Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky

Verejná spoločná schôdza výborov podľa § 56 sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe návrhu predsedu určeného gestorského výboru a po dohode s ostatnými predsedami výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, alebo ak o to požiada aspoň tretina poslancov, ktorí sú členmi výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi. Predsedovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, oznámia svoju dohodu podľa prvej vety členom výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, najneskôr 24 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov. Členovia výborov, ktoré majú rokovať na spoločnej schôdzi, môžu požiadať o konanie spoločnej schôdze výborov podľa prvej vety najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolanej spoločnej schôdze výborov.

(3)

Člen výboru sa považuje za prítomného na schôdzi výboru konanej podľa odseku 1 svojou účasťou v určenej rokovacej miestnosti výboru alebo účasťou na schôdzi výboru online formou.

(4)

Navrhovateľ a iné osoby sa zúčastňujú na schôdzi výboru konanej podľa odseku 1 účasťou v určenej rokovacej miestnosti výboru alebo účasťou na schôdzi výboru online formou.

(5)

Na rokovanie výboru podľa odseku 1 počas krízovej situácie sa ustanovenia § 52 až 56 použijú rovnako.

§ 61

Komisie

(1)

Národná rada a výbory si môžu zriaďovať stále alebo dočasné komisie na konzultovanie otázok a na prípravu stanovísk k veciam, ktoré patria do ich pôsobnosti. Členmi komisie môžu byť poslanci a iné osoby. Predsedom komisie je vždy poslanec. Výbory môžu zriaďovať aj spoločné komisie.

(2)

Rokovanie komisie sa počas krízovej situácie môže uskutočniť aj online formou, a to na základe rozhodnutia predsedu komisie. Predseda komisie oznámi svoje rozhodnutie členom komisie najneskôr 48 hodín pred začiatkom zvolaného rokovania komisie. Za rokovanie komisie online formou sa rozumie aj také rokovanie, na ktorom sa časť členov komisie zúčastňuje online formou a časť členov komisie je prítomná v rokovacej miestnosti komisie.

§ 62

Overovatelia národnej rady

(1)

Overovatelia národnej rady dozerajú na správnosť hlasovania a na konanie volieb na schôdzach národnej rady. Na návrh predsedajúceho môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že v prípade pochybností o výsledku hlasovania overovatelia národnej rady spočítajú hlasy.

(2)

Overovatelia národnej rady zodpovedajú aj za správnosť a úplnosť zápisníc zo schôdzí národnej rady; podpisujú jej uznesenia a iné listiny schvaľované národnou radou.

(3)

Ak nie je na schôdzi národnej rady prítomný ani jeden overovateľ národnej rady, úlohy overovateľov na tejto schôdzi národnej rady podľa odsekov 1 a 2 plnia poslanci, ktorých určí národná rada.

(4)

Na overovateľov výborov sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

§ 63

Účasť poslancov na schôdzach národnej rady a jej výborov

(1)

Poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach národnej rady a jej výborov, do ktorých bol zvolený. Je povinný zúčastňovať sa aj na činnostiach, ktoré patria do ich pôsobnosti, ktoré mu národná rada alebo výbor určil alebo ktorými ho poveril.

(2)

Na každý rokovací deň schôdze národnej rady alebo jej výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci.

(3)

Ak sa poslanec nemôže zúčastniť na rokovaní schôdzí národnej rady alebo jej výborov (odsek 1) pre chorobu alebo z iného závažného dôvodu, je povinný pred konaním schôdze písomne sa ospravedlniť predsedovi národnej rady, ak ide o schôdzu národnej rady, alebo predsedovi výboru, ak ide o schôdzu výboru, ktorého je členom. V ospravedlnení uvedie dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, a predpokladanú dĺžku svojej neúčasti. Ospravedlnenie sa nevyžaduje, ak dôvod neúčasti poslanca na schôdzi súvisí s plnením povinností poslanca, na ktoré dal súhlas predseda národnej rady alebo predseda výboru.

(4)

Ak vznikne dôvod neúčasti poslanca na schôdzi a ak nemožno doručiť písomné ospravedlnenie podľa odseku 3, poslanec sa môže ospravedlniť aj iným vhodným spôsobom. Takéto ospravedlnenie treba bezodkladne písomne potvrdiť.

(5)

Predseda národnej rady posudzuje po vyjadrení predsedu poslaneckého klubu, ak je poslanec členom poslaneckého klubu, či dôvod neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady (odsek 3) možno považovať za závažný a jeho ospravedlnenie za riadne;52) predseda výboru posudzuje dôvody neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí výboru, ktorého je členom. Poslancovi sa umožní vyjadriť sa o veci.

(6)

Neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí podľa odseku 5 sa posudzuje bezodkladne po skončení kalendárneho mesiaca. Predseda národnej rady alebo predseda výboru po posúdení dôvodov neúčasti oznámi svoje rozhodnutie poslancovi a kancelárii, ktorá v prípade neospravedlnenia neúčasti poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch schôdzí výborov zabezpečí vykonanie straty nárokov alebo úpravu niektorých nárokov poslanca podľa osobitných predpisov.52) Kancelária rozhodnutie doručí aj predsedovi príslušného poslaneckého klubu.

(7)

Ak predseda národnej rady neospravedlnil neúčasť poslanca na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo predseda výboru na rokovacích dňoch schôdzí výboru, môže poslanec do piatich dní odo dňa, keď oznámenie o neospravedlnení neúčasti dostal, podať písomne námietku proti neospravedlnenej neúčasti predsedovi národnej rady a požiadať ho, aby s prihliadnutím na stanovisko mandátového a imunitného výboru a podpredsedov národnej rady o veci opäť rozhodol. Rozhodnutie predsedu národnej rady je konečné.

(8)

Evidenciu o účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady a na rokovacích dňoch výborov vedie a uschováva kancelária.

