Úplné znenie zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

(3)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na- mieste podať proti obvinenému obžalobu.

(4)

Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajný orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním zakladajúcim trestný čin.

§ 279

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

a)

trestnosť činu zanikla,

b)

na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo, alebo

c)

obvinený zomrel.

§ 280

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu urobiť i po smrti obvineného.

(4)

Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.

§ 281

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať o obžalobe.

(2)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti krajského súdu.

§ 282

(1)

Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy na preverenie jeho dôvodnosti treba niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán. Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy.

(2)

V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade uznesenia senátu použiť i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však pred povolením obnovy len vtedy, keď to navrhne prokurátor, podávajúc návrh na obnovu v neprospech obvineného, a ak to považuje súd za nevyhnutné vzhľadom na povahu nových skutočností a dôkazov, ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3)

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon trestu právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

§ 283

Súd návrh na povolenie obnovy zamietne, ak

a)

bol podaný neoprávnenou osobou,

b)

smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova nie je prípustná,

c)

je obnova vylúčená podľa § 279, alebo

d)

nezistí dôvody obnovy podľa § 278.

§ 284

(1)

Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie, ak to považuje za potrebné pre objasnenie veci. Krajský súd, ktorý podľa § 281 ods. 3 povolil obnovu konania, v ktorom v prvom stupni rozhodol okresný súd, vráti vec vždy prokurátorovi. Ustanovenie § 191 platí i tu.

(3)

Ak súd povolí obnovu iba vo výroku o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, odkáže poškodeného pri zrušení tohto výroku na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 285

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.

§ 286

(1)

O návrhu na povolenie obnovy rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 283 písm. a) až c) môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 283 písm. d) môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 287

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

§ 288

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 284 ods. 2).

(3)

Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.

§ 289

Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku,

c)

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.

DEVÄTNÁSTA HLAVA

OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA

§ 290

Všeobecné ustanovenie

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto hlavy všeobecné predpisy.

Prvý oddiel

Konanie proti mladistvým

§ 291

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu.

§ 292

Zistenie pomerov mladistvého

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 293

Väzba mladistvého

Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.

§ 294

Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 295

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v obvode ktorého mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

§ 296

Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom konaní ustanovenia tohto oddielu.

§ 297

(1)

Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

(2)

O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému

a)

súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,

b)

predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol k nemu vyjadriť,

c)

zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.

§ 298

Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

(2)

Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou o mládež odpis tohto uznesenia.

§ 299

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne.

(2)

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako mladistvému.

§ 300

Uloženie ochrannej výchovy

(1)

Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 301

Spoločné ustanovenia

(1)

V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa tak vyšetrovanie, ako i rozhodovanie zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2)

Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

a)

v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

b)

ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.

(3)

Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa nepoužijú

a)

v odbore vojenského súdnictva,

b)

vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.

Druhý oddiel

Konanie proti ušlému

§ 302

(1)

Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

(2)

Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.

§ 303

zrušený

§ 304

Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 305

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora, ktorý môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.

§ 306

(1)

Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

Tretí oddiel

Podmienečné zastavenie trestného stíhania

§ 307

(1)

V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže so súhlasom obvineného súd a v prípravnom konaní po skončení vyšetrovania prokurátor podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

a)

sa obvinený k trestnému činu priznal a

b)

nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu, alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu,

a vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno dôvodne takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

(2)

V rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí skúšobná doba na šesť mesiacov až dva roky. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou tohto rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

(3)

Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o spôsobe náhrady škody, sa v rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.

(4)

Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

(5)

Proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak o podmienečnom zastavení trestného stíhania rozhodne súd, má také právo aj prokurátor.

(6)

Podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť.

§ 308

(1)

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam, rozhodne orgán, ktorý trestné stíhanie v prvom stupni podmienečne zastavil, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to prípadne aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.

(2)

Ak do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3)

Právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania [§ 11 ods. 1 písm. f)].

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak také rozhodnutie urobí súd, má toto právo aj prokurátor.

§ 309 až 314

zrušené

Štvrtý oddiel

Konanie pred samosudcom

§ 314a

(1)

Samosudca vykonáva konanie o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

§ 314b

(1)

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

(2)

Neverejné zasadnutie samosudca nevykonáva.

