Zákon o sociálnom poistení

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia výkonných orgánov a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne.

(10)

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(11)

Členstvo v dozornej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia dozornej rady, najneskôr do zvolenia novej dozornej rady,

b)

odvolaním,

c)

písomným vzdaním sa členstva alebo

d)

smrťou.

(12)

Člena dozornej rady môže správna rada odvolať najmä, ak

a)

si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a správnou radou,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v § 125 ods. 5 a

c)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.

§ 128

Generálny riaditeľ

(1)

Sociálnu poisťovňu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ. Funkcia generálneho riaditeľa je nezlučiteľná s členstvom v samosprávnych orgánoch.

(2)

Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesť rokov. Za generálneho riaditeľa môže byť zvolená tá istá osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(3)

Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. Počas jeho neprítomnosti zastupuje generálneho riaditeľa ním poverený zástupca.

(4)

Generálny riaditeľ

a)

zodpovedá za výkon rozhodnutí správnej rady,

b)

zodpovedá za činnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne,

c)

vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia a riaditeľov pobočiek.

(5)

Generálny riaditeľ nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

(6)

Správna rada odvolá generálneho riaditeľa z funkcie, ak generálny riaditeľ

a)

neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

b)

vykonáva činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie generálneho riaditeľa,

c)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.

(7)

Generálneho riaditeľa možno odvolať aj vtedy, ak odvolanie generálneho riaditeľa navrhnú

a)

reprezentatívne združenia odborových zväzov a záujmové združenia občanov65) reprezentujúce poberateľov dávok,

b)

reprezentatívne združenia zamestnávateľov65) alebo

c)

vláda.

§ 129

Riaditeľ pobočky

(1)

Pobočku riadi riaditeľ pobočky.

(2)

Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

DRUHÁ HLAVA

PRVÝ DIEL

POISTNÉ NA ZÁKLADNÉ SOCIÁLNE POISTENIE, NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI A PRÍSPEVOK DO GARANČNÉHO FONDU

§ 130

Platitelia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu

(1)

Poistné na nemocenské poistenie platí

a)

zamestnanec,

b)

zamestnávateľ,

c)

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d)

dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2)

Poistné na dôchodkové poistenie platí

a)

zamestnanec,

b)

zamestnávateľ,

c)

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

e)

Národný úrad práce,

f)

štát.

(3)

Národný úrad práce platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu

a)

zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti,

b)

zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pripravujúcu sa na pracovné uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu.37)

(4)

Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za

a)

občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu,34) mimoriadnu vojenskú službu35) alebo prípravnú službu55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

b)

občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu,36)

c)

fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku,

d)

fyzickú osobu, ktorá sa po dovŕšení 18. roku veku sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,

e)

fyzickú osobu, ktorá poberá invalidný dôchodok podľa tohto zákona, a to do dovŕšenia jej dôchodkového veku.

(5)

Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzické osoby uvedené v odseku 4, ak tieto osoby nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie samy. Platenie poistného a zúčtovanie poistného na dôchodkové poistenie platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií").

(6)

Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(7)

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí

a)

zamestnanec, ak osobitný predpis66) neustanovuje inak,

b)

policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ak osobitný predpis56) neustanovuje inak,

c)

zamestnávateľ, ak osobitný predpis61) neustanovuje inak,

d)

samostatne zárobkovo činná osoba povinne poistená v nezamestnanosti,

e)

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(8)

Príspevok do garančného fondu platí zamestnávateľ okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.

§ 131

Poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu

(1)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na dôchodkové poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma príspevku do garančného fondu sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ").

(2)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „poistné") a príspevku do garančného fondu sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

§ 132

Sadzba poistného na nemocenské poistenie

Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a)

zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 3,4 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,8 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,8 % z vymeriavacieho základu.