(9)

Ak poslanec svoju neúčasť na rokovacích dňoch schôdzí národnej rady alebo na rokovacích dňoch výborov vôbec neospravedlnil alebo ju neospravedlnil spôsobom uvedeným v odsekoch 3 a 4, považuje sa jeho neúčasť za neospravedlnenú.52)

§ 63a

(1)

Poslanec alebo skupina poslancov môže vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade, ak ich vykonaním poslaneckého prieskumu poverí národná rada alebo výbor. Poslanecký prieskum podľa prvej vety môže poslanec alebo skupina poslancov vykonať v

a)

orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje národná rada,

b)

subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu a verejnoprávnych inštitúcií,

c)

právnických osobách s majetkovou účasťou štátu a v právnických osobách s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií.

(2)

Subjekty podľa odseku 1 písm. a) až c) sú povinné poskytnúť poslancovi alebo skupine poslancov informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s výkonom poslaneckého prieskumu a na žiadosť ich prijať.

§ 64

(1)

Poslanci sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo k volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady.

(2)

Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

(3)

Ak sa chcú poslanci združiť do poslaneckého klubu iným spôsobom ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, musí utvorenie poslaneckého klubu schváliť národná rada.

(4)

Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu.

(5)

Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. Počet členov poslaneckého klubu podľa prvej vety musí byť splnený počas celého volebného obdobia. Ak počas volebného obdobia klesne počet členov poslaneckého klubu pod túto hranicu, poslanecký klub zaniká.

(6)

Predseda poslaneckého klubu písomne oznámi predsedovi národnej rady utvorenie poslaneckého klubu, jeho názov, meno a priezvisko predsedu a podpredsedu poslaneckého klubu a mená a priezviská poslancov, ktorí sú jeho členmi, ako aj každú ďalšiu zmenu.

(7)

V mene poslaneckého klubu koná jeho predseda alebo podpredseda, alebo poverený člen poslaneckého klubu.

§ 65

(1)

Poslanecké kluby majú právo používať na svoju činnosť miestnosti v priestoroch národnej rady. Podrobnosti upraví predseda národnej rady.

(2)

Na úhradu nákladov poslaneckých klubov sa poskytujú príspevky z rozpočtu kancelárie vo výške, ktorú určí na každý rozpočtový rok predseda národnej rady, a to s prihliadnutím na počet členov jednotlivých poslaneckých klubov.

(3)

Pravidlá hospodárenia poslaneckých klubov schvaľuje predseda národnej rady.

(4)

Poslanecké kluby vedú prehľad o poskytnutých príspevkoch podľa odseku 2 a dbajú, aby ich čerpanie bolo doložené príslušnými dokladmi. Poslanecké kluby sú povinné predložiť predsedovi národnej rady doklady o čerpaní týchto príspevkov, kedykoľvek o to požiada. Poslanecké kluby predkladajú predsedovi národnej rady súhrnnú správu o čerpaní poskytnutých príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok v ním určenom termíne.

§ 66

Poslanecké grémium

(1)

Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov.

(2)

Stanoviská poslaneckého grémia majú pre národnú radu, jej orgány a pre predsedu národnej rady povahu odporúčaní.

(3)

Poslanecké grémium sa skladá z členov delegovaných poslaneckými klubmi. Počet členov poslaneckého grémia sa určí tak, že počet poslancov každého poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo podľa štatistických zásad.

(4)

Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby. Na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov a podľa § 32 ods. 2 a § 146 ods. 2 zvolá predseda národnej rady poslanecké grémium bezodkladne.

(5)

Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.

§ 67

(1)

Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda53) (ďalej len „navrhovateľ zákona“).

(2)

Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme.

(3)

Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebný počet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečuje kancelária.

§ 68

(1)

Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu a ak ide o návrh zákona, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, aj informatívne konsolidované znenie podľa odseku 6.

(2)

Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť.

(3)

Dôvodová správa musí obsahovať náležitosti podľa osobitného zákona,54) doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.54a) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú povinné poskytnúť poslancom a výborom súčinnosť pri vypracovávaní doložky vybraných vplyvov formou zaslania potrebných podkladov. Pri návrhu zákona podanom výborom alebo poslancom treba návrh zákona vždy vopred prerokovať s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) z hľadiska jeho vplyvu na podnikateľské prostredie; súčasťou stanoviska ministerstva hospodárstva k návrhu zákona je aj vyčíslenie vplyvov na podnikateľské prostredie.

(4)

Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.

(5)

Ak podaniu návrhu zákona predchádzala verejná diskusia, navrhovateľ zákona predloží jej zhodnotenie.

(6)

Navrhovateľ zákona predkladá informatívne konsolidované znenie v elektronickej forme. Informatívne konsolidované znenie je navrhovateľ zákona povinný vypracovať ku všetkým ustanoveniam, ku ktorým sa navrhuje zmena alebo doplnenie.

§ 69

(1)

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme upravia legislatívne pravidlá, ktoré schváli národná rada uznesením.

(2)

Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné.

§ 70

(1)

Ak návrh zákona nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona alebo podľa legislatívnych pravidiel (§ 69), predseda národnej rady odporučí navrhovateľovi zákona, aby nedostatky odstránil. Ak navrhovateľ zákona s odporúčaním nesúhlasí, predloží predseda národnej rady svoje odporúčanie spolu so stanoviskom navrhovateľa zákona na najbližšiu schôdzu národnej rady, ktorá o nich rozhodne bez rozpravy.

(2)

Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti a národná rada sa uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.

§ 71

Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné zverejnenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, na webovom sídle národnej rady. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.

§ 72

(1)

Návrh zákona sa musí zverejniť na webovom sídle národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

(2)

Predseda národnej rady zaradí návrh zákona do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. Návrh zákona sa nemôže zaradiť do programu schôdze, ak neuplynula lehota ustanovená v odseku 1.

(3)

Národná rada môže zmeniť poradie prerokovania návrhov zákonov v programe svojej schôdze.

§ 73

(1)

Návrh zákona uvedie navrhovateľ zákona. Po ňom vystúpi spravodajca, ktorého určí navrhnutý gestorský výbor.

