Zákon o daniach z príjmov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

vyhlasuje

úplné znenie zákona z 28. apríla 1992 č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 15. decembra 1992 č. 626/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 1993 č. 124/1993 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 1993 č. 326/1993 Z. z. ZÁKON daniach z príjmov

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje:

a)

daň z príjmov fyzických osôb,

b)

daň z príjmov právnických osôb,

c)

spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

§ 2

Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

(4)

Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

(5)

Daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

§ 3

Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú:

a)

príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),

b)

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),

c)

príjmy z kapitálového majetku (§ 8),

d)

príjmy z prenájmu (§ 9),

e)

ostatné príjmy (§ 10).

(2)

Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.

(3)

Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)

Predmetom dane nie sú:

a)

príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona,1) zdedením,2a) vydaním2) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

b)

úvery a pôžičky.

§ 4

Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:

a)

príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;

b)

príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;

c)

príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [§ 9 ods. 1 písm. b)]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8) okrem príjmov uvedených v písmenách s) a t);

d)

prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;

e)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;

f)

cena z verejnej súťaže a cena zo športovej súťaže v hodnote neprevyšujúcej 10 000 Sk s výnimkou ceny zo športovej súťaže u daňovníkov, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 10 ods. 8);

g)

prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;

h)

príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia2c) a dôchodkového poistenia2d) a z Fondu zamestnanosti a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;

ch)

príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;

i)

dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;2f)

j)

odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;

k)

podpory (dotácie, štipendiá) z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;

l)

plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;

m)

plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej (náhradnej) služby a vojakom v zálohe povolaným na cvičenia podľa osobitných predpisov;3)

n)

disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov;3)

o)

sociálne dávky podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov3) a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl bezpečnostných zborov;

p)

plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;4)

r)

príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov;

s)

úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu;4a)

t)

výnosy zo štátnych dlhopisov;4b)

u)

úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;4c)

v)

plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl,4d) ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí;

z)

valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.4e)

§ 5

Základ dane

(1)

Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.

(2)

U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v §6 až 10, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3)

Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.

(4)

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zo samostatného základu dane.

(6)

Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.

§ 6

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)

Príjmami zo závislej činnosti sú:

a)

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;

b)

príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;

c)

odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

d)

pracovné odmeny obvinených vo väzbe4f) a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.4g)

(2)

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

(3)

Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.

(4)

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(6)

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

(7)

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:

a)

náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;

b)

hodnota poskytovaných osobných ochranných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

c)

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

d)

sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.

(8)

Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:

a)

sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;

b)

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;

c)

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;

d)

nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie , predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;

e)

poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

f)

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

g)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

h)

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)];

ch)

príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).

(9)

Funkčnými požitkami sú:

a)

funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;

b)

odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.

(10)

Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

(11)

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

(12)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:

a)

poistné zdravotného poistenia a príspevku do fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;

b)

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

c)

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5.

§ 7

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)

Príjmami z podnikania sú:

a)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)

b)

príjmy zo živnosti,7)

c)

príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,7a)

d)

podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).

(2)

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú

a)

príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu,8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;

b)

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(4)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

(5)

Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.

(6)

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

a)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov5e) a súčasne

b)

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.

(7)

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1 vo výške:

a)

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)

b)

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,

c)

25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).

(8)

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

§ 8

Príjmy z kapitálového majetku

(1)

Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:

a)

podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

b)

podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;

c)

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte;

d)

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia mimo fondu sociálneho poistenia, znížené o zaplatené poistné. Pre výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 6;

e)

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch, úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (napr. sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

f)

diskontné sumy zmeniek.

(2)

Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.

(3)

Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:

a)

rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;

b)

príjmy z predaja predkupného práva na akcie.

(4)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) a v odseku 3 písm. b) neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).

(6)

Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

§ 9

Príjmy z prenájmu

(1)

Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:

a)

príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,

b)

príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).

(2)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(3)

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.

§ 10

Ostatné príjmy

(1)

Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:

a)

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b)

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania (§ 7 ods. 1 písm. a)),

d)

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,

e)

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,

f)

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,9)

g)

prijaté výživné, dôchodky10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v § 4,

h)

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku majetku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

ch)

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,

i)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),

j)

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,

k)

podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb.

(2)

Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:

a)

príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6 000 Sk;

b)

výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov.11)

(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.

(4)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(5)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

(6)

Dôchodok podľa osobitných predpisov10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.

(7)

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(8)

Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(9)

Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.

§ 11

Výpočet príjmu spoluvlastníka

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.

§ 12

Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou

(1)

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení12b) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

(2)

Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 15).

§ 13

Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

(1)

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa § 23, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(2)

Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa § 20 ods. 4. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa § 15 ods. 8 a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú obchodnú spoločnosť.

(3)

Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa § 23, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(4)

Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (§ 20 ods. 4) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.

§ 14

Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období

(1)

Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období.

