LegalizeZákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
O ústnom pojednávaní a o porade disciplinárnej komisie sa vyhotovuje zápisnica. Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisuje predseda disciplinárnej komisie a zapisovateľ, zápisnicu o porade podpisuje predseda disciplinárnej komisie, jej členovia a zapisovateľ.
§ 208
(1)
Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona, prípadne aj povinnosť nahradiť škodu, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený. Disciplinárna komisia však môže poškodeného odkázať na uplatnenie nároku na náhradu škodu pred iným príslušným orgánom, a to aj vtedy, ak prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, nárok poškodeného na náhradu škody uzná čo i len sčasti.
(2)
Disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ak dospeje k záveru, že
a)
prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo
b)
nemožno preukázať, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b).
(3)
Ak disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má prokurátor nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym konaním. Disciplinárna komisia rozhodne o tomto nároku vo svojom rozhodnutí. Ak nárok na náhradu trov je sporný a treba vykonať ďalšie šetrenie, rozhodne o nároku prokurátora na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže na uplatnenie nároku na náhradu škody pred iným príslušným orgánom.
(4)
Predseda disciplinárnej komisie vyhlási rozhodnutie na ústnom pojednávaní vždy verejne. Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
§ 209
Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak
a)
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie,
b)
skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b),
c)
prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
d)
disciplinárne konanie sa stalo neprípustným,
e)
to ustanovuje tento zákon.
§ 210
Doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
(2)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) do vlastných rúk.
TRETÍ DIEL
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A ODVOLACIA DISCIPLINÁRNA KOMISIA
§ 211
Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie treba podať disciplinárnej komisii. Podanie odvolania má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
navrhovateľ,
c)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.
(3)
O odvolaní rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia.
(4)
Ak odvolacia disciplinárna komisia odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne alebo sčasti zruší a vo veci rozhodne spravidla sama; môže však vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie disciplinárnej komisii.
(5)
Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
(6)
Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 5 písm. a) až d) do vlastných rúk.
(7)
Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie je odvolanie neprípustné. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)
(8)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zákaze viesť motorové vozidlo doručí vedúci služobného úradu okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu prokurátora.
§ 212
Odvolacia disciplinárna komisia
(1)
Odvolacia disciplinárna komisia je zložená z predsedu a desiatich členov, ktorí musia byť prokurátormi. Predsedu a ostatných členov odvolacej disciplinárnej komisie, ako aj potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov.
(2)
Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášania a môže konať, ak je prítomný predseda odvolacej disciplinárnej komisie a ostatní členovia odvolacej disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(3)
Náhradník môže nahradiť člena odvolacej disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi odvolacej disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí odvolacej disciplinárnej komisie.
(4)
Odvolacia disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.
(5)
Na vylúčenie člena odvolacej disciplinárnej komisie sa vzťahuje § 193.
§ 213
Obnova disciplinárneho konania
Prokurátor môže podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárnej komisie návrh na povolenie obnovy disciplinárneho konania.
ŠTVRTÝ DIEL
VÝKON ROZHODNUTIA DISCIPLINÁRNEJ KOMISIE
§ 214
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná vedúci služobného úradu, a ak ide o disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. d) až f), generálny prokurátor.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonajú aj vtedy, ak prokurátorovi, ktorému sa uložili, zanikol služobný pomer. Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. c) je príslušná disciplinárna komisia.
(4)
Disciplinárne opatrenie uložené za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona,57) alebo za jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(5)
Rozhodnutie o povinnosti prokurátora nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného zákona.65)
PIATY DIEL
ZAHLADENIE DISCIPLINÁRNEHO POSTIHU
§ 215
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia disciplinárnej komisie sa hľadí na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do tohto času neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje až vykonaním disciplinárneho opatrenia alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 216
Ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný zákon.66)
§ 217
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na právoplatne neskončené disciplinárne konania začaté podľa doterajších predpisov, ak je to pre prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, priaznivejšie.