(2)

O návrhu zákona, najmä o jeho podstate, sa koná všeobecná rozprava. V nej nemožno predkladať návrhy na jeho zmeny a doplnky.

(3)

Národná rada sa uznesie tak, že buď

a)

vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo

b)

nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, alebo

c)

ho prerokuje v druhom čítaní.

(4)

Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odseku 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

§ 74

(1)

Ak sa národná rada rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, rozhodne aj o návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru; návrh zákona sa vždy pridelí ústavnoprávnemu výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch poslancov k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom rozhoduje národná rada bez rozpravy.

(2)

Národná rada na základe návrhu predsedu národnej rady určí aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa pridelenia.

(3)

Ak národná rada neprijme uznesenie podľa odsekov 1 a 2, postupuje sa podľa návrhu predsedu národnej rady. Ak k návrhu predsedu národnej rady na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru (odsek 1) neboli v rozprave podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, považujú sa návrhy predsedu národnej rady podľa odsekov 1 a 2 za schválené rozhodnutím národnej rady prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(4)

Prvé čítanie a druhé čítanie o návrhu zákona vrátane hlasovania sa nemôže uskutočniť na tej istej schôdzi národnej rady.

§ 75

(1)

O návrhu zákona rokujú výbory, ktorým bol pridelený.

(2)

Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, môžu svoje stanovisko oznámiť gestorskému výboru do začatia jeho rokovania podľa § 79 ods. 2.

§ 76

Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje člen vlády alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorého tým vláda poverila. Iná poverená osoba môže odôvodniť návrh zákona len so súhlasom výboru. Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca, navrhujúci poslanec.

§ 77

(1)

Na prerokovanie návrhu zákona určí výbor na návrh predsedu výboru zo svojich členov spravodajcu, ktorý vystúpi po navrhovateľovi zákona.

(2)

Spravodajca informuje výbor najmä o vyjadreniach, posudkoch a informáciách, ktoré si výbor alebo spravodajca vyžiadal alebo mu boli doručené, a navrhne uznesenie výboru.

(3)

Ak navrhovateľmi zákona sú výbory alebo poslanci, spravodajca informuje aj o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2, stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky k vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a stanovisku ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie. Navrhovateľ zákona upraví účinnosť návrhu zákona s prihliadnutím na stanovisko ministerstva hospodárstva k vplyvu návrhu zákona na podnikateľské prostredie v súlade s osobitným predpisom.54b)

§ 78

Výbor vypracuje o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní pre národnú radu písomnú správu obsahujúcu stanovisko výboru, v ktorom najmä navrhne, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť; ak sa výbor uznesie na pozmeňujúcich alebo na doplňujúcich návrhoch, správa obsahuje ich znenie. Návrhy musia byť presne sformulované a odôvodnené. Písomnú správu pre národnú radu obsahujúcu stanovisko výboru schvaľuje výbor uznesením.

§ 79

(1)

Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade písomnú spoločnú správu, ktorú vypracuje gestorský výbor.

(2)

Gestorský výbor rokuje o návrhu zákona ako posledný.

(3)

Ak sú stanoviská výborov rozdielne, gestorský výbor pôsobí na ich zjednotenie. Môže zvolať spoločnú schôdzu výborov.

(4)

Gestorský výbor schvaľuje osobitným uznesením spoločnú správu výborov obsahujúcu

a)

informáciu, ktorým výborom bol návrh zákona pridelený na prerokovanie a ktoré výbory návrh zákona prerokovali,

b)

informáciu o stanoviskách poslancov, ktorí podali svoje stanoviská gestorskému výboru,

c)

informáciu o stanoviskách výborov vrátane vlastného, najmä o tom, či odporúčajú národnej rade návrh zákona schváliť,

d)

informáciu o stanovisku vlády podľa § 70 ods. 2,

e)

pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov usporiadané podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona spolu s ich odôvodnením,

f)

svoje stanovisko k návrhom uvedeným v písmenách c) a e),

g)

svoje záverečné stanovisko k tomu, či odporúča národnej rade návrh zákona schváliť alebo ho vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie, alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom.

(5)

Gestorský výbor v uznesení podľa odseku 4 môže poveriť spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 25, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2.

§ 80

(1)

Gestorský výbor určí spoločného spravodajcu na prerokovanie návrhu zákona v národnej rade; môže určiť aj náhradníkov spoločného spravodajcu. Ak gestorský výbor neurčí spoločného spravodajcu, určí ho predseda tohto výboru; predseda výboru môže určiť aj náhradníkov spoločného spravodajcu.

(2)

Spoločný spravodajca informuje národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodňuje návrh a stanovisko gestorského výboru. Ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu alebo stanovisko, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup.

§ 81

(1)

Spoločná správa výborov alebo informácia spoločného spravodajcu o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní sa doručí všetkým poslancom a navrhovateľovi zákona a zverejní sa na webovom sídle národnej rady.

(2)

O návrhu zákona v druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.

§ 82

(1)

Ak gestorský výbor alebo spoločný spravodajca odporučil národnej rade návrh zákona vrátiť navrhovateľovi zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najskôr o tomto návrhu.

(2)

Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (§ 29 ods. 1) k návrhu zákona na schôdzi národnej rady je potrebný súhlas aspoň 15 poslancov vrátane poslanca, ktorý podáva pozmeňujúci a doplňujúci návrh (§ 29). Súhlas poslanca sa vyjadruje jeho podpisom pod písomný a odôvodnený pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Ak poslanec zoberie svoj súhlas späť pred hlasovaním o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, takže chýba potrebný počet poslancov, považuje sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh za vzatý späť.

§ 83

(1)

Po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní na schôdzi národnej rady sa hlasuje o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ak bol v rozprave podaný návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom, hlasuje sa najprv o tomto návrhu.

(2)

K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko; upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Ak poslanec v rozprave podal viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, spoločný spravodajca pred hlasovaním o každom z nich stručne uvedie, čoho sa pozmeňujúci a doplňujúci návrh týka.

