Úplné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

ODDIEL 1

CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

§ 1

(1)

Územné plánovanie sústavne a komplexne rieši funkčné využitie územia, ustanovuje zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinuje výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia.

(2)

Územné plánovanie utvára predpoklady na zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek – pôdy, vody a ovzdušia.

§ 2

(1)

Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:

a)

určuje limity využitia územia,

b)

reguluje funkčné a priestorové usporiadanie územia,

c)

určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využitia,

d)

vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásem,

e)

určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov,

f)

posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje nevyhnutný rozsah stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné využitie,

g)

rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické, urbanistické a architektonické zásady ich projektového riešenia a realizácie,

h)

navrhuje využitie zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj,

i)

utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,

j)

navrhuje poradie výstavby a využitie územia,

k)

navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho usporiadania a využitia územia.

(2)

Územné plánovanie vychádza z poznatkov prírodných, technických a spoločenských vied, z vlastných prieskumov a rozborov riešeného územia, ako aj z ďalších podkladov, ktoré boli pre riešené územie spracované.

(3)

Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

ODDIEL 2

ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY

§ 3

Druhy územnoplánovacích podkladov

Územnoplánovacie podklady tvoria najmä:

a)

urbanistická štúdia,

b)

územný generel,

c)

územno-technické podklady,

d)

ostatné podklady.

§ 4

Urbanistická štúdia

(1)

Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa ako podklad územného rozhodovania v území s komplikovanými územno-technickými, urbanistickými alebo architektonickými podmienkami, ak treba prehĺbiť alebo overiť riešenie navrhnuté územnoplánovacou dokumentáciou alebo ak spracovanie územnoplánovacej dokumentácie nie je účelné.

(2)

Urbanistickú štúdiu obstaráva spravidla orgán územného plánovania. Môže ju však obstarať alebo na jej obstaranie finančne prispieť každý, kto prejaví o jej obstaranie záujem.

(3)

Obsah a rozsah urbanistickej štúdie sa určuje v jej zadaní, na ktoré dáva súhlas orgán územného plánovania, ktorý garantuje štátne, resp. komunálne záujmy. V prípade, že sa má použiť ako podklad pre územné rozhodovanie, je potrebné vyjadrenie stavebného úradu.

§ 5

Územný generel

Územný generel podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb, občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba prehĺbiť riešenie určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného rozhodovania a spracovania ďalších kategórií alebo stupňov územnoplánovacej dokumentácie.

§ 6

Zrušený

§ 7

Územno-technické podklady

(1)

Územno-technické podklady ako účelove zamerané a sústavne dopĺňané súbory údajov charakterizujúcich stav a podmienky územia sa spracúvajú pre celé územie Slovenskej republiky a pre vybrané územné celky.

(2)

Územno-technické podklady slúžia najmä

a)

na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,

b)

na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby,

c)

na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho organizáciu a využitie,

d)

na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia dokumentácia spracovaná.

(3)

Územno-technické podklady obstaráva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré zabezpečuje ich priebežné dopĺňanie a zmeny. Na základe poverenia ministerstva môžu niektoré územno-technické podklady obstarať aj iné orgány územného plánovania.

§ 7a

Ostatné podklady

Ostatné podklady sa využívajú pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie a vypracúvajú sa najmä na tvorbu a ochranu životného prostredia, ochranu prírody a tvorbu krajiny, ochranu kultúrneho a historického dedičstva, technickej a dopravnej infraštruktúry.

ODDIEL 3

ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA

§ 8

Kategórie územnoplánovacej dokumentácie

Územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí

a)

územná prognóza,

b)

územný plán,

c)

územný projekt.

§ 9

Územná prognóza

Územná prognóza pripravuje alebo preveruje možnosti dlhodobého urbanistického rozvoja územia, prípadne jeho jednotlivých urbanistických funkcií. Vychádza pritom najmä z rozboru územno-technických a územno-ekonomických podmienok, demografických a sociologických úvah, ako aj z tendencií technického a hospodárskeho rozvoja územia.

(2)

Územná prognóza pre územie Slovenskej republiky sa spracúva pre celé územie štátu pri zohľadnení medzinárodných súvislostí ako koncepcia územného rozvoja Slovenskej republiky.

§ 10

Územný plán

Územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky výstavby.

§ 11

Územný projekt

Územný projekt rieši spôsob využitia plôch vymedzených na miestne a časove sústredenú výstavbu a spôsob ich zástavby a určuje podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby.

§ 12

Stupne územnoplánovacej dokumentácie

Územnoplánovacia dokumentácia (§ 8) sa spracúva

a)

pre územie Slovenskej republiky,

b)

pre veľký územný celok,

c)

pre sídelný útvar,

d)

pre zónu.

