliehavosť žiadosti o informácie vyžaduje dočasné použitie iného komunikačného kanála,

c)

neočakávaný technický incident alebo prevádzkový incident zabraňuje úradu spolupráce používať komunikačný kanál SIENA na výmenu informácií.

(3)

Ak sa výmena informácií týka trestných činov podľa osobitného predpisu,27ebh) úrad spolupráce po posúdení žiadosti zašle kópiu informácie Europolu. Úrad spolupráce určí účel spracovania a možné obmedzenia podľa osobitného predpisu.27ebc) Ak je informácia získaná od iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu, je potrebné pred jej poskytnutím získať súhlas tohto iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu.

(4)

Úrad spolupráce poskytuje informácie podľa odseku 3 v jazyku podľa § 69gc ods. 5.

(5)

Úrad spolupráce je oprávnený pri plnení úloh podľa tejto hlavy

a)

porovnávať informácie s údajmi v iných informačných systémoch,

b)

spracúvať a vyhodnocovať informácie,

c)

zabezpečovať a koordinovať súčinnosť s orgánmi presadzovania práva.

(6)

Úrad spolupráce na plnenie úloh podľa tejto hlavy používa informačný systém medzinárodnej policajnej spolupráce (ďalej len „systém spolupráce“), ktorý umožňuje

a)

zaznamenávať prichádzajúce a odchádzajúce žiadosti o informácie podľa § 69gc a 69gd a inú komunikáciu s inými členskými štátmi Európskej únie týkajúcu sa týchto žiadostí vrátane informácií o zamietnutiach žiadostí o informácie a žiadostí o spresnenie alebo doplnenie a o ich poskytnutie,

b)

zaznamenávať komunikáciu medzi úradom spolupráce a orgánmi presadzovania práva,

c)

zaznamenávať poskytnutie informácií členským štátom Európskej únie podľa § 69gd a 69ge,

d)

krížovú kontrolu prichádzajúcich žiadostí o informácie s informáciami, ktoré sú dostupné úradu spolupráce vrátane informácií poskytnutých podľa § 69gd ods. 4 alebo § 69ge ods. 3 a iných relevantných informácií zaznamenaných v systéme spolupráce,

e)

zabezpečiť primeranú a rýchlu reakciu na prichádzajúce žiadosti o informácie, najmä z hľadiska dodržania lehôt na poskytnutie požadovaných informácií podľa § 69gd ods. 3,

f)

interoperabilitu s komunikačným kanálom SIENA, najmä zabezpečenie toho, aby komunikácia prichádzajúca prostredníctvom komunikačného kanálu SIENA mohla byť priamo zaznamenaná v systéme spolupráce a aby komunikácia odchádzajúca prostredníctvom komunikačného kanálu SIENA mohla byť priamo odoslaná zo systému spolupráce,

g)

vytvárať štatistiky týkajúce sa výmeny informácií na účely hodnotenia a monitorovania, a to najmenej v rozsahu

1.

počet žiadostí o informácie, ktoré zaslal úrad spolupráce,

2.

počet žiadostí o informácie, ktoré boli úradu spolupráce doručené, a počet žiadostí o informácie, na ktoré úrad spolupráce odpovedal, a to v členení na naliehavé a nenaliehavé žiadosti a podľa žiadajúcich členských štátov Európskej únie,

3.

počet žiadostí o informácie, ktoré boli zamietnuté, a to v členení podľa žiadajúceho členského štátu Európskej únie a podľa dôvodov zamietnutia,

4.

počet prípadov, v ktorých došlo k nedodržaniu lehôt podľa § 69gd ods. 3, a to v členení podľa členských štátov Európskej únie, ktoré zaslali žiadosti o informácie,

h)

uchovávať logy o prístupe a iných spracovateľských operáciách v súvislosti s informáciami obsiahnutými v systéme spolupráce na účely overovania zákonnosti a bezpečnosti spracúvaných osobných údajov a informácií podľa osobitného predpisu.28l)

(7)

Úrad spolupráce pri spracúvaní osobných údajov podľa tejto hlavy postupuje podľa osobitného predpisu.28l)

(8)

Úrad spolupráce každoročne do 1. marca poskytuje Európskej komisii štatistické údaje o výmenách informácií s inými členskými štátmi Európskej únie v rozsahu podľa odseku 6 písm. g) za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.