§ 314c

(1)

Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v § 181 ods. 1 a § 186. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca

a)

urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 písm. a) až d),

b)

môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2, alebo

c)

vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak v prípravnom konaní neboli objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine,

d)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 307.

(2)

Ustanovenia § 189 až 191 sa použijú aj na konanie pred samosudcom.

(3)

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní obžaloby vždy tiež o ďalšom trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné pojednávanie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. d) môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 314d

(1)

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1, nariadi hlavné pojednávanie.

(2)

Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo vyhlásenie o tom, že sa vzdávajú odvolania, urobili v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

§ 314e

(1)

Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný zadováženými dôkazmi.

(2)

Trestným rozkazom možno uložiť

a)

trest odňatia slobody do jedného roka,

b)

trest zákazu činnosti do piatich rokov,

c)

peňažný trest,

d)

trest prepadnutia veci.

(3)

Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia slobody presahovať jeden rok.

(4)

Trestný rozkaz nemožno vydať

a)

v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku,

b)

v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c)

ak sa má rozhodnúť o ochrannom opatrení,

d)

ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.

(5)

Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

§ 314f

(1)

Trestný rozkaz obsahuje

a)

označenie súdu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b)

dátum a miesto vydania trestného rozkazu,

c)

označenie obvineného (§ 120 ods. 2),

d)

výrok o vine (§ 120 ods. 3), o uloženom treste (§ 122 ods. 1),

e)

výrok o priznaní náhrady škody (§ 228 a § 229 ods. 1 a 2), ak sa nárok na jej náhradu riadne uplatnil (§ 43 ods. 2),

f)

poučenie o práve podať odpor.

(2)

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk (§ 63 ods. 1 a 3). Ak má obvinený obhajcu, doručí sa trestný rozkaz aj obhajcovi.

§ 314g

Odpor proti trestnému rozkazu

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného s výnimkou prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 61.

(2)

Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach.

(3)

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.

(4)

Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 163a, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až do doby, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.

(5)

Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu do doby, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.

(6)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým súd začne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.

(7)

Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(8)

Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak

a)

odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b)

odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

(9)

Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší.

§ 314h

Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa použijú primerane ustanovenia § 131 a 133.

DVADSIATA HLAVA

VYKONÁVACIE KONANIE

§ 315

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje predseda senátu.

(2)

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Prvý oddiel

§ 316 až 319

zrušené

Druhý oddiel

Výkon trestu odňatia slobody

§ 320

Všeobecné ustanovenia

(1)

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

(2)

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3)

Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu (§ 39a a 81 Tr. zák.), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

§ 321

Nariadenie výkonu trestu

(1)

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu ihneď nariadi výkon tohto trestu a zároveň nariadi, aby bol odsúdený do výkonu trestu dodaný, ak

a)

je vo väzbe,

b)

bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, alebo

c)

je obava, že ujde.

V ostatných prípadoch, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému nápravnovýchovnému ústavu nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil.

(2)

Predseda senátu môže odsúdenému na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c). Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3)

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak nie je známe miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 69 ods. 3. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno na jeho dodanie do výkonu trestu použiť ustanovenie § 83c ods. 2.

§ 322

(1)

Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného. Spolu so žiadosťou o odklad výkonu trestu odňatia slobody je odsúdený povinný predložiť lekársku správu o svojom zdravotnom stave nie staršiu ako 30 dní; inak sa o žiadosti nekoná.

(2)

Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene a na matke novonarodeného dieťaťa predseda senátu odloží na dobu jedného roka po pôrode.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť nie je prípustná, ak odsúdený opakovane podal žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody z tých istých zdravotných dôvodov, pre ktoré už bola žiadosť právoplatne zamietnutá.

§ 323

(1)

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.

(2)

Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.

(3)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu odklad odvolá.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže prokurátor podať sťažnosť.

§ 324

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného alebo i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(2)

Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 325

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou, môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu vždy preruší výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu prerušenie výkonu trestu odvolá.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 326

zrušený

§ 327

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený, rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.

(2)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 328

Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ktorý sa vykonáva alebo sa má vykonávať v nápravnovýchovnom ústave, ak je odsúdený povolaný na výkon vojenskej základnej služby.

(2)

Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 329

(1)

Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov zaručilo za nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku záujmovému združeniu, ktoré záruku prevzalo, a požiada ho o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň, aby v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených súdom alebo z iných príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Záujmové združenie občanov činné na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu trestu bol povolený bez jeho záruky.