(2)
Prokurátorovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie alebo za konanie podľa § 187 písm. b) spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prísnejšie disciplinárne opatrenie, než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
DVANÁSTA HLAVA
SAMOSPRÁVA PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY SAMOSPRÁVY PROKURÁTOROV, ICH PÔSOBNOSŤ A FUNKČNÉ OBDOBIE
§ 218
(1)
Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov prokurátorov.
(2)
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať orgánom samosprávy prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú povinní poskytnúť im potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych orgánov žiada vyjadrenie alebo stanovisko.
§ 219
(1)
Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je
a)
zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej prokuratúry,
b)
zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry,
c)
zhromaždenie prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry a prokurátorská rada vyššej vojenskej prokuratúry.
(2)
Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov.
(3)
Rada prokurátorov a prokurátorské rady samostatne zabezpečujú týmto zákonom vymedzený okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých reprezentujú.
§ 220
Zhromaždenie prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori generálnej prokuratúry.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori krajskej prokuratúry a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.
(3)
Zhromaždenia prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry tvoria prokurátori vyššej vojenskej prokuratúry a vojenských obvodných prokuratúr.
§ 221
(1)
Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria zhromaždenie prokurátorov.
(2)
Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3)
Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je trojročné.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5)
Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade písomne vzdať.
(6)
Členstvo v prokurátorskej rade zaniká
a)
preložením prokurátora na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie prokurátorov, alebo
b)
zánikom služobného pomeru prokurátora.
§ 222
(1)
Prokurátorská rada sa vyjadruje k
a)
návrhu rozpočtu prokuratúry,
b)
návrhu plánu úloh na kalendárny rok,
c)
rozsahu a spôsobu náhrady škody spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou z povolania (§ 164 ods. 3),
d)
záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry (§ 245 ods. 5),
e)
ďalším veciam, ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak prokurátorskú radu o to požiada príslušný vedúci prokurátor alebo generálny prokurátor.
(2)
Prokurátorská rada ďalej
a)
rozhoduje o námietkach prokurátora proti obsahu hodnotenia, ktorým nevyhovel vedúci služobného úradu (§ 31 ods. 4),
b)
spolupracuje s vedúcimi prokurátormi pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie prokurátorov,
c)
zaujíma stanoviská k sťažnostiam na prokurátorov alebo právnych čakateľov prokuratúry.
§ 223
(1)
Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád.
(2)
Predsedu rady prokurátorov volia členovia rady prokurátorov spomedzi seba tajným hlasovaním. Rada prokurátorov môže predsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať na návrh najmenej piatich členov rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu je tajné.
(3)
Predseda rady prokurátorov sa môže funkcie predsedu rady prokurátorov písomne vzdať.
§ 224
(1)
Rada prokurátorov
a)
koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry na kalendárny rok,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry.
(2)
Rada prokurátorov ďalej
a)
vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2),
b)
schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5),
c)
navrhuje členov výberovej komisie (§ 21 ods. 1 a § 234 ods. 2),
d)
vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods. 1 a § 21 ods. 3) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1),
e)
navrhuje členov skúšobných komisií (§ 247 ods. 1),
f)
vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny prokurátor.
DRUHÝ DIEL
ROKOVANIE SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 225
Rokovanie zhromaždenia prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov zvoláva a vedie príslušný vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov
a)
z vlastnej iniciatívy,
b)
na základe návrhu prokurátorskej rady alebo
c)
na základe písomnej žiadosti najmenej jednej tretiny všetkých prokurátorov, ktorí tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) je povinný príslušný vedúci služobného úradu zvolať zhromaždenie prokurátorov do 14 dní od doručenia písomnej žiadosti.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých prokurátorov. Na platné uznesenie zhromaždenia prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných prokurátorov.
(5)
Na rokovaní zhromaždenia prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového orgánu.
(6)
Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia prokurátorov ustanoví rokovací poriadok schválený zhromaždením prokurátorov.
§ 226
Rokovanie prokurátorskej rady
(1)
Rokovanie prokurátorskej rady zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie prokurátorskej rady môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade predseda prokurátorskej rady je povinný zvolať prokurátorskú radu do desiatich dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Prokurátorská rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia prokurátorskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní prokurátorskej rady má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania prokurátorskej rady ustanoví rokovací poriadok prokurátorskej rady, ktorý schvaľuje zhromaždenie prokurátorov.