ŠIESTA HLAVA

ZÁZNAMY O CESTUJÚCICH LETECKOU DOPRAVOU

§ 69h

Základné ustanovenia

(1)

Záznamy o cestujúcich sa môžu spracúvať len na účely predchádzania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov priradených k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v prílohe č. 3, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky (ďalej len „vybraný trestný čin“), na účely pátrania po páchateľoch vybraných trestných činov a na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou.

(2)

Národná ústredňa informácií o pasažieroch (ďalej len „národná ústredňa“) je osobitným útvarom Policajného zboru, ktorý zabezpečuje plnenie úloh podľa tejto hlavy.

(3)

Záznamom o cestujúcom sa rozumejú informácie a osobné údaje o cestujúcom,27ec) ktoré letecký dopravca27ed) zhromažďuje počas bežného výkonu svojich činností na účely spracovania rezervácie a jej následujúcej kontroly a ktoré ukladá do rezervačných systémov, systémov kontroly odletov alebo iných rovnocenných systémov poskytujúcich také funkcie v obchodnej leteckej doprave.27ee)

(4)

Letom mimo Európskej únie sa rozumie let s odletom z krajiny mimo Európskej únie a plánovaným pristátím na území Slovenskej republiky vrátane medzipristátia alebo let s odletom z územia Slovenskej republiky a plánovaným pristátím v krajine mimo Európskej únie vrátane medzipristátia.

(5)

Letom v rámci Európskej únie sa rozumie let s odletom z územia Slovenskej republiky a plánovaným pristátím na území iného členského štátu Európskej únie bez medzipristátia na území mimo Európskej únie alebo let s odletom z územia iného členského štátu Európskej únie a plánovaným pristátím na území Slovenskej republiky bez medzipristátia na území mimo Európskej únie.

(6)

Príslušným orgánom sa rozumie ministerstvo, Policajný zbor okrem národnej ústredne, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, súd, prokuratúra, Kriminálny úrad finančnej správy, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Vojenská polícia, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo.

(7)

Na postup podľa tejto hlavy sa nevzťahujú osobitné predpisy o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

§ 69i

Povinnosti leteckého dopravcu

(1)

Letecký dopravca je povinný poskytovať národnej ústredni záznam o cestujúcom pri každom lete mimo Európskej únie aj pri každom lete v rámci Európskej únie.

(2)

Ak ide o let so spoločnými letovými kódmi jedného alebo viacerých leteckých dopravcov, záznam o cestujúcom je povinný poskytnúť ten letecký dopravca, ktorý let prevádzkuje.

(3)

Letecký dopravca je povinný zaslať národnej ústredni záznam o cestujúcom

a)

48 až 24 hodín pred plánovaným časom odletu a

b)

bezodkladne po tom, ako cestujúci nastúpili na palubu lietadla pripraveného na odlet a žiaden cestujúci už nemôže nastúpiť alebo vystúpiť.

(4)

Letecký dopravca je povinný bezodkladne zaslať záznam o cestujúcom aj kedykoľvek na základe žiadosti národnej ústredne, ak je to potrebné z dôvodu konkrétnej a skutočnej hrozby súvisiacej s vybraným trestným činom.

(5)

Letecký dopravca môže pri zasielaní záznamu o cestujúcom zaslať len tie údaje, ktoré boli doplnené alebo zmenené oproti predchádzajúcemu zaslanému záznamu.

(6)

Záznam o cestujúcom sa zasiela v rozsahu údajov, ktoré má letecký dopravca v danom čase k dispozícii; najviac však v rozsahu podľa prílohy č. 4. Záznam o cestujúcom v rozsahu údajov podľa prílohy č. 4 písm. a) až g) je letecký dopravca povinný zaslať vždy pri prílete alebo odlete cez vonkajšiu hranicu; tento záznam o cestujúcom je letecký dopravca povinný vymazať do 24 hodín od pristátia daného letu.

(7)

Záznam o cestujúcom sa zasiela jedným z možných formátov údajov prostredníctvom podporovaného protokolu ustanoveného osobitným predpisom.27eg) Letecký dopravca je povinný oznámiť národnej ústredni spoločný protokol a formát údajov, ktorými bude poskytovať záznam o cestujúcom.

(8)

Ak nastane technická porucha pri komunikácii s informačným systémom záznamov o cestujúcich, letecký dopravca je povinný bezodkladne zaslať tieto údaje iným vhodným spôsobom so zachovaním rovnakej úrovne bezpečnosti ako pri zasielaní záznamu o cestujúcom podľa odseku 7.

