Zákon Colný zákon

Colný úrad môže odmietnuť navrhovaný spôsob zabezpečenia colného dlhu, ak je nezlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Spôsob zabezpečenia colného dlhu možno meniť len so súhlasom colného úradu.

(7)

Ak colný úrad zistí, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu nezaručuje jeho splnenie v určenej lehote, je oprávnený požadovať, aby osoba podľa § 389 ods. 1 poskytla dodatočné zabezpečenie colného dlhu alebo aby nahradila pôvodné zabezpečenie colného dlhu novým zabezpečením.

(8)

Ak je colný dlh splnený alebo už nemôže vzniknúť, colný úrad zabezpečenie colného dlhu uvoľní.

(9)

Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo ak môže vzniknúť len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad uvoľní zodpovedajúcu časť zabezpečenia.

(10)

Peňažné prostriedky zložené v hotovosti na zabezpečenie colného dlhu sa neúročia; to neplatí, ak sú uložené na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

(11)

Ak zabezpečenie colného dlhu podľa odseku 1 písm. c) poskytuje iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 20a. Ustanovenia § 391 až 396 tým nie sú dotknuté.

§ 391

Poskytnutie zábezpeky

(1)

Hlavný zodpovedný poskytne zábezpeku na zabezpečenie colného dlhu, ak tento zákon neustanovuje inak; hlavný zodpovedný je držiteľom režimu tranzit.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje

a)

v leteckej doprave,

b)

v železničnej doprave,

c)

v doprave potrubím.

(3)

Zábezpeka sa môže poskytnúť formou celkovej záruky, ktorá sa vzťahuje na viac tranzitných operácií, alebo formou jednotlivej záruky, ktorá sa vzťahuje na jednu tranzitnú operáciu.

(4)

Vzor tlačiva pre celkovú záruku je uvedený v prílohe č. 21, pre jednotlivú záruku v prílohe č. 22. Náležitosti tlačív, spôsob ich vyplňovania, technické podrobnosti a spôsob nakladania s nimi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 392

(1)

Použitie celkovej záruky môže colný úrad prijímania záruk povoliť slovenskej osobe, ktorá

a)

bola ako hlavný zodpovedný alebo odosielateľ počas šiestich mesiacov pravidelným držiteľom režimu tranzit, alebo je zo všetkých okolností zrejmé, že colný dlh bude splnený, a

b)

nedopustila sa žiadneho úmyselného porušenia colných predpisov alebo nedbanlivosti.

(2)

Celková záruka sa poskytuje na colnom úrade prijímania záruk.

(3)

Colný úrad prijímania záruk určí výšku celkovej záruky, prijíma záväzok ručiteľa a vydá záručné osvedčenie, ktoré umožňuje hlavnému zodpovednému vykonať v rozsahu celkovej záruky všetky tranzitné operácie.

(4)

Osobe, ktorá získala povolenie za podmienok podľa § 393 ods. 6, sa vydá jedno alebo viac záručných osvedčení vyhotovených na tlačive podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 23.

(5)

Na každom tranzitnom vyhlásení je uvedený údaj o záručnom osvedčení vydanom podľa odseku 3.

(6)

Colný úrad prijímania záruk môže zrušiť povolenie na použitie celkovej záruky, ak po vydaní povolenia osoba prestane spĺňať podmienky podľa odseku 1.

§ 393

(1)

Celková záruka je 100 % dovozných platieb, najmenej v sume 7 000 EUR, okrem prípadov podľa odseku 2.

(2)

Colný úrad môže určiť celkovú záruku najmenej v rozsahu 30 % dovozných platieb, najmenej však v sume 7 000 EUR, ak

a)

osoba počas obdobia posledných dvoch rokov v režime tranzit pravidelne vykonávala tranzitné operácie zabezpečené celkovou zárukou,

b)

osoba počas obdobia posledných dvoch rokov neporušila colné predpisy,

c)

takto znížená celková záruka dosahuje najmenej výšku cla,

d)

tovar nie je uvedený v prílohe č. 16 a nie je vyňatý z celkovej záruky.

(3)

Celková záruka podľa odseku 2 sa nepoužije, ak sa ďalej neplnia podmienky podľa odseku 2.

(4)

Pri tovare, na ktorý sa vzťahujú osobitné opatrenia colného úradu vzhľadom na zvýšené riziko porušovania colných predpisov, možno prijatie celkovej záruky dočasne pozastaviť.

(5)

Lehota, počas ktorej možno záruku dočasne pozastaviť, je najviac 12 mesiacov. Colný úrad prijímania záruk môže túto lehotu predĺžiť.

(6)

Pri vydaní záručného osvedčenia alebo počas jeho platnosti hlavný zodpovedný určí na rube záručného osvedčenia osobu oprávnenú podpisovať tranzitné vyhlásenie v jeho mene. Každá osoba uvedená na rube záručného osvedčenia predloženom na colnom úrade odoslania sa považuje za splnomocneného zástupcu hlavného zodpovedného. Záručné osvedčenie okrem iných údajov obsahuje meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene hlavného zodpovedného, podpis tejto osoby a podpis hlavného zodpovedného.

§ 394

Jednotlivá záruka

(1)

Jednotlivá záruka poskytnutá na jednu tranzitnú operáciu sa predkladá na colnom úrade odoslania. Colný úrad odoslania určí výšku jednotlivej záruky.

(2)

Jednotlivá záruka sa môže poskytnúť zložením peňažných prostriedkov v hotovosti na colnom úrade odoslania. Jednotlivá záruka sa vráti, ak bol tovar v súlade s podmienkami pre režim tranzit dodaný a predložený colnému úradu určenia.

§ 395

Spoločné ustanovenie pre zábezpeku

Záväzok ručiteľa zanikne, ak colný úrad v lehote 12 mesiacov odo dňa zaevidovania tranzitného vyhlásenia neoznámi ručiteľovi, že bude od neho žiadať plnenie zo zábezpeky.

§ 396

Upustenie od poskytnutia zábezpeky

(1)

Colný úrad môže upustiť od poskytnutia zábezpeky na zabezpečenie colného dlhu pri tovare v režime tranzit v rámci colného územia na žiadosť hlavného zodpovedného za týchto podmienok:

a)

žiadateľom je slovenská osoba,

b)

žiadateľ je pravidelným držiteľom režimu tranzit,

c)

zo všetkých okolností je zrejmé, že colný dlh bude splnený,

d)

žiadateľ sa nedopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov,

e)

žiadateľ sa písomne zaviaže, že na základe prvej výzvy colného úradu zaplatí colný dlh.

(2)

Colný úrad neupustí od poskytnutia colnej zábezpeky podľa odseku 1, ak ide o tovar,

a)

ktorého cena zistená zo sprievodného dokladu presahuje sumu podľa odseku 5 alebo

b)

pri ktorom je zvýšené riziko porušovania colných predpisov.

(3)

O upustení od poskytnutia zábezpeky vydáva colný úrad písomné osvedčenie na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 14. Náležitosti osvedčenia o upustení od poskytnutia zábezpeky, spôsob jeho vyplňovania a nakladania s ním ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4)

Písomný záväzok podľa odseku 1 písm. e) možno podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 15, alebo ho nahradiť iným prejavom, ak má rovnaké záväzné účinky, ako sú účinky záväzku uvedené v tlačive podľa prílohy č. 15.

(5)

Upustenie od poskytnutia zábezpeky podľa odseku 1 sa neposkytne na tovar,

a)

ktorého celková hodnota prevyšuje 100 000 EUR na zásielku alebo

b)

ktorý je uvedený v prílohe č. 16, ak jeho množstvo prevyšuje množstvo uvedené v stĺpci 3 tejto prílohy.

DRUHÝ DIEL

VZNIK COLNÉHO DLHU

§ 397

(1)

Colný dlh pri dovoze vznikne prepustením tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám do režimu

a)

voľný obeh alebo

b)

dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb.

(2)

Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím colného vyhlásenia a dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v prospech ktorej sa colné vyhlásenie podalo.

(3)

Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov podľa odseku 1 vyhotoví na základe informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné dovozné platby alebo časť týchto platieb nevyberie, aj keď sa podľa colných predpisov majú vybrať, dlžníkom je aj osoba, ktorá poskytla informácie požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela, alebo ktorá mala vedieť, že takéto informácie sú nepravdivé.