§ 133

Sadzba poistného na dôchodkové poistenie

(1)

Sadzba poistného na dôchodkové poistenie je pre

a)

zamestnanca 6,4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 21,6 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 28 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 28 % z vymeriavacieho základu,

e)

Národný úrad práce 28 % z vymeriavacieho základu,

f)

štát 7 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Poistné zamestnanca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa (§ 12).

§ 134

Sadzba poistného na úrazové poistenie

(1)

Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do

prvej nebezpečnostnej triedy	0,3 %	z vymeriavacieho základu,
druhej nebezpečnostnej triedy	0,5 %	z vymeriavacieho základu,
tretej nebezpečnostnej triedy	0,7 %	z vymeriavacieho základu,
štvrtej nebezpečnostnej triedy	0,9 %	z vymeriavacieho základu,
piatej nebezpečnostnej triedy	1,1 %	z vymeriavacieho základu,
šiestej nebezpečnostnej triedy	1,3%	z vymeriavacieho základu,
siedmej nebezpečnostnej triedy	1,5 %	z vymeriavacieho základu,
ôsmej nebezpečnostnej triedy	1,7 %	z vymeriavacieho základu,
deviatej nebezpečnostnej triedy	1,9 %	z vymeriavacieho základu,
desiatej nebezpečnostnej triedy	2, 1 %	z vymeriavacieho základu.

(2)

Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.67)

(3)

Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických ukazovateľov počtu

a)

pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

b)

smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

c)

chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

d)

závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

e)

zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.

(4)

Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len na pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku orgánmi na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce a orgánmi štátnej banskej správy zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca; neprihliada sa na pracovné úrazy, ktoré sú klasifikované v 11. až 14. skupine podľa klasifikačnej schémy príčin úrazov.

(5)

Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je rozhodujúci dátum nahlásenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.

(6)

Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.

(7)

Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov.

(8)

Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca pre zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.

(9)

Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho prevažujúcou ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.

(10)

Nebezpečnostné triedy s určenými sadzbami poistného na úrazové poistenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

§ 135

Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie

(1)

K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie (ďalej len „prirážka") alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej len „zľava") v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej porovnaním s priemerným bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

(2)

Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.

(3)

Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele

a)

o počte

1.

pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

2.

smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

3.

chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

4.

závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

b)

o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte na jedného zamestnanca.

(4)

Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu

(5)

Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu

(6)

Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 4 a 5 hodnotia osobitne.

(7)

Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí výsledná percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorú bude zamestnávateľ platiť v období kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava určila.

(8)

Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum nahlásenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.

§ 136

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a)

zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 2,75 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne poistenú v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnú osobu 3 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 3 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Sadzba poistného zamestnávateľa na poistenie v nezamestnanosti, u ktorého podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím spolu na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov za príslušný rok je väčší ako 5 %, ale nie je väčší ako 25 %, je 0,9 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov. Ak podiel podľa prvej vety je väčší ako 25 %, táto sadzba je 0,5 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov.

§ 137

Sadzba príspevku do garančného fondu

(1)

Sadzba príspevku do garančného fondu je 0,25 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Sadzba príspevku do garančného fondu zamestnávateľa, ktorého podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím spolu na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov za príslušný mesiac je väčší ako 5 %, ale nie je väčší ako 25 %, je 0,1 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov. Ak podiel podľa prvej vety je väčší ako 25 %, zamestnávateľ príspevok do garančného fondu neplatí.

§ 138

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca je

a)

príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu,68)

b)

príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,

c)

náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu69) a náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.70)

(2)

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení a plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách;71) odsek 1 písm. c) platí rovnako.

(4)

Vymeriavací základ fyzickej osoby v pracovnom vzťahu k družstvu je príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu;68) odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.

(5)

Vymeriavací základ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium podľa osobitného predpisu;12) odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.

(6)

Vymeriavací základ fyzickej osoby vo väzbe a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce, je pracovná odmena tejto osoby; odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.

(7)

Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.13)

(8)

Vymeriavací základ zamestnávateľa je úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov.

