Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 5. októbra 2000

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje postavenie sudcov, ich práva a povinnosti, vznik a zánik funkcie sudcu, disciplinárnu zodpovednosť sudcov, platové pomery sudcov a ich nároky po skončení výkonu sudcovskej funkcie. Upravuje aj postavenie prísediacich z radov občanov (ďalej len „prísediaci“).

§ 2

(1)

Sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.

(2)

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

(3)

Sudca je pri výkone svojej funkcie viazaný len

a)

Ústavou Slovenskej republiky a zákonom,

b)

medzinárodnou zmluvou, ak tak ustanovuje Ústava Slovenskej republiky alebo zákon,

c)

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi1) je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

§ 3

(1)

Sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť len sudca.

(2)

Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.

§ 4

(1)

Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti.

(2)

Štát zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením.

PRVÁ HLAVA

POSTAVENIE SUDCU

Prvý diel

Predpoklady na voľbu sudcu a voľba sudcu

§ 5

Predpoklady na voľbu sudcu

(1)

Za sudcu môže byť zvolený občan, ktorý

a)

v deň zvolenia dosiahol vek aspoň 30 rokov,

b)

získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný2) alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,3)

c)

má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,4)

d)

je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,

e)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f)

zložil odbornú justičnú skúšku,

g)

úspešne absolvoval výberové konanie.

(2)

Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj advokátska skúška, prokurátorská skúška, notárska skúška a odborná skúška komerčného právnika. So súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky môže minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky u toho, kto je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva a najmenej 20 rokov je činný v právnickom povolaní.

(3)

Predpoklady na voľbu sudcu uvedené v odseku 1 písm. c) až e) a podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky musí sudca súčasne spĺňať po celý čas trvania funkcie sudcu.

(4)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov5) nie starším ako tri mesiace.

§ 6

Sudcu volí Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na štyri roky. Po uplynutí tohto volebného obdobia ho národná rada volí na návrh vlády za sudcu bez časového obmedzenia.

§ 7

Vláda podá národnej rade návrh na voľbu sudcu na štyri roky, len ak ide o osobu, ktorá spĺňa predpoklady uvedené v § 5 ods. 1 a 2 a súhlasí so svojím zvolením za sudcu a s pridelením na vopred určený súd.

§ 8

(1)

Sudca zvolený na štyri roky podá, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, najneskôr 150 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu písomné vyhlásenie, že súhlasí s voľbou za sudcu bez časového obmedzenia. Vyhlásenie podá predsedovi súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudcu. Ak sudca také vyhlásenie bez závažných dôvodov nepodá, platí, že o voľbu za sudcu bez časového obmedzenia sa neuchádza. Jeho funkcia zanikne uplynutím štyroch rokov odo dňa zloženia sudcovského sľubu.

(2)

Predseda súdu vypracuje po podaní vyhlásenia sudcu návrh hodnotenia sudcu za celé obdobie výkonu funkcie sudcu. Sudca má právo o návrhu hodnotenia sa vyjadriť a žiadať jeho doplnenie alebo spresnenie.

(3)

Návrh hodnotenia sudcu spolu s vyjadrením sudcu predloží predseda okresného súdu predsedovi krajského súdu. Predseda krajského súdu zabezpečí prerokovanie návrhu hodnotenia, a to aj záporného návrhu predsedu súdu, v sudcovskej rade za prítomnosti sudcu.

(4)

Predsedovia súdov vyššieho stupňa zabezpečia predloženie a prerokovanie návrhov hodnotenia sudcov a vyjadrenia o nich, ak ide o sudcov vyšších súdov.

(5)

Príslušná sudcovská rada spolupracuje pri hodnotení sudcu tak, že po vypočutí hodnotiteľa a sudcu návrh hodnotenia sudcu schváli, zmení alebo doplní. S konečným hodnotením musí byť sudca oboznámený.

(6)

Najneskôr 120 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu predložia predsedovia súdov vyšších stupňov návrh spolu s hodnotením sudcu Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(7)

Minister predloží návrh vláde spolu s hodnotením sudcu najneskôr 90 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov od zloženia sudcovského sľubu aj so svojím stanoviskom k voľbe sudcu.

(8)

Vláda predloží národnej rade svoj návrh najneskôr 60 dní pred uplynutím lehoty štyroch rokov odo dňa zloženia sudcovského sľubu. K návrhu sa pripojí aj hodnotenie sudcu.

(9)

Ak je návrh vlády na zvolenie sudcu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia záporný, so stanoviskom vlády a s dôvodmi oboznámi minister sudcu. Sudca má právo, aby k takému návrhu bolo pripojené jeho písomné vyjadrenie.

§ 9

(1)

Národná rada si môže vyžiadať stanovisko Rady sudcov Slovenskej republiky k predloženému návrhu na voľbu sudcu bez časového obmedzenia. Ak je návrh vlády na zvolenie sudcu do funkcie sudcu bez časového obmedzenia záporný, stanovisko Rady sudcov Slovenskej republiky si vyžiada vždy.