§ 69j

Spracúvanie záznamu o cestujúcom

(1)

Národná ústredňa pri spracúvaní záznamu o cestujúcom

a)

posudzuje cestujúceho automatizovaným spôsobom pred jeho plánovaným príletom na územie Slovenskej republiky alebo odletom z územia Slovenskej republiky a poskytuje výsledok posudzovania podľa odseku 2,

b)

poskytuje výsledok spracúvania príslušnému orgánu alebo Europolu na základe jeho žiadosti,

c)

analyzuje záznam o cestujúcom na účely aktualizácie alebo vytvárania nových kritérií, ktoré sa majú používať pri posúdeniach vykonávaných podľa písmena a).

(2)

Posudzovanie záznamu o cestujúcom podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva na účel identifikácie osoby na prijatie ďalších opatrení príslušným orgánom alebo Europolom v súvislosti s vybraným trestným činom alebo na účel pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu. Výsledky posudzovania cestujúceho, ktoré by sa mali ďalej preskúmať príslušným orgánom alebo Europolom, národná ústredňa najskôr preskúma individuálne neautomatizovanými prostriedkami a po preskúmaní ich poskytne príslušnému orgánu alebo Europolu na prijatie ďalších opatrení, ak je to potrebné.

(3)

Posudzovanie cestujúcich podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva nediskriminačným spôsobom na základe kritérií vopred určených národnou ústredňou v spolupráci s príslušnými orgánmi. Kritériá musia byť cielené, primerané a konkrétne a nesmú sa zakladať na osobitných kategóriách osobných údajov.

(4)

Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) musí byť založená na individuálnom základe a riadne odôvodnená.

(5)

Záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania podľa odseku 1 písm. b) môže byť poskytnutý národnou ústredňou príslušnému orgánu a Europolu výlučne na prijatie ďalších opatrení pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo pri pátraní po páchateľovi vybraného trestného činu.

(6)

Pri postupoch podľa odseku 1 je národná ústredňa oprávnená porovnávať záznam o cestujúcom s údajmi v iných informačných systémoch.

§ 69k

Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie

(1)

Národná ústredňa môže žiadať útvar informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie o záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania, ktoré uchováva a ešte nebol pseudonymizovaný, ak je to potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu. Ak je to potrebné z dôvodu konkrétnej a skutočnej hrozby súvisiacej s vybraným trestným činom, národná ústredňa môže kedykoľvek žiadať útvar informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie, aby získal a poskytol záznam o cestujúcom od leteckého dopravcu.

(2)

Ak je záznam o cestujúcom alebo výsledok jeho spracúvania pseudonymizovaný, národná ústredňa môže postupovať podľa odseku 1 len na základe žiadosti, ktorá musí byť založená na individuálnom základe a riadne odôvodnená.

(3)

Ak národná ústredňa prijme záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania od iného členského štátu Európskej únie, poskytne tento záznam a výsledok jeho spracúvania príslušnému orgánu, ak možno predpokladať, že sú potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu.

(4)

Ak národná ústredňa pri spracúvaní a analýze záznamu o cestujúcom identifikuje osobu podľa § 69j ods. 2, poskytne tento záznam a výsledok jeho spracúvania útvaru informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie, ak možno predpokladať, že sú potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu.

(5)

Národná ústredňa bezodkladne poskytne útvaru informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie alebo orgánu členského štátu na základe ich žiadosti záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania, ktoré uchováva v informačnom systéme záznamov o cestujúcich a ešte neboli pseudonymizované, ak je to potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu.

§ 69l

Prenos informácií do tretieho štátu

(1)

Národná ústredňa môže preniesť záznam o cestujúcom alebo výsledok jeho spracúvania orgánu tretieho štátu, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak

a)

je to potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu,

b)

sú splnené podmienky podľa § 69k ods. 5, § 69m ods. 3 a podmienky o prenose osobných údajov do tretích štátov podľa osobitného predpisu27eh) a

c)

dotknutý tretí štát súhlasí s tým, že prenesie záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania inému tretiemu štátu len vtedy, ak je to potrebné pri predchádzaní, odhaľovaní alebo stíhaní vybraného trestného činu alebo na účely pátrania po páchateľovi vybraného trestného činu a len so súhlasom národnej ústredne.

(2)

Záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania, ktoré národná ústredňa získala z iného členského štátu Európskej únie, môže národná ústredňa preniesť tretiemu štátu len so súhlasom členského štátu Európskej únie, ktorý ich národnej ústredni poskytol.

