Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 18. februára 1999

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 1 a 5, § 25 ods. 7, § 26 ods. 5, § 29 ods. 5, § 30 ods. 1 a § 32 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených rastlín

(1)

Zoznam a stupeň ohrozenia chránených rastlín, ktorých druhy alebo poddruhy sa vyskytujú trvalo vo voľnej prírode na území Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodné druhy chránených rastlín“), sú uvedené v prílohe č. 1.

(2)

Zoznam druhov rastlín chránených medzinárodným dohovorom je uvedený v prílohe č. 3 časti A, ktorá obsahuje prílohu č. I Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť2) (ďalej len „Bernský dohovor").

(3)

Ochrana chránených rastlín zahŕňa

a)

ochranu živých jedincov vrátane krížencov a ich vývinových štádií v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 2,

b)

ochranu odumretých jedincov vrátane krížencov, ich nadzemných a podzemných častí, najmä herbárové položky, preparáty rias a húb, sušené čajové drogy a iné jedince rastlín, ktorých nadzemné alebo podzemné časti boli v pôvodnom neopracovanom stave bez ich podstatnej zmeny použité najmä na účely výroby úžitkových umeleckých predmetov alebo destilátov,

c)

ochranu ich prirodzených a umelých stanovíšť,

d)

ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi,3)

e)

sledovanie rozširovania druhov a poddruhov ohrozujúcich pôvodné ekosystémy, ktoré sa na svojom terajšom mieste výskytu vysadili umelo alebo sa tam dostali invázne, a v prípade ich nežiaduceho rozšírenia ich odstránenie,

f)

iné opatrenia ochrany a starostlivosti o populácie chránených rastlín a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených rastlín a znovunavrátenie vymiznutých chránených rastlín do ich biotopov.

(4)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je komplexná ochrana ich biotopu a bezprostredného okolia. Za bezprostredné okolie rastliny sa považuje taký priestor, ktorý utvára základné podmienky na jej existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby rastlina na takýto zásah nereagovala.

(5)

Odôvodnenými prípadmi na povolenie výnimky zo zákazu4) pre pôvodné druhy chránených rastlín z voľnej prírody je

a)

ich ochrana,

b)

výskum ich populácie alebo

c)

obnova ich populácie.

(6)

Pri kriticky ohrozených pôvodných druhoch chránených rastlín uvedených v prílohe č. 1 môže byť výnimka povolená za podmienok uvedených podľa odseku 5 botanickým záhradám, arborétam, výskumným pracoviskám alebo tomu, kto plní úlohy vyplývajúce zo schváleného programu záchrany chráneného druhu.5)

(7)

Za zásahy, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmene hydrologických pôdnych pomerov, sa považuje odvodňovanie, zavlažovanie, zásahy do vodných tokov, manipulácia s výškou vodnej hladiny, zachytávanie prameňov a zavodňovanie.

(8)

Za zásahy do pôdneho povrchu sa považujú všetky rozrušenia drnu, pôdneho horizontu, vypaľovanie a odstraňovanie lesnej hrabanky.

(9)

Za zásahy meniace chemické vlastnosti prostredia sa považuje hnojenie organickými a priemyselnými hnojivami a používanie akýchkoľvek chemických prípravkov, ak nejde o zásah, ktorý zabezpečí podmienky existencie chránených rastlín a ich biotopov.

(10)

Za chránené rastliny vypestované v kultúrach získaných povoleným spôsobom sa považujú chránené rastliny, ktoré vznikli rozmnožením v prostredí vytvorenom alebo upravenom človekom a pod jeho kontrolou zo semien, klíčencov, výbežkov, poplazov, odrezkov, z kalusových alebo iných rastlinných pletív, spór alebo iných rastlinných diaspór a ktorých pestovateľský základ je preukázaný

a)

súhlasom na pestovanie chránených rastlín,6)

b)

povolením na vývoz7)^alebo

c)

potvrdením príslušného orgánu v štáte vývozu,8) že exemplár9) bol vypestovaný v kultúre.

