Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon)

zo 4. októbra 2001

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou a uplatnením vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia.

§ 2

Pôsobnosť zákona

Tento zákon sa vzťahuje na

a)

patentovú prihlášku (ďalej len „prihláška“), európsku patentovú prihlášku [§ 3 písm. e)], medzinárodnú prihlášku [§ 3 písm. g)] a na žiadosť o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia (§ 74),

b)

patent, európsky patent [§ 3 písm. f)] a na dodatkové ochranné osvedčenie (§ 69 a 71),

c)

práva a povinnosti pôvodcu vynálezu, prihlasovateľa prihlášky (ďalej len „prihlasovateľ“) a na majiteľa patentu, prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky a na majiteľa európskeho patentu, prihlasovateľa medzinárodnej prihlášky, žiadateľa o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia a na jeho majiteľa,

d)

právne postavenie tretej osoby, ktorá je nositeľkou iných práv alebo povinností vo vzťahu k prihláške, európskej patentovej prihláške, medzinárodnej prihláške, patentu, európskemu patentu alebo k dodatkovému ochrannému osvedčeniu,

e)

konanie o predmetoch práva podľa písmen a) až d).

§ 3

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,

b)

mikrobiologickým spôsobom akýkoľvek spôsob používajúci mikrobiologický materiál alebo vykonávaný na mikrobiologickom materiáli, alebo spôsob, ktorého výsledkom je mikrobiologický materiál,

c)

v podstate biologický spôsob vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený výlučne na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,

d)

reprodukciou generatívne alebo vegetatívne rozmnožovanie,

e)

európskou patentovou prihláškou prihláška európskeho patentu podaná na základe Dohovoru o udeľovaní európskych patentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Európsky patentový dohovor“),

f)

európskym patentom patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Európskeho patentového dohovoru,

g)

medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci,1)

h)

obchodným využívaním patentu alebo vynálezu akákoľvek činnosť vo vzťahu k patentu ako predmetu práva alebo vo vzťahu k vynálezu ako predmetu patentu vykonávaná majiteľom patentu alebo inou oprávnenou osobou s cieľom dosiahnuť zisk.

§ 4

Na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) patenty.

§ 5

Patentovateľnosť vynálezov

(1)

Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí, najmä z oblasti techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

(2)

Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka

a)

biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,

b)

rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat,2)

c)

mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto spôsobom,

d)

prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.

(3)

Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä

a)

objavy, vedecké teórie a matematické metódy,

b)

estetické výtvory,

c)

plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,

d)

programy počítačov,

e)

podávanie informácií.

(4)

Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.

§ 6

Výluky z patentovateľnosti

(1)

Patenty sa neudeľujú na

a)

odrody rastlín a plemená zvierat,

b)

v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,

c)

chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie chorôb,

d)

vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa § 5 ods. 2 písm. d),

e)

vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.

(2)

Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na

a)

spôsoby klonovania ľudských jedincov,

b)

spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,

c)

využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,

d)

spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie, pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá, alebo pre zvieratá, ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.

§ 7

Novosť

(1)

Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.

(2)

Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

(3)

Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (§ 41), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje oznámenie vo vestníku (§ 60 ods. 2). Utajovaná prihláška (§ 59 ods. 10) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.

(4)

Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva

a)

zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,

b)

zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru.3) V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení vynálezu podľa medzinárodného dohovoru.3)

(5)

Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,

a)

ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c), ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,

b)

uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených v § 6 ods. 1 písm. c), ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.

§ 8

Vynálezcovská činnosť

(1)

Vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

(2)

Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, európskych patentových prihlášok a prihlášok úžitkových vzorov, ktoré ku dňu, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené (§ 41 alebo § 60 ods. 2).

§ 9

Priemyselná využiteľnosť

Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa podľa neho vyrába alebo sa využíva v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

§ 10

(1)

Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca vynálezu (ďalej len „pôvodca“).

(2)

Pôvodca je ten, kto vytvoril vynález vlastnou tvorivou činnosťou.

(3)

Spolupôvodcovia vynálezu (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení vynálezu je rovnaký.

(4)

Ak vynález vytvorilo viac osôb nezávisle od seba, právo na riešenie patrí tomu, kto má skoršie právo prednosti (§ 36). To platí len v prípade, ak prihláška bola zverejnená podľa § 41alebo § 60 ods. 2.

§ 11

(1)

Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

(2)

Pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu.

(3)

Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.

(4)

Ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote podľa odseku 3, prechádza toto právo späť na pôvodcu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca sú v tejto lehote povinní zachovávať o vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám.