(3)

Súhlas podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak je to potrebné z dôvodu konkrétnej a skutočnej hrozby súvisiacej s vybraným trestným činom a súhlas nemožno získať včas.

(4)

Ak národná ústredňa prenesie záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania tretiemu štátu podľa odseku 3 bez súhlasu členského štátu, ktorý ich národnej ústredni poskytol, bezodkladne o tom informuje členský štát Európskej únie, ktorý ich národnej ústredni poskytol.

(5)

Národná ústredňa bezodkladne oznámi prenos záznamu o cestujúcom a výsledku jeho spracúvania podľa odsekov 1 až 4 zodpovednej osobe.27ei)

(6)

Národná ústredňa dáva súhlas útvaru informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie alebo orgánu členského štátu na prenos záznamu o cestujúcom a výsledku jeho spracúvania tretiemu štátu, ak ide o záznam o cestujúcom a výsledok jeho spracúvania, ktoré útvaru informácií o cestujúcich iného členského štátu Európskej únie alebo orgánu členského štátu poskytla národná ústredňa.

§ 69m

Uchovávanie záznamov o cestujúcom

(1)

Záznam o cestujúcom, ktorý bol národnej ústredni poskytnutý podľa § 69i, sa uchováva v informačnom systéme záznamov o cestujúcich päť rokov. Po uplynutí tejto doby sa záznam o cestujúcom v informačnom systéme záznamov o cestujúcich zlikviduje.

(2)

Po šiestich mesiacoch od získania záznamu o cestujúcom sa pseudonymizujú tieto dátové prvky alebo väzby medzi nimi:

a)

meno a priezvisko cestujúceho vrátane mena a priezviska ďalších cestujúcich, ak sú súčasťou jedného lokalizačného údaja záznamu o cestujúcom,

b)

štátna príslušnosť, pohlavie, dátum narodenia a kontaktné údaje cestujúceho,

c)

typ, číslo, štát vydania a dátum uplynutia platnosti dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu, ktorým sa cestujúci preukázal,

d)

informácie o všetkých spôsoboch platby vrátane fakturačnej adresy, ak obsahujú informácie, ktoré by mohli slúžiť na priamu identifikáciu cestujúceho,

e)

informácie o častých cestujúcich,

f)

všeobecné poznámky, ak obsahujú informácie, ktoré by mohli slúžiť na priamu identifikáciu cestujúceho,

g)

názov leteckého dopravcu, číslo letu, dátum, čas a miesto odletu lietadla a dátum, čas a miesto príletu lietadla.

(3)

Pseudonymizovaný záznam o cestujúcom možno použiť v úplnom rozsahu na účely uvedené v § 69j ods. 1 alebo ods. 2 alebo poskytnúť príslušnému orgánu, Europolu alebo inému štátu len na základe žiadosti, ktorá musí byť založená na individuálnom základe a riadne odôvodnená a len so súhlasom prezidenta Policajného zboru alebo ním poverenej osoby.

(4)

Výsledky spracúvania záznamu o cestujúcom sa v informačnom systéme záznamov o cestujúcich uchovávajú len na účely ich poskytnutia príslušnému orgánu, Europolu alebo inému štátu.

(5)

V rámci spracúvania záznamu o cestujúcom sa uchovávajú

a)

žiadosti podané útvarom informácií o cestujúcom iného členského štátu Európskej únie alebo orgánom členského štátu,

b)

žiadosti podané orgánmi tretích štátov o prenos záznamu o cestujúcom a prenosy týchto záznamov a výsledkov ich spracovania do tretej krajiny.

(6)

Logy v informačnom systéme záznamov o cestujúcom sa uchovávajú päť rokov.

(7)

Na spracúvanie osobných údajov podľa tejto hlavy sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

§ 69n

Spracúvanie informácií na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou

(1)

Z informačného systému záznamov o cestujúcich sa poskytujú útvaru Policajného zboru na hraničnom priechode, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu údaje o cestujúcom v rozsahu podľa prílohy č. 4 písm. a) až g), ktorý bol prepravený na územie Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu27ej) na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou; údaje poskytuje národná ústredňa zo záznamu o cestujúcom podľa § 69i ods. 3 písm. b).

(2)

Útvar Policajného zboru na hraničnom priechode, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo môžu údaje podľa odseku 1 spracúvať len do 24 hodín od ich poskytnutia a po uplynutí tejto lehoty musia byť vymazané; to neplatí, ak sú tieto údaje potrebné na plnenie ich iných úloh.