(11)

Potvrdenie podľa odseku 10 písm. c) obsahuje najmä vedecké meno chránenej rastliny, počet jedincov, vyhlásenie o vypestovaní chránenej rastliny v kultúre, odtlačok pečiatky výkonného orgánu v štáte vývozu.

(12)

Pôvod rastliny vypestovanej v kultúre preukazuje vlastník alebo držiteľ takejto rastliny.

§ 2

Botanické záhrady a arboréta

(1)

Botanické záhrady a arboréta sú zariadenia, ktoré

a)

sa špecializujú na pestovanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných chránených rastlín so zameraním na

1.

štúdium biologických vlastností a nárokov druhov s využitím výsledkov štúdií pri ochrane ich populácií v prírodnom prostredí,

2.

štúdium možností návratu pestovanej populácie do prírodného prostredia,

3.

tvorbu genofondových zbierok chránených rastlín,

4.

uchovanie existujúcich druhov v umelých podmienkach v prípade ich vyhynutia alebo vyhubenia v prírodnom prostredí,

b)

získavajú semená a rastlinný materiál chránených rastlín,

c)

sa starajú o zhabané, prepadnuté a zaistené živé jedince chránených rastlín,10)

d)

realizujú vzdelávanie a výchovu obyvateľstva so zameraním na ochranu chránených rastlín,

e)

zamestnávajú aspoň jednu osobu s vysokoškolským vzdelaním príslušného odborného zamerania, ktorá má najmenej päťročnú prax v pestovaní príslušnej skupiny rastlín, a

f)

vlastnia alebo držia rastliny získané podľa zákona, tejto vyhlášky a medzinárodných dohovorov.

(2)

Botanické záhrady a arboréta poskytujú odbornú pomoc okresnému úradu11) a iným orgánom štátnej správy.

§ 3

Podrobnosti o podmienkach ochrany chránených živočíchov

(1)

Zoznam a stupeň ohrozenia chránených živočíchov, ktorých druhy alebo poddruhy sa vyskytujú trvalo vo voľnej prírode na území Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodné druhy chránených živočíchov“), sú uvedené v prílohe č. 4.

(2)

Zoznam druhov živočíchov chránených medzinárodnými dohovormi je uvedený

a)

v prílohe č. 3 častiach B a C, ktoré obsahujú prílohy č. II a III Bernského dohovoru,

b)

v prílohe č. 5 častiach A a B, ktoré obsahujú prílohy č. I a II Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov12) (ďalej len „Bonnský dohovor“).

(3)

Ochrana chránených živočíchov zahŕňa

a)

ochranu živých jedincov vrátane krížencov a ich vývinových štádií v prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 4,

b)

ochranu uhynutých a preparovaných jedincov vrátane krížencov,

c)

ochranu ich prirodzených a umelých stanovíšť, najmä miest ich reprodukcie, vývinu, získavania potravy, nocovísk, zimovísk, migračných zastávok, migračných koridorov,

d)

ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi,

e)

sledovanie rozširovania druhov a poddruhov ohrozujúcich pôvodné ekosystémy, ktoré sa na svojom terajšom mieste výskytu vysadili umelo alebo sa tam dostali invázne, a v prípade ich nežiaduceho rozšírenia ich odstránenie,

f)

iné opatrenia ochrany a starostlivosti o populácie chránených živočíchov a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených živočíchov, znovunavrátenie vymiznutých chránených živočíchov do ich biotopov.

(4)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich jedincov v životaschopných populáciách na miestach výskytu a v ich bezprostrednom okolí. Za bezprostredné okolie živočícha sa považuje taký priestor, ktorý vytvára základné podmienky na jeho existenciu a do ktorého sa nemôže zasahovať bez toho, aby živočích na takýto zásah nereagoval.