§ 13

Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku

Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku sa spracúva pre územie, na ktorom je umiestnených viac sídelných útvarov, alebo pre veľké územie, v ktorom sa uplatňujú špeciálne záujmy (ťažba, priemysel, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.).

§ 14

Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru

Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného útvaru vrátane jeho záujmového územia, pre zoskupenie sídelných útvarov a pre územie strediska cestovného ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorovo oddelený útvar.

§ 15

Územnoplánovacia dokumentácia zóny

Územnoplánovacia dokumentácia zóny sa spracúva pre ucelené časti sídelného útvaru, najmä pre jeho priemyselnú, obytnú, centrálnu a historickú časť a pre časť rekreačného alebo krajinného celku, prípadne pre celé územie malého sídelného útvaru s cieľom podrobne riešiť regulatívy a limity funkčného a priestorového usporiadania a umiestnenia stavieb.

ODDIEL 4

OBSTARÁVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

§ 16

(1)

Územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania.

(2)

Orgánmi územného plánovania sú obce, okresné úrady a krajské úrady.

(3)

Ústredným orgánom územného plánovania je ministerstvo.

§ 17

(1)

Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami rozvoja územia v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány alebo územné projekty sídelných útvarov a zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových sídelných útvarov, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich sídelných útvarov alebo ich častí, ktorá je vyvolaná ich plánovaným rozvojom, s cieľom zabezpečiť vyvážený sociálny a ekonomický rozvoj. Územná prognóza sa obstará len pre územie so zložitými podmienkami.

(2)

Orgány územného plánovania obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu

a)

z vlastného podnetu,

b)

z podnetu iných orgánov štátnej správy a obcí,

c)

z podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb.

(3)

Ministerstvo metodicky usmerňuje orgány územného plánovania v územnoplánovacích činnostiach a riešení vecných problémov a zisťuje, či sa územnoplánovacia dokumentácia obstaráva v zodpovedajúcom rozsahu. Metodické usmernenia ministerstva sú záväzné pre všetky orgány územného plánovania.

§ 18

(1)

Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo.

(2)

Územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov obstarávajú krajské úrady; v odôvodnených prípadoch si môže vyhradiť jej obstaranie ministerstvo.

(3)

Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov zasahuje do kompetencií viacerých krajských úradov, krajské úrady sa dohodnú, ktorý z nich ju obstará. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o obstarávateľovi ministerstvo.

(4)

Územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón obstarávajú obce.

(5)

Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie zasahuje do územia viacerých obcí, obce sa dohodnú, ktorá z nich územnoplánovaciu dokumentáciu obstará.

§ 19

Náklady na obstaranie

Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie uhrádza orgán územného plánovania, ktorý ju obstaráva. Orgán územného plánovania môže však požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej dokumentácie od orgánov štátnej správy, obcí, fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorých výhradná potreba vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie.

§ 20

Hlavné ciele a požiadavky

(1)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, určí hlavné ciele a požiadavky na vypracovanie

a)

územnej prognózy v prognostickej úlohe,

b)

územných plánov v územných a hospodárskych zásadách,

c)

územných projektov v programoch výstavby.

(2)

Prognostickú úlohu prerokuje príslušný orgán územného plánovania s dotknutými obcami a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy. V prípade spracovania prognostickej úlohy na vypracovanie koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí ministerstvo.

(3)

Územné a hospodárske zásady a programy výstavby prerokuje príslušný orgán územného plánovania s dotknutými obcami a dohodne sa na nich s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(4)

Územné a hospodárske zásady pre územné plány veľkých územných celkov prerokuje krajský úrad s ústredným orgánom územného plánovania. Územné a hospodárske zásady pre územné plány sídelných útvarov a zón a programy výstavby pre územné projekty sídelných útvarov a zón prerokuje obec s okresným úradom, ak ide o sídelné útvary v Bratislave a v Košiciach, prerokuje obec územné a hospodárske zásady a programy výstavby s krajským úradom.

(5)

Územné a hospodárske zásady pre územné plány sídelných útvarov a zón a programy výstavby pre územné projekty sídelných útvarov a zón schvaľuje obec. Obec nemôže schváliť územné a hospodárske zásady, ktoré by boli v rozpore so stanoviskom okresného úradu, Krajského úradu v Bratislave a Krajského úradu v Košiciach. Pokiaľ by obec napriek tomu takéto rozporné zásady schválila, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

(6)

Územné a hospodárske zásady pre územný plán veľkého územného celku schvaľuje vláda.