(2)

Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy:

a)

z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva6) [§ 7 ods. 1 písm. a)],

b)

uvedené v § 7 ods. 2 písm. a)8) a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.

§ 15

Nezdaniteľná časť základu dane

(1)

Základ dane sa zníži o sumy:

a)

21 000 Sk ročne na daňovníka;

b)

9 000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia; ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma na 18 000 Sk ročne. Podmienkou pre toto zvýšenie je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti;

c)

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

d)

6 000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

e)

12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášť ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.

(2)

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z Fondu dôchodkového poistenia je viac ako 21 000 Sk ročne. Ak neprevyšuje 21 000 Sk ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

(3)

U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).

(4)

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje

a)

maloleté dieťa,

b)

plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a

1.

sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo

2.

nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(5)

Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.12c)

(6)

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

(7)

Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(8)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.

§ 16

Sadzba dane

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (§ 15) zaokrúhleného na celé stovky Sk dole je:

nad Sk	do Sk	&nbsp
-	60 000	15%	&nbsp
&nbsp	zo základu presahujúceho	&nbsp
60 000	120 000	9 000 + 20 % -"-	60 000
120 000	180 000	21 000 + 25 % -"-	120 000
180 000	540 000	36 000 + 32 % -"-	180 000
540 000	1 080 000	151 200 + 40 % -"-	540 000
1 080 000	a viac	367 200 + 42 % -"-	1 080 000.

§ 17

Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) nie sú verejné obchodné spoločnosti.

(3)

Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska.13a)

(4)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(5)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.

(3)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,1) zdedením2a) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(4)

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane (§ 19 písm. a)) a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(5)

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

(6)

Pri Fonde národného majetku15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

§ 19

Oslobodenie od dane

Od dane sú oslobodené:

a)

členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;

b)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;

c)

výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;

d)

príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;

e)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;

f)

príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi;16)

g)

výťažok prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier povoľovaných podľa osobitných predpisov,11) ktorý je určený vo výške aspoň 90 % na verejnoprospešné účely;

h)

výnosy zo štátnych dlhopisov;4b)

ch)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;16a)

i)

hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;16a)

j)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);

k)

úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu;4a)

l)

rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;

m)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve.

§ 20

Základ dane

(1)

Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.

(2)

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle § 23 ods. 6.

(3)

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.

(4)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.

(6)

Od základu dane možno ďalej odpočítať

a)

výdavky poisťovní na predchádzanie škodám16e) najviac do výšky 2 % z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,

b)

príspevok do výšky 0,2 % z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. d).

(7)

Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.

§ 21

Sadzba dane

Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.

§ 22

Zdroj príjmov

(1)

Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 považujú:

a)

príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;

b)

príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;

c)

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;

d)

príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä;

1.

odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,

2.

odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3.

príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky,

4.

podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,

5.

časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,

6.

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,

7.

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

8.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

9.

podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných spoločností.

(2)

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej republiky, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv, poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

(3)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).

§ 23

Základ dane

(1)

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.

(2)

Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva,17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

(3)

Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.

(4)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:

a)

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

b)

zisk (strata) z predaja dlhopisov,

c)

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,

d)

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

e)

daň z pridanej hodnoty, u ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) ak daňovník zníži o vrátenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a hodnotu zásob u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

(5)

Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.

(6)

Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.

(7)

Ak sa dojednané ceny líšia od cien obvyklých na trhu a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, použijú sa na daňové účely ceny obvyklé na trhu. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podnikov v zmluvných vzťahoch rovnaké právnické alebo fyzické osoby. Pri predaji nehnuteľnosti sa bude takto posudzovať odchýlka smerom dole, ak presahuje jednu tretinu hodnoty nehnuteľnosti zistenej podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom.

(8)

U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:

a)

ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva: o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,

b)

ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h), a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.

(9)

Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu,17) pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom.

(10)

Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.

(11)

Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.

(12)

Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň z vkladných knižiek a z vkladových listov znejúcich na doručiteľa.

(13)

Príjmy plynúce daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Ak ide o príjmy, ktoré možno zaradiť tak do uplynulého zdaňovacieho obdobia, ako aj do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, považujú sa za príjmy toho zdaňovacieho obdobia, ku ktorému ich daňovník priradí. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.

§ 24

Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

(1)

Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.18)

(2)

Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež

a)

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33);

b)

zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);

c)

zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;

d)

príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;

e)

poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;

f)

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;

g)

výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;20)

h)

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;

ch)

zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

1.

ktorú je povinný platiteľ dane z pridanej hodnoty odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,20a)

2.

pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na odpočet podľa osobitného predpisu,20b) a ďalej rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty na vstupe a odpočtom dane vypočítaným podľa osobitného predpisu,20b) ak daňovník nezvýši o zaplatenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku alebo hodnotu zásob;20c)

rezervy, ktorých spôsob tvorby a výšku na daňové účely ustanovuje osobitný zákon;

j)

výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:

1.