(5)

Odôvodnenými prípadmi na povolenie výnimky zo zákazu13) pre pôvodné druhy chránených živočíchov z voľnej prírody je

a)

ich ochrana,

b)

výskum ich populácie,

c)

obnova ich populácie alebo

d)

ohrozenie zdravia, života človeka alebo hrozba vzniku škody na majetku.

(6)

Pri kriticky ohrozených pôvodných druhoch chránených živočíchov uvedených v prílohe č. 4 môže byť výnimka povolená za podmienok uvedených v odseku 5 zoologickým záhradám, výskumným pracoviskám alebo tomu, kto plní úlohy vyplývajúce zo schváleného programu záchrany chráneného druhu podľa osobitného predpisu.14)

(7)

Živé jedince chránených živočíchov uvedených v prílohe č. 6 možno držať v ľudskej opatere, ak sú nezameniteľne označené podľa § 11.

(8)

V záujme únosnej početnosti populácie druhov chránených živočíchov možno uskutočniť regulačné zásahy do početnosti ich populácie mimo dôb ochrany uvedených v prílohe č. 7.

(9)

Predaj, darovanie, výmena, nájom a požičanie veľmi ohrozených a kriticky ohrozených pôvodných druhov chránených živočíchov možno uskutočniť len so živočíchmi, ktoré vznikli oplodnením v prostredí vytvorenom alebo upravenom človekom a pod jeho kontrolou a ktoré pochádzajú najmenej z druhej generácie rozmnoženej človekom bez doplnenia genetického materiálu z voľnej prírody (ďalej len „chránený živočích odchovaný v zajatí“). Obmedzenie sa nevzťahuje na zariadenia uvedené v § 4 okrem zoologického kútika, na výskumné pracoviská, na toho, kto ich použije na plnenie úloh vyplývajúcich zo schváleného programu záchrany chráneného druhu, ani na toho, komu bol zrušený súhlas na chov.6)

(10)

Ak dôjde k trvalému poškodeniu chráneného živočícha, postupuje sa podľa osobitného predpisu.15)

§ 4

Zoologické záhrady, iné chovné zariadenia a záchytné strediská

(1)

Zoologické záhrady, chovné stanice, rehabilitačné stanice, zoologické kútiky a záchytné strediská sa zriaďujú na účel záchrany druhovej diverzity, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov.

(2)

Zoologické záhrady sú zariadenia zamerané na držbu a chov živočíchov, ktoré

a)

realizujú záchranný chov chránených živočíchov so zameraním na tvorbu genofondovej rezervy,

b)

uskutočňujú vedeckovýskumnú prácu s využitím poznatkov na chov a rozmnožovanie chránených živočíchov,

c)

sa starajú o zhabané, prepadnuté a zaistené živé jedince chránených živočíchov (ďalej len „zhabané živočíchy“),10)

d)

plnia úlohu chovnej stanice,

e)

chovajú živočíchy pre potreby vzdelávania a výchovy obyvateľstva,

f)

majú chovné priestory,16) najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

g)

majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť o živočíchy,17)

h)

sa špecializujú na chov určitých skupín živočíchov, napríklad špecializácia podľa systematických skupín živočíchov alebo zoogeografického kritéria,

i)

zamestnávajú aspoň jednu osobu s vysokoškolským vzdelaním príslušného odboru, ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,

j)

vlastnia alebo držia živočíchy získané podľa zákona, tejto vyhlášky a medzinárodných dohovorov.

(3)

Zoologické záhrady poskytujú odbornú pomoc okresnému úradu a iným orgánom štátnej správy.

(4)

Chovné stanice sú zariadenia, ktoré

a)

slúžia na krátkodobé umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života v prírodnom prostredí,

b)

majú chovné priestory, najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

c)

majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť o živočíchy,

d)

zamestnávajú aspoň jednu osobu so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru.