(2)

Národná rada volí sudcov bez časového obmedzenia s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po uplynutí štvorročného volebného obdobia. Ak národná rada nezvolí sudcu bez časového obmedzenia, funkcia sudcu zaniká.

(3)

Ak bol sudca už raz ustanovený alebo zvolený do funkcie sudcu bez časového obmedzenia a funkcie sa vzdal podľa § 19, funkcia mu zanikla podľa § 11 ods. 3, alebo bol z funkcie sudcu odvolaný podľa § 18 ods. 2 písm. a), nová voľba do funkcie sudcu bez časového obmedzenia je pri splnení podmienok uvedených v § 7.

§ 10

(1)

Po svojom zvolení skladá sudca tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi a svoju funkciu budem vykonávať nezávisle, nestranne a spravodlivo.“.

(2)

Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok zánik funkcie.

(3)

Zloženie sľubu sudca neopakuje, ak bol zvolený znova. To neplatí, ak ide o prípad uvedený v § 9 ods. 3.

(4)

Sudca skladá sľub do rúk predsedu národnej rady a potvrdzuje ho svojím podpisom.

(5)

Dňom zloženia sľubu sa sudca ujíma funkcie.

Druhý diel

Pridelenie, dočasné pridelenie a preloženie sudcu

§ 11

Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd

(1)

Sudcu prideľuje na výkon funkcie na určitý súd, ak ďalej nie je ustanovené inak, minister na základe jeho predchádzajúceho súhlasu s voľbou za sudcu a s pridelením na určitý súd.

(2)

Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) prideľuje sudcu na základe jeho predchádzajúceho súhlasu minister so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky. Na najvyšší súd môže byť pridelený len sudca, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.

(3)

Ak sudca odvolá svoj súhlas s pridelením na určitý súd, funkcia sudcu zaniká, ak nemožno sudcu pri zohľadnení jeho oprávnených záujmov prideliť s jeho súhlasom na iný súd.

(4)

Pridelenie sudcu na výkon funkcie na určitý súd sa uskutoční dňom voľby.

§ 12

(1)

Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené s výnimkou výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.

(2)

Sudcu zvoleného bez časového obmedzenia možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na využitie skúseností

a)

na ústredný orgán štátnej správy súdov alebo na inštitúciu, ktorá zabezpečuje vzdelávanie sudcov,

b)

ako súdneho poradcu6) na Ústavný súd Slovenskej republiky,

c)

do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a na Úrad vlády Slovenskej republiky.

(3)

Sudcu možno s jeho súhlasom dočasne prideliť na súd vyššieho stupňa alebo na ústredný orgán štátnej správy súdov aj na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie. Počas dočasného pridelenia na vyšší súd môže vykonávať funkciu sudcu len na tomto súde.

(4)

Sudca počas dočasného pridelenia podľa odseku 2 písm. a) a c) a odseku 3 nemôže vykonávať funkciu sudcu; to neplatí, ak ide o pridelenie na súd vyššieho stupňa. Dočasné pridelenie sudcu podľa odsekov 2 a 3 sa však považuje za výkon funkcie sudcu.

(5)

Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať jeden rok v období troch rokov s výnimkou prípadu uvedeného v odseku 2 písm. a). Dočasné pridelenie podľa odseku 3 nesmie presahovať tri mesiace v období piatich rokov.

§ 13

(1)

O dočasnom pridelení rozhoduje

a)

minister, ak nie je ustanovené inak,

b)

predseda najvyššieho súdu po dohode s ministrom, ak ide o dočasné pridelenie sudcu najvyššieho súdu alebo ak ide o dočasné pridelenie sudcu na najvyšší súd,

c)

predseda krajského súdu, ak ide o dočasné pridelenie sudcu v rámci obvodu príslušného krajského súdu.

(2)

Pred rozhodnutím o dočasnom pridelení si vyžiadajú stanoviská príslušných sudcovských rád.

§ 14

Preloženie sudcu na iný súd

(1)

Minister môže preložiť sudcu na iný súd toho istého stupňa alebo na súd vyššieho stupňa len s jeho súhlasom.

(2)

Preložiť sudcu na najvyšší súd možno len so súhlasom Rady sudcov Slovenskej republiky.7) Na najvyšší súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.

(3)

Na súd vyššieho stupňa sa sudca prekladá na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov schválenými Radou sudcov Slovenskej republiky.

(4)

Na súd nižšieho stupňa môže minister preložiť sudcu len na jeho žiadosť. Ak však ide o preloženie sudcu najvyššieho súdu na iný súd, na jeho preloženie je potrebné aj vyjadrenie Rady sudcov Slovenskej republiky.

(5)

Bez súhlasu alebo bez žiadosti možno sudcu preložiť na iný súd toho istého stupňa alebo na nižší súd len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.