(4)

Colný dlh pri dovoze vznikne aj nezákonným dovozom tovaru

a)

na colné územie, ak podlieha dovozným platbám, alebo

b)

do inej časti colného územia, ak bol umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

(5)

Za nezákonný dovoz tovaru sa považuje dovoz tovaru, ktorý je v rozpore s § 66 až 68 a § 384 ods. 1. Colný dlh podľa odseku 4 vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru na colné územie. Dlžníkom je osoba, ktorá

a)

nezákonne doviezla tovar podľa odseku 4,

b)

sa podieľala na nezákonnom dovoze tovaru podľa odseku 4 a ktorá vedela alebo mala vedieť, že takýto dovoz je nezákonný,

c)

získala alebo držala tovar podľa odseku 4 a ktorá vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tohto tovaru, že bol nezákonne dovezený.

(6)

Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, vznikne jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.

(7)

Colný dlh podľa odseku 6 vznikne v okamihu nezákonného odňatia tovaru spod colného dohľadu. Dlžníkom je osoba, ktorá

a)

odňala nezákonne tovar spod colného dohľadu,

b)

sa podieľala na nezákonnom odňatí tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám, spod colného dohľadu a ktorá vedela alebo mala vedieť, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu,

c)

získala alebo držala tovar podľa odseku 6 a vedela alebo mala vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tohto tovaru, že bol odňatý spod colného dohľadu, a

d)

má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia režimu, do ktorého bol tovar podľa odseku 6 prepustený.

(8)

Colný dlh pri dovoze tovaru vznikne aj v iných prípadoch, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim má významný vplyv na ich riadne vykonávanie.

(9)

Colný dlh podľa odseku 8 vznikne, ak sa prestane plniť povinnosť, ktorej nesplnenie má za následok vznik colného dlhu, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, a ak sa dodatočne zistí, že nebola splnená podmienka na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo na prepustenie tovaru so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia. Dlžníkom je osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovozným platbám alebo povinnosti vyplývajúce z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, alebo dodržiavať podmienky určené na prepustenie tovaru do príslušného režimu.

(10)

Colný dlh pri dovoze vznikne aj spotrebou alebo použitím tovaru podliehajúceho dovozným platbám v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Ak dôjde k strate tovaru a jeho stratu nemožno preukázať colnému úradu, stratený tovar sa považuje za spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade a zodpovednou osobou je osoba, ktorá ako posledná tovar držala.

(11)

Colný dlh podľa odseku 10 vznikne v okamihu, keď sa tovar podľa odseku 10 spotrebuje alebo prvýkrát použije za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Dlžníkom je osoba, ktorá spotrebovala alebo použila tovar podľa odseku 10, a osoba, ktorá sa podieľala na takejto spotrebe alebo takomto použití a vedela, alebo mala vedieť, že tovar bol spotrebovaný alebo použitý za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.

§ 398

(1)

Predloženie colného vyhlásenia na tovar alebo iný úkon, ktorý má rovnaké právne účinky, a predloženie dokladu na potvrdenie príslušnými orgánmi sa považuje za odňatie tovaru spod colného dohľadu, ak takéto konanie má za následok nesprávne udelenie colného statusu slovenského tovaru.

(2)

Ak colný dlh pri dovoze vznikol podľa § 397 ods. 4 až 11 a dovozné platby boli zaplatené, tovar sa považuje za slovenský tovar aj bez podania colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh. Zákazy alebo obmedzenia, ktoré sa môžu použiť na príslušný tovar, tým nie sú dotknuté.

(3)

Zhabanie tovaru, prenechanie tovaru v prospech štátu alebo prepadnutie tovaru podľa § 427 ods. 1 písm. c) a d) nemá vplyv na colný status tovaru.

(4)

Zahraničný tovar, ktorý bol prenechaný v prospech štátu alebo bol zaistený, zhabaný alebo prepadnutý, sa považuje za prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade.

(5)

Tovar podľa odseku 4 môže colný úrad predať, len ak kupujúci bez zbytočného odkladu vykoná colné formality na pridelenie colne schváleného určenia pre tento tovar. Ak sa predaj uskutoční za cenu vrátane dovozných platieb, tovar sa považuje za prepustený do režimu voľný obeh a colný úrad vypočíta sumu platieb a zapíše ju do účtovnej evidencie.

(6)

Ak sa colný úrad rozhodne nakladať s tovarom podľa odseku 4 inak, ako ho predať, bez zbytočného odkladu vykoná colné formality na pridelenie jedného z colne schválených určení ustanovených pre tento tovar v § 2 písm. h) prvého až štvrtého bodu.

(7)

Ak nevznikne podľa § 399 ods. 2 colný dlh pri tovare prepustenom do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, zvyšky alebo odpad, ktoré vznikli zničením tohto tovaru, sa považujú za zahraničný tovar.

(8)

Ak podľa § 397 ods. 6 a 7 alebo ods. 8 a 9 vznikne colný dlh pri tovare prepustenom do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, časť dovozných platieb zaplatená, keď bol tovar prepustený do režimu voľný obeh, sa odpočíta od sumy, ktorá tvorí colný dlh; to platí aj pri zvyškoch alebo pri odpade, ktoré vznikli zničením tohto tovaru.

§ 399

(1)

Ak nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim nemá významný vplyv na ich správne vykonávanie, colný dlh nevznikne. Za takéto nesplnenie povinností alebo nedodržanie podmienok sa považuje najmä

a)

prekročenie povolenej lehoty na pridelenie jedného z colne schválených určení ustanovených na dočasné uskladnenie alebo príslušný režim, ak sa prekročila lehota a o predĺženie sa včas požiadalo,

b)

prekročenie lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia, a ak sa toto predloženie uskutoční neskôr, ak ide o tovar prepustený do režimu tranzit,

c)

nakladanie s tovarom vopred neschválené colným úradom, ak ide o také nakladanie s tovarom, ktoré by colný úrad na základe žiadosti oprávnenej osoby schválil, a ak ide o tovar umiestnený v dočasnom sklade alebo prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade,

d)

iné použitie tovaru, ako je určené v povolení na príslušný režim, ktoré by colný úrad na základe žiadosti oprávnenej osoby schválil, ak ide o tovar prepustený do režimu dočasné použitie,

e)

nepovolená preprava tovaru, ak tovar možno predložiť na žiadosť colného úradu a ak ide o dočasne uskladnený tovar alebo tovar prepustený do režimu,

f)

výstup tovaru z colného územia alebo jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu bez splnenia colných formalít, a ak ide o dočasne uskladnený tovar alebo tovar prepustený do režimu,

g)

prevod tovaru bez oznámenia colnému úradu pred jeho konečným použitím, ak bol prevod zaznamenaný v skladovej evidencii prevodcu a nadobúdateľ je držiteľom povolenia pre daný tovar a ak ide o tovar, na ktorý sa vzťahuje zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie z dôvodu jeho konečného použitia,

h)

nepožiadanie o obnovenie povolenia napriek tomu, že podmienky na jeho vydanie boli splnené, a ide o režim aktívny zušľachťovací styk vykonávaný priebežne.

(2)

Colný dlh pri dovoze nevznikne, ak sa preukáže, že nesplnenie povinností vyplývajúcich z § 66 až 68 a § 384 ods. 1, z ponechania príslušného tovaru v dočasnom sklade alebo z použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, je spôsobené úplným zničením alebo nenahraditeľnou stratou tovaru v dôsledku jeho povahy, nepredvídateľných okolností alebo na základe povolenia colného úradu.

(3)

Ak je tovar prepustený do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou dovoznej platby alebo bez dovoznej platby v dôsledku jeho konečného použitia, colný dlh nevznikne, ak je tovar vyvezený alebo späť vyvezený s povolením colného úradu.

§ 400

Colný dlh pri vývoze

(1)

Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným platbám vznikne vyvezením tovaru z colného územia na základe colného vyhlásenia.

(2)

Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím colného vyhlásenia. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie podalo.

(3)

Colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným platbám vznikne aj jeho nezákonným vývozom; za nezákonný vývoz sa považuje vývoz tovaru z colného územia bez colného vyhlásenia, ak malo byť podané.