§ 227
Rokovanie rady prokurátorov
(1)
Rokovanie rady prokurátorov zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie rady prokurátorov môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade predseda rady prokurátorov je povinný zvolať radu prokurátorov do desiatich dní od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Rada prokurátorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia rady prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní rady prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca príslušného vyššieho odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania rady prokurátorov ustanoví rokovací poriadok rady prokurátorov, ktorý schvaľuje rada prokurátorov.
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 228
Právny čakateľ prokuratúry vykonáva v služobnom pomere prípravnú prax podľa tohto zákona.
§ 229
(1)
Služobným úradom právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra.
(2)
Služobným úradom právneho čakateľa vojenskej prokuratúry je príslušná vojenská obvodná prokuratúra.
(3)
Služobný úrad
a)
rozhoduje o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry alebo súvisiacich so služobným pomerom právneho čakateľa prokuratúry, ak zákon neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry v osobnom spise právneho čakateľa prokuratúry,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov právneho čakateľa prokuratúry,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Najvyšším služobným úradom je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 3.
(5)
Ak ide o právneho čakateľa prokuratúry, ktorý je vojakom vykonávajúcim profesionálnu službu2) (ďalej len „právny čakateľ vojenskej prokuratúry“), v jeho právnych vzťahoch súvisiacich so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby koná a rozhoduje v mene štátu služobný orgán ustanovený osobitným zákonom.3)
§ 230
(1)
Vedúcim služobného úradu právneho čakateľa prokuratúry, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor.
(2)
Vedúcim služobného úradu právneho čakateľa prokuratúry, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor.
DRUHÝ DIEL
VZNIK A ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
§ 231
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry vzniká vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(2)
Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
má vysokoškolské právnické vzdelanie,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že po skončení prípravnej praxe bude riadne vykonávať funkciu prokurátora,
d)
ovláda štátny jazyk,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
úspešne absolvoval výberové konanie.
(3)
Právnické vzdelanie preukazuje uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry
a)
diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona4) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike,
b)
dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydaným zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike5) alebo
c)
dokladom o štúdiu vydaným zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.6)
(4)
Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,7) ktorý nie je starší ako tri mesiace.
(5)
Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v odseku 2 musí právny čakateľ prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
§ 232
(1)
Právnym čakateľom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je
a)
v služobnom pomere profesionálneho vojaka,8)
b)
vymenovaný alebo povýšený do dôstojníckej vojenskej hodnosti alebo do generálskej vojenskej hodnosti,9)
c)
vyčlenený na plnenie úloh prokuratúry podľa osobitného zákona.10)
(2)
Právny čakateľ vojenskej prokuratúry počas vyčlenenia na plnenie úloh prokuratúry je v služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry. Tým nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho vojaka podľa osobitného zákona.8)
(3)
Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v § 231 ods. 2 a podmienky uvedené v odseku 1 musí právny čakateľ vojenskej prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry.
(4)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na právneho čakateľa prokuratúry sa vzťahujú aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 233
Vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor.
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry obsahuje
a)
meno a priezvisko právneho čakateľa prokuratúry, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt,
b)
dĺžku trvania prípravnej praxe,
c)
prokuratúru, na ktorej bude vykonávať prípravnú prax a jej sídlo,
d)
služobný úrad a jeho sídlo,
e)
základný plat,
f)
týždenný služobný čas,
g)
zákonné ustanovenia upravujúce konanie prokurátorskej skúšky,
h)
dátum vydania rozhodnutia,
i)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Právny čakateľ prokuratúry skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Na svoju česť a svedomie sľubujem, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy. Svedomite sa budem pripravovať na výkon funkcie prokurátora a osvojím si zásady prokurátorskej etiky.“.
