Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 29. mája 2002

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt") a príslušníkov ozbrojených síl,1) ktoré tvorí

a)

nemocenské zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách2) (ďalej len „profesionálny vojak"),

b)

úrazové zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách2) (ďalej len „vojak prípravnej služby"),

c)

výsluhové zabezpečenie

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

vojakov prípravnej služby, ktorí sa stali invalidní v dôsledku choroby z povolania alebo úrazu pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,

d)

služby sociálneho zabezpečenia

1.

policajtov,

2.

profesionálnych vojakov,

3.

vojakov prípravnej služby2) a príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu.3)

§ 2

(1)

Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo") a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

(2)

Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.

(3)

Za službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa na účely tohto zákona považuje aj služba príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby vykonávaná v služobnom pomere.

§ 3

Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4

(1)

Dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt alebo profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(2)

Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(3)

Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v Národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajta od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

(4)

Suma dávok úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia poskytovaných vojakovi prípravnej služby sa odvodzuje od sumy služobného príjmu za výkon vojenskej služby, ktorý by mu patril bezprostredne po prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka.

(5)

Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4.

§ 5

Druhy dávok nemocenského zabezpečenia

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje

a)

náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrada služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť"),

b)

nemocenské,

c)

vyrovnávacia dávka,

d)

materské,

e)

ošetrovné.

§ 6

Náhrada služobného platu policajta a služobného príjmu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti

Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak (ďalej len „podporná doba"), a profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby.

§ 7

(1)

Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak

a)

po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru,

b)

ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.

(2)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí

a)

v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,

b)

pri spáchaní úmyselného trestného činu,

c)

sebapoškodením,

má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.

§ 8

Výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.

§ 9

Vyrovnávacia dávka

(1)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.

(2)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.

(3)

Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje

a)

zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,

c)

poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,

e)

prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,

aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.

(4)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.

(5)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.

(6)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(7)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným pred prevedením na výkon inej služby a medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným po prevedení na výkon inej služby.

§ 10

Materské

(1)

Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak

a)

v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonávala základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)

(2)

Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)

(3)

Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(5)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.

(8)

Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(9)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak

a)

z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a

b)

v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonával základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)

(10)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

(11)

Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je

a)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

b)

policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

(12)

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.

(13)

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke uvedenej v odseku 12 vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(14)

Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku detí.

(15)

Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak

a)

neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

b)

ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.

(16)

Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.

(17)

Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.

(18)

Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke, jednej profesionálnej vojačke alebo jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.

(19)