(3)

Ak v druhom čítaní neboli na schôdzi národnej rady podané nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

(4)

Hlasovanie o návrhoch zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.

§ 84

(1)

Ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

(2)

Ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení (§ 83), ak odsek 3 neustanovuje inak; skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne národná rada bez rozpravy.

(3)

O návrhu zákona, ktorý má byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania,54c) môže národná rada rokovať v treťom čítaní až po doručení stanoviska príslušnej inštitúcie alebo orgánu Európskej únie alebo po uplynutí určenej lehoty,54d) ak nejde o naliehavý dôvod.54e) Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré podstatne menia návrh zákona, ktorý bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.54f)

§ 85

(1)

Tretie čítanie sa obmedzí len na tie ustanovenia návrhu zákona, ku ktorým boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

(2)

V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť zmenu ustanovenia o účinnosti návrhu zákona vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou návrhu zákona, opravu legislatívno-technických chýb alebo jazykových chýb.

(3)

V treťom čítaní môže poslanec podať návrh na opakovanie druhého čítania; na podanie návrhu na opakovanie druhého čítania je potrebný súhlas najmenej 30 poslancov.

(4)

V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona v znení doteraz schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto možno ďalej meniť a dopĺňať; to sa vzťahuje aj na ustanovenia, ku ktorým neboli doteraz schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Na návrh predsedu národnej rady sa národná rada bez rozpravy uznesie o tom, že

a)

návrh zákona opakovane prerokujú všetky výbory, ktorým bol pridelený (§ 74 ods. 1), alebo

b)

návrh zákona opakovane prerokuje len gestorský výbor, alebo

c)

návrh zákona sa opakovane prerokuje len na schôdzi národnej rady.

§ 86

V treťom čítaní sa najskôr hlasuje o podaných návrhoch podľa § 85. Ak také návrhy podané neboli, pristúpi sa k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

§ 87

Rokovanie o návrhu zákona o štátnom rozpočte

(1)

Termín predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte určuje osobitný predpis.55)

(2)

O návrhu zákona o štátnom rozpočte sa rokuje v druhom a treťom čítaní. Návrh sa prideľuje všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. O lehote podľa § 74 ods. 2 rozhodne predseda národnej rady.

(3)

Návrh zákona o štátnom rozpočte nesmie obsahovať zmeny, doplnenia ani zrušenia iných zákonov.

§ 88

Rokovanie o medzinárodnej zmluve

(1)

Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady.

(2)

Ak vláda predkladá národnej rade na schválenie podľa odseku 1 medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú prednosť pred zákonmi,55a) musí byť takáto zmluva predložená spolu s doložkou prednosti. Doložka prednosti obsahuje posúdenie takejto zmluvy z hľadiska jej prednosti voči konkrétnym zákonom a jej vplyvu na právny poriadok Slovenskej republiky.

(3)

V druhom čítaní gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas.

(4)

V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá.

(5)

Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.

§ 89

Skrátené legislatívne konanie

(1)

Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Návrh na skrátené legislatívne konanie obsahuje

a)

odôvodnenie, v čom spočíva mimoriadnosť okolností podľa predchádzajúcej vety a

b)

konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

(2)

O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.

(3)

V skrátenom legislatívnom konaní sa obmedzenia podľa § 25, § 72 ods. 1, § 74 ods. 2 a 4, § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 nepoužijú.

§ 90

Vrátenie zákona prezidentom republiky

(1)

Ak prezident republiky vráti zákon s pripomienkami56) národnej rade na opätovné prerokovanie, prerokuje sa v druhom a treťom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania sú iba pripomienky prezidenta republiky. Pripomienky musia obsahovať presné znenie navrhovanej úpravy, ak prezident republiky nenavrhne neprijatie celého zákona. Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený.

(2)

Predseda národnej rady pridelí vrátený zákon výborom a určí gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

(3)

Na prezidenta republiky sa ustanovenia o navrhovateľovi zákona vzťahujú primerane. Na schôdzi národnej rady prezidenta republiky môže zastúpiť v odôvodnených prípadoch vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

(4)

Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.57) So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

(5)

Národná rada hlasuje osobitne o pripomienkach k vrátenému zákonu a osobitne o zákone ako o celku.

§ 91

(1)

Zákon sa označuje bez slovného spojenia „Národnej rady Slovenskej republiky“.

(2)

Zákon sa uvádza touto vetou:

„Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:“.

§ 93

(1)

Ak prezident republiky nevráti národnej rade zákon s pripomienkami, zašle ho predseda národnej rady najneskôr do 21 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2)

Ak národná rada schváli zákon, ktorý prezident republiky vrátil národnej rade s pripomienkami, zašle predseda národnej rady schválený zákon vrátený prezidentom republiky po jeho opätovnom prerokovaní najneskôr do 14 dní od jeho schválenia na vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 94

(1)

Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.

(2)

Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním.

(3)

Pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona.

(4)

Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy. Ak ide o návrh obsiahnutý v správe výboru alebo spoločnej správe výborov, námietku môže podať spoločný spravodajca.

(5)

Ak sa pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k návrhu zákona týka regulácie povolania,57aa) pred jeho podaním je potrebné vykonať test proporcionality v oblasti regulácie povolaní podľa osobitného predpisu.57ab)

§ 95

Navrhovateľ zákona môže svoj návrh zákona vziať späť; v treťom čítaní však len so súhlasom národnej rady.

§ 96

(1)

Písomné odôvodnenie schválených zmien a doplnkov sa považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona.

(2)

Počas prerušenia zasadania národnej rady neplynú lehoty na prerokúvanie návrhov zákonov ustanovené týmto zákonom.

(3)

Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)], na návrh zákona o štátnom rozpočte a na návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, a ktoré sa opätovne predkladajú za podmienok podľa osobitného zákona.57a)

(4)

Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze národnej rady (§ 95), nový návrh zákona v tej istej veci možno zaradiť do programu schôdze národnej rady najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak národná rada na návrh predsedu národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak.

