Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 22. septembra 2000

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Podľa tohto zákona sa rozumie

a)

vnútrozemskou plavbou prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou,

b)

vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len „vodná cesta“) vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,

c)

prístaviskom miesto, ktoré slúži na vykonávanie činnosti súvisiacej s prevádzkou plavidiel,

d)

prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch,

e)

plavidlom loď vnútrozemskej plavby, rekreačné plavidlo, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie,

f)

rekreačným plavidlom plavidlo bez ohľadu na spôsob pohonu, s dĺžkou lodného telesa od 2,5 m do 24 m, určené na športové a oddychové účely,

g)

malým plavidlom plavidlo s dĺžkou do 20 m; za malé plavidlo sa nepovažuje plavidlo určené na prepravu viac ako dvanástich cestujúcich a prievozná loď,

h)

prievoznou loďou plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu,

i)

plávajúcim strojom plavidlo vybavené mechanickým zariadením, určené na práce na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica,

j)

plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, ubytovací čln.

§ 3

Vodné cesty a ich správa

(1)

Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodného toku.1) Prevádzkovateľom vodnej cesty na inej vodnej ploche je správca inej vodnej plochy.

(2)

Prevádzkovateľ vodnej cesty je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Zodpovedá za riadne vytýčenie plavebnej dráhy, ktoré vykonáva podľa pokynov Štátnej plavebnej správy.

(3)

Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

§ 4

Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

(1)

Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.

(2)

Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.

(3)

Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.

(4)

Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Štátnej plavebnej správy (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Štátna plavebná správa uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).

(5)

Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.

(6)

Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.

(7)

Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len so súhlasom Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť.

§ 5

Prevádzka a používanie prístavov

(1)

Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

(2)

Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.

(3)

Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).

(4)

Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným okresným úradom a dotknutými obcami. O vymedzení územia verejných prístavov informuje prevádzkovateľov vodnej dopravy Štátna plavebná správa.

(5)

Pozemky v území verejných prístavov môžu byť len vo vlastníctve štátu. Na prenechanie takého pozemku jeho správcom do nájmu sa vzťahujú osobitné predpisy.2) Stavby na prenajatých pozemkoch verejných prístavov možno uskutočňovať len so súhlasom ministerstva.

(6)

Začatie alebo zastavenie prevádzky verejného prístavu zverejní jeho prevádzkovateľ v publikačnom prostriedku, ktorý vydáva ministerstvo.

(7)

Užívatelia verejných prístavov sú povinní spravovať sa pokynmi, výzvami a príkazmi Štátnej plavebnej správy.

(8)

Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.

(9)

Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené

a)

plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky a plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,

b)

plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave, ako je prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,

c)

záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,

d)

plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.

(10)

V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu.

(11)

Prevádzkovateľ plavidla (§ 23 ods. 1), ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy a za podmienok v ňom určených. K plavidlám, ktoré prepravujú nebezpečný tovar, nemožno pristávať. Plavidlo, ktoré má v tlačnej zostave alebo vlečnej zostave plavidlo prepravujúce nebezpečný tovar, sa ihneď po pristátí musí od neho vzdialiť.

(12)

Vo verejnom prístave nemožno

a)

bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky, ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy, a iným spôsobom narúšať pokoj,

b)

akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnené na brehu,

c)

používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí,

d)

kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,

e)

odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,

f)

chytať ryby.

(13)

Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

(14)

Používanie verejných prístavov plavidlami podlieha úhrade. Úhradu za používanie verejného prístavu určuje a vyberá Štátna plavebná správa. Podrobnosti o používaní verejných prístavov a o vyberaní úhrady za používanie verejných prístavov plavidlami a určenie jej výšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(15)

Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.

(16)

Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.

(17)

Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho prevádzkovateľa.

§ 6

Povinnosti prevádzkovateľa verejného prístavu

(1)

Prevádzkovateľom verejného prístavu je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zabezpečuje alebo vykonáva prevádzku verejného prístavu vo vlastnom mene.

(2)

Prevádzkovateľ verejného prístavu v záujme dodržiavania podmienok bezpečnosti práce, plynulej a hospodárnej prevádzky je oprávnený vydávať pokyny pre užívateľov tohto prístavu.

(3)

Prevádzkovateľ verejného prístavu je počas jeho výstavby a prevádzky povinný plniť požiadavky protipovodňovej ochrany, ktoré určí prevádzkovateľ vodnej cesty.