(4)

Colný dlh podľa odseku 3 vznikne v okamihu, keď tovar opúšťa colné územie. Dlžníkom je osoba, ktorá

a)

nezákonne vyviezla tovar podľa odseku 3,

b)

sa podieľala na vývoze tovaru a ktorá vedela alebo mala vedieť, že colné vyhlásenie nebolo, ale malo byť podané.

(5)

Colný dlh pri vývoze vznikne aj nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby tovar opustil colné územie s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla.

(6)

Colný dlh podľa odseku 5 vznikne v okamihu, keď sa tovar s úplným alebo čiastočným oslobodením od vývozného cla dostane na iné miesto určenia, ako je miesto, pre ktoré mu bolo umožnené opustiť colné územie. Ak colný úrad nemôže určiť okamih vzniku colného dlhu, colný dlh vznikne uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu preukazujúceho, že boli splnené podmienky na také oslobodenie. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie podalo.

§ 401

Čiastočné alebo úplné oslobodenie od dovozného cla alebo vývozného cla sa uplatní aj v prípadoch vzniku colného dlhu podľa § 397, § 400 ods. 3 až 5, ak deklarant preukáže, že spĺňa podmienky na uplatnenie oslobodenia alebo iných úľav, alebo ak konanie deklaranta nenasvedčuje, že podmienky na oslobodenie alebo iné úľavy nebudú splnené.

§ 402

Ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.

§ 403

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, suma dovozných platieb alebo vývozných platieb sa určuje podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď colný dlh vznikol.

(2)

Ak nemožno určiť, kedy colný dlh vznikol, určí colný úrad okamih rozhodujúci na použitie pravidiel na určenie colného dlhu podľa toho, kedy nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik colného dlhu.

(3)

Ak sa dodatočne preukáže, že colný dlh vznikol pred okamihom vzniku colného dlhu podľa odseku 2, suma dovozných platieb alebo suma vývozných platieb sa určí podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar v okamihu, keď bol preukázaný skorší vznik colného dlhu.

§ 404

(1)

Colný dlh vzniká v mieste, kde sa tovar nachádzal v situácii, s ktorou je vznik colného dlhu spojený.

(2)

Ak nemožno určiť miesto vzniku colného dlhu podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré určí colný úrad podľa jemu dostupných informácií ako miesto, na ktorom sa tovar nachádzal v situácii, s ktorou je vznik colného dlhu spojený.

(3)

Ak nie je režim pre tovar skončený, colný úrad určí miesto, v ktorom vznikol colný dlh, ako miesto, kde

a)

bol tovar prepustený do tohto režimu alebo

b)

tovar vstupuje na colné územie v tomto režime.

(4)

Ak sa dodatočne preukáže, že colný dlh vznikol skôr ako na mieste určenom podľa odsekov 2 a 3, považuje sa za miesto vzniku colného dlhu miesto, v ktorom sa tovar nachádzal v čase, v ktorom možno vznik colného dlhu prvýkrát preukázať.

§ 405

(1)

Ak medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi Slovenskou republikou a inými štátmi ustanovujú na poskytovanie preferenčného sadzobného opatrenia pri dovoze tovaru, ktorý má pôvod v Slovenskej republike, podľa týchto zmlúv do týchto štátov podmienku, že ak bol takýto tovar získaný v režime aktívny zušľachťovací styk, zahraničný tovar vložený do uvedeného pôvodného tovaru podlieha platbe dovozných platieb naň použiteľných; potvrdenie dokladov potrebných na získanie takéhoto preferenčného sadzobného opatrenia v iných štátoch má za následok vznik colného dlhu pri dovoze.

(2)

Colný dlh podľa odseku 1 vznikne prijatím vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na príslušný tovar. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie podalo.

(3)

Colný dlh sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by bol určený, keby tovar pochádzajúci z tretích štátov bol namiesto režimu aktívny zušľachťovací styk prepustený do režimu voľný obeh.

(4)

Colný dlh podľa § 397 a 400 vznikne aj vtedy, keď sa na tovar vzťahujú zákazy alebo obmedzenia pri dovoze alebo vývoze. Colný dlh vznikne aj pri dovoze omamných a psychotropných látok, ak sa uvedú do obehu kontrolovaného príslušnými orgánmi, najmä z dôvodu ich použitia na zdravotné a vedecké účely. Colný dlh pri dovoze omamných a psychotropných látok alebo falzifikátov bankoviek nevznikne, ak nie sú uvedené do obehu; na účely trestného konania sa však považuje, že colný dlh vznikol.

TRETÍ DIEL

URČENIE A SPLNENIE COLNÉHO DLHU

§ 406

(1)

Každú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zodpovedajúcu colnému dlhu musí colný úrad vymerať ihneď po tom, čo mu budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymeranú dovoznú platbu alebo vývoznú platbu colný úrad ihneď zapíše do svojej účtovnej evidencie.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak

a)

bolo dočasne zavedené antidumpingové clo alebo vyrovnávacie clo, alebo

b)

je dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby vyššia ako vymeraná na základe záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväznej informácie o pôvode tovaru.

§ 407

(1)

Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do iného režimu ako režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíše colný úrad sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby do účtovnej evidencie ihneď po vymeraní, najneskôr však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený, možno celkovú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovnej evidencie jednotným zápisom na konci tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do piatich dní po uplynutí spomenutej lehoty.

(2)

Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak sú splnené podmienky, ktorými sa spravuje určenie výšky colného dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v účtovnej evidencii najneskôr do dvoch pracovných dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo vyplývajúce z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, bude toto clo zapísané v účtovnej evidencii najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla.

(3)

Ak colný dlh vznikol za iných podmienok ako uvedených v odseku 1, bude príslušná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaná do účtovnej evidencie v deň, keď colný úrad môže

a)

vymerať výšku dovoznej platby alebo vývoznej platby,

b)

určiť osobu, ktorá je povinná túto dovoznú platbu alebo vývoznú platbu zaplatiť.

§ 408

(1)

Colný úrad môže lehotu na zápis do účtovnej evidencie podľa § 407 predĺžiť

a)

z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo

b)

ak colný úrad nemôže z dôvodov hodných zreteľa dodržať určené lehoty.

Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.

(2)

Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je lehota predĺžená z dôvodov nehody alebo mimoriadnej udalosti.

§ 409

(1)

Ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie podľa § 407 a 408 alebo ak bola do účtovnej evidencie zapísaná nižšia ako dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, bude suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie, zapísaná do účtovnej evidencie do dvoch dní odo dňa, keď colný úrad môže vymerať dlžnú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby a určiť dlžníka. Túto lehotu možno predĺžiť podľa § 408.

(2)

Následný zápis do účtovnej evidencie sa nevykoná, ak

a)

dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie na základe neskoršieho rozhodnutia súdu,

b)

dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola zapísaná do účtovnej evidencie zavinením colného úradu a osoba, ktorá je povinná zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, konala dobromyseľne a splnila všetky podmienky ustanovené colnými predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.

§ 410

(1)

Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísanú v účtovnej evidencii oznámi colný úrad dlžníkovi.

(2)

Ak deklarant zapísal sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby do colného vyhlásenia na informáciu a táto suma zodpovedá sume dovoznej platby alebo vývoznej platby vymeranej colným úradom, colný úrad môže od oznámenia podľa odseku 1 upustiť. Ak colný úrad upustí od oznámenia podľa odseku 1, prepustenie tovaru colným úradom sa považuje za oznámenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísanej do účtovnej evidencie; ustanovenia § 407 ods. 1 druhej a tretej vety tým nie sú dotknuté.

(3)

Colný úrad nemôže oznámiť dlžníkovi sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby po uplynutí troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu; to neplatí, ak vznikol colný dlh v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu. Plynutie lehoty sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni podania opravného prostriedku alebo žaloby do vydania právoplatného rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku alebo v súdnom konaní.

(4)

Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, colný dlh sa oznámi dlžníkovi vydaním osobitného rozhodnutia.

§ 411

Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovnej evidencie a prípadne oznámená dlžníkovi, podľa § 424 až 426 pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opraví colný úrad sumu zapísanú do účtovnej evidencie a prípadne aj príslušné oznámenie dlžníkovi.