(4)
Zloženie sľubu právny čakateľ prokuratúry potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Oprávnenie vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak právny čakateľ prokuratúry odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
§ 234
Výberové konanie
(1)
Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor najmenej 14 dní pred jeho začatím s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(2)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie a štyroch členov. Predsedom výberovej komisie a členom tejto komisie môže byť len prokurátor. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov. Predsedu komisie volia členovia komisie spomedzi seba.
(3)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v § 231, a ak ide o právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, aj podmienky uvedené v § 232, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej 14 dní pred jeho začatím. Uchádzača, ktorý podmienky nespĺňa, generálny prokurátor o tejto skutočnosti vyrozumie.
(4)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie úspešných uchádzačov, ktoré predloží generálnemu prokurátorovi na rozhodnutie. Výsledok výberového konania oznámi generálny prokurátor uchádzačom do desiatich dní od skončenia výberového konania.
§ 235
Spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vymenovaním právneho čakateľa prokuratúry do funkcie prokurátora.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká aj
a)
smrťou právneho čakateľa prokuratúry alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b)
odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
c)
vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
§ 236
Odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry môže z funkcie odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, ak
a)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť právneho čakateľa prokuratúry na právne úkony,
b)
právny čakateľ prokuratúry stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný trestný čin,
d)
disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení právneho čakateľa prokuratúry výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
e)
právny čakateľ prokuratúry nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
právny čakateľ prokuratúry opakovane nezložil prokurátorskú skúšku alebo
g)
právny čakateľ nedal písomný súhlas na vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
(3)
Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolať, ak nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo podľa orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú právnu čakateľku prokuratúry.
(4)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká odvolaním dňom, keď bolo právnemu čakateľovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie; rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť právnemu čakateľovi prokuratúry do vlastných rúk.
(5)
Odvolaním právneho čakateľa vojenskej prokuratúry z funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.12)
§ 237
Vzdanie sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právny čakateľ prokuratúry sa môže svojej funkcie písomne vzdať aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
(3)
Vzdaním sa funkcie právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.12)
§ 238
Neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o zbavení výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry v neskoršom konaní sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(2)
Ak služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zanikol odvolaním z funkcie, právny čakateľ prokuratúry sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(3)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi a právnemu čakateľovi prokuratúry sa doplatí plat, ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa zrušilo (odsek 1), alebo
b)
súd zruší rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry (odsek 2).
§ 239
Potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry
Služobný úrad vydá právnemu čakateľovi prokuratúry v deň zániku služobného pomeru potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry, jeho trvaní, záväzkoch, vykonaných zrážkach z platu, prípadne o iných skutočnostiach, ak o to právny čakateľ prokuratúry požiada.
TRETÍ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
§ 240
Základné práva právneho čakateľa prokuratúry
Právny čakateľ prokuratúry má právo najmä
a)
na vykonávanie svojej funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky vyplývajúce zo zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe,
d)
odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a úlohu, ktorú podľa úpravy generálneho prokurátora (§ 243 ods. 4) nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť,
e)
podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe,
f)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
§ 241
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní svojej funkcie,
b)
dodržiavať sľub právneho čakateľa prokuratúry,
c)
dodržiavať plán prípravnej praxe,
d)
zverené úlohy plniť osobne, riadne a včas,
e)
vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry,
h)
neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie s výnimkou plnení poskytovaných služobným úradom,
i)
plne využívať služobný čas a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
j)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch.
(2)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie popri výkone funkcie právneho čakateľa prokuratúry vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. V prípade pochybností generálny prokurátor rozhodne o povinnosti právneho čakateľa prokuratúry skončiť takú funkciu alebo činnosť.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie vykonávať politickú činnosť.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť právneho čakateľa prokuratúry povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru.
§ 242
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti.18)
(2)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
(3)
Na deklarovanie majetku a na preukazovanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje ustanovenie § 28.
ŠTVRTÝ DIEL
PRÍPRAVNÁ PRAX PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
§ 243
Účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Účelom prípravnej praxe je odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora.
(2)
Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonáva odbornú prax podľa určeného rozvrhu.
