Zákon o sociálnej pomoci

O poskytnutí jednorazového účelového finančného príspevku uzatvára príslušný orgán so subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona písomnú zmluvu, ktorá musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v § 85 ods. 4 písm. a) až c) a g) najmä výšku a účel použitia jednorazového účelového finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia a vyúčtovania, spôsob vykonania kontroly použitia jednorazového účelového finančného príspevku a dôvody vrátenia poskytnutého jednorazového účelového finančného príspevku.

PIATA HLAVA

HOSPODÁRENIE SUBJEKTU, KTORÝ POSKYTUJE SOCIÁLNU POMOC PODĽA TOHTO ZÁKONA

§ 88

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ktorý vykonáva sociálnu prevenciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službu podľa tohto zákona, hospodári podľa svojho rozpočtu na kalendárny rok. Rozpočet obsahuje všetky rozpočtované príjmy a výdavky.

§ 89

(1)

Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce, samosprávneho kraja a v príspevkových organizáciách a v subjektoch, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona aj z úhrad za poskytnuté sociálne služby od občanov a od osôb, ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť, a z príjmov zo zaplatenej dohodnutej ceny sociálnej služby.

(2)

Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnických osôb a z darov fyzických osôb. Ďalší rozvoj starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa financuje aj zo zisku po zdanení z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb so súhlasom zriaďovateľa.

(3)

Dary právnických osôb a dary fyzických osôb možno použiť len na účel určený darcom. Ak účel nie je darcom určený, možno ich použiť len na poskytovanie sociálnych služieb.

§ 90

(1)

Na financovanie sociálnej pomoci môže obec, samosprávny kraj, príslušný orgán, rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie združovať prostriedky.

(2)

Obec a samosprávny kraj môžu financovať sociálnu pomoc aj z prostriedkov združených s inými obcami, s právnickými osobami alebo fyzickými osobami.63)

(3)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky na financovanie sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.64)

§ 91

(1)

Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a na konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,65) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Na konanie o poskytovaní, o poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu, peňažného príspevku za opatrovanie a o poskytovaní sociálnej služby a na konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66 zákona o správnom konaní.65)

(3)

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú

a)

na vykonávanie sociálnej prevencie,

b)

na konanie o poskytovaní

1.

sociálneho poradenstva,

2.

starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v § 29 až 32a v § 35 až 38 s výnimkou rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne služby,

3.

jedného teplého jedla denne, nevyhnutného ošatenia a prístrešia na zabezpečenie základných životných podmienok osobám uvedeným v § 36 ods. 2.

(4)

Miestna príslušnosť krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálnej pomoci sa spravuje

sídlom okresného úradu, ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivosť,

(5)

Miestna príslušnosť samosprávneho kraja v oblasti sociálnej pomoci sa spravuje sídlom samosprávneho kraja, ktorý zriaďuje zariadenia sociálnych služieb, v ktorom sa má občanovi poskytovať starostlivosť.

(6)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia

a)

rozhoduje o

1.

poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

2.

zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb (ďalej len „poradovník“), ak ďalej nie je ustanovené inak,

3.

skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

4.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

5.

povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2,

6.

znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa § 20 ods. 5, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(7)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o zaradení do poradovníka, o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto rozhodovaní postavenie správneho orgánu.

(8)

O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán zriaďuje ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v § 45 ods. 1 a 2, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb rozhoduje príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil.

§ 92

(1)

Konanie o poskytovaní sociálnej služby, peňažného príspevku na kompenzáciu, o posúdení na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa začína na základe písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych službách, a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Konanie o peňažný príspevok za opatrovanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby.

(2)

Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, môže s jeho súhlasom a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tohto občana podať žiadosť manžel, manželka, rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.

(3)

Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu prechodného pobytu alebo trvalého pobytu a formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc, o príjme za predchádzajúci kalendárny rok (§ 58 ods. 13), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

(4)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb vydanie posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych služieb, obec alebo samosprávny kraj si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti od tohto orgánu vydanie posudku.

(5)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kompenzáciu posudok príslušného orgánu, lehota na vydanie rozhodnutia je 60 dní. Ak nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť ani v 60-dňovej lehote, môže príslušný orgán v druhom stupni lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

(6)

Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb je správny orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.

(7)

V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa určí aj čas poskytovania starostlivosti.

(8)

Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie a o zastavení ich výplaty a odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí sociálnej služby a proti rozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu službu (§ 81 ods. 3) nemajú odkladný účinok.

(9)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie sa nevypláca občanovi do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine dlhšie ako dva mesiace.

(10)

Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine trval dlhšie ako dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb a v domove dôchodcov, občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie sociálnych služieb.

(11)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 92a - Zrušený od 1. 9. 2005.

§ 93

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe

a)

právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

b)

právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo

c)

predbežného opatrenia súdu.