§ 412

Splatnosť sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby a postup pri platení sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby

(1)

Ak colný úrad nepovolil dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby uvedených v § 414 až 417, suma dovoznej platby alebo vývoznej platby je splatná v lehote 10 dní odo dňa, keď colný úrad oznámil jej výšku dlžníkovi; to neplatí, ak colný úrad colný dlh dlžníkovi neoznamoval (§ 410 ods. 2). V prípade súhrnného zápisu do účtovnej evidencie za podmienok ustanovených v § 407 ods. 1 druhej vete, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol povolený odklad platenia. Lehota sa automaticky predlžuje v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej lehote sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zaplatiť, pretože sa mu suma dovoznej platby alebo vývoznej platby oznámila príliš neskoro.

(2)

Ak colný úrad povolil dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby uvedených v § 414 až 417, je suma dovoznej platby alebo vývoznej platby splatná v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby.

§ 413

Spôsob platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby

Platby možno vykonať

a)

zložením peňažných prostriedkov v hotovosti,

b)

uložením peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu podľa osobitného predpisu,59)

c)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo,

d)

započítaním preplatku na iných platbách.

§ 414

Odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby

(1)

Colný úrad môže povoliť dlžníkovi na jeho žiadosť odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3 a v § 415.

(2)

Colný úrad odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolí, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

(3)

Colný úrad môže povoliť odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby

a)

oddelene, pri jednotlivo zapísaných sumách dovoznej platby alebo vývoznej platby do účtovnej evidencie podľa § 407 ods. 1 prvej vety,

b)

súhrnne, pri všetkých sumách dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s § 407 ods. 1 prvou vetou v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo

c)

súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis, zapísaných do účtovnej evidencie v súlade s § 407 ods. 1 druhou vetou.

§ 415

(1)

Lehota na odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby môže byť najviac 30 dní a určí sa takto:

a)

ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. a), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma dovoznej platby alebo vývoznej platby zapísaná do účtovnej evidencie; ak sa postupuje podľa § 408, lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad dva dni, ktoré sú potrebné na zápis do účtovnej evidencie,

b)

ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. b), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici súhrnnej lehoty,

c)

ak platenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby bolo odložené podľa § 414 ods. 3 písm. c), začína lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol tovar prepustený.

Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.

(2)

Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne číslo, rovná sa počet dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní, polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.

(3)

Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na týždne alebo mesiac, musí byť suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorej platenie bolo odložené, zaplatená

a)

v piatok štvrtého týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa odloženie platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolilo, ak je lehota určená na týždne,

b)

šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa odloženie platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby povolilo, ak je lehota určená na mesiac.

§ 416

(1)

Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colným úradom colné vyhlásenie o predpísané údaje alebo nepredloží doklady potrebné na colné konanie, colný úrad nepovolí odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktoré sú zapísané v účtovnej evidencii.

(2)

Odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad môže povoliť aj v prípadoch podľa odseku 1, ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vybrať, je zapísaná do účtovnej evidencie pred uplynutím lehoty 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná do účtovnej evidencie, alebo ak nebola zapísaná do účtovnej evidencie, odo dňa, keď bolo prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Lehota na odklad platenia sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby nesmie v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa § 415, keby suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná v účtovnej evidencii v čase, keď sa podalo colné vyhlásenie na predmetný tovar.

§ 417

Pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou a povolenie splátok

(1)

Na žiadosť môže colný úrad povoliť dlžníkovi pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou alebo jej zaplatenie v splátkach, najmä ak by bolo okamžité zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nemožno z iných dôvodov vybrať celý nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby od dlžníka naraz, nie však na dobu dlhšiu, ako je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby.

(2)

Ak colný úrad povolí pozhovenie s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou alebo zaplatenie v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený.

(3)

Za dobu pozhovenia s dovoznou platbou alebo vývoznou platbou zaplatí dlžník z odloženej sumy kompenzačný úrok.

§ 418

Dlžník môže sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby zaplatiť úplne alebo čiastočne aj pred uplynutím určenej lehoty.

§ 419

Tretia osoba môže úplne alebo čiastočne zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby namiesto dlžníka.

§ 420

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodoch z účtov v banke alebo v pobočke zahraničnej banky deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pobočka zahraničnej banky, poštový podnik alebo iná oprávnená osoba peňažné prostriedky v hotovosti prijala alebo prevzala.

(2)

Banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Pokiaľ je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky59) ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky,59) v ktorej sa vedie účet colného úradu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky,59) v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colnému úradu úrok vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

§ 421

(1)

Ak suma dovozných platieb alebo vývozných platieb nebola zaplatená v určenej lehote, colný úrad

a)

je oprávnený použiť všetky ustanovené prostriedky vrátane exekúcie, aby zabezpečil príslušnú platbu,

b)

vymeria z nezaplatenej sumy dovozných platieb alebo vývozných platieb úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom dovozných platieb alebo vývozných platieb. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok podľa § 325.

(2)

Colný úrad môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

a)

by vybratie úroku vzhľadom na situáciu dlžníka bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou,

b)

nepresiahne 400 Sk, alebo

c)

suma dovozných platieb alebo vývozných platieb je zaplatená do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.

(3)

Colný úrad môže odpísať nedoplatok na dovoznej platbe alebo vývoznej platbe z vlastného podnetu, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak je zrejmé, že by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by náklady na jeho vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania. Rovnako sa postupuje, ak nedoplatok nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a nadmernými ťažkosťami.

§ 422

Premlčanie

(1)

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(2)

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky možno vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.

(4)

Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať, ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.

(5)

Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii,60) nemožno do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie nedoplatku.

(6)

Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby doručená dlžníkovi.

ŠTVRTÝ DIEL

VRÁTENIE A ODPUSTENIE SUMY DOVOZNEJ PLATBY ALEBO VÝVOZNEJ PLATBY

§ 423

Vymedzenie pojmov

(1)

Vrátením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby je vrátenie celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá bola zaplatená.

(2)

Odpustením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby je rozhodnutie o upustení od vybratia celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby, alebo rozhodnutie o vyhlásení zápisu do účtovnej evidencie celej sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby alebo časti sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby za neplatný, ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby ešte nebola zaplatená.

§ 424

Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby

(1)

Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby podáva osoba, ktorá ich zaplatila alebo ktorá je povinná ich zaplatiť, alebo osoba, ktorá prevzala jej práva a povinnosti. Žiadosť môže podať aj zástupca tejto osoby.

(2)

Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby sa vyhotovuje v jednom origináli a jednej kópii na tlačive, ktorého vzor, spôsob vyplňovania a predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby doplnená dokladmi podľa § 77 ods. 1 sa podáva na colnom úrade, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie.

(4)

Colný úrad podľa odseku 3 zaznamená dátum prijatia na origináli a kópii žiadosti o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby. Kópia sa po potvrdení prijatia vráti žiadateľovi.

(5)

Ak sa žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby týka tovaru, na ktorý bola v čase podania colného vyhlásenia predložená dovozná alebo vývozná licencia, osoba podľa odseku 1 je povinná predložiť colnému úradu potvrdenie osvedčujúce, že orgán zodpovedný za jej vydanie urobil opatrenia na zrušenie účinnosti licencie; ustanovenia osobitného predpisu o opatreniach štátnej poľnohospodárskej politiky tým nie sú dotknuté. Potvrdenie sa nevyžaduje, ak

a)

colný úrad, ktorému bola žiadosť predložená, sám vydal príslušnú licenciu,

b)

žiadosť je odôvodnená podstatnou chybou, ktorá nemá účinok na podstatu príslušnej licencie.

§ 425

(1)

Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad vráti, ak sa preukáže, že zaplatená suma dovoznej platby alebo vývoznej platby nebola alebo nie je dlžná alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s colnými predpismi.

(2)

Sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby colný úrad odpustí, ak sa preukáže, že do účtovnej evidencie bola zapísaná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá nebola skutočne dlžná, alebo že suma dovoznej platby alebo vývoznej platby bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s colnými predpismi.

(3)

Colný úrad nevráti ani neodpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, ak úmyselným konaním osoby bola zaplatená alebo zapísaná do účtovnej evidencie iná ako skutočne dlžná suma dovoznej platby alebo vývoznej platby.

(4)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby na základe žiadosti osoby predloženej v lehote troch rokov odo dňa, v ktorom bola suma dovoznej platby alebo vývoznej platby oznámená dlžníkovi.