§ 69o

Správne delikty

(1)

Leteckému dopravcovi, ktorý neposkytne záznam o cestujúcom v súlade s § 69i, môže uložiť národná ústredňa pokutu do 20 000 eur.

(2)

Leteckému dopravcovi, ktorý poruší povinnosť zaslať záznam o cestujúcom v rozsahu údajov podľa prílohy č. 4 písm. a) až g) v súlade s § 69i ods. 6, národná ústredňa uloží pokutu od 3 000 eur do 5 000 eur.

(3)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa národná ústredňa o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinností alebo na to, či bolo porušených viacero povinností.

(4)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

(5)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(6)

Na ukladanie pokút sa vzťahuje správny poriadok.

SIEDMA HLAVA

VYČLENENIE VOJAKOV A PRÍSLUŠNÍKOV OZBROJENÝCH BEZPEČNOSTNÝCH ZBOROV NA PLNENIE ÚLOH POLICAJNÉHO ZBORU

§ 70

(1)

Ak sily a prostriedky Policajného zboru nebudú postačovať na zabezpečenie kontroly hraníc Slovenskej republiky, stráženého objektu, verejného poriadku alebo vedenia boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, môže vláda na nevyhnutný čas vyčleniť na tieto účely v stave bezpečnosti27f) profesionálnych vojakov, ozbrojených príslušníkov finančnej správy a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v krízovej situácii27g) profesionálnych vojakov, vojakov mimoriadnej služby27h) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Na profesionálnych vojakov, vojakov mimoriadnej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže vyčlenených podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 8 až 14, § 17 až 20, § 22, § 23, § 24, § 26 až 28, § 34, § 50 až 61b, § 63 až 66, § 67 a § 80 tohto zákona. Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 71

Profesionálni vojaci, vojaci mimoriadnej služby, ozbrojení príslušníci finančnej správy a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže preukazujú príslušnosť na plnenie úloh Policajného zboru svojou rovnošatou a vonkajším označením „POLÍCIA“.

ÔSMA HLAVA

VZŤAHY POLICAJNÉHO ZBORU K ŠTÁTNYM ORGÁNOM, OBCIAM, PRÁVNICKÝM OSOBÁM A FYZICKÝM OSOBÁM A K ZAHRANIČIU

§ 72

Každý má právo obracať sa na policajtov a útvary Policajného zboru so žiadosťou o pomoc. Policajti a útvary Policajného zboru sú povinné v rozsahu tohto zákona pomoc poskytnúť.

§ 72a

(1)

Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť

a)

prezidentovi Slovenskej republiky,

b)

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

d)

poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

e)

predsedovi vlády Slovenskej republiky,

f)

predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

g)

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky,

h)

podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

i)

ministrovi.

(2)

Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie doživotne osobnú bezpečnosť

a)

prezidentovi Slovenskej republiky,

b)

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta Slovenskej republiky.

(3)

Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie

a)

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

predsedovi vlády Slovenskej republiky,

c)

predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky,

d)

ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4)

Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie

a)

podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

b)

poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,

c)

podpredsedovi vlády Slovenskej republiky,

d)

inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d),

e)

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

(5)

Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo osobe v obdobnom vzťahu žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada.

(6)

Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby.

(7)

Určená osoba, okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie, môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo.

(8)

Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala.

(9)

Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu.

(10)

Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra.

(11)

O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor.

(12)

Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným osobám, ktorým sa zaisťuje osobná bezpečnosť.

§ 72b

(1)

Policajný zbor zaisťuje ochranu

a)

objektu, v ktorom sa nachádza stále pracovisko prezidenta Slovenskej republiky,

b)

objektu Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko jej predsedu a v ktorom sa konajú pravidelné rokovania Národnej rady Slovenskej republiky,

c)

objektu Úradu vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko predsedu vlády Slovenskej republiky a v ktorom sa konajú pravidelné rokovania vlády Slovenskej republiky,

d)

objektu Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky a v ktorom sa pravidelne konajú zasadnutia pléna a senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

e)

objektu iného než podľa písmen a) až d), v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť ústavný orgán podľa písmen a) až d),

f)

objektu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, v ktorom sa nachádza stále pracovisko ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,

g)

objektu diplomatických misií na území Slovenskej republiky, ktorým je budova alebo časť budovy a k nej priľahlý pozemok bez ohľadu na vlastníctvo, ak sa používajú na účely diplomatickej misie vrátane rezidencie vedúceho diplomatickej misie,

h)

bydliska prezidenta Slovenskej republiky,

i)

bydliska predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

j)

bydliska predsedu vlády Slovenskej republiky,

k)

bydliska predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

l)

bydliska generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

m)

bydliska ministra vnútra, ministra obrany Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.

