Úplné znenie zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

§ 1

Účel zákona

(1)

Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách, pri iných zmenách miesta výkonu práce, pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“) a pri pridelení na výkon práce v zahraničí (ďalej len „náhrady“)

a)

zamestnancom v pracovnom pomere,

b)

členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

c)

fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté,

d)

osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis

(ďalej len „zamestnanec“).

(2)

Tento zákon neupravuje poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí po dobu nalodenia.1)

§ 2

Vymedzenie pojmov

(1)

Pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, včítane výkonu práce v tomto mieste do ukončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do zahraničia vrátane výkonu práce v zahraničí do ukončenia tejto cesty.

(3)

Pravidelným pracoviskom sa na účely tohto zákona rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak také miesto nie je dohodnuté, pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce dojednané v pracovnej zmluve. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska.

(4)

Za rodinu zamestnanca sa na účely tohto zákona považujú, ak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, jeho manžel alebo druh, vlastné deti, osvojenci, deti zverené zamestnancovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti2) so zamestnancom.

§ 3

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, dobu trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

§ 4

Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí

a)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b)

náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e)

náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhšiu dobu, najdlhšie však za jeden mesiac.

§ 5

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň pracovnej cesty patrí zamestnancovi stravné v tomto dni vo výške*)

a)

23 Sk, ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín,

b)

36 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, najviac však 18 hodín,

c)

57 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín.

(2)

Ak zamestnávateľ znemožní vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej než 5 hodín, zamestnancovi stravovať sa obvyklým spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do výšky 23 Sk.*)

(3)

Pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dojednať v kolektívnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie denné sadzby stravného pri pracovnej ceste.

(4)

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje; ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti.

§ 6

Náhrady pri preložení a pri vzniku pracovného pomeru

(1)

Zamestnancovi patria pri preložení3) náhrady ako pri pracovnej ceste.

(2)

Zamestnávateľ môže pri preložení na žiadosť zamestnanca3a) a pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe alebo k fyzickej osobe3b) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5.

(3)

Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru3c) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.

(4)

Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.

(5)

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.

§ 7

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

(1)

Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla zamestnávateľa, patrí mu za každý 1 km jazdy sadzba základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky.

(2)

Sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy**) je

a)

pri jednostopových vozidlách a trojkolkách 0,55 Sk,

b)

pri osobných cestných motorových vozidlách 2,00 Sk;

pri použití prívesu k cestnému motorovému vozidlu sa sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy zvýši až o 10 %.

(3)

Sadzba základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch sa dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

(4)

Náhrada výdavkov za pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla takto:

a)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa slovenskej technickej normy,3d) na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; v prípade jazdy vozidla len v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,

b)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj normy EHK alebo len podľa normy EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa normy EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; v prípade jazdy vozidla len v meste sa použije spotreba určená pre mesto,

c)

ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.

(5)

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dojednať aj poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy.

§ 8

Prispôsobovanie sadzieb náhrad

(1)

Výška sadzieb náhrad stravného uvedená v § 5 ods. 1 a 2 a v § 16 ods. 4 a výška sadzieb základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel uvedená v § 7 ods. 2 sa upravuje podľa štatistických údajov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejnom stravovaní a o cenách a amortizácii vozidiel. Úprava sadzieb sa po prvý raz vykoná, ak rozdiel indexu cien podľa prvej vety vyhláseného v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu vyhláseného ku dňu účinnosti tohto zákona tvorí hodnotu aspoň 10 bodov; ďalšia úprava sa vykoná, ak rozdiel indexu v príslušnom kalendárnom mesiaci a indexu v kalendárnom mesiaci, podľa ktorého bola naposledy upravená výška sadzieb, tvorí opäť hodnotu aspoň 10 bodov. Upravené sadzby náhrad podľa prvej vety patria zamestnancom od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené.

(2)

Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky4) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.

(3)

Sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny do výšky 50 halierov smerom nadol a od 50 halierov včítane smerom nahor. Sadzby základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na päťhaliere.