(3)

Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o pomoc záujmových združení občanov.

§ 330

(1)

O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne súd o tom, či sa v dôsledku odvolania záruky záujmovým združením občanov nariadi výkon podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti, ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby u mladistvého v prípade § 82 ods. 2 Tr. zák.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie záujmového združenia občanov.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.

§ 331

(1)

O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť odsúdeného alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.

(2)

Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj záujmové združenie občanov uvedené v § 4 ods. 1, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu môže požiadať riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, aby mu oznámil stav prevýchovy odsúdeného.

(3)

Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ nápravnovýchovného ústavu alebo náčelník vojenského nápravného útvaru, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

(4)

Na dožiadanie záujmového združenia občanov o spolupôsobenie pri výchove podmienečne prepusteného sa použije primerane ustanovenie § 329.

§ 332

(1)

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie pri odvolaní záruky záujmovým združením občanov, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie záujmového združenia občanov.

§ 333

(1)

Rozhodnutie podľa § 331 robí okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, rozhodnutie podľa § 332 súd, ktorý odsúdeného z trestu podmienečne prepustil. O návrhu podľa § 331 rozhodne súd do 60 dní od jeho doručenia.

(2)

Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 331 ods. 3.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa § 331 ods. 3 je prípustná sťažnosť proti výroku o stanovení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 334

Započítanie väzby a trestu

(1)

O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(3)

O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody na účely liečebnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 335

zrušený

Tretí oddiel

§ 336 až 340

zrušené

Štvrtý oddiel

Výkon niektorých ďalších trestov

§ 341

Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní, a upozorni ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.

§ 342

(1)

Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a)

odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo

b)

povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržiava odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo splátok odvolať.

§ 343

(1)

Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí

a)

do pätnástich dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,

b)

do pätnástich dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo povolené splácanie bolo odvolané, alebo

c)

do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.

(2)

Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.

§ 344

(1)

Súd upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Ak peňažný trest nebol zaplatený, ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo § 342 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 345

Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho časti, vykonateľným, pošle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku, odpis rozsudku bez odôvodnenia na vykonanie tohto trestu.

§ 346

(1)

Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na určité prostriedky alebo veci vzťahuje vzhľadom na to, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh príslušného orgánu, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku.

(4)

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 347

(1)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.

(2)

Proti rozhodnutiu a zaistení je prípustná sťažnosť.

§ 348

(1)

Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2)

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh príslušného orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(3)

Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.

(4)

Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

(5)

Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 349

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.

§ 350

Výkon trestu zákazu činnosti

(1)

Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti, o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia § 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).

§ 350a

Výkon trestu zákazu pobytu

(1)

O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obecný úrad a policajný orgán, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obecný úrad a policajný orgán, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

(2)

Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.

(3)

Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

(4)

Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5)

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.

(6)

Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 350b

Výkon trestu vyhostenia

Postup pri výkone trestu vyhostenia upraví všeobecne záväzný právny predpis.

Piaty oddiel

Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy

§ 351

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

(2)

Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie do liečebného ústavu.

(4)

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia.

§ 351a

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 352

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 353

Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie

O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 354

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má výkon začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

§ 355

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356a

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.

(2)

Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo výchovného zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 357

Predĺženie ochrannej výchovy

(1)

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia alebo i bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcov tohto zariadenia.

(3)

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 358

Dozor prokurátora

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

Šiesty oddiel

Výkon niektorých iných rozhodnutí

§ 359

Upustenie od potrestania v dôsledku záruky

Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.

§ 360

Výkon väzby

Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.

§ 361

Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve policajný orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

(2)

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

§ 362

zrušený

DVADSIATA PRVÁ HLAVA

ZAHLADENIE ODSÚDENIA

§ 363

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 Tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

§ 364

(1)

O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.

(2)

Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl, rozhoduje o zahladení odsúdenia predseda senátu vojenského obvodového súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.

(3)

O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 365

(1)

Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.

(2)

Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znova podať až po uplynutí jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez vyšetrenia.

DVADSIATA DRUHÁ HLAVA

UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE

§ 366

Udelenie milosti

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

§ 367

Konanie o udelení milosti

(1)

Podklady na rozhodnutie prezidenta republiky v konaní o udelení milosti zabezpečí

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti.