(2)

V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie občana vážne ohrozené preto, že nemožno starostlivosť zabezpečiť inak, možno prijať

občana do zariadenia sociálnych služieb bezodkladne mimo poradovníka pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení sociálnych služieb nie je voľné miesto. Rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má občan trvalý pobyt.

(4)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto zariadeniu doručené žiadosti občanov o poskytnutie starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.

(5)

Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa do poradovníka na posledné miesto.

§ 94

Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo osobám uvedeným v § 92 ods. 2 deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred; súčasne občanovi oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec je povinná túto súčinnosť poskytnúť.

(2)

Pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti príslušný orgán predloží detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti

a)

rodný list dieťaťa,

b)

právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo rozhodnutie príslušného orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

c)

dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa,

d)

potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa,

e)

posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku,

f)

preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,

g)

potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa,

h)

odporúčanie diagnostického centra.

§ 95

Prerušenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne, môžu na účely určenia úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb na žiadosť občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytuje, najviac 28 dní v kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch najviac 42 dní v kalendárnom roku.

(2)

Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, na žiadosť jeho zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.

(3)

Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom riaditeľa školy môže povoliť deťom, ktoré navštevujú školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní, ak tým nie je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť dieťaťu na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.

(4)

Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj z dôvodu návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť, a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

§ 96

Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb

(1)

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy, svojvoľne odíde z tohto zariadenia sociálnych služieb, detský domov a domov sociálnych služieb pre deti je povinný túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o tom dozvie, najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(2)

Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti je povinný najneskôr do 24 hodín vyzvať občana, u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania starostlivosti, aby do 24 hodín od doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti, ak sa dieťa po uplynutí času prerušenia poskytovania starostlivosti podľa § 95 ods. 2 a 3 nevráti do detského domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez oznámenia vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa bolo.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a ktorého súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola súdom obmedzená v rozsahu, ktorý mu neumožňuje samostatne rozhodovať o mieste svojho pobytu, svojvoľne odíde zo zariadenia sociálnych služieb, zariadenie sociálnych služieb je povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o nej dozvie, opatrovníkovi, najbližšiemu útvaru Policajného zboru a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu občana.

§ 97

Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí

a)

uplynutím času poskytovania starostlivosti,

b)

rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,

c)

rozhodnutím príslušného orgánu podľa odsekov 5 až 7,

d)

rozhodnutím príslušného orgánu o skončení poskytovania starostlivosti podľa § 100a ods. 1,

e)

smrťou.

(2)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne, možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb na základe podnetu príslušného orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo zriadené. V tomto prípade je príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení sociálnych služieb rovnakého druhu za porovnateľných podmienok vrátane výšky úhrady za poskytovanú starostlivosť.

(3)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb v prípade, ak občan hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie v tomto zariadení sociálnych služieb, alebo si neplní svoje povinnosti tým, že neplatí úhradu za poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb za čas dlhší ako tri mesiace, a to aj po písomnej výstrahe o porušovaní občianskeho spolunažívania v zariadení sociálnych služieb, alebo o neplnení si povinnosti o platení úhrady za poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(4)

V rozhodnutí o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa odseku 3 sa určí, ku ktorému dňu sa skončí poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Príslušný orgán súčasne rozhodne, že občan podľa odseku 3 je povinný opustiť zariadenie sociálnych služieb do 15 dní po zabezpečení základných životných podmienok podľa tohto zákona.

(5)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zomrie, postupuje sa podľa osobitného predpisu.66) Ak pohreb tohto občana nezabezpečí niekto iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych služieb.

(6)

Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne poverený zamestnanec zariadenia sociálnych služieb za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy. Veci zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať iba na základe súhlasu notára alebo súdu a len osobám určeným notárom alebo súdom.

§ 98

Preskúmavanie rozhodnutí súdom

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.67)

§ 99

Vznik nároku na sociálnu službu, na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie a nárok na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o ich priznaní.

(2)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie sa prizná a vypláca od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie.

(3)

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa vyplácajú občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím v hotovosti alebo so súhlasom občana s ťažkým zdravotným postihnutím prevodom na účet tohto občana alebo na účet právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktoré určí občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)

Peňažný príspevok za opatrovanie sa vypláca fyzickej osobe v hotovosti alebo so súhlasom tohto občana bezhotovostným prevodom na jeho účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má sídlo v Slovenskej republike.

(5)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o jej poskytovaní, najskôr odo dňa podania žiadosti o poskytovanie opatrovateľskej služby.

§ 100

Zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie, ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu

(1)

Príslušný orgán peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie odníme a ich výplatu zastaví, ak sa

a)

zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie sa priznali neprávom, alebo

b)

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie nevyužíva na účel, na ktorý sa poskytli.

(2)

Príslušný orgán peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie odníme a ich výplatu zastaví alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie zvýši alebo zníži a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie a na ich výplatu.