(9)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

(10)

Vymeriavací základ v kalendárnom roku, v ktorom si povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne poistená v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba uplatnila osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu,72) je jedna šestina paušálnej dane. Ak v tomto kalendárnom roku došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na uplatnenie osobitného spôsobu zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu,72) vymeriavací základ sa určí podľa odseku 9 od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na uplatnenie osobitného spôsobu zdaňovania príjmov.

(11)

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odsekov 9, 10 a odseku 14 písm. e), je ňou určená suma.

(12)

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,41) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti do 30. júna kalendárneho roka.

(13)

Vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy57) zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu.

(14)

Vymeriavací základ je mesačne najmenej

a)

75 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 13, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

b)

50 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 13, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,

c)

suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu,73)

d)

suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa osobitného predpisu,74)

e)

2 700 Sk mesačne, ak sa povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osobe poskytla úľava na dani podľa osobitného predpisu.75)

(15)

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 12 je najviac 32 000 Sk mesačne.

(16)

Obmedzenie uvedené v odseku 15 sa nepoužije na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie.

(17)

Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností, z ktorých je povinne poistený, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí z každej zárobkovej činnosti. Na určenie úhrnu vymeriavacích základov na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti platí odsek 15. Poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca a zamestnávateľa sa určuje výškou príjmu zamestnanca, pričom sa postupuje od príjmu najvyššieho k príjmu najnižšiemu. Ak je výška príjmov u zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa viaže na príjem dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého toto poistenie vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z príjmu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

(18)

Vymeriavací základ Národného úradu práce je úhrn podpôr v nezamestnanosti, podpôr za obdobie zaškoľovania a za obdobie prípravy na prácu, ktoré sú vyplatené v rozhodujúcom období. Na určenie vymeriavacieho základu Národného úradu práce sa odseky 13 až 15 nevzťahujú.

(19)

Vymeriavací základ štátu je priemerná mesačná suma poistného na dôchodkové poistenie, ktorú boli povinní zaplatiť poistenci a zamestnávatelia v rozhodujúcom období. Na určenie vymeriavacieho základu štátu sa odseky 13 až 15 nevzťahujú.

(20)

Vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 142 ods. 3je ňou určená suma, ktorá je najmenej v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku 13, platnej ku dňu, v ktorom sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca, a je najviac v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku 15 platnej ku dňu, v ktorom sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

(21)

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 139

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(2)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

v čase od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

b)

v čase od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(3)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné a príspevok do garančného fondu.

(4)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu Národného úradu práce je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie.

(5)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné.

§ 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom

(1)

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne poistená v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

a)

v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,

b)

v období, počas ktorého sa im poskytuje rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, ak nevykonávajú zárobkovú činnosť,

c)

od prvého dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedenej v § 42 ods. 1 písm. b) najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,

d)

v období, počas ktorého vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu,34) mimoriadnu vojenskú službu35) alebo prípravnú službu55) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.36)

(2)

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,47) ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu,4) a v období, počas ktorého sa vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné.

(3)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne poistená v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.47)

(4)

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

§ 141

Odvod poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(2)

Za spolupracujúcu osobu odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba.

(3)

Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 130 ods. 4ministerstvo.

§ 142

Platenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa platia za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

(3)

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba

a)

bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a nebola jej poskytovaná podpora v nezamestnanosti28) alebo

b)

sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na vysokej škole a nebola nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona.

(4)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.

(5)

Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemá vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9, 10a 14 písm. e), zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

(6)

Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa platí

a)

bezhotovostným prevodom,

b)

poštovou poukážkou alebo

c)

v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

§ 143

Splatnosť poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sú splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sú splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia skončeného v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci.

(3)

Ak platba poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu sa na účet Sociálnej poisťovne uskutočnila oneskorene, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa považujú za zaplatené včas, ak

a)

pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti podľa odsekov 1 alebo 2; to neplatí, ak sa platba uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte osôb povinných platiť a odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu,

b)

pri platení poštovou poukážkou sa poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu poukázali v posledný deň splatnosti podľa odsekov 1 alebo 2.