(5)

Pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnutý jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu, ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak dohodnutá alebo rozhodnutím súdu určená odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením vynálezu, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie.

(6)

Ak medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedôjde k dohode o výške odmeny a z dôvodov na strane zamestnávateľa nie je prínos dosiahnutý využívaním alebo iným uplatnením vynálezu primeraný technickému a hospodárskemu významu vynálezu alebo vynález nie je využívaný či inak uplatnený vôbec, bude na uplatnenie práva na odmenu a na určenie výšky odmeny podľa odseku 5 rozhodujúci prínos dosiahnuteľný možným využívaním alebo iným uplatnením vynálezu s prihliadnutím na objektívne ekonomické podmienky existujúce najmenej počas troch rokov, počnúc kalendárnym rokom nasledujúcim po roku, v ktorom došlo k riadnemu uplatneniu práva na riešenie podľa odseku 3.

(7)

Práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení odsekov 1 až 6 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

§ 12

(1)

Právo na riešenie patrí aj právnym nástupcom osôb uvedených v § 10 ods. 1a 3 alebo v § 11 ods. 1.

(2)

Právo na riešenie prechádza na inú osobu v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.4)

(3)

Zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(4)

S prevodom alebo prechodom práva na riešenie, ktorý sa uskutoční po podaní prihlášky, súčasne nastáva i prevod alebo prechod práv z prihlášky. Prevod alebo prechod práv z prihlášky však nadobudne účinnosť voči tretím osobám až odo dňa zápisu do registra prihlášok patentov (§ 57); to neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu alebo prechodu vedeli alebo podľa okolností mali vedieť.

§ 13

Rozsah ochrany

(1)

Rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis vynálezu a výkresy.

(2)

Rozsah ochrany vyplývajúcej z prihlášky je predbežne určený obsahom patentových nárokov zverejnených podľa § 41. Udelený patent, prípadne patent čiastočne zrušený určuje rozsah tejto predbežnej ochrany so spätnou účinnosťou; to neplatí, ak z patentu vyplýva širšia ochrana než zo zverejnenej prihlášky.

(3)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob sa vzťahuje aj na výrobok priamo získaný týmto spôsobom.

(4)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na biologický materiál so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z pôvodného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(5)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na spôsob umožňujúci výrobu biologického materiálu so špecifickými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom vynálezu, vzťahuje sa aj na biologický materiál získaný priamo chráneným spôsobom, ako aj na akýkoľvek iný biologický materiál odvodený z priamo získaného biologického materiálu vo forme reprodukcie v totožnej alebo v odlišnej forme, ktorý má tie isté vlastnosti.

(6)

Ochrana vyplývajúca z patentu udeleného na výrobok obsahujúci genetickú informáciu alebo spočívajúci v genetickej informácii vzťahuje sa na všetok materiál, do ktorého je výrobok začlenený a v ktorom je genetická informácia obsiahnutá a plní svoje funkcie. To neplatí v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. d).

(7)

Výrobok zhodný s výrobkom chráneným podľa odsekov 3 a 5 sa považuje za výrobok priamo získaný chráneným spôsobom, kým sa nepreukáže opak.

§ 14

Využívanie vynálezu

(1)

Majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.

(2)

Účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.

§ 15

Zákaz využívania vynálezu

(1)

Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie

a)

vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu,

b)

využívať výrobný postup, ktorý je predmetom patentu (ďalej len „chránený spôsob“), alebo ponúkať taký chránený spôsob na využívanie inej osobe,

c)

vyrábať, využívať, ponúkať alebo umiestňovať na trhu, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok priamo získaný chráneným spôsobom,

d)

dodávať alebo ponúkať na dodanie osobe neoprávnenej využívať vynález prostriedky slúžiace na uskutočnenie vynálezu, ak porušovateľ práva vie alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné na uskutočnenie vynálezu; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu dostupné a dodávateľ nenavádzal neoprávnenú osobu na konanie v rozpore s písmenami a) až c).

(2)

Výlučné práva podľa odseku 1 má aj prihlasovateľ, počnúc dňom zverejnenia prihlášky vo vestníku, za predpokladu udelenia patentu na vynález, ktorý je predmetom prihlášky. Uplatnenie týchto práv proti tretím osobám je však možné až odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu.

§ 16

Vyčerpanie práv

(1)

Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v Slovenskej republike; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.

(2)

Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.

(3)

Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve.

(4)

Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania5) vo forme následnej reprodukčnej činnosti.

§ 17

(1)