(5)

Po prvotnom veterinárnom ošetrení sa živočíchy umiestnené v chovnej stanici, ktoré sú schopné samostatného života, navrátia do prírodného prostredia a tie, ktoré sú dočasne alebo trvalo neschopné samostatného života, sa premiestnia do rehabilitačnej stanice.

(6)

Rehabilitačné stanice sú zariadenia, ktoré

a)

sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si vyžaduje dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia,

b)

majú chovné priestory, najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

c)

majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť o živočíchy,

d)

zamestnávajú aspoň jednu osobu s najmenej päťročnou praxou v chove príslušnej skupiny živočíchov.

(7)

Po skončení rehabilitácie sa zabezpečí návrat živočícha do prírodného prostredia.

(8)

Zoologické kútiky sú zariadenia, ktoré

a)

sa zriaďujú pri výchovnovzdelávacích zariadeniach na chov živočíchov na výchovné účely,

b)

majú chovné priestory, najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám daného druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

c)

majú zabezpečenú veterinárnu starostlivosť o živočíchy,

d)

zamestnávajú aspoň jednu osobu s najmenej päťročnou praxou v chove príslušnej skupiny živočíchov.

(9)

Záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných živočíchov. Záchytné strediská sa určia po dohode s ich vlastníkom.18)

(10)

Funkciu záchytného strediska môže plniť zariadenie, ktoré

a)

zamestnáva aspoň jednu osobu so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru, ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,

b)

má chovné priestory, najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,

c)

má orgánom veterinárnej starostlivosti odsúhlasené vhodné podmienky na karanténu a následný chov živočíchov.

§ 5

Obsah evidencie

(1)

Evidenciu o chránených rastlinách, o ich vlastníctve, držbe, spracúvaní alebo o inom nakladaní (ďalej len „evidencia o chránených rastlinách“) tvorí

a)

evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“), do ktorého sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8,

b)

písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia chránených rastlín; obsahuje najmä určenie subjektu, od ktorého bola chránená rastlina získaná (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), vedecké meno, počet získaných jedincov chránenej rastliny a dátum ich získania.

(2)

Evidenciu o chránených rastlinách podľa odseku 1 písm. a) vedie ten, komu bol vydaný

a)

súhlas na pestovanie chránených rastlín,

b)

súhlas na vlastníctvo, držbu, spracúvanie a iné nakladanie so živými chránenými rastlinami uvedenými v prílohe č. 1, ktorý ich drží na obchodné účely,

(3)

Evidenciu o chránených rastlinách podľa odseku 1 písm. b) vedú ostatní vlastníci alebo držitelia chránených rastlín.

(4)

Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu o chránených rastlinách podľa osobitného predpisu.19)

(5)

Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému okresnému úradu zoznam pestovaných a držaných chránených rastlín, ktorý obsahuje najmä názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa zber jedincov chránených rastlín uskutočnil, meno riešiteľa výskumnej úlohy, zoznam druhov chránených rastlín, počet jedincov, lokalitu, kde boli zbierané, zoznam inak nadobudnutých chránených rastlín.

§ 6

Evidenčný zoznam

(1)

Evidenčný zoznam sa vedie osobitne pre každý rod chránených rastlín. Evidenčný zoznam je verejnou listinou.

(2)

Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a opatrí odtlačkom pečiatky okresného úradu.

(3)

Jedince chránených rastlín sa zapisujú do evidenčného zoznamu v deň ich nadobudnutia.

(4)

Jedince chránených rastlín sa vyraďujú z evidenčného zoznamu v deň ich predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

(5)

Evidenčný zoznam sa predkladá každoročne najneskôr do konca januára okresnému úradu na overenie a potvrdenie evidencie za predchádzajúci rok.