(4)

Ak platba poistného, prirážky alebo príspevku do garančného fondu sa na účet Sociálnej poisťovne poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.

§ 144

Predpísanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Sociálna poisťovňa predpíše osobe povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu, ak táto osoba neodviedla poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

(2)

Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

§ 145

Vrátenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od

a)

zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,

b)

doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu alebo jej právneho nástupcu.

(2)

Právo vrátiť poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.

(3)

Poistné a prirážka, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné a prirážku alebo voči jej právnemu nástupcovi.

(4)

Poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použijú na zápočet pohľadávky Národného úradu práce voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu alebo voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146

Povolenie splátok dlžných súm poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

(2)

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.

(3)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, prirážky, pokuty a penále uložených v základnom sociálnom poistení sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Zaplatená suma na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, príspevku do garančného fondu, pokuty a penále uložených v súvislosti s poistným na poistenie v nezamestnanosti a príspevkom do garančného fondu sa použije na zápočet pohľadávky Národného úradu práce.

(4)

Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 147

Premlčanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu

(1)

Právo predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 222 ods. 3 a § 225 ods. 1 písm. b).

(3)

Právo vymáhať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu predpísali.

DRUHÝ DIEL

POHĽADÁVKY

§ 148

(1)

Pohľadávky na poistnom, prirážke, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov76) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

(2)

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

§ 149

Postúpenie pohľadávky

(1)

Pohľadávku na poistnom, prirážke, pokutách a na penále okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za rok 1993 vrátane penále podľa osobitného predpisu77) (ďalej len „pohľadávka") môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.

(2)

Pohľadávka je len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,

a)

ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenia o opravných prostriedkoch a

b)

ktorej vymáhanie bolo v období najmenej troch rokov neúspešné.

(3)

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3.

(4)

O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva") za odplatu. Suma odplaty nemôže byť nižšia, ako je suma dlžného poistného a prirážky.

(5)

Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.

(6)

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky osobe povinnej odvádzať poistné. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(7)

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla osoba povinná odvádzať poistné uplatniť v čase postúpenia, zostávajú zachované aj po postúpení pohľadávky.

(8)

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.

(9)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a)

povinnosť osoby povinnej odvádzať poistné splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(10)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká

a)

povinnosť osoby povinnej odvádzať poistné splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od osoby povinnej odvádzať poistné v rozsahu postúpenej pohľadávky,

c)

právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.

(11)

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis78) nepoužije.

(12)

Podľa tohto zákona sa odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie považuje za príjem Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie, odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na dôchodkové poistenie za príjem z poistného na dôchodkové poistenie a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na úrazové poistenie za príjem z poistného na úrazové poistenie; odplata za postúpenie pohľadávky na pokute a na penále sa považuje za príjem z pokuty a z penále.

(13)

Na postúpenie pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále platia odseky 1 až 12 primerane. Návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu schvaľuje predstavenstvo Národného úradu práce.

(14)

Ustanovenia odsekov 1 až 13 o postúpení pohľadávky sa použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 150

Odpísanie pohľadávky

(1)

Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a)

je pravdepodobné, že by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania,

b)

je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery osoby povinnej odvádzať poistné by vymáhanie neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c)

sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu,76)

d)

alebo vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

e)

nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

(2)

O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa osobe povinnej odvádzať poistné nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.

(3)

Ak osoba povinná odvádzať poistné uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a osoba povinná platiť poistné nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

(4)

Na odpísanie pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále platia odseky 1 až 3 rovnako. Sociálna poisťovňa môže odpísať pohľadávku Národného úradu práce len s jeho písomným súhlasom.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 o odpísaní pohľadávky sa použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

TRETÍ DIEL

§ 151

Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania

(1)

Ak je na osobu povinnú odvádzať poistné vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu,79) na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona.