(5)

Colný úrad lehotu podľa odseku 4 primerane predĺži, ak osoba preukáže, že nemohla predložiť svoju žiadosť v tejto lehote v dôsledku nepredvídaných okolností alebo mimoriadnej udalosti. Ak colný úrad zistí v lehote podľa odseku 4 alebo v predĺženej lehote, že nastala jedna zo skutočností podľa odseku 1 alebo 2 bez zbytočného odkladu, vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby z vlastného podnetu.

(6)

Colný úrad vráti zaplatenú sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby na základe žiadosti predloženej v lehote ustanovenej na predloženie žiadosti o zrušenie colného vyhlásenia, ak bolo colné vyhlásenie zrušené.

(7)

Ak je žiadosť o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh založená na zníženej sadzbe cla alebo ak sa vzťahuje na tovar bez cla v rámci colnej kvóty, colného stropu alebo iných preferenčných sadzobných opatrení, colný úrad vráti alebo odpustí sumy dovoznej platby, ak v čase podania žiadosti

a)

objem colnej kvóty nebol vyčerpaný alebo

b)

nebola opäť stanovená bežne platná colná sadzba.

(8)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak podmienky podľa odseku 7 nie sú splnené a ak nepoužitie zníženej sadzby cla alebo prepustenie tovaru bez cla zavinil colný úrad, pričom colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh obsahuje potrebné údaje a je doplnené dokladmi potrebnými na uplatnenie zníženej sadzby cla alebo prepustenie tovaru bez cla.

(9)

Ak sa osvedčenie o pôvode tovaru na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR. 1, tranzitný doklad alebo iný doklad priloží k žiadosti o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby s uvedením, že s dovážaným tovarom v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh bolo možné zaobchádzať v rámci colného územia alebo bolo možné na tovar uplatniť preferenčné sadzobné opatrenia, colný úrad schváli túto žiadosť, iba ak sa preukáže, že

a)

doklad takto vyhotovený sa vzťahuje na príslušný tovar a podmienky vzťahujúce sa na prijatie tohto dokladu sú splnené,

b)

ostatné podmienky na uplatnenie preferenčného sadzobného opatrenia sú splnené.

(10)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby pri predložení tovaru. Ak sa tovar nemôže predložiť colnému úradu, môže sa vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby povoliť neskôr, ak tento colný úrad má informácie preukazujúce, že osvedčenie alebo doklad vyhotovený po prepustení tovaru sa vzťahuje na príslušný tovar.

(11)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak sa preukáže, že sa suma takýchto platieb, zapísaná do účtovnej evidencie, vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo že nevyhovoval podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

(12)

Za chybný tovar podľa odseku 11 sa považuje aj tovar poškodený pred jeho prepustením do režimu.

(13)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby, ak sa tovar

a)

nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia, ktoré bolo nevyhnutné na zistenie chyby, alebo ak takýto tovar nevyhovuje podmienkam zmluvy,

b)

vyviezol z colného územia.

(14)

Colný úrad povolí na žiadosť oprávnenej osoby, aby sa tovar zničil alebo prepustil na účel jeho spätného vývozu do režimu tranzit v rámci colného územia alebo do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo aby sa umiestnil do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu namiesto toho, aby sa vyviezol.

(15)

Na účely pridelenia colne schváleného určenia podľa odseku 14 sa tovar považuje za zahraničný tovar.

(16)

Colný úrad nevráti ani neodpustí sumu dovoznej platby, ak ide o tovar, ktorý bol pred navrhnutím na prepustenie do režimu dočasne dovezený na skúšky, analýzy a pokusy, s výnimkou, ak sa preukáže, že skutočnosť, že tovar je chybný alebo že nevyhovuje podmienkam zmluvy, nebolo možné zistiť počas takých skúšok, analýz a pokusov.

(17)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby z dôvodov podľa odseku 11 na základe žiadosti predloženej v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy tejto platby dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad lehotu primerane predĺžiť.

(18)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby podľa § 426 ods. 1 na základe písomnej žiadosti predloženej v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy platby dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad túto lehotu primerane predĺžiť.

(19)

Colný úrad nevráti alebo neodpustí sumu dovoznej platby podľa odsekov 7 až 13, ak

a)

sa pri uzavieraní zmluvy vzala do úvahy skutočnosť, že tovar je chybný, čomu zodpovedá aj cena, ktorá bola základom na vymeranie sumy dovoznej platby vyberanej pri prepustení tovaru do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby,

b)

tovar predal dovozca alebo vývozca po tom, čo zistil, že je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.

(20)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby za podmienok ustanovených týmto zákonom, len ak suma dovoznej platby alebo vývoznej platby, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, presahuje 400 Sk. V odôvodnených prípadoch colný úrad môže na žiadosť vrátiť alebo odpustiť nižšiu sumu.

(21)

Vrátenie sumy dovoznej platby alebo úroku z odloženej sumy dovoznej platby, alebo úroku z omeškania nemá za následok vznik povinnosti colného úradu zaplatiť úrok. Colný úrad úrok zaplatí, ak rozhodnutie o vrátení sumy dovoznej platby nevykonal v lehote troch mesiacov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia; úrok sa vypočíta v sume, ktorá zodpovedá 200 % základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka.

(22)

Ak colný úrad vrátil alebo odpustil sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby omylom, pôvodný dlh sa stáva splatným a úroky zaplatené podľa odseku 21 sa musia vrátiť.

(23)

Ak colný úrad vydá povolenie podľa odseku 14, vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie, aby sa tovaru umiestnenému v colnom sklade, slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade mohol priznať colný status zahraničného tovaru.

§ 426

(1)

Ak nejde o úmyselné porušenie colných predpisov alebo o nedbanlivosť oprávnenej osoby, colný úrad dovozné platby alebo vývozné platby vráti alebo odpustí, ak

a)

zahraničný tovar prepustený do režimu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla alebo tovar prepustený do režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia bol odcudzený a ak sa tovar ihneď našiel a znovu bol umiestnený do situácie, v ktorej bol v čase, keď bol odcudzený,

b)

zahraničný tovar bol neúmyselne odňatý z režimu zahŕňajúceho úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla, do ktorého bol prepustený, a ak po zistení chyby bol bez zbytočného odkladu znovu umiestnený do situácie, v ktorej bol v čase, keď bol takto odňatý,

c)

nemožno ovládať mechanizmus otvárania dopravných prostriedkov, na ktorých je umiestnený tovar prepustený do režimu voľný obeh, a preto ho nemožno vyložiť pri príchode na miesto určenia, a ak je ihneď spätne vyvezený,

d)

sa tovar pôvodne prepustený do režimu voľný obeh vráti zahraničnému dodávateľovi v režime pasívny zušľachťovací styk na bezplatné odstránenie chýb existujúcich pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh, aj keď sa zistia až po prepustení tovaru a zahraničný dodávateľ tovar nevráti späť,

e)

sa v prípade, keď colný úrad rozhodne o následnom zápise skutočne dlžnej sumy dovoznej platby na tovar prepustený do režimu voľný obeh s úplným oslobodením od cla do účtovnej evidencie zistí, že tovar bol spätne vyvezený z colného územia bez colného dohľadu, za predpokladu, že podstatné podmienky na vrátenie sumy dovoznej platby alebo odpustenie dovoznej sumy platby by sa boli skutočne splnili v čase spätného vývozu, ak by sa táto suma platby vymerala v čase, v ktorom sa tovar prepustil do režimu voľný obeh,

f)

súd alebo iný orgán zakázal predaj tovaru, ktorý bol predtým prepustený do režimu, a zaviazal príslušnú osobu zaplatiť sumu dovoznej platby, pričom tovar bol spätne vyvezený z colného územia alebo zničený pod colným dohľadom, ak sa preukáže, že tovar nebol na colnom území použitý,

g)

tovar bol prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť tieto platby z iniciatívy deklaranta, ktorý bez vlastného zavinenia nemohol dodať príjemcovi tovar,

h)

tovar bol adresovaný príjemcovi chybou odosielateľa,

i)

sa zistí, že tovar nie je vhodný na použitie, na ktoré ho príjemca chcel používať, následkom zrejmej chyby v jeho objednávke,

j)

sa po prepustení do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby zistí, že tovar v čase jeho prepustenia nevyhovoval platným pravidlám týkajúcim sa jeho použitia alebo predaja, a preto sa nemôže použiť na účel určený príjemcom,

k)

použitie tovaru príjemcom na určený účel je znemožnené alebo čiastočne obmedzené v dôsledku prijatia opatrení všeobecného rozsahu, ktoré po prepustení tovaru do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby prijal colný úrad alebo iný oprávnený orgán,

l)