§ 21

(1)

Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý ju obstaráva, a to

a)

návrh územnej prognózy s obcami, ktorých územia sa riešenie týka, a s dotknutými orgánmi štátnej správy v prípade prerokovania návrhu územnej prognózy koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky spôsob prerokovania určí ministerstvo,

b)

návrh územného plánu s obcami, ktorých územia sa riešenie týka; s návrhom územného plánu sídelného útvaru oboznámi účinnou formou právnické osoby a fyzické osoby; návrh územného plánu zóny musí byť vystavený po 30 dní na verejné nahliadnutie,

c)

návrh územného projektu s obcou, ktorej územia sa riešenie týka, a s právnickými osobami, ktoré sa majú na výstavbe zúčastňovať, pokiaľ sú známe; ak spracovaniu územného projektu nepredchádzal územný plán príslušného stupňa, prerokuje sa návrh územného projektu aj s právnickými osobami a fyzickými osobami podľa ustanovení platných pre územný plán.

(2)

Návrh územného plánu a návrh územného projektu sa musí dohodnúť s dotknutými orgánmi štátnej správy.

§ 22

(1)

O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania dotknuté obce a ostatné orgány štátnej správy vždy jednotlivo.

(2)

Právnickým osobám a fyzickým osobám oznámi prerokovanie návrhu územného plánu sídelného útvaru alebo zóny spôsobom v mieste obvyklým.

§ 23

(1)

Obce a ostatné orgány štátnej správy uvedené v § 21sú povinné oznámiť svoje stanovisko k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď boli o ňom upovedomené (§ 22 ods. 1). Rovnakú povinnosť majú aj právnické osoby, ktoré sa zúčastnia na výstavbe v území riešenom územným projektom.

(2)

Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby sú oprávnené podať pripomienky k návrhu územného plánu sídelného útvaru alebo zóny do 30 dní odo dňa oznámenia. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám (§ 139 ods. 1) sú riešením územného plánu zóny priamo dotknuté, môžu v tej istej lehote podať námietky. Na námietky podané po uplynutí určenej lehoty sa neprihliada.

§ 24

Právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré včas podali námietky proti návrhu územného plánu zóny, orgán územného plánovania do 60 dní po schválení územného plánu zóny písomne oznámi, že sa námietkam vyhovelo, alebo dôvody, pre ktoré sa námietkam nevyhovelo.

§ 25

(1)

Pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či je

a)

obsah návrhu v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,

b)

obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

(2)

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu veľkého územného celku podľa odseku 1 krajský úrad požiada ministerstvo.

(3)

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu sídelného útvaru a zóny podľa odseku 1 obec požiada okresný úrad.

(4)

O preskúmanie súladu územného plánu sídelného útvaru podľa odseku 1 obec požiada v Bratislave a Košiciach krajský úrad.

(5)

Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nie je možné schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

ODDIEL 5

SCHVAĽOVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

§ 26

(1)

Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky a územné plány veľkých územných celkov schvaľuje vláda.

(2)

Územné plány sídelných útvarov a zón schvaľuje obec.

(3)

Územná prognóza sa neschvaľuje. Ak je účelné schváliť niektorú jej časť ako záväzný podklad na usmernenie územného rozvoja, sú na jej schválenie príslušné orgány územného plánovania. V takom prípade preskúma súlad príslušný orgán územného plánovania (§ 25).

§ 27

Zrušený

§ 28

Na prerokovanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

ODDIEL 6

ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

§ 29

(1)

Územnoplánovacia dokumentácia obsahuje záväzné a smerné časti riešenia. Záväzné sú základné zásady usporiadania územia a limity jeho využitia, ktoré sú určené v regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia; ostatné časti riešenia sú smerné.

(2)

Záväzné a smerné časti územnoplánovacej dokumentácie vymedzí schvaľujúci orgán. V záväznej časti vždy vymedzí verejnoprospešné stavby, pre ktoré možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť. Záväznú časť schváleného územného plánu alebo územného projektu vyhlási príslušná obec všeobecne záväzným nariadením.1) V prípade schválenia územného plánu veľkého územného celku alebo územného projektu veľkého územného celku vládou vyhlási záväznú časť územného plánu alebo územného projektu vláda svojím nariadením.

(3)

Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom pre vypracovanie a schvaľovanie ďalších kategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie, pre územné rozhodovanie a pre vypracovanie dokumentácie stavieb.

§ 30

Orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na ktorých základe bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.

§ 31

(1)

Zmeny alebo doplnky záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schvaľuje orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu. Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón, ktoré si vyhradila pred l. januárom 1993 na schválenie vláda, schvaľuje obec.

(2)

Na prerokovanie návrhu zmeny alebo doplnku záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa vzťahujú ustanovenia § 21 až 25 primerane.

(3)

O úprave smernej časti územnoplánovacej dokumentácie rozhoduje orgán, ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu obstaral.

ODDIEL 7

ÚZEMNÉ KONANIE

§ 32

Umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých záujmov v území

Umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je

a)