(2)

Pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani uložené, považujú sa za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej sumy pokuty alebo penále, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

(3)

Za záväzky z poistného sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou, na ktorých vrátenie má osoba povinná odvádzať poistné podľa tohto zákona právny nárok, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.

(4)

Za pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom, na pokute a na penále uložených Sociálnou poisťovňou vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej sume pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

(5)

Ostatné pohľadávky na poistnom sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania.80)

(6)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky na poistnom vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom.81)

(7)

Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, na pokute a na penále, ktoré vznikli pred povolením vyrovnania.

(8)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani pokuty a penále vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto pokuty a penále nemôže ukladať ani predpisovať.

(9)

Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením povinností dlžníka, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, zaniká mu povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba povinná odvádzať poistné na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť

a)

všetky pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť, a

b)

pokuty a penále alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali za pohľadávky na poistnom podľa odsekov 1 a 2, ak sa tieto pokuty a penále vzťahujú na pohľadávky na poistnom, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania.

(10)

Pohľadávky, pokuty a penále alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne uložiť alebo predpísať.

(11)

Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis.76)

(12)

Na uplatňovanie pohľadávok na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokuty a na penále na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania platia odseky 1 až 11 rovnako.

TRETIA HLAVA

LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE ZÁKLADNÉHO SOCIÁLNEHO POISTENIA

§ 152

Lekárska posudková činnosť pri výkone základného sociálneho poistenia

(1)

Lekárska posudková činnosť pri výkone základného sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť

a)

nemocenského poistenia,

b)

dôchodkového poistenia,

c)

úrazového poistenia.

(2)

Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu

a)

posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b)

dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

(3)

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

b)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

(4)

Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa

a)

posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,

b)

posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu,

c)

kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

d)

posudzovanie schopnosti poškodeného na jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely poskytovania pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie,

e)

posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením.

(5)

Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár základného sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár základného sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

(6)

Posudkový lekár posudzuje na účely základného sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného

a)

v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b)

na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(7)

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom54) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.

§ 153

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

(1)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu

a)

odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b)

diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

potreby ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného,

d)

potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky.

(2)

Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

(3)

Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä

a)

predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

predložiť výpis zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby,

c)

umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d)

zabezpečiť účasť posudzovanej osoby na kontrole, ak posudkový lekár neurčí inak,

e)

doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,

f)

prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní.

(4)

Posudzované osoby podľa odseku 3 sú

a)

poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

b)

poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,

c)

fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,

d)

zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste, určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

(6)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 154

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1)

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, kontroluje a organizuje posudkový lekár s určeným zamestnancom Sociálnej poisťovne.

(2)

Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä

a)

v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,

b)

informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom,

d)

oznámiť dočasne práceneschopnému poistencovi nemožnosť vykonania kontroly z dôvodu jeho neprítomnosti na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou,

e)

oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,

f)

preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

(3)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet

a)

posudkového lekára,

b)

ošetrujúceho lekára,

c)

zamestnávateľa,

d)

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(4)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

§ 155

Zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia

Zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia sú:

a)

vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,

d)

vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,

e)

vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,

f)

vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

g)

vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

h)

zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

i)

vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze" a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania".

ŠTVRTÁ HLAVA

HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

§ 156

Hospodárenie Sociálnej poisťovne

(1)

Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami, s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu.82)

(2)

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky okrem pohľadávky na poistnom, pokute, penále, na prirážke a finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov.

(3)

Majetkom Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového poistenia, základného fondu úrazového poistenia, rezervného fondu nemocenského poistenia, rezervného fondu dôchodkového poistenia a rezervného fondu úrazového poistenia vrátane z nich plynúcich úrokov a pohľadávky na poistnom vrátane pokút a penále.

(4)

V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.