(3)
Počas prípravnej praxe sa právny čakateľ prokuratúry podľa určeného rozvrhu oboznámi aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy a je povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry môže vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanoví úprava generálneho prokurátora; táto úprava sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.32)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právneho čakateľa prokuratúry, ktorého prípravná prax je skrátená.
§ 244
Dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Prípravná prax je trojročná. O skrátení prípravnej praxe môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 24 mesiacov.
(2)
Do dĺžky prípravnej praxe sa započítava čas
a)
výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
b)
započítaný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Ako výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely určenia dĺžky prípravnej praxe posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
nevykonávania funkcie právneho čakateľa prokuratúry vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(4)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času inej právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania právnym čakateľom prokuratúry, ak právny čakateľ prokuratúry vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané, a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(5)
Do dĺžky prípravnej praxe nemožno započítať čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby; to neplatí, ak právny čakateľ prokuratúry počas takej služby vykonával právnu prax,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
c)
služobného voľna bez náhrady platu, ktoré presahuje dva týždne v kalendárnom roku.
(6)
Prípravná prax sa skončí úspešným vykonaním prokurátorskej skúšky, na ktorej vykonanie má právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok.
§ 245
Hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry v priebehu prípravnej praxe
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry hodnotí priebežne dvakrát v kalendárnom roku vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym čakateľom prokuratúry.
(2)
Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej praxe.
(3)
Pred vykonaním prokurátorskej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry.
(4)
Záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry sa vypracúva na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu, a informácií štátnych orgánov a inštitúcií, na ktorých právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax.
(5)
K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne právny čakateľ prokuratúry a prokurátorská rada.
PIATY DIEL
PROKURÁTORSKÁ SKÚŠKA
§ 246
(1)
Účelom prokurátorskej skúšky je overiť, či právny čakateľ prokuratúry má potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol vykonávať funkciu prokurátora.
(2)
Prokurátorská skúška má písomnú a ústnu časť. Písomná časť sa skladá z odborného testu, vyhotovenia rozhodnutí v trestnej veci a inej než trestnej veci. Na ústnej skúške má právny čakateľ prokuratúry preukázať vedomosti z ústavného práva, organizácie a pôsobnosti prokuratúry, trestného práva, medzinárodného práva, občianskeho práva, obchodného práva, finančného práva, správneho práva a pracovného práva.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry vykoná prokurátorskú skúšku v posledných troch mesiacoch prípravnej praxe, najneskôr v posledný deň prípravnej praxe.
(4)
Na prípravu a vykonanie prokurátorskej skúšky poskytne služobný úrad právnemu čakateľovi prokuratúry služobné voľno s náhradou platu v trvaní štyroch týždňov.
§ 247
(1)
Prokurátorskú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred skúšobnou komisiou zloženou z piatich prokurátorov. Členov skúšobnej komisie a predsedu skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor z prokurátorov navrhnutých do skúšobných komisií radou prokurátorov.
(2)
Členovia skúšobných komisií sú vymenovaní na obdobie troch rokov. Počet skúšobných komisií určí generálny prokurátor.
(3)
Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. O výsledku prokurátorskej skúšky sa skúšobná komisia uznáša väčšinou hlasov. Člen komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Rozhodnutie komisie môže znieť: „prospel s vyznamenaním“, „prospel“, „neprospel“.
(4)
Výsledok prokurátorskej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie generálnej prokuratúre.
§ 248
(1)
Ak právny čakateľ prokuratúry úspešne vykoná prokurátorskú skúšku, generálny prokurátor mu odovzdá osvedčenie generálnej prokuratúry o prokurátorskej skúške, a ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora, vymenuje ho do funkcie prokurátora od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vykonal prokurátorskú skúšku. Ak právny čakateľ prokuratúry k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úspešne vykonal prokurátorskú skúšku, nedosiahne najmenej 25. rok svojho veku, generálny prokurátor ho vymenuje do funkcie prokurátora odo dňa dosiahnutia 25. roku jeho veku.
(2)
Ak právny čakateľ prokuratúry nezloží prokurátorskú skúšku, generálny prokurátor mu na základe jeho písomnej žiadosti povolí opakovane vykonať prokurátorskú skúšku.
