Zákon o rozhodcovskom konaní

z 3. apríla 2002

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ HLAVA

Základné ustanovenia

§ 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje

a)

rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b)

uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

(2)

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

(3)

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory

a)

o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b)

o osobnom stave,

c)

súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,

d)

ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

(4)

Ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy Slovenskej republiky majú právomoc na rozhodovanie podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 4, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu podnikania, alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 2

Rozhodcovské konanie a konanie na súde

(1)

Ak je spor podľa § 1 ods. 1 už predmetom konania na súde,2) môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa § 3. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.3)

(2)

Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu2) vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.

(3)

Ustanovenia odseku 2 a § 27 sa použijú aj vtedy, ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené alebo sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.

DRUHÁ ČASŤ

ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA

§ 3

Obsah rozhodcovskej zmluvy

(1)

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

(2)

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

§ 4

Forma rozhodcovskej zmluvy

(1)

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

(2)

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3)

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

§ 5

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

(1)

Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

(2)

Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

(3)

Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

TRETIA ČASŤ

ROZHODCA

§ 6

Spôsobilosť byť rozhodcom

(1)

Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú, ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a je bezúhonná a ak osobitný predpis5) alebo tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

(3)

Ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „vybraná osoba"), alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať podmienky podľa odseku 1.

(4)

Funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár, ak osobitný predpis6) neustanovuje inak.

§ 7

Zloženie rozhodcovského súdu

(1)

Rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.

(2)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny.

(3)

Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia.

§ 8

Ustanovenie rozhodcu

(1)

Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

(2)

Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a)

pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b)

pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c)

pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.

(3)

Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť.

(4)

Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.7)

§ 9

Námietka proti rozhodcovi

(1)

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval.

(2)

Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

(3)

Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Ak sa nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia vybranej osoby alebo súdu o námietke.

(4)

Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods.1, písomné oznámenie dôvodov námietky vybranej osobe. Ak vybraná osoba nebola určená podľa § 6 ods. 2, zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybraná osoba alebo súd.

(5)

Proti rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 10

Zánik funkcie rozhodcu

(1)

Funkcia rozhodcu zaniká

a)

vzdaním sa funkcie rozhodcu,

b)

odvolaním z funkcie rozhodcu,

c)

rozhodnutím súdu alebo vybranej osoby,

d)

pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,

e)

smrťou rozhodcu.

(2)

Ak sa rozhodca vzdá svojej funkcie, urobí všetky úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Rozhodca je povinný vzdať sa svojej funkcie, ak osobitný zákon nepripúšťa, aby vykonával funkciu rozhodcu.5)

(3)

Na základe dohody môžu zmluvné strany rozhodcu z funkcie odvolať, ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia rozhodcu zaniká podľa odseku 1 písm. d) alebo z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu potom, čo ho zmluvné strany na to upozornili.

(4)

Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia rozhodcu zaniká podľa odseku 1 písm. d) alebo z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu a nevzdá sa funkcie rozhodcu podľa odseku 2 alebo sa zmluvné strany nedohodnú na jeho odvolaní podľa odseku 3, môže zmluvná strana požiadať vybranú osobu alebo súd, aby rozhodli o zániku jeho funkcie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 11

Ustanovenie náhradného rozhodcu

(1)

Ak rozhodcovi zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný rozhodca. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu.

(2)

Ak sa zmluvné strany nedohodli na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu, postupuje sa primerane podľa § 8 ods. 2.

ŠTVRTÁ ČASŤ

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD

§ 12

Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.

(2)

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

(3)

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku8) zverejniť

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,

b)

zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu,

c)

štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu,

d)

zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny.

(4)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

§ 13

Štatút

Štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä

a)

organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti,

b)

vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s § 1 písm. a).

c)

osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.

§ 14

Rokovací poriadok

(1)

Rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje

a)

postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,

b)

pravidlá o trovách rozhodcovského konania,

c)

pravidlá zmierovacieho konania.

d)

ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

(2)

Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.

§ 15

Zoznam rozhodcov

(1)

Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto stálom rozhodcovskom súde, do ktorého môže každý nahliadnuť.

(2)

Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a osobitné podmienky podľa štatútu tohto stáleho rozhodcovského súdu.

(3)

V zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, jeho bydlisko a osobitné podmienky, ktoré sa musia splniť na zápis osoby do zoznamu rozhodcov.

(4)

Zmluvné strany si za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.

PRVÁ HLAVA

Priebeh rozhodcovského konania

§ 16

Začatie rozhodcovského konania

(1)

Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína,

a)

ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,

b)

ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,

c)

ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,

d)

ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.

(2)

Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len „žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

§ 17

Rovnosť účastníkov rozhodcovského konania

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

§ 18

Žaloba a žalobná odpoveď

(1)

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,

b)

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

c)

označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,

d)

označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,

e)

návrh vo veci samej,

f)

podpis žalobcu.

(2)

K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. 3, ak už bol ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera.

(3)

Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy podľa odseku 2, žalobca môže žalobu doplniť v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo, ak sa nedohodli, v lehote určenej rozhodcovským súdom, ak už bol ustanovený.

(4)

V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

(5)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

(6)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.

§ 19

Účinky podania žaloby

(1)

Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

(2)

Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

§ 20

Vzájomná žaloba

(1)