(5)

Návrhy zákonov podané v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v nasledujúcom volebnom období, iba ak boli podané ako nové návrhy.

§ 97

Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, použijú sa na rokovanie o návrhoch zákonov ustanovenia štvrtej časti a ustanovenia § 45 až 56.

§ 106

Obžaloba prezidenta republiky

(1)

Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu63) môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov.

(2)

Návrh na obžalobu podaný podľa odseku 1 predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave.

(3)

Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky, predseda národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu.

§ 107

(1)

Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete.

(2)

Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

(3)

Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

§ 108

(1)

Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery64); vláda tak urobí vždy, ak sa realizuje postup podľa osobitného zákona.57a) Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi národnej rady.

(2)

Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.65)

(3)

Žiadosť vlády podanú podľa odsekov 1 a 2 predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

(4)

Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády podanej podľa odsekov 1 a 2 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.

(5)

Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

§ 109

(1)

Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov.66) Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.

(2)

Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady tak, aby sa konala do siedmich dní odo dňa, keď mu bol návrh doručený.67)

(3)

Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery vláde, pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií; návrh podaný podľa odseku 1, ktorý sa týka vyslovenia nedôvery členovi vlády, pridelí na prerokovanie príslušnému výboru. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády.

(4)

Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej rady, tá ho môže prerokovať ako bod svojho programu, ak bude dodržaná lehota podľa odseku 2.

(5)

Ak národná rada na základe návrhu podaného podľa odseku 1 vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

§ 110

(1)

Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu môžu podávať poslanci, a to písomne, predsedovi národnej rady najneskôr do desiatich dní pred určeným dňom voľby (§ 111). Súčasťou návrhu je prehľad o vzdelaní a praxi navrhovaných a ich písomný súhlas s kandidatúrou.

(2)

Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je zvolený kandidát, ktorý získal v hlasovaní68) nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

(3)

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený (odsek 2), vykoná sa opakovaná voľba.

(4)

Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov; v prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci kandidáti, ktorí tento počet získali.

(5)

Ak predseda alebo podpredseda najvyššieho kontrolného úradu nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

§ 111

Voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu sa konajú najneskôr 30 dní pred uplynutím ich funkčného obdobia. Deň voľby predsedu a podpredsedov najvyššieho kontrolného úradu určuje predseda národnej rady.

§ 112

(1)

Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu69) môžu podávať poslanci; návrhy sa podávajú predsedovi národnej rady, ktorý ich predloží národnej rade na jej najbližšej schôdzi. Návrhy musia byť podané písomne a odôvodnené. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyššieho kontrolného úradu sa musí umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.

(2)

Návrh na odvolanie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

§ 114

Najvyšší kontrolný úrad predkladá národnej rade správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti za uplynulý kalendárny rok do konca marca a vždy, keď o to národná rada požiada.70)

§ 115

(1)

Národná rada navrhuje prezidentovi republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu,71) ktorých má prezident republiky vymenovať; navrhnutí sú tí kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov, najmenej však trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov a v novej voľbe a každej ďalšej voľbe aspoň nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

(2)

Ak sa podľa odseku 1 nenavrhne dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, voľba ďalších kandidátov do uvedeného počtu sa opakuje.

(3)

Ak v opakovanej voľbe nebol navrhnutý zostávajúci počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, vykonajú sa nové voľby; v nich sa zvolí zostávajúci počet kandidátov.

(4)

Podávanie návrhov na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu upravujú osobitné predpisy.72) Návrhy sa podávajú ústavnoprávnemu výboru, ktorý ich predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu na najbližšiu schôdzu národnej rady.

§ 116

(1)

Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je z tejto funkcie odvolaný, prezident republiky vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie z dvoch kandidátov navrhnutých národnou radou.73)

(2)

Na postup pri navrhovaní a voľbe kandidátov podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 115 a 116a.

§ 116a

(1)

Voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu vyhlasuje predseda národnej rady šesť mesiacov pred uplynutím funkčného obdobia sudcu ústavného súdu alebo pred zánikom funkcie sudcu ústavného súdu podľa čl. 138 ods. 3 ústavy a bezodkladne po zániku funkcie sudcu ústavného súdu v ostatných prípadoch; zároveň uvedie náležitosti vyžadované pre kandidáta na sudcu ústavného súdu. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.

(2)

Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na sudcu ústavného súdu vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.

(3)

Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát na sudcu ústavného súdu odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky prípadne jeho zástupcu.

(4)

Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor prijme stanovisko o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu.

(5)

Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.

(6)

Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.

§ 117

(1)

Voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) vyhlasuje predseda národnej rady a zároveň určí termín, dokedy mu poslanci podávajú písomne odôvodnené návrhy na voľbu tohto člena; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na voľbu člena súdnej rady je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu a čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.

(2)

Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu členov súdnej rady na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.

(3)

Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu člena súdnej rady, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru.

(4)

Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor prijme stanovisko, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie člena súdnej rady.

(5)

Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu člena súdnej rady, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu člena súdnej rady; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.

(6)

Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.

§ 118

(1)

Za člena súdnej rady je zvolený kandidát, ktorý získal vo voľbe nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

(2)

Ak člen súdnej rady nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba.

(3)

Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní kandidáti, ktorí tento počet získali.

(4)

Ak člen súdnej rady nebol zvolený ani v opakovanej voľbe, vykoná sa nová voľba.

§ 119

(1)

Návrh na odvolanie člena súdnej rady môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady predloží návrh na odvolanie člena súdnej rady so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Členovi súdnej rady musí byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.

(2)

Návrh na odvolanie člena súdnej rady je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

§ 123

(1)

Podanie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora upravuje osobitný predpis.74) Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho predloží so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne zaradenie voľby kandidáta na generálneho prokurátora na najbližšiu schôdzu národnej rady.

(2)

Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada.

(3)

Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

(4)

Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba.

(5)

Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali.

(6)

Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.