úplné alebo čiastočné oslobodenie od cla, o ktoré žiada príslušná osoba v súlade s platnými ustanoveniami, nemôže bez zavinenia príslušnej osoby priznať colný úrad, ktorý zapíše do účtovnej evidencie splatné sumy dovozných platieb,

m)

sa tovar dostal k príjemcovi po záväznej dodacej lehote ustanovenej v zmluve, podľa ktorej bol prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby,

n)

tovar nebolo možné predať na colnom území a dodal sa bezplatne právnickým osobám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitného predpisu44)

1.

v zahraničí, ak majú na colnom území svoje zastúpenie, alebo

2.

na colnom území za predpokladu, že majú nárok na oslobodenie od dovozného cla v prípade dovozu podobného tovaru zo zahraničia prepusteného do režimu voľný obeh,

o)

colný dlh vznikol iným spôsobom ako podľa § 397 ods. 1 až 3 a príslušná osoba môže predložiť osvedčenie o pôvode tovaru, sprievodné osvedčenie, doklad o vnútornom tranzite alebo iný doklad preukazujúci, že ak by bol dovážaný tovar prepustený do režimu voľný obeh, bolo by možné ho používať na colnom území alebo by mu bolo možné priznať preferenčné sadzobné zaobchádzanie, ak boli splnené ostatné podmienky podľa § 425 ods. 9 a 10.

(2)

Vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb v prípadoch podľa odseku 1 písm. c) a f) až n), s výnimkou tovaru zničeného na príkaz colného úradu alebo bezplatne dodaného právnickým osobám vykonávajúcim charitatívnu činnosť na colnom území, je podmienené spätným vývozom tovaru z colného územia pod dohľadom colného úradu; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté. Colný úrad na požiadanie povolí, aby namiesto spätného vývozu bol tovar zničený alebo prepustený do režimu tranzit v rámci colného územia s úmyslom spätného vývozu alebo do režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Vzhľadom na prípady podľa odseku 1 písm. g), i) a l) colný úrad môže na požiadanie povoliť spätný vývoz tovaru namiesto jeho umiestnenia v colnom sklade alebo v slobodnom colnom pásme, alebo v slobodnom colnom sklade. Tovar, ktorému bude pridelené niektoré z colne schválených určení, sa považuje za zahraničný tovar. V takom prípade vykoná colný úrad nevyhnutné opatrenia, aby mohol byť tovar, ktorý bol umiestnený v colnom sklade, slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, neskôr uznaný za zahraničný tovar.

(3)

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. h) je vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb podmienené spätným vývozom tovaru pôvodnému dodávateľovi alebo na inú ním určenú adresu.

(4)

Oprávnená osoba je povinná colnému úradu preukázať, že tovar nebol použitý ani predaný pred jeho spätným vývozom.

(5)

Dovozné platby colný úrad vráti alebo odpustí, ak tovar

a)

omylom prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby bol spätne vyvezený z colného územia bez toho, aby bol predtým prepustený do režimu, v ktorom bol umiestnený, ak ostatné podmienky podľa § 425 ods. 6 boli splnené,

b)

bol spätne vyvezený alebo zničený podľa § 425 ods. 13 písm. b), ods. 14 a 15 bez colného dohľadu, ak ostatné podmienky uvedené v tomto ustanovení boli splnené,

c)

bol spätne vyvezený alebo zničený bez colného dohľadu podľa odseku 1 písm. c), f) až n), ak ostatné podmienky uvedené v odsekoch 2 a 4 boli splnené.

(6)

Vrátenie alebo odpustenie dovozných platieb v prípadoch uvedených v odseku 5 je podmienené

a)

predložením všetkých dôkazov potrebných na to, aby sa colný úrad mohol presvedčiť, že uvedený tovar, na ktorý sa žiada vrátenie alebo odpustenie,

1.

bol skutočne spätne vyvezený z colného územia alebo

2.

bol zničený pod dohľadom colného úradu alebo osôb oprávnených úradne potvrdiť toto zničenie,

b)

vrátením dokladu colnému úradu osvedčujúceho slovenský colný status tohto tovaru, na ktorého podklade tovar mohol opustiť colné územie, alebo iného dôkazu tak, aby tento doklad nebolo možné následne použiť pri dovoze tovaru na colné územie.

(7)

Colný úrad môže vrátiť alebo odpustiť sumu dovozných platieb alebo vývozných platieb aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v odseku 1, ak nejde o úmyselné porušenie colných predpisov alebo o nedbanlivosť oprávnenej osoby za podmienky spätného vývozu tovaru z colného územia pod colným dohľadom alebo zničenia tovaru, alebo prepustenia tovaru do režimu tranzit v rámci colného územia s úmyslom jeho spätného vývozu, alebo prepustenia tovaru do režimu uskladňovanie tovaru v colnom sklade, alebo umiestnenia do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Tovar, ktorému sa pridelí niektoré z týchto colne schválených určení, sa považuje za zahraničný tovar. Colný úrad vykoná nevyhnutné opatrenia, aby bolo možné takýto tovar rozlíšiť.

(8)

Žiadateľ o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby preukazuje colnému úradu skutočnosť, že tovar, ktorého sa žiadosť týka, bol spätne vyvezený z colného územia

a)

originálom alebo overenou kópiou colného vyhlásenia na vývoz tovaru z colného územia a

b)

potvrdením colného úradu, cez ktorý tovar skutočne opustil colné územie; ak sa toto potvrdenie nemôže predložiť, dôkaz, že tovar skutočne opustil colné územie, sa môže predložiť vo forme potvrdenia colného úradu určenia v zahraničí, ktorý potvrdzuje, že bol tovar dodaný, alebo originálu, alebo overenej kópie colného vyhlásenia na tovar vyrobený v inej krajine určenia; tieto doklady musia byť doplnené administratívnym a obchodným dokladom, ktorý colnému úradu umožní skontrolovať, že tovar vyvezený z colného územia je ten istý ako ten, ktorý bol navrhnutý do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby, najmä originálom alebo overenými kópiami colného vyhlásenia pre príslušný režim, a ak sa to považuje zo strany colného úradu za potrebné, obchodným alebo administratívnym dokladom, napríklad faktúrou, expedičným listom, tranzitným dokladom alebo zdravotným certifikátom, ktorý obsahuje úplný opis tovaru, napríklad obchodný opis, množstvo, značku a iné údaje potrebné na identifikáciu tovaru, a ktorý sa predkladá s colným vyhlásením na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo s colným vyhlásením na vývoz z colného územia, alebo s colným vyhlásením na tovar vystaveným v inej krajine určenia.

(9)

Žiadateľ o vrátenie alebo odpustenie sumy dovoznej platby preukazuje colnému úradu, že tovar, ktorého sa žiadosť týka, bol skutočne zničený pod dohľadom colného orgánu alebo osoby oprávnenej úradne potvrdiť takéto zničenie správou alebo vyhlásením o zničení vyhotoveným orgánom, pod ktorého kontrolou bol tovar zničený, prípadne overenou kópiou a osvedčením vyhotoveným osobou oprávnenou potvrdiť zničenie, ktoré je doplnené dôkazom o jej oprávnení; tieto doklady musia obsahovať opis zničeného tovaru, napríklad obchodný opis, množstvo, značku a iné údaje potrebné na identifikáciu tovaru, ktorý umožní colnému úradu porovnať údaje uvedené v colnom vyhlásení a v sprievodných obchodných dokladoch, napríklad vo faktúrach, expedičných listoch, a presvedčiť sa, že zničený tovar je ten, ktorý bol navrhnutý do príslušného režimu.

(10)

Ak dôkazy uvedené v odsekoch 8 a 9 nie sú dostatočné na posúdenie veci alebo ak takéto dôkazy nie sú k dispozícii, colný úrad môže prijať iný dôkaz o skutočnom vývoze tovaru alebo o jeho zničení, ktorý považuje za dostatočný.