(2)

Policajný zbor zaisťuje ochranu bydliska alebo iného objektu na území Slovenskej republiky, v ktorom sa zdržuje určená osoba, ak tak rozhodne Policajný zbor alebo minister vnútra s ohľadom na vývoj bezpečnostnej situácie a na poznatky smerujúce k jej možnému ohrozeniu; ustanovenia odseku 1 tým nie sú dotknuté.

(3)

Policajný zbor zaisťuje ochranu sídla diplomatickej misie Slovenskej republiky v zahraničí, ak tak rozhodne minister vnútra na základe žiadosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odôvodnenej z hľadiska bezpečnostných hrozieb voči dotknutej diplomatickej misii.

(4)

Na žiadosť určenej osoby, ktorej sa zaisťuje osobná bezpečnosť podľa § 72a ods. 1 až 5, poskytne Policajný zbor službu technickej ochrany objektu bydliska pripojením na systém centralizovanej ochrany objektov.

(5)

Policajný zbor vykonáva na žiadosť určenej osoby podľa § 72a ods. 1 komplexnú obranno-technickú prehliadku pracovísk, bytov a iných nehnuteľností určených na bývanie určených osôb.

(6)

O formách a metódach zaisťovania ochrany určených objektov rozhoduje Policajný zbor.

(7)

Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným objektom, ktorým sa zaisťuje ochrana.

§ 72c

(1)

Minister financií Slovenskej republiky a guvernér Národnej banky Slovenska (ďalej len „guvernér“) môžu požiadať ministra vnútra o to, aby služba finančnej polície plnila úlohy, ktoré súvisia s odhaľovaním daňových únikov a nezákonných finančných operácií alebo s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, ak tieto úlohy nemôže Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Národná banka Slovenska zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami; to neplatí, ak ide o daňové úniky a nezákonné finančné operácie alebo o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ktoré majú súvislosť s porušovaním colných predpisov.

(2)

Na plnenie úloh podľa odseku 1 poskytne minister financií Slovenskej republiky alebo guvernér službe finančnej polície nevyhnutné informácie.

(3)

Služba finančnej polície poskytne ministrovi financií Slovenskej republiky alebo guvernérovi informácie, ktoré získa pri plnení úloh podľa odseku 1 alebo pri ostatnej služobnej činnosti, ak sú potrebné pre činnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Národnej banky Slovenska.

§ 73

(1)

Útvary Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadal príslušný orgán, správca konkurznej podstaty, predbežný správca alebo súdny exekútor.4)

(2)

O poskytnutie ochrany podľa odseku 1 možno požiadať len vtedy, ak

a)

výkon rozhodnutia bol zmarený alebo

b)

z konania alebo charakteru osoby povinného vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom rozhodnutia.

(3)

Na požiadanie osoby ohrozenej osobou vykázanou podľa § 27a útvar Policajného zboru zabezpečuje kontrolu dodržiavania obmedzenia uloženého neodkladným opatrením súdu na ochranu osôb ohrozených násilím podľa Civilného sporového poriadku.11be) Úradný záznam o vykonaní kontroly dodržiavania obmedzenia uloženého neodkladným opatrením súdu, útvar Policajného zboru bezodkladne odošle súdu, ktorý o neodkladnom opatrení rozhodol.

§ 74

(1)

Ak nie je obec schopná zabezpečiť verejný poriadok v obci vlastnými silami a prostriedkami, môže požiadať o pomoc útvar Policajného zboru. Útvar Policajného zboru je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti túto pomoc poskytnúť.

(2)

Policajný zbor a obecná polícia vo veciach verejného poriadku a v obecných veciach verejného poriadku28) spolupracujú.

§ 75

(1)

Ak vznikne bezprostredné nebezpečenstvo porušenia verejného poriadku, ktoré nemôže byť odstránené silami a prostriedkami príslušných orgánov, Policajný zbor je povinný zúčastniť sa na odvrátení tohto nebezpečenstva. Činnosť Policajného zboru sa v takomto prípade obmedzí na vykonanie nevyhnutných opatrení.

(2)

Ak nevyhnutné opatrenia podľa odseku 1 boli vykonané bez vedomia príslušného orgánu, Policajný zbor je povinný okamžite vyrozumieť tento orgán o vykonaných nevyhnutných opatreniach.

§ 76

(1)

Útvary Policajného zboru sú oprávnené pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb podklady a informácie.