(3)

Nárok na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na výplatu peňažného príspevku za opatrovanie, alebo ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.

(4)

Ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím zanikol nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu, zúčtujú sa sumy toho istého peňažného príspevku na kompenzáciu alebo iného peňažného príspevku na kompenzáciu patriace odo dňa jeho priznania z iného alebo z toho istého peňažného príspevku na kompenzáciu v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vyplatil peňažný príspevok na kompenzáciu.

(5)

Ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie odňal, hoci ho odňať nemal, nepriznal, hoci ho priznať mal, priznal v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume, ako patril, alebo priznal od neskoršieho dňa, ako patril, peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie odňal, hoci ho odňať nemal, dodatočne prizná, zvýši, zníži alebo doplatí. Nárok na dodatočné poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie alebo jeho časť zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, od ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie alebo ich časť patrili.

§ 100a

Zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania, zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu

(1)

Príslušný orgán, obec, samosprávny kraj, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia sociálnu službu odníme a zastaví jej poskytovanie, ak

a)

zistí, že sociálna služba sa poskytla neprávom, alebo

b)

poskytovanie sociálnej služby nie je ďalej účelné.

(2)

Príslušný orgán, obec, samosprávny kraj, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia úhradu za sociálnu službu zníži alebo zvýši, alebo rozhodne o tom, že občan nie je povinný platiť úhradu, alebo poskytne sociálnu službu vo väčšom alebo v menšom rozsahu, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na sociálnu službu alebo na určenie výšky úhrady za sociálnu službu.

(3)

Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo časť úhrady a právo na vrátenie zaplatenej úhrady alebo jej časti zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o úhrade.

§ 102

Osobitný príjemca

(1)

Osobitný príjemca na účely tohto zákona je občan alebo právnická osoba, najmä obec, určená rozhodnutím príslušného orgánu.

(2)

Príslušný orgán určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou peňažného príspevku na kompenzáciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahne účel, na ktorý má peňažný príspevok na kompenzáciu slúžiť. Príslušný orgán určí osobitného príjemcu po jeho predchádzajúcom súhlase.

(3)

Osobitný príjemca je povinný peňažný príspevok na kompenzáciu použiť iba v prospech občana, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu.

(4)

Príslušný orgán dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, príslušný orgán určí iného osobitného príjemcu.

(5)

Ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca osobitnému príjemcovi, ktorým je právnická osoba, môže sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z účtu príslušného orgánu na účet osobitného príjemcu.

§ 103

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli, do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu, na peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na peňažný príspevok za opatrovanie, na ich výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce, samosprávneho kraja alebo zariadenia sociálnych služieb osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby, peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie, ich výšku alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, možno poskytovanie sociálnej služby, výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo poskytovanie sociálnej služby podmienené nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(4)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej v odseku 2, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie.

(5)

Občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa § 45, je povinný príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb v lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby.

(6)

Ak občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby, neoznámi v lehote uvedenej v odseku 2 výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, neohlási zmeny v ich výške ani zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, príslušný orgán, obec, samosprávny kraj alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia rozhodne o povinnosti tohto občana platiť úhradu za poskytnuté sociálne služby v celom rozsahu.

§ 104

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak

a)

nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

b)

vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

(2)

Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

(3)

O povinnosti občana vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácaného alebo neskôr priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie. Na zrážky neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov sa vzťahujú osobitné predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami z iných príjmov.68)

(4)

Nárok na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie.

(5)

O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytnutú neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu platia odseky 1 až 4.

(6)

Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

§ 105

Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí alebo samosprávnych krajov a občana, ktorému sa poskytuje, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

Ak štátny orgán sociálnej pomoci, obec, samosprávny kraj a občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, spôsobili, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytli neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú podľa miery zavinenia.

§ 106

(1)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy a obce sú povinné poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálnej pomoci a zariadeniam sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, vyhovieť ich žiadostiam a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veciach poskytovania sociálnej pomoci. Rovnakú povinnosť majú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy aj k obciam a samosprávnym krajom, a to v rozsahu, v akom obce a samosprávne kraje poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(2)

Štátne orgány sociálnej pomoci spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami, náboženskými spoločnosťami a ďalšími právnickými osobami, najmä s obcami a fyzickými osobami vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.

§ 106a

(1)

Zdravotnícke zariadenie je povinné poskytnúť zdravotné výkony na účely sociálnych služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu (ďalej len „zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci").

(2)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sa poskytujú za úhradu.

(3)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sú

a)

vyšetrenie zdravotného stavu občana, v konaní o sociálnej službe alebo o peňažnom príspevku na kompenzáciu,

b)

vystavenie výpisu zo zdravotnej dokumentácie občana v konaní o sociálnej službe alebo o peňažnom príspevku na kompenzáciu,

c)

vystavenie lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia,

d)

vystavenie návrhu na umiestnenie osoby v zariadení sociálnych služieb.