(11)

Colný úrad nevráti alebo neodpustí dovozné platby, ak jediným dôvodom, na ktorého základe sa podáva žiadosť, je

a)

spätný vývoz tovaru z colného územia, ktorý bol predtým prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby, z dôvodov iných ako uvedených v odsekoch 1 až 4 alebo v odsekoch 5 a 6, alebo v § 425 ods. 6 alebo ods. 11 až 17, najmä ak tovar nemožno predať,

b)

zničenie tovaru, ktorý bol predtým prepustený do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť dovozné platby po jeho prepustení colným úradom, s výnimkou zničenia podľa § 386,

c)

predloženie dokladov na účel získania preferenčného sadzobného zaobchádzania s tovarom navrhnutým do režimu voľný obeh, o ktorých sa následne zistilo, že boli neprijateľné na tento účel, hoci tieto doklady boli predložené v dobrej viere.

(12)

Colný úrad vráti alebo odpustí sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, ak je žiadosť podaná v lehote 12 mesiacov odo dňa oznámenia sumy platby dlžníkovi. Colný úrad môže túto lehotu primerane predĺžiť.

PIATY DIEL

ZÁNIK COLNÉHO DLHU

§ 427

(1)

Colný dlh zanikne:

a)

zaplatením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby,

b)

odpustením sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby,

c)

ak ide o tovar navrhnutý do režimu, pri ktorom vzniká povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby alebo vývoznej platby, a je

1.

zrušené colné vyhlásenie,

2.

pred prepustením do tohto režimu zaistený a prepadne v prospech štátu alebo je zhabaný, zničený na základe pokynov colného úradu, zničený alebo prenechaný v prospech štátu podľa § 386 ods. 1 až 4 alebo zničený alebo nenahraditeľne stratený v dôsledku jeho povahy alebo nepredvídateľných okolností, alebo mimoriadnej udalosti,

d)

ak bol tovar, pri ktorom vznikol colný dlh podľa § 397 ods. 4 a 5, zaistený pri nezákonnom dovoze a následne prepadne v prospech štátu alebo je zhabaný,

e)

započítaním pohľadávok podľa § 428a.

(2)

Prepadnutím tovaru alebo zhabaním tovaru sa colný dlh nepovažuje za zaniknutý, ak je colný dlh rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie konania podľa trestných predpisov.

§ 428

Colný dlh podľa § 405 zanikne aj vtedy, ak colné formality vykonané na poskytnutie preferenčného sadzobného zaobchádzania sú zrušené.

§ 428a

Započítanie pohľadávok

(1)

Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia colného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi.

(2)

Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky nad 10000 Sk.

(3)

Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b)

identifikáciu pohľadávky dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky, právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,

c)

identifikáciu colnej pohľadávky s uvedením colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie, a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný,

d)

vyhlásenie dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok uvedených v písmenách b) a c),

e)

dátum a podpis dlžníka.

(4)

Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) colnému riaditeľstvu.

(5)

Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť colného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.

(6)

Po overení správnosti údajov uvedených v žiadosti a po potvrdení príslušného správcu záväzku, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva, colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa doručuje do vlastných rúk. Ak colné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi túto skutočnosť dlžníkovi a colnému úradu.

(7)

Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní alebo oznámenia o nezapočítaní podľa odseku 6 colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 413 písm. d).

(8)

Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.60a)

ŠIESTY DIEL

VYMÁHANIE

Prvý oddiel

Colné záložné právo, výkon rozhodnutia exekúciou

§ 429

Colné záložné právo

Colný orgán môže na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť k veciam a právam dlžníka a ručiteľa colné záložné právo. Na colné záložné právo sa použijú ustanovenia o daňovom záložnom práve60b) rovnako.

§ 430

Vymáhanie nedoplatkov

(1)

Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.

(2)

Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie podľa odseku 1 sa primerane použijú predpisy o daňovom exekučnom konaní.61)

§ 431

Colné zádržné právo

Ak je podľa tohto zákona colný úrad povinný vydať hnuteľnú vec dlžníkovi, môže ju zadržať, aby zabezpečil splatnú pohľadávku z colného dlhu, pokuty a inej platby vyberanej colným úradom od osoby, ktorej je inak povinný vec vydať. Na použitie zadržanej veci na účely uspokojenia pohľadávky z dovoznej platby alebo vývoznej platby a iných platieb vyberaných colným úradom sa použijú ustanovenia § 429 primerane.

Druhý oddiel

Osobitná úprava pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie

§ 432

Prihlasovanie colných pohľadávok

(1)

Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania62) je

a)

colnou pohľadávkou

1.

nezaplatená dovozná platba zodpovedajúca colnému dlhu, ktorý vznikol podľa tohto zákona; to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo ktorá nebola vymeraná colným úradom,

2.

pokuta a prepadnutie tovaru, ktoré colný úrad dlžníkovi uložil v konaní o colnom delikte pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,

3.

úrok a dodatočne vymeraná suma dovoznej platby, ktoré sa vzťahujú na colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak mohli byť colným úradom vymerané do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,

b)

colným záväzkom dovozná platba, na ktorej vrátenie má dlžník právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,

c)

colnou pohľadávkou vzniknutou pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania colná pohľadávka, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,

d)

colnou pohľadávkou alebo colným záväzkom vzniknutým po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania62) colná pohľadávka neuvedená v písmene c) alebo colný záväzok neuvedený v odseku 2.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colný záväzok vzniknutý pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.

(3)

V konkurznom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 152 tohto zákona vykonanej po vyhlásení konkurzu.

(4)

Vo vyrovnacom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 152 tohto zákona vykonanej po povolení vyrovnania.

(5)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný úrad prihlási colnú pohľadávku spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.63)

(6)

V konkurznom konaní alebo vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo tie jej časti, ktoré

a)

colný úrad neprihlásil podľa odseku 5 alebo

b)

neboli v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne uplatnené.

§ 433

Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania

(1)

Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné konanie neprerušuje. To neplatí pre exekučné konanie colného úradu, ktoré sa týka colnej pohľadávky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colného úradu pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.

(2)

Vyhlásením konkurzu sa nesplatná colná pohľadávka stáva splatnou. Colný úrad prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stáva splatným aj nesplatný colný záväzok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené na premlčanie alebo na zánik colnej pohľadávky a colného záväzku neplynú.

(3)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú úroky a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú úroky, ktoré sa považujú za colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania, a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Úroky colné úrady uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy dovoznej platby, ktorá tvorí colnú pohľadávku.

(4)

V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a iných colných predpisov, ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo pre povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka, považujú sa za doklad vystavený dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú aj prijaté plnenia.

(5)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colnej pohľadávky a colného záväzku.

(6)

Potvrdením vyrovnania zaniká colná pohľadávka alebo jej časti, ktoré dlžník na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zaniká aj colná pohľadávka alebo jej časť, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznej platbe vzniknutú pred povolením vyrovnania a ktorú nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali za colnú pohľadávku podľa § 432 ods. 1 písm. c), ak sa tieto úroky vzťahujú na colnú pohľadávku, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznej platbe vzniknutú pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.

(7)

Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.

SIEDMY DIEL

ZAISTENIE, PREPADNUTIE, PREDAJ TOVARU ALEBO VECI, SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

§ 434

Zaistenie tovaru alebo veci

(1)

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec:

a)

ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôležitých pre riadne vykonanie colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne použili v súvislosti s tovarom alebo vecou, o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú,

b)

na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak možno dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie

1.

colného priestupku použili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,

2.

colného deliktu použili alebo sa colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali,

c)

ak dlžník alebo jemu povinná osoba tovar alebo vec na účely § 429 odmietli vydať,

d)

ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,

e)

ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,

f)

v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné opatrenia.

(2)

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

(3)

Colný úrad vydá o zaistení tovaru alebo veci rozhodnutie a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej tovar alebo vec zaistil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(4)

V rozhodnutí o zaistení tovaru alebo veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje, a podľa povahy veci poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o možnosti predaja tovaru.

(5)

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci, je povinná tovar alebo vec vydať colnému úradu, alebo strpieť iné opatrenia, ak ich colný úrad považuje za postačujúce na dosiahnutie účelu zaistenia.