(2)

Štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie neodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(3)

Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením.

(4)

Policajný zbor je oprávnený pri pátraní po hľadanej osobe a nezvestnej osobe zisťovať prevádzkové a lokalizačné údaje týkajúce sa hľadanej osoby alebo nezvestnej osoby, a to aj prostredníctvom diaľkového, nepretržitého a priameho prístupu do informačného systému právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby.28h) Zisťovanie prevádzkových a lokalizačných údajov pri pátraní po hľadanej osobe sa vykonáva na základe právoplatného rozhodnutia príslušného súdu na obmedzenie osobnej slobody konkrétnej osoby. Zisťovanie prevádzkových a lokalizačných údajov pri pátraní po nezvestnej osobe sa vykonáva po predchádzajúcom súhlase príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, manžela osvojiteľa, osvojenca, manžela alebo druha nezvestnej osoby alebo toho, komu bola zverená nezvestná osoba do výchovy, starostlivosti alebo pod dozor okrem prípadov, keď je táto osoba bezprostredne ohrozená na živote a tento súhlas nie je možné zabezpečiť.

(5)

Policajný zbor je oprávnený pri pátraní po odcudzenom motorovom vozidle, ktorého súčasťou bolo alebo v ktorom sa v čase odcudzenia nachádzalo telekomunikačné zariadenie účastníka elektronickej komunikačnej prevádzky, zisťovať prevádzkové a lokalizačné údaje týkajúce sa telekomunikačného zariadenia, a to aj prostredníctvom diaľkového, nepretržitého a priameho prístupu do informačného systému právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby.28h) Zisťovanie prevádzkových a lokalizačných údajov pri pátraní po odcudzenom motorovom vozidle sa vykonáva na základe písomnej žiadosti majiteľa, prevádzkovateľa alebo držiteľa telekomunikačného zariadenia.

(6)

Útvary Policajného zboru upozorňujú štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby na skutočnosti, ktoré sa dotýkajú ich činnosti a môžu viesť k ohrozeniu alebo porušeniu verejného poriadku alebo k ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy.

(7)

Železnice Slovenskej republiky, dopravcovia a právnické osoby, ktoré majú objekty a prevádzkujú činnosť v obvode železničných dráh, sú povinné vytvárať nevyhnutné podmienky na činnosť Policajného zboru pri plnení úloh podľa tohto zákona a prerokúvať s ním opatrenia smerujúce na zaistenie ochrany, bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, zvýšenej ochrany objektov a zariadení, dopravných prostriedkov, zásielok, verejného poriadku a bezpečnosti osôb.

§ 76a

(1)

Policajný zbor je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnený žiadať poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje, a od sprostredkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje,11ba) a to na jeho náklady; tento je povinný písomnej žiadosti Policajného zboru bez zbytočného odkladu vyhovieť, ak mu v tom nebránia dôvody ustanovené osobitnými predpismi.

(2)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačného systému občianskych preukazov,28d) informačného systému cestovných dokladov,28e) informačného systému obyvateľov28f) a informačného systému dopravných evidencií28g) je povinný Policajnému zboru na plnenie jeho úloh umožniť diaľkový, nepretržitý a priamy prístup k informáciám a osobným údajom z príslušného informačného systému. Na poskytovanie údajov z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby sa vzťahuje osobitný predpis.28c)

(3)

Policajný zbor je za podmienok ustanovených osobitným predpisom28h) oprávnený získavať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán v boji proti terorizmu, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu pri odhaľovaní trestnej činnosti a financovania terorizmu organizovaných v spojení s cudzinou a organizovanej trestnej činnosti a financovania terorizmu súvisiacich s nedovolenou výrobou a držaním jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysokorizikových chemických látok a vysokorizikových biologických agensov a toxínov, nedovolenou výrobou, držaním a rozširovaním omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami, s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, známok a cenných papierov, pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi a vykonávaní kontroly podľa osobitného predpisu,2a) pri operatívnej ochrane legalizanta a agenta pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií, pri pátraní po osobách a veciach a pri odhaľovaní úmyselných trestných činov, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, trestných činov, ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť, alebo iných úmyselných trestných činov, na stíhanie ktorých zaväzuje medzinárodná zmluva.

(4)

Policajný zbor je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odsekov 1 až 3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o útvare Policajného zboru alebo o policajtovi, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, a sprostredkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje,11ba) povinný zachovávať mlčanlivosť.