Tretí diel

Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a odvolanie z nej

§ 15

Ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie

(1)

Do funkcie predsedu senátu vymenuje sudcu predseda príslušného súdu zo sudcov tohto súdu na základe výsledkov výberového konania a po predchádzajúcom vyjadrení sudcovskej rady; na vymenovanie predsedu senátu najvyššieho súdu je potrebné aj vyjadrenie príslušného kolégia.

(2)

Predsedu kolégia volia sudcovia príslušného kolégia tajným hlasovaním na päť rokov spomedzi predsedov senátov príslušného kolégia. Návrh môžu podať členovia kolégia a predseda súdu, ktorý návrhy predloží príslušnému kolégiu.

(3)

Sudca okresného súdu je predsedom senátu okresného súdu odo dňa pridelenia alebo preloženia na okresný súd; ustanovenie odseku 1 sa na neho nevzťahuje.

(4)

Predseda kolégia a predseda senátu nie sú predstaviteľmi správy súdov.

§ 16

Odvolanie a uvoľnenie z vyššej sudcovskej funkcie a jej zánik

(1)

Predsedu senátu možno z funkcie odvolať na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.

(2)

Na návrh predsedu súdu alebo na návrh najmenej piatich členov kolégia rozhoduje o odvolaní predsedu kolégia kolégium tajným hlasovaním.

(3)

Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie predsedu senátu okrem predsedu senátu okresného súdu alebo predsedu kolégia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď požiadal o uvoľnenie z funkcie. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu.

(4)

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol vymenovaný podľa § 15 ods. 2, právo vykonávať túto funkciu zaniká.

(5)

Funkcia predsedu senátu zaniká preložením predsedu senátu na súd vyššieho stupňa.

Štvrtý diel

Zánik funkcie sudcu

§ 17

Dôvody zániku funkcie sudcu

Funkcia sudcu zaniká

a)

odvolaním z funkcie (§ 18),

b)

vzdaním sa funkcie (§ 19),

c)

pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony (§ 20 ods. 1),

d)

stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),

e)

zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky (§ 20 ods. 2),

f)

neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu (§ 23 ods. 1),

g)

odvolaním súhlasu s pridelením na určitý súd (§ 11 ods. 3),

h)

nezložením sľubu alebo zložením sľubu s výhradou (§ 10 ods. 2),

i)

vypovedaním sľubu (§ 151 ods. 4),

j)

nezvolením za sudcu bez časového obmedzenia (§ 9 ods. 2),

k)

nepodaním písomného vyhlásenia (§ 8 ods. 1),

l)

smrťou.

§ 18

Odvolanie z funkcie sudcu

(1)

Národná rada sudcu odvolá

a)

na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin,

b)

na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie.

(2)

Národná rada môže sudcu odvolať, ak

a)

jeho zdravotný stav mu dlhodobo nedovoľuje, najmenej však počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,

b)

dosiahol vek 65 rokov.

(3)

Návrh na odvolanie z funkcie sudcu podáva minister, u sudcov najvyššieho súdu predseda najvyššieho súdu. Národná rada odvolá sudcu podľa odseku 1 aj bez návrhu. O podanom návrhu podľa odseku 2 sa vyjadrí Rada sudcov Slovenskej republiky.

(4)

Pred rozhodnutím o odvolaní z funkcie sudcu podľa odsekov 1 a 2 si národná rada vyžiada stanovisko disciplinárneho súdu.

(5)

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o odvolaní, funkcia sudcu zaniká.

§ 19

Vzdanie sa funkcie sudcu

Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením. Funkcia sudcu zaniká uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené národnej rade.

§ 20

Iné dôvody zániku funkcie

(1)

Funkcia sudcu zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, a smrťou sudcu.

(2)

Funkcia sudcu zaniká aj dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo zmenou trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky.

§ 21

Nároky súvisiace so skončením výkonu funkcie sudcu

(1)

Ak bol sudca odvolaný z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2 písm. a) alebo sa z týchto dôvodov vzdal funkcie sudcu, patrí mu za päť mesiacov od skončenia výkonu funkcie plat vo výške posledného základného platu. To neplatí, ak sudcovi patrí odchodné podľa odseku 2.

(2)

Pri skončení výkonu funkcie sudcu po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí sudcovi odchodné vo výške základného platu, ak funkciu sudcu vykonával najmenej päť rokov. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu do dosiahnutia 20 rokov výkonu funkcie sudcu o 20 % základného platu sudcu a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu až do dosiahnutia 24 rokov výkonu funkcie sudcu o 50 % základného platu sudcu. Za 25. rok a za každý ďalší skončený rok výkonu funkcie sudcu sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu sudcu.

(3)

Odchodné sa vypláca najneskôr v deň splatnosti posledného platu sudcu. Odchodné sa kráti o sumu, ktorá zodpovedá nároku pri skoršom skončení výkonu funkcie sudcu, ak bolo odchodné vyplatené.

(4)