§ 124

(1)

Návrh na odvolanie generálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady navrhne návrh na odvolanie generálneho prokurátora so stanoviskom ústavnoprávneho výboru na program najbližšej schôdze národnej rady. Generálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho odvolanie.

(2)

Návrh na odvolanie generálneho prokurátora je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora podáva národná rada prezidentovi republiky.

§ 125

(1)

Voľbu kandidáta na generálneho prokurátora vyhlasuje predseda národnej rady, ktorý zároveň uvedie náležitosti vyžadované pre kandidáta na generálneho prokurátora. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, publikačnej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov.

(2)

Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na generálneho prokurátora vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.

(3)

Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na generálneho prokurátora a prezidenta republiky; prezidenta republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada. So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu generálneho prokurátora, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení navrhnutý kandidát na generálneho prokurátora odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky, prípadne jeho zástupcu.

(4)

Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor prijme stanovisko o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu74) vyžadované na výkon funkcie generálneho prokurátora.

(5)

Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora; niektoré osobné údaje možno pred zverejnením anonymizovať.

(6)

Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný audiovizuálny prenos.

§ 126

(1)

Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon.

(2)

Návrhy podľa odseku 1 podáva vláda, poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor.

(3)

Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného.

(4)

Národná rada alebo výbor sa môže podieľať na voľbe alebo vymenovaní iných funkcionárov aj iným spôsobom, ako je uvedené v odsekoch 1 až 3, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 127

Národná rada, výbory alebo poslanci vykonávajú kontrolnú činnosť v rozsahu pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi80) a týmto zákonom.

§ 128

Správy

(1)

Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti; správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej národnou radou, ktorá nemôže byť kratšia ako 15 dní.

(2)

Výbory môžu žiadať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a vyšších štátnych funkcionárov; tí sú povinní žiadosti výborov vyhovieť do 30 dní.

§ 129

(1)

Interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení národnej rady vládou a jej členmi.

(2)

Poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.81)

(3)

Interpelácia sa podáva písomne predsedovi národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády.

(4)

Poslanec môže predniesť interpeláciu aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie. Písomné znenie interpelácie poslanec doručí predsedovi národnej rady a národná rada interpelovanému.

§ 130

(1)

Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.

(2)

Ak národná rada vyhlási interpeláciu za naliehavú, určí na odpoveď lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní.

(3)

Písomná interpelácia a odpoveď na interpeláciu sa zverejňujú na webovom sídle národnej rady.

(4)

Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.

(5)

Interpelujúci sa vyjadrí, či považuje odpoveď za uspokojivú.

(6)

Národná rada zaujme uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú. Na návrh vlády sa hlasovanie o uznesení môže spojiť s hlasovaním o dôvere vláde.82)

(7)

Na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, ktorých predsedovi národnej rady písomne oznámil predseda vlády najneskôr do začatia bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie.

§ 131

Hodina otázok

(1)

Do programu schôdze národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 1 sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.

(2)

Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.

(3)

Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.

(4)

Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní.

(5)

Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty.

(6)

Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane podľa § 27.

(7)

Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.

(8)

Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.

§ 132

Podnety a pripomienky poslancov

(1)

Na schôdzach výborov môžu poslanci podávať podnety a pripomienky členom vlády vo veciach ich pôsobnosti.

(2)

Ak sa podnety a pripomienky poslancov počas rokovania výboru nevysvetlili, zašle ich predseda výboru príslušným členom vlády a požiada ich, aby do 30 dní oznámili, aké opatrenia na ich základe prijali. S týmito opatreniami sa poslanci oboznámia na ďalšej schôdzi výboru.

§ 133

(1)

Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia.

(2)

Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy.

(3)

Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada.

§ 134

(1)

Výbory podávajú aspoň raz za kalendárny rok národnej rade správu o petíciách doručených podľa § 133 ods. 1.

(2)

Do petícií a ich evidencie môže každý poslanec kedykoľvek nazrieť.

§ 135

Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci národnej rady za

a)

výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo v jej orgáne,83)

b)

porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní (§ 39 ods. 6),

c)

závažné porušenie poslaneckého sľubu,

d)

porušenie Etického kódexu poslanca,

e)

narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32) alebo na schôdzi výboru (§ 49a).

§ 136

(1)

Disciplinárne konanie sa začína v mandátovom a imunitnom výbore.

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania môže podať

a)

orgán národnej rady alebo poslanec, ktorý sa cíti urazený výrokom, ktorý predniesol poslanec pri výkone svojej funkcie v národnej rade alebo v jej orgáne,83)

b)

poslanec, ak ide o porušenie zákazu zastúpenia pri hlasovaní,

c)

orgán národnej rady alebo poslanec, ak ide o závažné porušenie poslaneckého sľubu alebo ak ide o porušenie Etického kódexu poslanca,

d)

predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi národnej rady (§ 32),

e)

predseda výboru, ak ide o narušenie poriadku na schôdzi výboru (§ 49a).

(3)

Mandátový a imunitný výbor môže začať disciplinárne konanie aj na základe vlastného uznesenia.

§ 137

(1)

Mandátový a imunitný výbor v disciplinárnom konaní zisťuje všetky skutočnosti, na ktorých základe sa vedie proti poslancovi disciplinárne konanie.

(2)

Poslanec, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo oboznámiť sa so všetkými písomnosťami slúžiacimi ako podklad na rozhodovanie mandátového a imunitného výboru a vyjadriť sa o nich.

(3)

Z rokovania mandátového a imunitného výboru v disciplinárnom konaní sú vylúčené iné osoby než členovia tohto výboru, navrhovateľ, poslanec, proti ktorému sa konanie vedie, a tajomník výboru.

(4)

Z rokovania mandátového a imunitného výboru je vylúčený člen tohto výboru, ak sa disciplinárne konanie vedie proti nemu.

§ 138

(1)

Mandátový a imunitný výbor po konaní podľa § 137 rozhodne o uložení disciplinárneho opatrenia alebo o zastavení disciplinárneho konania.