(4)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sa poskytujú na základe písomného vyžiadania štátneho orgánu sociálnej pomoci.

(5)

Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym orgánom sociálnej pomoci v lehotách určených týmito orgánmi.

(6)

Pri poskytovaní sociálnej pomoci obcou a samosprávnym krajom sa odseky 1 až 5 použijú rovnako.

§ 107

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu, obce alebo samosprávneho kraja, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je oprávnený

a)

navštíviť občana v byte, dieťa v škole a tam, kde trávi voľný čas, a mladistvého aj na pracovisku,

b)

požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb potrebné informácie a vysvetlenia; právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požiadavke povereného zamestnanca vyhovieť.

(2)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu, obce alebo samosprávneho kraja, ktorý plní úlohy ustanovené týmto zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou, ak tento zákon neustanovuje inak. Informácie poskytuje iba v prípade, ak by ich zamlčaním hrozilo vážne nebezpečenstvo pre život alebo zdravie občanov alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.69)

§ 108

(1)

Zariadenie sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 možno zrušiť alebo jeho objekty odňať jeho účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu. Požiadavka súhlasu podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(2)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré prešli do riadenia obce podľa osobitného predpisu,70) možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu.

§ 109

Prechod nároku na sociálnu pomoc

(1)

Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.

(2)

Nárok na sociálnu službu, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.

(3)

Ak sa sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie priznal pred smrťou oprávneného, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne. To neplatí pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu za činnosti vykonané a nevyúčtované do dňa smrti občana.

(4)

Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento zákon.

§ 109a

(1)

Slová „krajský úrad“ a „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“ a „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“ v príslušnom tvare.

(2)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa ako štátny orgán sociálnej pomoci

a)

„krajský úrad “, rozumie sa tým „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny “,

b)

„okresný úrad“, rozumie sa tým „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“.

§ 109b

(1)

V celom texte zákona okrem prechodných ustanovení sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch slová „detský domov”, slová v spojení „detský domov a”, „detský domov alebo”, „a detský domov”, „v detskom domove a”, „a v detskom domove”, „v detskom domove”, „do detského domova alebo” a slová v spojení „v detskom domove alebo”.

(2)

V celom texte zákona okrem prechodných ustanovení sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch slová „a resocializačné stredisko”.

(3)

V celom texte zákona sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch slová

a)

„vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

b)

„a vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

c)

„alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

d)

„a vykonávať vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

e)

„alebo vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany”,

f)

„a vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany”,

g)

„a na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany.

§ 110

(1)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa doterajších predpisov do dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona. Dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa predpisov platných do 30. júna 199871), sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 1998, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti alebo služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, do 31. decembra 1998 zomrie, postupuje sa podľa tohto zákona.

(4)

Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1998, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(5)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(6)

Ak si občan podá v čase od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 žiadosť o účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa poskytovali podľa predpisov platných do 30. júna 1998,71) rozhoduje sa podľa týchto ustanovení.

(7)

Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov od 1. júla 1999 do 31. decembra 2003, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie všetkých účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov zastaví.

(8)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 2003 podľa odseku 7, rozhodne z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 2004 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto zákona.

(9)

Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(10)

Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších predpisov sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a bol zaradený do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, jeho zaradenie do poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti sa považuje za zaradenie do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(11)

Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov sa považuje za občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb podľa tohto zákona.

(12)

Občan uvedený v odseku 11, ktorý platí úhradu za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Príslušný orgán rozhodne o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.

(13)

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa, keď počet občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť zodpovedajúca charakteru domovu-penziónu pre dôchodcov, sa zníži pod 25 % celkového počtu občanov, ktorým sa poskytuje v tomto zariadení starostlivosť. Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom účinnosti tohto zákona, sa považuje za starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(14)

Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na úhradu od 1. januára 1999 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť v domove dôchodcov; príslušný orgán pritom prihliada na rozsah poskytovanej starostlivosti.

§ 110a

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený obcou pred 1. júlom 1998 sa považuje za domov-penzión pre dôchodcov zriadený podľa tohto zákona.

§ 110b

Orgány, ktoré podľa osobitných predpisov72) poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, vyplácajú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov do 31. decembra 2003, ak si občan nepodá žiadosť o sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

§ 110c

V konaní o dávke sociálnej pomoci začatom pred 1. januárom 2001 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 2000.

§ 110d

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu, o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 31. decembra 2000, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára 2001. Na žiadosti o vydanie posudku podľa § 92a, ktoré neboli vybavené do 31. decembra 2000, sa vzťahujú platné predpisy pred 1. januárom 2001.

§ 110e

Ak posudok vydaný do 31. decembra 2000 nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodu, že nezohľadňuje zmeny ustanovené po 1. januári 2001, príslušný orgán vydá posudok podľa zákona platného od 1. januára 2001.