(4)

Prevádzkovateľ verejného prístavu je povinný vyznačiť vodnú časť prístavu plavebnými znakmi podľa pokynov Štátnej plavebnej správy vrátane plavebných hĺbok. Vytvára podmienky na manipuláciu s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy,3) ktorými sú kontajnery, vymeniteľné nadstavby a iné prepravné jednotky.

(5)

Prevádzkovateľ verejného prístavu môže v prístave zriadiť vrakovisko plavidiel len so súhlasom Štátnej plavebnej správy a splnením podmienok určených vodohospodárskym orgánom, orgánom ochrany životného prostredia a orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na neverejný prístav.

(6)

Podrobnosti o používaní verejných prístavov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 7

Vodná doprava

(1)

Vodnou dopravou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa zabezpečuje preprava osôb a tovaru plavidlami na vodnej ceste.

(2)

Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.

(3)

Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.4) Osobná lodná doprava môže byť príležitostná alebo pravidelná.

(4)

Vodná doprava uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona sa s výnimkou § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.

(5)

Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže podnikateľ 5) na základe licencie, ktorú udeľuje ministerstvo (ďalej len „dopravca“).

(6)

Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná.

§ 8

Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný a) vykonávať verejnú vodnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len „prepravný poriadok“), b) vhodným spôsobom zverejniť začatie a skončenie vykonávania verejnej vodnej dopravy, prepravné podmienky a druh poskytovaných služieb, c) zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie plavidiel potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu a kotvenie plavidiel a na starostlivosť o posádky plavidiel, o cestujúcich a o tovar, d) vytvárať podmienky na prepravu nákladových jednotiek kombinovanej dopravy, e) poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla a činnosťou posádky plavidla cestujúcim, odosielateľom, príjemcom a tretím osobám (§ 27).

§ 9

Osobitné povinnosti dopravcu

(1)

Dopravca je povinný

a)

vykonávať prepravu cestujúcich a tovaru s odbornou starostlivosťou a dbať o bezpečnosť a poriadok vo svojich zariadeniach a na plavidle,

b)

vytvárať podmienky na prepravu detí, telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb, príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat.6)

(2)

Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.

(3)

Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z dôvodu nedostatku miesta na plavidle, musí pre cestujúceho zabezpečiť po dohode s ním inú náhradnú dopravu a poskytnúť cestujúcemu primerané odškodnenie.

(4)

Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z meteorologických, hydrologických, technických alebo iných príčin, je povinný náležite informovať cestujúceho o odložení, zrušení alebo predčasnom skončení plavby a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov, ktoré tým vznikli cestujúcemu, vrátane vrátenia cestovného.

(5)

Ak v prípadoch podľa odsekov 3 a 4 dopravca zabezpečí náhradnú dopravu iným dopravným prostriedkom ako plavidlom, má cestujúci nárok na vrátenie rozdielu cestovného.

§ 10

Povinnosti cestujúceho

Cestujúci je povinný

a)

správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a riadnu prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval zariadenia plavidla slúžiace cestujúcim, neznečisťoval plavidlo, životné prostredie a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a členov posádky plavidla,

b)

poslúchnuť pokyny a príkazy členov posádky plavidla alebo dispečera dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla,

c)

nastupovať na plavidlo a vystupovať z plavidla len v prístavoch, len keď plavidlo stojí a určený člen posádky plavidla dá na výstup pokyn; vystupovať z plavidla mimo prístavu možno v odôvodnených prípadoch len na pokyn člena posádky plavidla, ktorý sa postará o bezpečnosť cestujúceho,

d)

zaplatiť cestovné,

e)

zachovávať opatrnosť, starať sa o vlastnú bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť prevádzku plavidla a bezpečnosť osôb a tovaru,

f)

dodržiavať dopravcom určené prepravné podmienky a zdržiavať sa len v priestoroch vyhradených pre cestujúcich.

§ 11

Prepravný poriadok

(1)

Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä

a)

podrobnosti zmluvy o preprave osôb a batožiny a zmluvy o preprave tovaru,7)

b)

rozsah prepravnej povinnosti,

c)

požiadavky na odosielateľov tovaru.

(2)

Dopravca, ktorý vykonáva osobnú a nákladnú verejnú vodnú dopravu, vydá prepravný poriadok osobitne pre každú z nich.

(3)

Prepravný poriadok sa vyhotovuje podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh verejnej vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 12

Licencia

(1)

Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) možno udeliť

a)

právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní (§ 13) a aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý (§ 14),

b)

fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu,8) ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca,

c)

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak hlavným predmetom činnosti žiadateľa je preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20).

(2)

Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená.

§ 13

Bezúhonnosť

(1)