(6)

Ak nie je na výzvu colného úradu zaistený tovar alebo vec vydaná, možno ich osobe, ktorá bola vyzvaná, odňať.

(7)

O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru alebo veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj opis tovaru alebo veci. Osobe, ktorá tovar alebo vec vydala alebo ktorej tovar alebo vec boli odňaté, vyhotoví colný úrad potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tovaru alebo veci.

(8)

Ak zaistený tovar alebo vec už nie sú potrebné na ďalšie konanie a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo predaj podľa § 436 ods. 3 až 6, budú osobe, ktorej boli odňaté, vrátené; ustanovenie § 431 tým nie je dotknuté.

(9)

Colný úrad nevydá zaistený tovar alebo vec podľa odseku 8, ak má pochybnosti o práve osoby k tomuto tovaru alebo veci alebo ak si právo na vrátenie takéhoto tovaru alebo veci uplatní iná osoba ako osoba, ktorej tovar alebo vec boli zaistené. V takom prípade colný úrad odporučí týmto osobám, aby si v lehote 60 dní uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo k veci na príslušnom súde.

§ 435

Prepadnutie alebo zhabanie tovaru alebo veci

(1)

Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 434 ods. 3 neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 434 ods. 1 písm. a), d) až f), colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci v prospech štátu, ak takéto opatrenie nemožno uložiť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.

(2)

Ak si na tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba, colný úrad rozhodne podľa odseku 1 najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 434 ods. 9.

§ 436

Správa majetku štátu a predaj tovaru alebo veci

(1)

Colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare,

a)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,

b)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru,

c)

ktorý bol prenechaný v prospech štátu, alebo pri tovare, pri ktorom štát nadobudol vlastnícke právo podľa osobitného predpisu,64) ak podlieha colnému dohľadu.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pri nakladaní s majetkom štátu podľa odsekov 1 a 3 sa postupuje podľa osobitného predpisu.65)

(3)

Colný úrad je oprávnený predať

a)

tovar alebo vec na základe rozhodnutia vydaného podľa § 435,

b)

dočasne uskladnený tovar na základe vykonateľného rozhodnutia o predaji, ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia neboli vykonané v lehote podľa § 73 ods. 2,

c)

tovar na základe vykonateľného rozhodnutia o zhabaní tovaru, ak sú splnené podmienky podľa § 96 ods. 1,

d)

na účely úhrady pokuty tovar zaistený podľa § 434 ods. 1 písm. b), ktorý neprepadol alebo nebol zhabaný v prospech štátu, a pokuta uložená na základe vykonateľného rozhodnutia o colnom priestupku alebo colnom delikte nebola uhradená do 30 dní odo dňa, v ktorom sa rozhodnutie stalo vykonateľným,

e)

tovar podľa odseku 1, pri ktorom vykonáva správu majetku štátu.65)

(4)

Colný úrad je oprávnený predať tovar podľa odseku 3 ihneď, ak predmetom predaja je tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá. Ak ide o chránené rastliny, chránené živočíchy alebo ich exempláre, môže ich colný úrad predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

(5)

Colný úrad predá tovar podľa odseku 3 spravidla na dražbe, pritom postupuje podľa osobitného predpisu.66) Ak nie je možné alebo vhodné predať tovar na dražbe, môže colný úrad predať tento tovar inak (§ 398 ods. 5).

(6)

S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo zdravotných, z veterinárnych, rastlinolekárskych, bezpečnostných, morálnych alebo z iných dôvodov, bude colný úrad zaobchádzať spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.67)

(7)

Z výnosu, ktorý bol získaný predajom tovaru, sa prednostne uhradí suma dovoznej platby alebo vývoznej platby a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.7) Zvyšok výnosu vyplatí colný úrad oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z predaja v prospech štátu.

§ 437

Colný delikt

(1)

Colným deliktom je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 439 (ďalej len „porušovateľ“).

(2)

Na prejednávanie colných deliktov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,36) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 438

Colný priestupok

(1)

Colný priestupok je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,68) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 439.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na priestupky a na ich prejednávanie všeobecný predpis o priestupkoch.69)

§ 439

Skutkové podstaty colných deliktov a colných priestupkov

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto

a)

nepostupoval v súlade s § 13, § 65 ods. 2 a 3, § 66 ods. 1 až 3, § 67 ods. 1, § 68 ods. 1, § 89 ods. 2 poslednou vetou,

b)

vyložil alebo preložil tovar z dopravného prostriedku, na ktorom sa tento tovar prepravil cez colnú hranicu, alebo premiestnil tovar z pôvodného miesta predloženia v rozpore s § 72 ods. 10,

c)

odstránil alebo zrušil colnú uzáveru v rozpore s § 92 ods. 2,

d)

ako hlavný zodpovedný nepredložil tovar v neporušenom stave alebo v určenej lehote colnému úradu určenia alebo pred predložením tovaru colnému úradu určenia nedodržal všetky opatrenia colného úradu na zabezpečenie identifikácie tovaru, alebo nedodržal ďalšie ustanovenia pre režim tranzit, alebo ten, kto ako dopravca alebo príjemca tovaru nepredložil tovar v neporušenom stave alebo v určenej lehote colnému úradu určenia alebo pred predložením tovaru colnému úradu určenia nedodržal všetky opatrenia colného úradu na zabezpečenie identifikácie tovaru, ak vedel, že prepravuje tovar v režime tranzit,

e)

ako prevádzkovateľ colného skladu alebo ako osoba, na ktorú boli prevedené práva a povinnosti prevádzkovateľa skladu, nezabezpečil, aby tovar v čase jeho uskladňovania v colnom sklade nebol odňatý colnému dohľadu alebo nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade, alebo nezabezpečil splnenie podmienok uvedených v povolení na prevádzkovanie colného skladu,

f)

ako ukladateľ nezabezpečil, aby tovar v čase jeho uskladňovania vo verejnom colnom sklade nebol odňatý colnému dohľadu, alebo nezabezpečil plnenie povinností vyplývajúcich zo skladovania tovaru v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade, ak mu tieto povinnosti boli uložené v povolení na prevádzkovanie verejného colného skladu, alebo nesplnil povinnosti vyplývajúce z prepustenia tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade,

g)

zaobchádzal s tovarom v rozpore s § 308, § 383 ods. 4 alebo § 383 ods. 6 a 7,

h)

uskutočňuje stavbu v slobodnom colnom pásme bez súhlasu colného orgánu,

i)

vykonáva výrobnú činnosť, obchodnú činnosť a poskytovanie služieb v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade v rozpore s podmienkami podľa tohto zákona alebo bez písomného oznámenia colnému úradu, alebo v rozpore so zákazom vydaným colným úradom,

j)

uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,

k)

spôsobí, že mu colný úrad vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo sfalšovaných dokladov alebo nesprávnych, alebo nepravdivých údajov,

l)

spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo sfalšovaných dokladov alebo nesprávnych, alebo nepravdivých údajov,

m)

nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla, tovar dočasne uskladnený, tovar so zníženou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývoz,

n)

sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v režime tranzit,

o)

prechováva tovar, ktorý bol odňatý colnému dohľadu,

p)

uvedie nesprávne údaje v žiadosti o vydanie záväznej informácie,

q)

bez povolenia alebo v rozpore s ním prevádzkuje režim s ekonomickým účinkom, ak sa povolenie podľa tohto zákona vyžaduje,

r)

neuposlúchne výzvu colného úradu alebo inak mu bráni v jeho činnosti,

s)

nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 9a,

t)

inak poruší colný predpis.

§ 440

Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:

a)

pokutu,

b)

prepadnutie tovaru alebo veci.

§ 441

(1)

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. a ) až q) uložiť pokutu do 3 000 000 Sk.

(2)

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. r) a t) uložiť pokutu do 1 500 000 Sk.

(3)

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 439 písm. s) uložiť pokutu do 25 % hodnoty dovážaných alebo vyvážaných bankoviek,mincí, cestovných šekov alebo iných peňažných poukážok. Na prepočet cudzej meny na slovenské koruny sa použije kurz peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlásený Národnou bankou Slovenska, platný v deň, keď bol colný delikt spáchaný.

(4)

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

§ 442

(1)