(2)

Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident republiky, trestné konanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z výkonu väzby alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečí

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti.

§ 368

Rozhodnutie o použití amnestie

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 369

Podmienečné udelenie milosti

Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami, plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so záujmovými združeniami občanov sa tu použije primerane.

§ 370

Zmena výmery trestu

(1)

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom stupni.

DVADSIATA TRETIA HLAVA

§ 371 až 374

zrušené

DVADSIATA ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVNY STYK S CUDZINOU

§ 375

Všeobecné ustanovenie

(1)

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú len vtedy, keď neustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva iný postup.

(2)

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú aj v prípade žiadosti medzinárodného súdu zriadeného medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné.

Prvý oddiel

Vyžiadanie z cudziny

§ 376

(1)

Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu zatýkací rozkaz a na jeho podklade požiada ministerstvo spravodlivosti o ďalšie opatrenie. V prípravnom konaní urobí tak na návrh prokurátora.

(2)

Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu ministerstvo spravodlivosti o zariadenie predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz pošle ministerstvu spravodlivosti dodatočne.

(3)

Zatýkací rozkaz musí obsahovať

a)

meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a údaje o štátnom občianstve, prípadne i jeho opis a fotografiu,

b)

zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c)

doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, a

d)

ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, aj údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

§ 377

(1)

Obvineného, ktorého cudzí štát vydal, prevezmú policajné orgány. Prevzatú osobu bez odkladu odovzdajú predsedovi senátu súdu, ktorý vydal zatýkací rozkaz.

(2)

Ak nejde o vydanie na výkon trestu, predseda senátu je povinný obvineného do 24 hodín od odovzdania vyslúchnuť a rozhodnúť o väzbe.

§ 378

(1)

Ak bol obvinený vydaný cudzím štátom s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.

(2)

Obvinený môže byť stíhaný len pre trestné činy, pre ktoré bol vydaný, okrem prípadu, že bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy.

(3)

Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(4)

Ak cudzí štát vydá na výkon trestu alebo ochranného opatrenia osobu, ktorej bol právoplatným rozsudkom uložený trest alebo ochranné opatrenie, a ak pri tom urobí výhradu vzťahujúcu sa na rozsudok alebo konanie mu predchádzajúce, krajský súd po prevzatí odsúdeného policajnými orgánmi na neverejnom zasadnutí rozsudok v potrebnom rozsahu zruší a rozhodne o ďalšom postupe tak, aby sa vyhovelo výhrade. Ak zruší celý rozsudok alebo len jeho výrok o treste, rozhodne zároveň o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.

Druhý oddiel

Vydanie do cudziny

§ 379

Predbežné vyšetrenie

(1)

Prokurátor, ktorému ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor poslali žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného vyšetrenia je zistiť, či sú tu podmienky na vydanie, najmä, že ide o trestný čin podľa práva oboch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla, a že nejde o občana Slovenskej republiky.

(2)

V konaní o vydanie musí osoba, o vydanie ktorej ide, mať obhajcu.

(3)

Prokurátor takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti o vydanie. Ak táto osoba uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.

(4)

Prokurátor počas výsluchu oboznámi osobu, o ktorej vydanie ide, o možnosti vykonať skrátené vydávacie konanie, poučí ju o dôsledkoch jej prípadného súhlasu s vydaním a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania ministrom spravodlivosti.

(5)

Ak je osoba, o ktorej vydanie ide, vzatá do predbežnej väzby podľa § 380b alebo do vydávacej väzby podľa § 381, na styk s obhajcom a advokátom a na korešpondenciu vo väzbe sa primerane použijú predpisy o výkone väzby.12)

§ 379a

Skrátené vydávacie konanie

(1)

Skrátené vydávacie konanie možno uskutočniť, ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlasí s vydaním.

(2)

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, vyjadrí počas predbežného vyšetrenia a po poučení podľa § 379 ods. 4 súhlas s vydaním, predloží prokurátor po skončení predbežného vyšetrenia vec ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. Ustanovenie § 380 sa nepoužije.

(3)

Ak osoba, o ktorej vydanie ide, súhlas odvolá kedykoľvek do rozhodnutia ministra spravodlivosti o povolení vydania, vec sa predloží na rozhodnutie súdu podľa § 380.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní o žiadosti cudzieho štátu o rozšírenie vydania podľa § 383.