§ 7

Obsah evidencie

(1)

Evidenciu o chránených živočíchoch, o ich vlastníctve, držbe, spracúvaní alebo o inom nakladaní (ďalej len „evidencia o chránených živočíchoch“) tvorí

a)

druhová karta chráneného živočícha, jeho vývinových štádií a preparovaných jedincov (ďalej len „druhová karta“), do ktorej sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 9,

b)

preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz“), do ktorého sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 10,

c)

kniha chovu a držby chráneného druhu živočícha (ďalej len „kniha chovu“),

d)

nezameniteľné označenie.

(2)

Druhová karta, preukaz a kniha chovu sú verejnými listinami.

(3)

Evidencia o chránených živočíchoch podľa odseku 1 písm. a) sa vedie pre

a)

živé a uhynuté cicavce, vtáky, plazy a ich vývinové štádiá uvedené v prílohe č. 4,

b)

živé a uhynuté cicavce, vtáky a plazy uvedené v prílohe č. 3 častiach B a C a v prílohe č. 5.

(4)

Evidencia o chránených živočíchoch podľa odseku 1 písm. b) sa vedie pre

a)

živé a uhynuté cicavce, vtáky a plazy uvedené v prílohe č. 4,

b)

živé a uhynuté cicavce, vtáky a plazy uvedené v prílohe č. 3 častiach B a C a v prílohe č. 5.

(5)

Evidencia o chránených živočíchoch podľa odseku 1 písm. c) sa vedie pre

a)

živé a uhynuté bezstavovce, ryby a obojživelníky a ich vývinové štádiá uvedené v prílohe č. 4,

b)

živé a uhynuté bezstavovce, ryby a obojživelníky uvedené v prílohe č. 3 častiach B a C a v prílohe č. 5.

(6)

Evidencia o chránených živočíchoch podľa odseku 1 písm. d) sa vedie pre živé jedince chránených druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 6.

(7)

Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu o chránených živočíchoch podľa osobitného predpisu.19)

(8)

Vysoké školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú okresnému úradu zoznam chovaných a držaných chránených živočíchov, ktorý obsahuje najmä názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa odchyt jedincov chránených živočíchov uskutočnil, meno riešiteľa výskumnej úlohy, zoznam druhov chránených živočíchov, počet jedincov, lokalitu, kde boli odchytené, zoznam inak nadobudnutých chránených živočíchov.

§ 8

Druhová karta

(1)

Do druhovej karty sa zapisujú jedince chránených živočíchov v deň ich nadobudnutia, narodenia alebo vyliahnutia.

(2)

Jedinec chráneného živočícha sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia; v prípade úhynu sa jedinec chráneného živočícha vyradí z evidencie, ak sa neponecháva ako dermoplastický preparát.

(3)

Evidencia jedincov chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie na druhových kartách označených v záhlaví slovom „obchod“ oddelene od druhových kariet jedincov chránených živočíchov určených na iné účely.

(4)

Každá zmena v druhovej karte sa oznamuje okresnému úradu písomne doručením kópie druhovej karty s vyznačenou zmenou alebo osobitného listu bezodkladne po zmene.

(5)

Zmeny v druhových kartách označených v záhlaví slovom „obchod“ sa oznamujú okresnému úradu štvrťročne doručením kópií aktualizovaných druhových kariet.

§ 9

Preukaz

(1)

Preukaz sa vystavuje osobitne pre každého jedinca chráneného živočícha len jedenkrát; jeho overenie a potvrdenie na okresnom úrade zabezpečí prvý držiteľ. Pri každom prevode chráneného živočícha sa odovzdáva spolu s ním aj originál preukazu. Pri vývoze chránených živočíchov zo Slovenskej republiky sa preukaz odovzdáva na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) okrem krátkodobého vývozu do troch mesiacov.

(2)

Preukaz sa vystavuje len na konečné vývinové štádium jedinca chráneného živočícha. Preukaz sa nevystavuje na živočíchy, ktoré sú v krátkodobej rehabilitácii v chovnej stanici, rehabilitačnej stanici a zoologickej záhrade.