(2)

Ak návrh o uložení disciplinárneho opatrenia alebo zastavení disciplinárneho konania nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov mandátového a imunitného výboru, konanie sa zastavuje.

(3)

Disciplinárne konanie možno začať a disciplinárne opatrenie možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom došlo k disciplinárnemu previneniu.

§ 139

(1)

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec svojím výrokom pri výkone funkcie poslanca predneseným v národnej rade alebo v jej orgáne urazil orgán národnej rady alebo poslanca, alebo iného ústavného činiteľa, a ak samo prerokovanie veci nepostačuje, odporučí mu, aby sa na najbližšej schôdzi národnej rady ospravedlnil; dĺžka vystúpenia poslanca s ospravedlnením je najviac 2 minúty. Ak to poslanec neurobí, mandátový a imunitný výbor bezodkladne postúpi vec národnej rade s návrhom na uznesenie. Národná rada môže poslancovi uložiť pokutu vo výške 1 000 eur.

(2)

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec hlasoval za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby mu udelila pokarhanie a pokutu vo výške 1 000 eur.

(3)

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec závažným spôsobom porušil poslanecký sľub alebo porušil zákaz hlasovania za iného poslanca, odporučí národnej rade, aby poslancovi navrhla vzdať sa funkcie poslanca.

(4)

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec porušil Etický kódex poslanca, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu vo výške 500 eur.

(5)

Ak mandátový a imunitný výbor zistí, že poslanec narušil poriadok na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru, odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do výšky 2 000 eur; ak poslanec opakovane naruší poriadok na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru v čase do jedného roka od uloženia pokuty za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru, mandátový a imunitný výbor odporučí národnej rade, aby mu uložila pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom za narušenie poriadku na schôdzi národnej rady alebo na schôdzi výboru.

(6)

Ak mandátový a imunitný výbor nezistí skutočnosti uvedené v odsekoch 1 až 5, oznámi to národnej rade.

§ 139a

Ak konanie poslanca, ktoré je priestupkom, prejednal alebo prejednáva orgán príslušný na prejednanie priestupku, poslanca za toto konanie už nemožno disciplinárne stíhať.

§ 140

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, predseda mandátového a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový a imunitný výbor. Mandátový a imunitný výbor rozhodne o žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca.40)

§ 141

(1)

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi národnej rady, že žiada národnú radu o vydanie súhlasu na vzatie poslanca do väzby,84) predseda národnej rady požiada o zvolanie mandátového a imunitného výboru.

(2)

Mandátový a imunitný výbor prerokuje žiadosť príslušného orgánu podanú podľa odseku 1. Poslancovi, ktorého sa žiadosť týka, umožní zúčastniť sa na rokovaní výboru a vyjadriť sa o žiadosti.

(3)

Mandátový a imunitný výbor predkladá správu o výsledku svojich zistení a návrh na uznesenie národnej rade.

§ 142

Národná rada po oboznámení sa so žiadosťou (§ 141 ods. 1) a na základe predloženej správy mandátového a imunitného výboru o výsledku jeho zistení (§ 141 ods. 3) rozhodne, či vydá súhlas na vzatie poslanca do väzby.84) Národná rada rozhodne o žiadosti na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal.

§ 143

Kancelária národnej rady

(1)

Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky.84aa) Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.

(2)

Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly. Kancelária sa na účely ochrany a spracúvania osobných údajov považuje za prevádzkovateľa podľa osobitných predpisov.84ab) Osobné údaje osôb prítomných na rokovaní orgánov národnej rady sa spracúvajú v rozsahu meno, priezvisko, pracovné alebo iné zaradenie, hlas a obrazová podobizeň. Kancelária prevádzkuje na webovom sídle národnej rady verejne dostupný archív, v ktorom sú trvalo prístupné verejne dostupné audiovizuálne záznamy z verejnej schôdze národnej rady a výboru vyhotovené podľa § 19 a 51.

(3)

Kanceláriu riadi a vystupuje v jej mene vedúci kancelárie; za činnosť kancelárie zodpovedá predsedovi národnej rady.

(4)

Vedúceho kancelárie zastupuje v plnení jeho úloh zástupca vedúceho kancelárie.

(5)

Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda národnej rady.

(6)

Vedúci kancelárie má právo byť prítomný na verejných aj neverejných schôdzach národnej rady a na verejných aj neverejných schôdzach výborov.

(7)

Úlohy kancelárie plnia štátni zamestnanci84a) a zamestnanci.84b) Počet štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie schvaľuje predseda národnej rady.

(8)

Predseda národnej rady určuje vedúcemu kancelárie plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti. Štátni zamestnanci v kancelárii a zamestnanci kancelárie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu84d) a platového poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie. Na odmeňovanie štátnych zamestnancov v kancelárii a zamestnancov kancelárie a na ich ďalšie náležitosti sa vzťahuje osobitný predpis,84e) ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.

(10)

Vedúci kancelárie vydáva organizačný poriadok, spisový a škartačný poriadok a ďalšie vnútroorganizačné predpisy kancelárie.

(11)

Kancelária môže vyžadovať od štátnych orgánov, iných orgánov a právnických osôb podklady, informácie a vysvetlenia, ktoré potrebuje na svoju činnosť národná rada a jej výbory. Tieto orgány a právnické osoby sú povinné žiadosti kancelárie vyhovieť.

(12)

Poverení zamestnanci kancelárie sa môžu zúčastňovať na schôdzach národnej rady. Na schôdzach výborov môžu podávať stanoviská k prerokúvaným návrhom zákonov a iným materiálom.

(13)

Kancelária zabezpečuje archiváciu všetkých materiálov a písomností, ktoré boli doručené národnej rade, jej výborom, osobitným kontrolným výborom a komisiám, predsedovi a podpredsedom národnej rady, ako aj písomnosti doručené kancelárii a vybavované v jej pôsobnosti.85)

§ 144

Parlamentný inštitút

(1)

Parlamentný inštitút ako súčasť kancelárie plní informačné a vzdelávacie úlohy súvisiace s činnosťou národnej rady a jej poslancov.