§ 110f

Ak bol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutý pred 1. januárom 2001, občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je povinný vrátiť pomernú časť peňažného príspevku, ak osobné motorové vozidlo predá alebo vyradí z evidencie motorových vozidiel v období po uplynutí päťročnej lehoty platnej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2000.

§ 110g

Úhrn poskytnutých peňažných príspevkov ustanovený v § 63 ods. 9 sa vzťahuje aj na peňažné príspevky na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, ktoré boli občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím priznané právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2001.

§ 110h

(1)

O žiadostiach o poskytnutie dávky sociálnej pomoci, o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. decembra 2002, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára 2003.

(2)

Príslušný orgán z vlastného podnetu prehodnotí po 1. januári 2003 dávku sociálnej pomoci poskytovanú do 31. decembra 2002 podľa zákona účinného od 1. januára 2003 a rozhodne o dávke sociálnej pomoci najneskôr do 31. januára 2003.

§ 110i

(1)

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. decembra 2002, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára 2003.

(2)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu podľa § 58, 62 a 64 a peňažný príspevok za opatrovanie na základe právoplatného rozhodnutia vydaného do 31. decembra 2002, sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu podľa § 58, 62 a 64 a peňažný príspevok za opatrovanie podľa zákona účinného od 1. januára 2003.

(3)

Príslušný orgán z vlastného podnetu prehodnotí po 1. januári 2003 výšku peňažného príspevku na kompenzáciu podľa § 58, 62 a 64 a peňažného príspevku za opatrovanie poskytovaných do 31. decembra 2002 podľa zákona účinného od 1. januára 2003 a rozhodne o týchto peňažných príspevkoch najneskôr do 31. januára 2003 okrem prípadov konania podľa odseku 4, na ktoré sa uvedená lehota nevzťahuje.

(4)

Konania o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie podľa § 60 až 66 zákona o správnom konaní65) začaté do 31. decembra 2002 sa skončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2002.

§ 110j

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. januára 2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. februára 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 110k

(1)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne rozhodol do 31. januára 2004, sa vyplatia v sume, v ktorej patrili podľa právoplatného rozhodnutia, najdlhšie do 31. januára 2004.

(2)

Príslušný orgán prehodnotí a rozhodne z vlastného podnetu o peňažných príspevkoch uvedených v odseku 1 najneskôr do 31. marca 2004 podľa zákona účinného od 1. februára 2004.

(3)

Príslušný orgán počas prehodnotenia podľa odseku 2 peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie nevyplatí a o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie nerozhoduje. Príslušný orgán po prehodnotení a na základe rozhodnutia peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie vyplatí od 1. februára 2004 podľa zákona účinného od 1. februára 2004.

(4)

Ak na základe prehodnotenia podľa odseku 2 príslušný orgán zistí, že občan s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzická osoba, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím za obdobie od 1. februára 2004 nespĺňajú podmienky podľa zákona účinného od 1. februára 2004, rozhodnutím odníme peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie od 1. februára 2004.

§ 110l

(1)

Ak o žiadosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím o peňažný príspevok na kompenzáciu alebo o žiadosti fyzickej osoby o peňažný príspevok za opatrovanie príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. januára 2004 a občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím boli najdlhšie do 31. decembra 2003 vyplácané účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov, príslušný orgán rozhodne o tejto žiadosti podľa zákona účinného od 1. februára 2004 a

a)

vyplatí rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie a výškou vyplatenej účelovej peňažnej dávky, ak je výška peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie vyššia ako výška účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti,

b)

nepožaduje vrátiť vzniknutý rozdiel, ak je výška peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie nižšia ako vyplatená účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti,

c)

za obdobie, za ktoré bola občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vyplácaná účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti, vyplatí peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie až od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, keď bola účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti naposledy vyplatená, ak je výška peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie rovnaká ako výška účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušný orgán postupuje podľa odseku 1, ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie poskytuje na rovnaký účel, na ktorý sa vyplácala účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti.

§ 110m

Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie podľa zákona účinného po 1. februári 2004 sa zisťuje za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa peňažný príspevok za opatrovanie prehodnocuje podľa § 110k.

§ 110n

(1)

Za fyzickú osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 %, sa považuje fyzická osoba, ktorá bola uznaná čiastočne invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

(2)

Za fyzickú osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa považuje fyzická osoba, ktorá bola uznaná invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

§ 110o

Príslušný orgán nerozhoduje o zastavení poskytovania účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa vyplácali do 31. decembra 2003, ani nerozhoduje z vlastného podnetu, ak si občan, ktorému sa poskytovali účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov do 31. decembra 2003, nepodal žiadosť o sociálnu pomoc do 31. decembra 2003.