(3)
Opakovane vykonať prokurátorskú skúšku môže právny čakateľ prokuratúry najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov od konania prvej prokurátorskej skúšky. Opakovanú prokurátorskú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred inou skúšobnou komisiou; na skúšobnú komisiu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 247.
(4)
Ak právny čakateľ prokuratúry ani opakovane nezloží prokurátorskú skúšku, generálny prokurátor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry odvolá [§ 236 ods. 2 písm. f)].
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 249
Platové pomery právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Na platové pomery právneho čakateľa prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.67)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým nie je dotknutý jeho nárok na peňažné náležitosti, ktoré patria vojakom podľa osobitného zákona.46)
§ 250
Disciplinárna zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú ustanovenia § 187 písm. a) a § 188 až 216 tohto zákona.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým nie sú dotknuté ustanovenia vojenského disciplinárneho práva podľa osobitného zákona.68)
§ 251
Osobitné ustanovenie
(1)
Na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahuje Zákonník práce, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré sa vzťahujú na vojakov.69)
§ 252
(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
1.
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
5.
podkladov na zostavenie systematizácie,
b)
umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena vo výberovej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu.
(2)
Na činnosť odborových orgánov a na kolektívne vyjednávanie sa vzťahujú osobitné predpisy,70) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 253
Premlčanie a zánik práva
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote ustanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.
(2)
Nepremlčujú sa nároky na náhradu za stratu na plate z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo inej škody na zdraví a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých. Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
(3)
Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
(4)
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza iba v prípadoch upravených týmto zákonom. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§ 254
Lehoty
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, lehota na uplatnenie peňažných nárokov je tri roky.
(4)
Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(5)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(6)
Ak nárok patrí na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa mal nárok podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti nesplnenej splátky.
(7)
Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch rokov odo dňa ich splatnosti.
(8)
Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia, nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.
(9)
Ak ide o nárok účastníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o nárok proti takému účastníkovi, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej na uplatnenie nároku doba, po ktorú mu opatrovník nebol ustanovený.
§ 255
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(2)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného iba pre nedostatok formy právneho úkonu.
(3)
Ak sa prokurátor bezdôvodne obohatí na úkor majetku zvereného štátom prokuratúre, musí majetok vydať. Neprávom vyplatené sumy je povinný prokurátor vrátiť, len ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak sa štát bezdôvodne obohatí na úkor prokurátora, musí sa mu majetok vydať.
§ 256
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie nároku štátu možno zabezpečiť dohodou medzi ním a prokurátorom o zrážkach z platu prokurátora; zrážky z platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri exekúcii zrážkami zo mzdy podľa osobitného zákona.71) Dohoda o zrážkach z platu sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako s platom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť prokurátora zaplatiť peňažnú sumu štátu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Prokurátor je povinný strpieť, aby prokuratúra v zastúpení štátu a bez zbytočného odkladu oznámila ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo štátu uspokojiť, ak toto právo neuspokojí prokurátor, hoci ho na to štát vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti štátu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal v rozsahu ručenia proti štátu prokurátor.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak štát zavinil, že právo nemôže uspokojiť prokurátor.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo štátu uspokojil, je oprávnený požadovať od prokurátora náhradu za plnenie poskytnuté štátu.
§ 257
Zánik práv a povinností
(1)
Nároky ustanovené týmto zákonom zanikajú
a)
smrťou oprávnenej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon,
b)
ich uspokojením.
(2)
Nárok musí byť uspokojený riadne, včas a na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(3)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(4)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, je právo uspokojené až okamihom doručenia plnenia.
(5)
Prokurátor, ako aj prokuratúra v zastúpení štátu je povinná prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(6)
Ak má prokurátor uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten peňažný nárok, o ktorom prokurátor pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený peňažný nárok najskôr splatný.
(7)
Prokuratúra v zastúpení štátu môže prokurátorovi na jeho žiadosť umožniť plnenie v splátkach. Ak ich plní v určených lehotách, ide o včasné a riadne plnenie. Ak prokurátor nesplní niektorú zo splátok, prokuratúra môže požadovať splnenie celého peňažného nároku len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí.