§ 380

Rozhodnutie súdu

(1)

Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne na návrh prokurátora krajský súd, v obvode ktorého osoba, o vydanie ktorej ide, má pobyt alebo bola zastihnutá, či je vydanie prípustné, a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.

(2)

Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti rozhodnutia krajského súdu, môže vec predložiť najvyššiemu súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia.

§ 380a

Zadržanie

Na žiadosť orgánov cudzieho štátu môže prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie dať príkaz policajným orgánom na zadržanie osoby, o ktorej vydanie ide. Dôvodmi uvedenými v § 67 ods. 1 a 2 nie je pritom viazaný. Ak prokurátor do 24 hodín od zadržania zadržanú osobu neprepustí na slobodu, podá v tejto lehote návrh súdu na jej vzatie do predbežnej väzby.

§ 380b

Predbežná väzba

(1)

Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 24 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na vzatie zadržanej osoby do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 ods. 1 a 2 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.

(2)

Ak v lehote do 18 dní od zadržania osoby nedôjde žiadosť cudzieho štátu o jej vydanie spolu s príslušnými dokladmi, môže predseda senátu krajského súdu osobu z predbežnej väzby prepustiť na slobodu. Predbežná väzba nesmie byť dlhšia ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Ak v priebehu trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho štátu o vydanie, môže predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie túto osobu vziať do vydávacej väzby, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v § 381 ods. 1.

(3)

Prepustenie z predbežnej väzby nevylučuje nové vzatie do predbežnej väzby alebo vydávacej väzby.

§ 381

Vydávacia väzba

(1)

Ak je to potrebné na zamedzenie úteku osoby, o ktorej vydanie ide, môže ju predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie vziať do väzby.

(2)

Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1; v skrátenom vydávacom konaní tak urobí na návrh prokurátora po tom, ako bola vec predložená ministerstvu spravodlivosti na rozhodnutie podľa § 379a ods. 2. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný.

(3)

Predseda senátu krajského súdu prepustí osobu z vydávacej väzby,

a)

ak štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolá,

b)

ak sa rozhodlo, že vydanie je neprípustné, alebo ak sa vydanie nepovolí,

c)

dňom, keď dôjde k odovzdaniu vydávanej osoby orgánom cudzieho štátu,

d)

ak zaniknú dôvody vydania,

e)

ak to nariadi minister spravodlivosti.

§ 382

Povolenie a vykonanie vydania

(1)

Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský súd alebo najvyšší súd podľa § 380 rozhodne, že vydanie nie je prípustné.

(2)

Vydanie po jeho povolení a s tým súvisiace prepustenie osoby, o ktorej vydanie ide, z väzby zariadi predseda senátu krajského súdu.

§ 382a

(1)

Ak sa osoba v čase doručenia žiadosti cudzieho štátu o jej vydanie nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním orgánmi činnými v trestnom konaní v Slovenskej republike alebo vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého súdom Slovenskej republiky, rozhodne krajský súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, o vydávacej väzbe (§ 381), ale jej výkon bude spočívať.

(2)

Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody podľa odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a osoba uvedená v odseku 1 nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3)

Predbežné vyšetrenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 379 ods. 1.

§ 383

Rozšírenie vydania na iný trestný čin

Ak žiada štát, ktorému určitá osoba bola vydaná, aby ju mohol stíhať pre iný trestný čin alebo aby mohol byť na nej vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia o vydaní.

Tretí oddiel

Prevzatie a odovzdanie trestnej veci

§ 383a

Prevzatie trestnej veci z cudziny

O návrhu príslušného orgánu cudzieho štátu, aby trestné stíhanie občana Slovenskej republiky, ktorý na území tohto štátu spáchal súdne trestný čin, prevzali príslušné orgány Slovenskej republiky, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá v prípade kladného rozhodnutia o návrhu dá bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnému orgánu na trestné stíhanie podľa ustanovení tohto zákona.

§ 383b

Odovzdanie trestnej veci do cudziny

Ak sa proti občanovi cudzieho štátu vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky, môže generálna prokuratúra a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti odovzdať trestné stíhanie príslušnému orgánu cudzieho štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom.