(2)

Podrobnosti o Parlamentnom inštitúte upraví organizačný poriadok kancelárie.

§ 144a

Parlamentná stráž

(1)

Na ochranu poriadku a bezpečnosti v budove národnej rady, vrátane zabezpečenia poriadku v rokovacej sále (§ 32), a tam, kde národná rada rokuje, sa zriaďuje Parlamentná stráž. Parlamentná stráž je oprávnená na zabezpečenie poriadku v rokovacej sále vstúpiť do rokovacej sály na výzvu predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, a to v prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb v rokovacej sále alebo hroziacej škody na majetku; ak predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady nie je v týchto prípadoch v rokovacej sále prítomný alebo okolnosti mu neumožňujú výzvu uskutočniť, Parlamentná stráž je oprávnená vstúpiť aj bez jeho výzvy. Ustanovenie § 32 ods. 2 nie je dotknuté.

(2)

Úlohy, organizáciu a riadenie Parlamentnej stráže, práva a povinnosti jej príslušníkov ustanoví osobitný zákon.

§ 145

(1)

Všetky písomnosti, najmä podklady na rokovanie schôdze národnej rady, sa poslancom doručujú elektronickými prostriedkami. Pozvánka na schôdzu národnej rady sa poslancovi doručuje elektronicky aj na jeho e-mailovú adresu.

(2)

Termínom doručenia je deň zverejnenia písomnosti na webovom sídle národnej rady.

§ 146

(1)

Ak sa počas schôdze národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Na návrh poslanca národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. Ak sa v čase medzi konaním schôdzí národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predseda národnej rady; pred rozhodnutím si môže vyžiadať stanovisko ústavnoprávneho výboru.

(2)

Ak počas schôdze národnej rady nastane situácia, ktorá vyžaduje zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, predsedajúci môže prerušiť schôdzu národnej rady; predseda národnej rady v tomto prípade zvolá poslanecké grémium bezodkladne.

§ 147

(1)

V novom volebnom období nemožno prerokovať návrhy, ktoré boli národnej rade alebo jej orgánom doručené v predchádzajúcom volebnom období; to sa nevzťahuje na petície a podania, ktoré sa vybavujú podľa osobitných predpisov86) a ktoré môže vo svojej pôsobnosti vybaviť predseda národnej rady alebo kancelária.

(2)

Ak došlo k strate mandátu poslanca, k neuplatňovaniu mandátu poslanca alebo k zániku mandátu poslanca,87) nemožno prerokovať návrhy, ktoré podal.

§ 148

(1)

Pokuty uložené podľa § 139 ods. 1, 2, 4 a 5 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(2)

Ak poslanec neuhradí pokutu do 15 dní odo dňa jej uloženia, kancelária vykoná jej úhradu zrážkou z platu poslanca.

§ 149

(1)

Výdavky súvisiace s činnosťou národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov, komisií a poslancov sa uhrádzajú z rozpočtu kancelárie. To sa nevzťahuje na výdavky, ktoré si poslanci uhrádzajú sami z paušálnych náhrad určených národnou radou podľa osobitného predpisu.88)

(2)

Osoby prizvané na schôdzu výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie si môžu uplatniť do troch dní u ich predsedu nárok na úhradu preukázaných výdavkov a ušlého zárobku, inak nárok zaniká. Predseda výboru, osobitného kontrolného výboru alebo komisie upozorní prizvané osoby na ich nárok a lehotu jeho uplatnenia.

(3)

Podrobnosti o odmeňovaní členov Komisie pre tvorbu práva ústavnoprávneho výboru (§ 59 ods. 2) upraví národná rada uznesením.

§ 150

Návrhy zákonov a zásad zákonov predložených národnej rade pred účinnosťou tohto zákona sa prerokujú podľa doterajších predpisov.89)

§ 150a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

Návrhy zákonov predložené národnej rade pred 1. januárom 2016 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

§ 150b

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2019

Náležitosti návrhu zákona predloženého národnej rade pred 1. májom 2019 sa posudzujú podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom do 30. apríla 2019.

§ 150c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018

Pri voľbe sudcov ústavného súdu podľa zákona účinného od 15. novembra 2018 na voľné miesta sudcov ústavného súdu uvoľnené v roku 2019 je lehota podľa § 116a ods. 5 15 dní.

§ 150d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021

Ustanovenia § 117 a 118 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použijú pri voľbe členov súdnej rady vyhlásenej po 31. decembri 2020.

§ 150e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2021

Kancelária zabezpečí rokovanie výboru podľa § 60a najneskôr od 1. októbra 2021. Verejná schôdza výboru podľa § 60a sa môže uskutočniť až po tom, ako si výbor upraví v podrobnejších pravidlách rokovania výboru podrobnosti rokovania online formou.

§ 150f

(1)

Ustanovenia § 139 ods. 1 a 4 v znení účinnom od 1. septembra 2022 sa po prvýkrát použijú na disciplinárne konania začaté po 31. auguste 2022.

(2)

Do prijatia osobitného zákona podľa § 144a ods. 2 zabezpečenie poriadku v rokovacej sále (§ 144a) a vyvedenie poslanca vykázaného podľa § 32 z rokovacej sály vykonáva príslušník Policajného zboru zaradený v službe ochrany určených osôb.90)

§ 150g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2023

Návrhy zákonov predložené národnej rade pred 1. májom 2023 sa prerokujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2023.

§ 150h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. mája 2026

(1)

Náležitosti návrhu predloženého národnej rade pred 15. májom 2026 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2026.

(2)

Člen osobitného kontrolného výboru zvolený podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. mája 2026 je členom osobitného kontrolného výboru podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. mája 2026.

§ 151

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 133/1990 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 246/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 268/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 2/1996 Z. z.

§ 151a

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 356/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 28/1992 Zb. a zákona č. 236/2012 Z. z.

§ 152

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.

Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.