(3)

V prípade úhynu jedinca chráneného živočícha, ktorého si

a)

držiteľ chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický preparát, vyznačí sa dátum úhynu v preukaze, ktorý bude ďalej slúžiť na preukázanie pôvodu jedinca,

b)

držiteľ nechce ponechať ako dermoplastický preparát, originál preukazu sa odovzdá okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania posledného držiteľa.

(4)

V prípade straty alebo krádeže jedinca chráneného živočícha sa originál preukazu bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania posledného držiteľa.

§ 10

Kniha chovu

(1)

Pre každý druh chovaného živočícha sa vedie kniha chovu, z ktorej nemožno vyberať listy, vkladať do nej nové listy a v ktorej jednotlivé strany sú očíslované a opatrené odtlačkom pečiatky okresného úradu.

(2)

Evidencia jedincov chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu jedincov chránených druhov určených na iné účely.

(3)

Do knihy chovu sa zapisuje

a)

novonadobudnutý jedinec chráneného živočícha v deň jeho nadobudnutia,

b)

každá zmena v stave chovaných chránených živočíchov a ich vývinových štádií v deň zmeny s uvedením jej dátumu a počtu alebo hmotnosti,

c)

predaj, dar, výmena a zapožičanie v deň ich uskutočnenia s uvedením dátumu, počtu vyradených jedincov, registračného čísla nového držiteľa, mena a priezviska (názvu), trvalého pobytu (sídla, miesta podnikania) nového držiteľa,

d)

dátum a počet (hmotnosť) jedincov v deň úhynu,

e)

údaj o pôvode chráneného živočícha,

f)

iný údaj o chove.

(4)

Údajom o pôvode chráneného živočícha sa rozumie údaj o tom, či chránený živočích

a)

pochádza z voľnej prírody (W),

b)

je z prvej generácie narodený alebo vyliahnutý v zajatí (F),

c)

je odchovaný v zajatí (C),

d)

je zhabaným, prepadnutým alebo nájdeným živočíchom (I).

(5)

Prílohou knihy chovu sú doklady preukazujúce spôsob získania chránených živočíchov, najmä doklad o kúpe, zmluva o darovaní, zmluva o výmene, zmluva o pôžičke, rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny. Doklad musí obsahovať najmä určenie subjektu, od ktorého bol chránený živočích získaný (meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, sídlo a miesto podnikania právnickej osoby), počet získaných jedincov, ich pôvod a dátum ich získania.

(6)

Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzavrie k 1. januáru a do evidencie nového roka sa prenesie základná chovná skupina (počet/hmotnosť), pomer pohlaví, počet/hmotnosť všetkých vývinových štádií, nedospelých jedincov, počet preparovaných jedincov a pôvod držaných jedincov.

(7)

Kniha chovu sa predloží každoročne okresnému úradu najneskôr do konca januára na overenie a potvrdenie vedenia evidencie za predchádzajúci rok.

§ 11

Nezameniteľné označenie

(1)

Za nezameniteľné označenie živých jedincov chránených živočíchov uvedených v prílohe č. 6 sa považuje

a)

profil DNA, ktorý preukazuje identitu jedinca, rodičovstvo a dosiahnutú generáciu veľmi ohrozených a kriticky ohrozených vtákov a cicavcov uvedených v prílohe č. 4, ktoré sa využívajú na reprodukciu vrátane ich potomstva, ak sa na ne nevzťahuje povinnosť nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu,19a) a

1.

veľmi ohrozených a kriticky ohrozených pôvodných druhoch dravcov (Falconiformes) a sov (Strigiformes) okrem ich krátkodobej rehabilitácie v chovnej a rehabilitačnej stanici,

2.

veľmi ohrozených a kriticky ohrozených ostatných druhoch vtákov a cicavcov uvedených v prílohe č. 4, ak sa využívajú na reprodukciu,

3.