§ 383c

Prevoz na účely konania v cudzine

Ak sa má na žiadosť cudzieho štátu vykonať prevoz osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine, o prípustnosti prevozu rozhodne na základe žiadosti cudzieho štátu najvyšší súd. Na rozhodovanie o prípustnosti prevozu sa použijú ustanovenia druhého oddielu primerane. Ak prevoz najvyšší súd povolí, súčasne rozhodne, že prevážaná osoba bude počas prevozu územím Slovenskej republiky vo väzbe.

§ 383d

Prevzatie osoby z cudziny na účely vykonania procesného úkonu na území Slovenskej republiky a jej vrátenie

(1)

Ak je na účely trestného stíhania na území Slovenskej republiky alebo na účely konfrontácie potrebná účasť osoby ako svedka a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, rozhodne v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, že táto osoba bude počas dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky vo väzbe, a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky požiada o ďalšie opatrenia.

(2)

V rozhodnutí podľa odseku 1 sudca a v konaní pred súdom predseda senátu uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia takej osoby.

(3)

Osobu, ktorú cudzí štát dočasne odovzdal, prevezmú orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré o prevzatí bez odkladu informujú orgán, ktorý vydal rozhodnutie o väzbe.

(4)

Po vykonaní potrebných procesných úkonov, najneskôr však v lehote určenej cudzím štátom, treba takú osobu vrátiť.

(5)

Vrátenie osoby cudziemu štátu po rozhodnutí o prepustení z väzby nariadenej podľa odseku 1 zariadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 383e

Odovzdanie obvineného cudzinca alebo obvinenej osoby bez štátnej príslušnosti na vykonanie procesných úkonov do cudziny

(1)

Na žiadosť cudzieho štátu možno obvineného cudzinca alebo obvinenú osobu bez štátnej príslušnosti nachádzajúcich sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody dočasne odovzdať na územie cudzieho štátu na účely vykonania svedeckej výpovede alebo konfrontácie.

(2)

Takú osobu možno dočasne odovzdať len pri splnení nasledujúcich podmienok:

a)

osoba uvedená v odseku 1 bude s tým súhlasiť,

b)

jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území Slovenskej republiky,

c)

dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky,

d)

dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej republiky.

(3)

O povolení dočasného odovzdania osoby uvedenej v odseku 1 rozhoduje v prípravnom konaní Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a v konaní pred súdom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po splnení podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2. Odovzdanie osoby orgánom cudzieho štátu zariadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

(4)

Orgán, ktorý rozhodol o dočasnom odovzdaní osoby uvedenej v odseku 1, zároveň určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie Slovenskej republiky. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(5)

Odovzdaná osoba musí zostať na území cudzieho štátu vo väzbe, čo orgán, ktorý rozhodol podľa odseku 3, musí uviesť vo svojom rozhodnutí. To isté platí, ak je taká osoba eskortovaná cez územie tretieho štátu.

(6)

Doba strávená vo väzbe v cudzine sa nezapočítava do výšky lehôt podľa § 71 ods. 1 a 2. Rozhodnutie o tom urobí súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca (§ 71 ods. 7). Doba strávená vo väzbe v cudzine sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike. Rozhodnutie o tom urobí súd, ktorý nariadil výkon trestu.

Štvrtý oddiel

Dožiadanie

§ 384

(1)

Pri dožiadaní cudzozemských súdov a úradov o poskytnutie právnej pomoci, ako aj pri poskytovaní právnej pomoci cudzozemským súdom a úradom sa postupuje, ak nie je medzinárodnou zmluvou ustanovené niečo iné, aj v trestných veciach s primeraným použitím predpisov platných pre styk s cudzinou v občianskoprávnych veciach.

(2)

Na žiadosť orgánu cudzieho štátu môže sa na účely zabezpečenia dôkazu v trestnom konaní prebiehajúcom na území cudzieho štátu vykonať domová prehliadka alebo osobná prehliadka, zaistenie veci alebo iný úkon právnej pomoci. Pre nariadenie domovej alebo osobnej prehliadky, zaistenie veci alebo vykonanie iného procesného úkonu sa použijú ustanovenia tretieho až šiesteho oddielu štvrtej hlavy Trestného poriadku.

(3)

Orgán, ktorý vykonáva dožiadanie podľa odseku 2, môže odložiť odovzdanie zaistených vecí, pokiaľ ich potrebuje pre prebiehajúce trestné konanie.