§ 110p

U občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, u ktorých bola miera funkčnej poruchy určená podľa zákona účinného do 31. januára 2004 tak, že miera funkčnej poruchy za zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením vo výške 40 % alebo 30 % bola zvýšená o 10 % alebo 20 %, sa s účinnosťou od 1. februára 2004 rozhodnutím odníme peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie a rozhodne sa, že nejde o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely preukazu.

§ 110r

(1)

O žiadostiach o finančný príspevok podľa § 86, ktoré boli podané a na základe ktorých neboli uzatvorené zmluvy o poskytovaní finančného príspevku do 31. marca 2004, sa postupuje pri uzatváraní zmlúv podľa zákona účinného od 1. apríla 2004.

(2)

Výška finančného príspevku podľa § 86 poskytovaného podľa uzatvorených zmlúv pred 31. marcom 2004 sa upraví podľa zákona účinného od 1. apríla 2004 na základe žiadosti subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

§ 110s

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 14. apríla 2004, rozhoduje sa podľa zákona účinného od 15. apríla 2004.

§ 110t

(1)

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažného príspevku za opatrovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. augusta 2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. septembra 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Peňažný príspevok za opatrovanie a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo do 31. augusta 2004, príslušný orgán prehodnotí a rozhodne z vlastného podnetu o týchto peňažných príspevkoch podľa zákona účinného od 1. septembra 2004.

(3)

V rámci prehodnotenia podľa odseku 2 príslušný orgán určí výšku peňažného príspevku za opatrovanie podľa príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím zisteného podľa zákona účinného od 1. septembra 2004.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu o peňažnom príspevku za opatrovanie a o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 31. augusta 2004, sa rozhoduje podľa predpisov účinných pred 1. septembrom 2004.

(5)

Právoplatné rozhodnutie vydané podľa odseku 4 príslušný orgán prehodnotí a rozhodne z vlastného podnetu o peňažnom príspevku za opatrovanie podľa odsekov 2 a 3 a o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa odseku 2.

§ 110u

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. októbra 2005, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. novembra 2005.

§ 110v

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2005, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára 2006.

§ 110w

Za peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka sa na účely tohto zákona považuje aj peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka, ktorý bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý podľa právnych predpisov účinných od 1. júla 1999 do 31. decembra 2002.

§ 111

(1)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne služby, do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov.

(2)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať sociálne služby podľa tohto zákona, podajú písomnú žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 30. júna 1999. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému orgánu do 30. júna 1999 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v § 74 ods. 4 a pripájajú doklady uvedené v § 74 ods. 6.

§ 112

(1)

Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2003 považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(2)

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2003 považuje ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších predpisov s výnimkou ťažko zdravotne postihnutého občana, ktorý si podal žiadosť o sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu podľa tohto zákona.

(3)

Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do 31. decembra 2003, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím nie je vydaný preukaz podľa tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne výhody podľa doterajších predpisov.

(4)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa

a)

„sociálna starostlivosť", rozumie sa tým „sociálna pomoc",

b)

„dávka sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „dávka sociálnej pomoci a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",

c)

„účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov", rozumie sa tým „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",

d)

„služby sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „sociálne služby",

e)

„sociálne služby poskytované právnickými osobami alebo fyzickými osobami", rozumie sa tým „sociálne služby poskytované subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona",

f)

„zariadenie sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „zariadenie sociálnych služieb".

g)

„osobná starostlivosť o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, a osobná celodenná a riadna starostlivosť o blízku osobu, ak táto nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení“, rozumie sa tým „opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2“.

§ 112a

Do lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 písm. d) sa započítava obdobie od 1. júla 1998 do 30. júna 1999, ak občan bol v tomto období v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce.

§ 112b

Podľa § 7 ods. 6 písm. f) postupuje príslušný orgán aj vtedy, ak ide o občana, ktorý je poberateľom dávky sociálnej pomoci na základe právoplatného rozhodnutia vydaného podľa doterajších predpisov.

§ 112c

(1)

O žiadostiach o poskytovanie prepravnej služby, o poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, o registráciu právnickej osoby a fyzickej osoby poskytujúcich sociálne služby, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 30. júna 2002, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

(2)

O žiadostiach o poskytovanie opatrovateľskej služby a o úhrade za poskytnutú opatrovateľskú službu, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 31. decembra 2002, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

(3)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej služby, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 30. júna 2002 podľa doterajších predpisov, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

(4)

O žiadostiach o poskytovanie finančného príspevku právnickej osobe a fyzickej osobe poskytujúcich sociálne služby a obci a jednorazového finančného príspevku právnickej osobe a fyzickej osobe poskytujúcich sociálne služby, ktoré boli podané a na ktorých základe príslušný orgán neuzatvoril písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku do 30. júna 2002, rozhodne príslušný orgán podľa tohto zákona.