vtákov a cicavcov označených číslicou I v prílohe č. 2 časti B okrem kakarikiho červenočelého (Cyanoramphus novaezelandiae), ak sa využívajú na reprodukciu, a

b)

nedeliteľný, nesnímateľný krúžok umiestnený na nohe, ktorý sa nemôže sňať bez jeho poškodenia alebo poškodenia označeného živočícha; vzor krúžku je uvedený v prílohe č. 12,

c)

deliteľný plombovateľný krúžok umiestnený na nohe; vzor krúžku je uvedený v prílohe č. 12,

d)

injekčný transpondér (tzv. mikročip) pre elektronickú identifikáciu živých živočíchov určený okresným úradom, aplikovaný veterinárnym lekárom alebo inou špeciálne školenou osobou; trvalosť zavedenia transpondéru je potrebné skontrolovať najmenej sedem dní po označení; aplikáciu transpondéru spolu s identifikačným kódom písomne potvrdí veterinárny lekár alebo iná špeciálne školená osoba alebo

e)

iné vhodné nezameniteľné označenie určené okresným úradom, pokiaľ by podľa jeho stanoviska označenie podľa písmen b) až d) nebolo vhodné.

(2)

Nezameniteľné označenie sa nevykonáva na

a)

mláďatách cicavcov v období dojčenia, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav,

b)

vajciach vtákov a na ich mláďatách, ak ostávajú na hniezde alebo v starostlivosti rodičov, a to najdlhšie do troch mesiacov veku,

c)

vajciach plazov a na ich mláďatách, a to do troch mesiacov veku, ak ostávajú u pôvodného držiteľa.

§ 16

Podrobnosti o vývoze chránených rastlín a chránených živočíchov

Vývoz chránených rastlín a chránených živočíchov možno uskutočniť, ak

a)

chránený druh bol získaný podľa zákona, tejto vyhlášky, Bonnského dohovoru a Bernského dohovoru,

b)

vývozcom chránených rastlín z voľnej prírody je zariadenie uvedené v § 2, výskumné pracovisko alebo ten, kto plní úlohy vyplývajúce zo schváleného programu záchrany chráneného druhu,

c)

živý chránený živočích uvedený v prílohe č. 4 je chránený živočích odchovaný v zajatí; podmienka neplatí pre zariadenie uvedené v § 4 okrem zoologického kútika, výskumné pracovisko alebo pre toho, kto plní úlohy vyplývajúce zo schváleného programu záchrany chráneného druhu,

d)

živý chránený živočích uvedený v bode 1 prílohy č. 6 je nezameniteľne označený (§ 11),

e)

sa preprava jedincov chráneného druhu vykonáva cez vybrané colné priechody.20)

§ 17

Podrobnosti o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín

(1)

Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín vyjadruje ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií.

(2)

Spoločenské ohodnocovanie chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín sa uplatňuje najmä pri

a)

posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v ich poškodení, usmrtení, zničení alebo v inom nepovolenom nakladaní s nimi a pri vyčíslení takto vzniknutej škody,23)

b)

vypracúvaní znaleckých posudkov,24)

c)

rozhodovaní o rozsahu náhradnej výsadby,25)

d)

určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny.25)

§ 18

Spoločenská hodnota chránených rastlín

(1)

Spoločenská hodnota pôvodných druhov chránených rastlín je uvedená v prílohe č. 1.

(2)

Spoločenská hodnota cievnatých chránených rastlín, húb a makroskopických rias podľa prílohy č. 1 sa viaže na jedného jedinca a pri stromoch a kríkoch sa zvyšuje podľa výšky jedinca.

(3)

Spoločenská hodnota machorastov a lišajníkov podľa prílohy č. 1 sa viaže na 1 cm^2 plochy.

(4)

Spoločenská hodnota chránených rastlín a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohe č. 1 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa iba na jednej alebo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Za poškodenie chránených rastlín sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený zber, držba, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do biotopu.