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2.

prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,21)

3.

prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,

4.

prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál. Za závodné stravovanie vo vlastnom zariadení sa považuje aj závodné stravovanie zabezpečované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov;

k)

výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5) pritom

1.

na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,

2.

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky; v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,

3.

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,

4.

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,5)

5.

stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;

l)

škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,

m)

výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,

n)

výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,23)

o)

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu,24)

p)

zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,

r)

výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,24b)

s)

úhrn cien nadobudnutých cenných papierov za zdaňovacie obdobie v prípade ich predaja,

t)

u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,

u)

vyplatené výhry u daňovníkov, ktorým plynú príjmy z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu,24c)

v)

výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného majetku vylúčeného z odpisovania v § 27 písm. b) až h) a písm. i) a pozemkov v prípade ich predaja,

w)

výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane.

(3)

U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.

(4)

Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že

a)

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a

b)

kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

(5)

Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

§ 25

Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:

a)

výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,

b)

výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,

c)

výdavky na nákup cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s),

d)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e)

vyplácané podiely na zisku,

f)

platené penále a pokuty s výnimkou zmluvných pokút a prirážok k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania platené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

g)

prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia25) a za ukladanie odpadov,25)

h)

prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,26)

i)

výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,

j)

výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,21) a 22)

k)

výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),

l)

tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,

m)

vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,

n)

manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,

o)

zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),

p)

technické zhodnotenie (§ 33),

r)

dane zaplatené za iného daňovníka,

s)

dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,

t)

výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 100 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,

u)

výdavky na osobnú potrebu daňovníka,

v)

tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,17)

w)

úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom,

x)

výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,

y)

hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,

z)

daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).

§ 26

(1)

Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa § 30, § 31 alebo § 32 z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v § 27, a nehmotného majetku.

(2)

Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena (§ 29 ods. 1) je vyššia ako 10 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby, s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo,17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.

(3)

Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.

(4)

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie ako 20 000 Sk.17)

(5)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa § 30 ods. 4. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov,27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.

(6)

Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch (nákladoch) s výnimkou štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorých jediným zakladateľom je štát.

§ 27

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania:

a)

zásoby,

b)

pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

c)

hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,

d)

ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,

e)

umelecké diela,28) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,

f)

hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť podľa platných právnych predpisov,

g)

povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

h)

hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov,24a)

ch)

bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,

i)

nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.).

§ 28

(1)

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.

(2)

Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné aj nehnuteľné veci.

(3)

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, pokiaľ nie je vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zatriedi technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.

(4)

Hmotný majetok a nehmotný majetok v spoluvlastníctve, ktorý nájomca neodpisuje podľa odseku 2, odpisuje na základe písomnej zmluvy jeden zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny tohto majetku ako celku alebo spoluvlastníci tak, že vstupná cena odpisovanej časti sa určí pomerne zo vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ako celku podľa vlastníckych práv.

(5)

Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

§ 29

(1)

Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie:

a)

obstarávacia cena,29) ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov;

b)

vlastné náklady,29) ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;

c)

reprodukčná obstarávacia cena,29) zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(2)

Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].

(3)

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

(4)

Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o:

a)

daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet podľa osobitného predpisu.29a)

(5)

Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

§ 30

(1)

V prvom roku odpisovania zatriedi daňovník hmotný majetok a nehmotný majetok do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona. Doba odpisovania je:

Odpisová skupina	Doba odpisovania
1	4 roky
2	8 rokov
3	15 rokov
4	30 rokov
5	50 rokov

(2)

Daňovník vykonáva rovnomerné (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

(3)

Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej vstupnej ceny.

(4)

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.

(5)

Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa § 31. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).

(6)

Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb29b) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)

Pri formách, modeloch a šablónach (odbor 411 8, 416, 535 4) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

§ 31

(1)

Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:

Odpisová skupina	Ročná odpisová sadzba
&nbsp	v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú vstupnú cenu
1	14,2	28,6	25,0
2	6,2	13,4	12,5
3	3,4	6,9	6,7
4	1,4	3,4	3,4
5	1,0	2,0	2,0

(2)

Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.

(3)

Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 32

(1)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

Odpisová skupina	Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú zostatkovú cenu
1	4	5	4
2	8	9	8
3	15	16	15
4	30	31	30
5	50	51	50

(2)

Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku:

a)

v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania;

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, po ktoré sa už odpisoval.

(3)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú:

a)

v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu;

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, po ktoré sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.

§ 33

(1)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,30) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku.

(2)

Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.

(3)

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku.

§ 34

Položky odpočítateľné od základu dane

(1)

Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to najdlhšie v piatich nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.

(2)

Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a investičných fondoch.14)

(3)

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia § 23 až 33, Neprihliada sa na ustanovenie § 20 ods. 4.

(4)

Využitie odpočtu straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.

§ 35

Úľava na dani

(1)