§ 258
Tento zákon sa vzťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72)
§ 259
Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 260
(1)
Prokurátora, ktorý je povolaný na výkon povinnej vojenskej služby podľa osobitného zákona,73) možno rozhodnutím ministra obrany poveriť výkonom funkcie prokurátora, ktorú inak vykonáva prokurátor vojenskej prokuratúry.
(2)
Spôsob a podmienky mimoriadneho odvodu74) prokurátorov na vojenské prokuratúry za brannej pohotovosti štátu upraví osobitný predpis.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na právnych čakateľov prokuratúry.
§ 261
(1)
Prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru. Neplatnosť rozhodnutia generálneho prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa prokuratúry.
§ 262
(1)
Prokurátori, vedúci prokurátori a právni čakatelia prokuratúry vymenovaní do funkcií podľa doterajších právnych predpisov sa dňom 1. mája 2001 považujú za prokurátorov, vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry vymenovaných podľa tohto zákona.
(2)
Zloženie sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto zákona, ak ho prokurátor do 31. mája 2001 nevypovie.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry zloží sľub podľa tohto zákona do 30. mája 2001. Ak odmietne zložiť sľub alebo sľub zloží s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, do času výkonu funkcie prokurátora a do času výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely tohto zákona započítavajú všetky obdobia započítané podľa doterajších predpisov k 1. máju 2001. Rovnako sa započítava aj čas, počas ktorého prokurátor nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených v osobitnom zákone.75)
(5)
Dĺžka čakateľskej praxe právneho čakateľa prokuratúry skrátená podľa doterajších predpisov nie je týmto zákonom dotknutá.
(6)
Prokurátorská skúška vykonaná pred 1. májom 2001 alebo iná odborná skúška uznaná za prokurátorskú skúšku pred 1. májom 2001 sa považuje za prokurátorskú skúšku podľa tohto zákona.
(7)
Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na území Českej republiky do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike.
(8)
Služobný pomer prokurátora, ktorý pred 1. májom 2001 uzavrel s generálnym prokurátorom pracovný pomer na čas určitý, zaniká uplynutím času, na ktorý bol uzavretý.
(9)
Dovolenka prokurátora v roku 2001 sa určuje zo základnej výmery dovolenky za kalendárny rok ustanovenej týmto zákonom.
§ 263
Na nároky prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a prokuratúry, ktoré vznikli pred 1. májom 2001, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
§ 264
Tam, kde sa v osobitnom predpise používa pojem materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, rozumie sa tým aj rodičovská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka podľa tohto zákona.
§ 265
(1)
Vedúci služobného úradu zvolá prvé zhromaždenie prokurátorov tak, aby sa konalo najneskôr do 29. júna 2001.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov zvolí členov prokurátorskej rady najneskôr do 31. júla 2001.
(3)
Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov sa na právne vzťahy upravené týmto zákonom nevyžadujú stanoviská orgánov samosprávy.
§ 266
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z. z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 382/1996 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Doterajší text § 1 sa označuje ako odsek 1.
2.
V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s výnimkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky^1)“.
3.
§ 1 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Plat generálneho prokurátora, jeho funkčný príplatok a paušálne náhrady ustanovuje osobitný zákon.^1) Ak osobitný zákon neustanoví inak, na ostatné platové náležitosti generálneho prokurátora sa vzťahuje tento zákon.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
4.
§ 16 sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 2 písmeno e) znie: „e) sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona,^20) sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona,^20a) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;^20b)“. Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 20b znejú: „20) Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 20a) Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. 20b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 3/1991 Zb., zákona č. 297/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 43/1998 Z. z., zákona č. 190/1998 Z. z., zákona č. 297/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 244/2000 Z. z. a zákona č. 245/2000 Z. z. sa mení takto:
V § 4 sa vypúšťajú slová „prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry a na“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001 okrem čl. I § 25 ods. 2, § 79, 84, 132 a 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a okrem čl. I § 92 až 124 a § 266 prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.
Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)