(5)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohe č. 1, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

(6)

Spoločenská hodnota chránených rastlín uvedených v prílohe č. 3 časti A sa určuje znaleckým posudkom okrem pôvodných druhov chránených rastlín, ktorých spoločenská hodnota je uvedená v prílohe č. 1.

§ 19

Spoločenská hodnota chránených živočíchov

(1)

Spoločenská hodnota pôvodných druhov chránených živočíchov je uvedená v prílohe č. 4.

(2)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov a ich poškodených alebo zničených jedincov vrátane vývinových štádií sa zvýši až o 300 % spoločenskej hodnoty uvedenej v prílohe č. 4 v závislosti od stupňa ich ohrozenosti, stupňa ochrany územia, v ktorom sa vyskytujú, alebo ak ide o druhy vyskytujúce sa iba na jednej lokalite alebo viacerých izolovaných lokalitách v Slovenskej republike. Za poškodenie chránených živočíchov sa považujú aj rušivé zásahy do ich prirodzeného vývinu, najmä nepovolený odchyt, držba, premiestnenie, narušenie rozmnožovania a podmienok na rozmnožovanie, ako aj rušivé zásahy do biotopu.

(3)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je uvedený ako chránený druh v prílohe č. 4, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

(4)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov uvedených v prílohe č. 3 častiach B a C a v prílohe č. 5 sa určuje znaleckým posudkom okrem pôvodných druhov chránených živočíchov, ktorých spoločenská hodnota je uvedená v prílohe č. 4.

§ 20

Spoločenská hodnota drevín

(1)

Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 13. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín (napríklad poddruhy, kultivary) je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Pokiaľ taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu (rodu) podľa prílohy č. 13, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu (rodu).

(2)

Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Za strom sa považuje drevina s diferencovanou stonkou, v dolnej časti vytvárajúcou priamy nerozkonárený kmeň, ktorý v hornej časti prechádza do rozkonárenej koruny.

(3)

Stromy vytvárajúce viackmeň vo výške do 100 cm nad zemou sa pre výpočet spoločenskej hodnoty drevín posudzujú ako individuálne jedince. Stromy rozvetvujúce sa vo výške nad 100 cm nad zemou sa posudzujú ako jeden jedinec a meranie obvodu kmeňa sa vykonáva tesne pod miestom rozvetvenia alebo v mernej výške 130 cm nad zemou.

(4)

V prípade, že nie je možné vykonať priame meranie vo výške 130 cm nad zemou, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 14.

(5)

Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov, pri ktorej viac ako 50 % jednotlivých krov sa vzájomne korunami dotýkajú alebo spon medzi jednotlivými krami je menší ako 2 m.

(6)

Veľkosť lian sa zisťuje meraním obvodu kmienka vo výške 100 cm nad zemou a meraním jeho výšky (dĺžky). Za lianu sa považuje drevina zakoreňujúca v zemi s nepevnou stonkou pridržiavajúcou sa na opore opieraním, prichytávaním, ovíjaním alebo iným spôsobom.

(7)

Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného vekového štádia. Výška sa stanoví ako priemerná biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných podmienkach v období stredného vekového štádia.

(8)

Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty sa za obvod vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.

(9)

Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného priemetu koruny krov, krovitých porastov a lian a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov 7 a 8, sa určuje na základe preukázateľných dôkazov26) o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.

§ 21

Prirážkový index

(1)

Spoločenská hodnota drevín určená podľa § 20sa upravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 15.

(2)

Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v prílohe č. 13 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 15.

§ 22

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

vyhláška Povereníctva školstva a kultúry č. 211/1958 Ú. v., ktorou sa určujú chránené druhy rastlín a podmienky ich ochrany,

2.

vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 125/1965 Zb. o ochrane voľne žijúcich živočíchov v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 156/1992 Zb.,

3.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 192/1993 Z. z. o spoločenskom ohodnotení vybraných častí prírody.

§ 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 1999 okrem § 5 až11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 1999.

László Miklós v. r.