(5)

O žiadostiach o registráciu, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 30. júna 2002 podľa doterajších predpisov, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

§ 112d

(1)

Domovy-penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný krajský úrad a okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú do samosprávnej pôsobnosti príslušnej obce.

(2)

Príslušná obec je obec, v ktorej má príslušné zariadenie sociálnych služieb sídlo. Príslušný krajský úrad je krajský úrad, ktorý zriadil príslušné zariadenie sociálnych služieb podľa predpisov platných do 30. júna 2002.

(3)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného krajského úradu o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytovanú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2002 prechádzajú z príslušného krajského úradu na príslušnú obec. Príslušná obec je obec, v ktorej má príslušné zariadenie sociálnych služieb sídlo. Príslušný krajský úrad je krajský úrad, ktorý zriadil príslušné zariadenie sociálnych služieb podľa predpisov platných do 30. júna 2002.

§ 112e

(1)

Na príslušnú obec a na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za prepravnú službu poskytovanú príslušným okresným úradom podľa predpisov platných do 30. júna 2002. Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušný okresný úrad.

(2)

Stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, domovy pre osamelých rodičov, útulky, rehabilitačné strediská, ktoré zriadil príslušný okresný úrad podľa predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú ako samosprávna pôsobnosť samosprávnemu kraju.

(3)

Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné zariadenie sociálnych služieb. Príslušný okresný úrad je okresný úrad, ktorý zriadil príslušné zariadenie sociálnych služieb podľa predpisov platných do 30. júna 2002.

(4)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytovanú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, a o výške úhrady, ak sa nedohodne o úhrade s týmito osobami, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2002 prechádzajú z príslušného okresného úradu na samosprávny kraj.

(5)

Domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním starostlivosti denne a týždenne a domovy sociálnych služieb pre dospelých, ktoré zriadil príslušný krajský úrad podľa predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú ako samostatná pôsobnosť samosprávnemu kraju. Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné zariadenie sociálnych služieb.

(6)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného krajského úradu o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2002 prechádzajú z pôsobnosti príslušného krajského úradu na samosprávny kraj.

§ 112f

Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci vyplývajúce z odovzdania pôsobností podľa § 112d a 112e, vzniknuté do 30. júna 2002 sa odovzdajú z príslušného okresného úradu a príslušného krajského úradu na príslušnú obec a príslušný samosprávny kraj, a to podľa delimitačných protokolov uzatvorených medzi príslušným okresným úradom a príslušným krajským úradom a medzi príslušnou obcou a príslušným samosprávnym krajom; s odovzdaním týchto pôsobností nie je dotknuté právo občana na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb v rozsahu, v akom sa táto starostlivosť poskytovala do 30. júna 2002.

§ 112g

V pochybnostiach, ktoré vzniknú v súvislosti s prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti, kontrolnej pôsobnosti a rozhodovacej pôsobnosti podľa § 112d až 112f, rozhodne ministerstvo.

§ 112h

O žiadostiach o poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti bez nariadenej ústavnej výchovy, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. decembra 2003, rozhoduje samosprávny kraj podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.

§ 112i

(1)

Domovy sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, ktoré zriadil príslušný krajský úrad, krízové strediská a resocializačné strediská, ktoré zriadil príslušný okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, prechádzajú do samosprávnej pôsobnosti príslušného samosprávneho kraja.

(2)

Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné zariadenie sociálnych služieb.

(3)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť príslušného krajského úradu a okresného úradu o povinnosti zaplatiť úhradu za poskytovanú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádzajú z príslušného krajského úradu a okresného úradu na príslušný samosprávny kraj.

(4)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádzajú z príslušného krajského úradu a okresného úradu na príslušný samosprávny kraj, možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva.

§ 112j

(1)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť príslušného samosprávneho kraja o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za prepravnú službu a o poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za opatrovateľskú službu poskytovanú príslušným samosprávnym krajom podľa predpisov platných do 31. decembra 2003. Príslušná obec je obec, na ktorej území má občan, ktorému príslušný samosprávny kraj do 31. decembra 2003 poskytoval prepravnú službu alebo opatrovateľskú službu, alebo občan, ktorý si do 31. decembra 2003 podal žiadosť o poskytovanie prepravnej služby alebo opatrovateľskej služby, o ktorej príslušný samosprávny kraj nerozhodol do 31. decembra 2003, trvalý pobyt.

(2)

O žiadostiach o poskytovanie prepravnej služby a opatrovateľskej služby a o úhrade za poskytnutú prepravnú službu a o úhrade za poskytnutú opatrovateľskú službu, ktoré boli podané a o ktorých príslušný samosprávny kraj nerozhodol do 31. decembra 2003, rozhoduje príslušná obec podľa tohto zákona.

§ 112k

(1)

Zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný samosprávny kraj v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, prechádzajú do samosprávnej pôsobnosti príslušnej obce.