§ 9

Iné a vyššie náhrady

Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,5) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými zmenami miesta výkonu práce a so vznikom pracovného pomeru a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode.

§ 10

Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách včítane iných a vyšších náhrad sa vzťahuje úprava ustanovená v § 2 až 9, ak nie je ďalej ustanovené inak.

§ 10a

Poistenie liečebných nákladov v zahraničí

Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.

§ 11

Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri zahraničnej pracovnej ceste písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej trvalého pobytu, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.

§ 12

Stravné

(1)

Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky.***)

(2)

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni 12 hodín a menej alebo ak trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho odseku.

(3)

Ak sú pri zahraničnej pracovnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa predchádzajúcich odsekov znížené o sumu výdavkov za raňajky, najviac však o 15 % stravného určeného podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 13

Vreckové

Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 písm. d)] vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 12 ods. 1 alebo ods. 2.

§ 14

Náhrada výdavkov za pohonné látky

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejdené v zahraničí nad 350 km, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.

§ 15

Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej a cudzej mene

(1)

Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5 ods. 1.

(2)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

(3)

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene začiatok pracovnej cesty.

§ 16

Zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov

(1)

V dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dojednať poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

(2)

Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu, do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť uhrádza vysielajúci zamestnávateľ.

(3)

Zamestnávatelia môžu dohodnúť výšku stravného poskytovaného slovenskému zamestnancovi v zahraničí maximálne do výšky ustanovenej týmto zákonom.

(4)

Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky sa poskytuje stravné až do výšky 400 Sk na deň a vreckové do výšky 40 % stravného.

§ 17

Náhrady pri pridelení na výkon práce v zahraničí

Zamestnancovi pridelenému na výkon práce v zahraničí, ktorý je odmeňovaný podľa osobitných predpisov,6) patria za dni cesty do miesta pridelenia a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasleduje jeho rodinný príslušník (§ 2 ods. 4), možno zamestnancovi poskytnúť aj náhrady výdavkov, ktoré vznikli tomuto rodinnému príslušníkovi.

§ 18

zrušený

§ 19

Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy vychádza zamestnávateľ z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

§ 20

Ak sa v tomto zákone požaduje preukázanie výdavkov, a zamestnanec ich nepreukáže, zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3). Obdobne možno postupovať aj pri poskytovaní náhrad cestovných výdavkov za mestskú hromadnú dopravu pri pracovnej ceste na území Slovenskej republiky.

§ 21

(1)

Ak zamestnanec požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa tohto zákona, zamestnávateľ je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad poskytnúť.

(2)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty.

(3)

Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(4)

Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

§ 22

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh sa považuje za výkon práce.

§ 23

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Zákonníkom práce, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

§ 24

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť pre zamestnancov zamestnávateľov, ktorí sú štátnymi rozpočtovými alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce, so vznikom pracovného pomeru a s pridelením na výkon práce v zahraničí.

§ 25

(1)

Zrušujú sa:

1.

vyhláška Ministerstva financií č. 18/1960 Zb. o náhradách výdavkov pri zahraničných pracovných cestách,

2.

vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 57/1979 Zb. o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení vyhlášky č. 2/1984 Zb., vyhlášky č. 251/1990 Zb., vyhlášky č. 338/1990 Zb., vyhlášky č. 430/1990 Zb. a vyhlášky č. 480/1990 Zb.,

3.

vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení vyhlášky č. 81/1988 Zb., vyhlášky č. 241/1988 Zb. a vyhlášky č. 251/1990 Zb.,

4.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky č. 120/1991 Zb., ktorou sa dopĺňajú niektoré právne predpisy o cestovných náhradách,

5.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 148/1991 Zb., ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 31. augusta 1982 č. 315-5796-3161 o osobitnej úprave náhrad cestovných výdavkov pracovníkov prijatých zo Slovenskej socialistickej republiky do aparátu federálnych inštitúcií v znení výnosu Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 18. júna 1990 č. 225-18991-5157,

6.