(4)

Pri odovzdávaní vecí, ktoré boli zaistené podľa odseku 2, príslušný orgán požiada cudzí štát o vrátenie vecí. Tohto práva sa však môže výslovne vzdať.

(5)

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, môže súd na základe žiadosti orgánu cudzieho štátu a na návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaistení majetku osoby, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie, alebo časti tohto majetku.

(6)

O návrhu podľa odseku 5 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorý je predmetom návrhu.

(7)

Na konanie podľa odsekov 5 a 6 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Piaty oddiel

Výkon rozsudkov cudzozemských súdov

§ 384a

Ak má byť podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vykonaný rozsudok cudzozemského súdu v trestnej veci, predloží ministerstvo spravodlivosti vec najvyššiemu súdu s návrhom, aby rozhodol o uznaní rozhodnutia cudzozemského súdu na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd rozhodne o návrhu po vypočutí generálneho prokurátora rozsudkom.

§ 384b

Ak bol rozsudok cudzozemského súdu podľa § 384a uznaný, môže ministerstvo spravodlivosti vysloviť súhlas s prevzatím odsúdeného na výkon trestu alebo požiadať štát, ktorého súd vyniesol rozsudok, aby odsúdeného odovzdal.

§ 384c

(1)

Odsúdeného, ktorého cudzí štát odovzdal, prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra; útvar Policajného zboru ho neodkladne odovzdá najbližšiemu ústavu na výkon väzby.

(2)

Súd uvedený v § 384d rozhodne o vzatí do väzby osoby, ktorá má byť odovzdaná na výkon trestu, ešte pred prevzatím takejto osoby, pričom dôvodmi väzby podľa § 67 nie je viazaný; v rozhodnutí uvedie, že väzba sa začína od doby prevzatia takejto osoby z cudzieho štátu.

§ 384d

O výkone rozsudku cudzozemského súdu (§ 384a) rozhodne súd príslušný podľa § 14 až 18 na verejnom zasadnutí rozsudkom. Odsúdený musí mať v tomto konaní obhajcu.

§ 384e

Uznanie a výkon rozhodnutia o prepadnutí majetku

(1)

Rozhodnutie orgánu cudzieho štátu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti alebo ktorým bolo vyslovené prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ak sa majetok alebo jeho časť, alebo taká vec nachádza na území Slovenskej republiky, môže byť v Slovenskej republike uznané a vykonané pri splnení podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Návrh na uznanie predkladá na základe žiadosti cudzieho štátu ministerstvo spravodlivosti najvyššiemu súdu. Najvyšší súd rozhoduje o uznaní rozhodnutí podľa odseku 1 na neverejnom zasadnutí rozsudkom po vypočutí generálneho prokurátora.

(3)

Právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní podľa predchádzajúcich odsekov sa vlastníkom prepadnutého majetku, prepadnutej veci alebo zhabanej veci stáva štát, ktorého rozhodnutie bolo uznané.

(4)

Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka. Na výkon uznaného rozhodnutia prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

§ 385

Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred týmto dňom použiť len v medziach ustanovení tejto časti.

§ 386

(1)

Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu doručený návrh na potrestanie pred 1. júlom 1990, sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

(2)

Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred 1. júlom 1990 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.

(3)

Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú doterajšími predpismi.

§ 387

(1)

Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky na povolenie obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.

(2)

Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo veci miestne príslušný.

§ 388

(1)

Krajský súd je príslušný vykonávať v prvom stupni konanie aj o trestných činoch podľa predpisov skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným v § 17 ods. 1.

(2)

Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom prvého stupňa vydáva Mestský súd v Bratislave a v odbore vojenského súdnictva Vyšší vojenský súd v Trenčíne.

§ 389

(1)

Rozhodnutie o tom, že sa nevykoná trest uložený za čin, ktorý v dôsledku zmeny Trestného zákona už nie je trestným činom, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(2)

Rozhodnutie o tom, že sa pomerne skráti úhrnný alebo súhrnný trest uložený za čin, ktorý v dôsledku zmeny Trestného zákona už nie je trestným činom, a za iný zbiehajúci sa trestný čin, urobí na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na trest odňatia slobody, rozhodne o spôsobe jeho výkonu na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 390

Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) sa zrušuje.

§ 391

Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré úkony zverené podľa tohto zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.

§ 391a

(1)