(2)

Príslušná obec je obec, v ktorej má príslušné zariadenie opatrovateľskej služby sídlo. Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, ktorý zriadil príslušné zariadenie opatrovateľskej služby podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(3)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť príslušného samosprávneho kraja o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorú zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenie sociálnych služieb, ktoré súčinnosťou od 1. januára 2004 prechádza z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec.

(4)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť príslušného samosprávneho kraja o poskytovaní starostlivosti v zariadení opatrovateľskej služby, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti osôb uvedených v § 45 ods. 1 a 2 platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku a o výške úhrady, ak sa nedohodne o úhrade s týmito osobami a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení opatrovateľskej služby, ktorú zriadil ako svoju organizačnú jednotku, ak sa služba poskytla nesprávne bez úhrady alebo za nižšiu úhradu.

§ 112l

(1)

Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci vyplývajúce z odovzdania pôsobností podľa § 112i až 112k vzniknuté do 31. decembra 2003 prechádzajú z príslušného orgánu štátnej správy na príslušný samosprávny kraj alebo z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec podľa delimitačných protokolov uzatvorených medzi príslušným orgánom štátnej správy a príslušným samosprávnym krajom alebo medzi príslušným samosprávnym krajom a príslušnou obcou; odovzdaním týchto pôsobností nie je dotknuté právo občana na poskytovanie sociálnej služby v rozsahu a za podmienok, za akých sa táto sociálna služba poskytovala do 31. decembra 2003.

(2)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ku ktorým vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť príslušný orgán štátnej správy, prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na ten samosprávny kraj, v ktorého územnom obvode sa zariadenie sociálnych služieb nachádza. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov príslušného samosprávneho kraja na úseku prepravnej služby a opatrovateľskej služby prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na tú obec, na ktorej území má občan, ktorému príslušný samosprávny kraj do 31. decembra 2003 poskytoval prepravnú službu alebo opatrovateľskú službu alebo občan, ktorý si do 31. decembra 2003 podal žiadosť o poskytovanie prepravnej služby alebo opatrovateľskej služby, o ktorej príslušný samosprávny kraj nerozhodol do 31. decembra 2003, trvalý pobyt.

(3)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zariadení opatrovateľskej služby alebo zamestnancov príslušného samosprávneho kraja s miestom výkonu práce v zariadení opatrovateľskej služby prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na tú obec, v ktorej má príslušné zariadenie opatrovateľskej služby sídlo.

§ 112m

O nejasnostiach, ktoré vzniknú v súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa § 112i až 112k, rozhodne ministerstvo.

§ 112n

Pôsobnosť krajského úradu v oblasti organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti a zriaďovania zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa realizuje rozhodnutie súdu vo veciach maloletých detí, prechádza od 1. januára 2004 na určené úrady práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené v prílohe č. 11.

§ 113

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

§ 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,

2.

§ 73 až 74a, § 86, § 87,§ 90 až 93, § 96a a § 119 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

3.

§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4, § 15 písm. l), § 17 písm. c) až e), písm. g) až ch), § 18, § 20 písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod a ôsmy bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g), § 21 až 23b, § 24 písm. a) prvý bod a z druhého bodu slová „o jednorazových peňažných dávkach a vecných dávkach nezaopatreným deťom, rodičom nezaopatrených detí a tehotným ženám a o príspevku na rekreáciu detí dôchodcov“, písm. b) až f), písm. g) druhý bod a tretí bod a písm. h), § 25 písm. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, § 35 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 písm. b) až g), písm. j) až l) zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

4.

zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,

5.

poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

6.

§ 12 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti,

7.

§ 11 až 28, § 31, § 31a, § 37 až 52, § 54, § 56 až 59, § 61 až 64, § 66 až 68, § 70 až 73, § 76 až 82, § 84 až 87, § 89 až 100, § 102 až 108, § 112 až 119, § 122, § 122a, § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 145/1990 Zb., vyhlášky č. 273/1990 Zb., vyhlášky č. 319/1990 Zb., vyhlášky č. 353/1990 Zb., vyhlášky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky č. 259/1992 Zb.,

8.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 272/1990 Zb. o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 354/1990 Zb., vyhlášky č. 443/1991 Zb., vyhlášky č. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z. z.,

9.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb. o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre dôchodcov v znení vyhlášky č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky č. 234/1995 Z. z.,

10.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 381/1992 Zb., ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami,

11.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 558/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch sociálnej starostlivosti,

12.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 243/1993 Z. z. o sociálnej odkázanosti,

13.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 284/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v domovoch pre matky s deťmi,

14.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 304/1994 Z. z. o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti, o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky č. 45/1996 Z. z.

§ 113a

Zrušovacie ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2007

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 246/2001 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.

§ 114

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou § 17, § 49 až 64, § 68 písm. e) druhého bodua § 72 až 88, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 1999.

Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.