(5)

Prevádzkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje, a sprostredkovateľ, ktorý spracúva osobné údaje,11ba) spracúvané na základe osobitného zákona je povinný poskytnúť Policajnému zboru na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.

(6)

Policajný zbor poskytuje alebo zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. Na poskytovanie informácií do zahraničia sa ustanovenia § 69e vzťahujú primerane.

(7)

Policajný zbor je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním; tým nie sú dotknuté povinnosti Policajného zboru podľa osobitných zákonov.28j) Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh Policajného zboru.

(8)

Osobnými údajmi podľa odsekov 1, 2 a 4 až 7 sú meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia a adresa pobytu. Ustanovenia osobitného zákona11bc) o povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie údajov podľa odsekov 1 a 2 nepoužijú.

§ 77

Policajt je oprávnený v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku požiadať každého o pomoc. Kto bol o túto pomoc požiadaný, je povinný ju poskytnúť; nemusí tak urobiť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby8) alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

§ 77a

(1)

Policajný zbor spolupracuje s políciami iných štátov, s medzinárodnými policajnými organizáciami, medzinárodnými organizáciami a organizáciami pôsobiacimi na území iných štátov najmä formou výmeny informácií, výmeny styčných dôstojníkov, prípadne inými formami.

(2)

Policajný zbor môže plniť úlohy Policajného zboru aj mimo územia Slovenskej republiky, ak to vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo na základe dohody zúčastnených strán. O vysielaní policajtov na výkon štátnej služby do zahraničia rozhoduje minister vnútra.

(3)

Ministerstvo môže na plnenie úloh Policajného zboru aj mimo územia Slovenskej republiky vysielať policajtov k medzinárodným policajným organizáciám, políciám iných štátov, medzinárodným mierovým misiám, medzinárodným operáciám civilného krízového manažmentu alebo po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky alebo k medzinárodným organizáciám.

§ 77b

(1)

Policajt je oprávnený pôsobiť na území iného štátu

a)

podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitným predpisom,28ja)

b)

na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o účasti na mierových operáciách podľa rozhodnutia medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom alebo s ktorou má uzatvorené príslušné dohody, alebo

c)

ak je vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru na základe rozhodnutia ministra vnútra alebo prezidenta Policajného zboru a so súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu alebo na žiadosť príslušného orgánu cudzieho štátu.

(2)

Pri vysielaní policajta do zahraničia podľa odseku 1 sa postupuje podľa osobitného zákona.7)

§ 77c

(1)

Príslušník polície iného štátu môže podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitným predpisom, vykonávať na území Slovenskej republiky oprávnenia a povinnosti policajta. Príslušník polície iného štátu, ktorý sa zúčastňuje na území Slovenskej republiky spoločnej operácie alebo ktorý poskytuje pomoc pri riešení krízovej situácie,28jb) môže vykonávať oprávnenia a povinnosti policajta za podmienok podľa osobitného predpisu.28jc)

(2)

Ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, možno so súhlasom ministra vnútra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom príslušného orgánu cudzieho štátu využiť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom príslušníka polície iného štátu

a)

ako legalizanta a agenta,

b)

na vykonanie predstieraného prevodu veci,

c)

na sledovanie osôb a vecí alebo

d)

na použitie informačno-technických prostriedkov a nástrahovej a zabezpečovacej techniky.

(3)

Činnosť príslušníka polície iného štátu pri vykonávaní úloh podľa odseku 2 riadi policajt.

(4)

Pri náhrade škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním úloh podľa odseku 2 sa postupuje podľa § 78 a podľa osobitného zákona.7)

(5)

Za príslušníka polície iného štátu sa považuje aj člen stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

DEVIATA HLAVA

DOBROVOĽNÝ STRÁŽCA PORIADKU

§ 77d

(1)

Dobrovoľný strážca poriadku (ďalej len „strážca poriadku“) pomáha pri plnení úloh služby poriadkovej polície Policajného zboru, služby dopravnej polície Policajného zboru a služby hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru na úseku ochrany verejného poriadku, pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a pri kontrole hraníc Slovenskej republiky. Strážcom poriadku môže byť osoba, ktorá dosiahla vek 21 rokov, je spôsobilá na právne úkony, požíva medzi občanmi dôveru a vážnosť a je bezúhonná.

(2)

Osobu na prijatie za strážcu poriadku môže navrhnúť obec, v ktorej má osoba trvalý pobyt. Návrh na prijatie za strážcu poriadku obsahuje

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu navrhovanej osoby,

b)

písomný súhlas navrhovanej osoby,

c)