(5)

Výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vykonáva Sociálna poisťovňa za odplatu. Výška odplaty a spôsob jej úhrady sa určí zmluvou medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.

§ 157

Rozpočet Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na

a)

2.

rezervný fond nemocenského poistenia,

b)

2.

rezervný fond dôchodkového poistenia,

c)

2.

rezervný fond úrazového poistenia,

d)

správny fond.

§ 158

Príjmy Sociálnej poisťovne a príjmy Národného úradu práce

(1)

Príjmy Sociálnej poisťovne sú:

a)

poistné,

b)

poistné prevedené Úradom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra") a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu,56)

c)

prirážky,

d)

pokuty a penále,

e)

odplata za postúpenú pohľadávku na poistnom, prirážke a na sankciách,

f)

úroky z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky znížené o osobitnú sadzbu dane (ďalej len "úrok"),

g)

odplata za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,

h)

dary,

i)

ostatné príjmy.

(2)

Poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokuty a penále uložené v súvislosti s poistným na poistenie v nezamestnanosti a príspevkom do garančného fondu a odplata za postúpenú pohľadávku na tomto poistnom a na tomto príspevku, na pokutách a na penále znížená o odplatu za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu sú príjmami Národného úradu práce.

(3)

Sociálna poisťovňa je povinná poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokuty a penále uložené v súvislosti s týmto poistným a s týmto príspevkom a odplatu za postúpenú pohľadávku na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále po znížení o odplatu uvedenú v § 156 ods. 5 previesť na účet Národného úradu práce do piatich dní odo dňa ich pripísania na účet Sociálnej poisťovne. Podrobnosti prevodu finančných prostriedkov na účet Národného úradu práce určí dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.

§ 159

Výdavky Sociálnej poisťovne

Výdavky Sociálnej poisťovne sú výdavky

a)

na dávky základného sociálneho poistenia,

b)

na poistné prevedené na úrad sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra a na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu,56)

c)

súvisiace s vykonávaním základného sociálneho poistenia,

d)

súvisiace s výberom, kontrolou a vymáhaním poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu.

§ 160

Základný fond nemocenského poistenia

(1)

Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.

(2)

Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a)

z poistného na nemocenské poistenie,

b)

z pokuty a penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, pokút a penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 161

Rezervný fond nemocenského poistenia

(1)

Rezervný fond nemocenského poistenia je určený na nemocenské dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia.

(2)

Rezervný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a)

vo výške najviac 0,5 % z platieb poistného na nemocenské poistenie,

b)

zo zostatku rezervného fondu nemocenského poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,

c)

z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.

(3)

Suma finančných prostriedkov rezervného fondu nemocenského poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu nemocenského poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu nemocenského poistenia.

(4)

Finančné prostriedky rezervného fondu nemocenského poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.

§ 162

Základný fond dôchodkového poistenia

(1)

Základný fond dôchodkového poistenia je určený na výplatu dôchodkových dávok.

(2)

Základný fond dôchodkového poistenia sa tvorí

a)

z poistného na dôchodkové poistenie,

b)

z poistného prevedeného úradom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu,56)

c)

z pokuty a penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na dôchodkové poistenie, na pokute a na penále,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

g)

z ostatných príjmov.

§ 163

Rezervný fond dôchodkového poistenia

(1)

Rezervný fond dôchodkového poistenia je určený na dôchodkové dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde dôchodkového poistenia.

(2)

Rezervný fond dôchodkového poistenia sa tvorí

a)

vo výške najviac 0,5 % z platieb poistného na dôchodkové poistenie,

b)

zo zostatku rezervného fondu dôchodkového poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,

c)

z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.

(3)

Suma finančných prostriedkov rezervného fondu dôchodkového poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu dôchodkového poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu dôchodkového poistenia.

(4)

Finančné prostriedky rezervného fondu dôchodkového poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.

§ 164

Základný fond úrazového poistenia

(1)

Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok.

(2)

Základný fond úrazového poistenia sa tvorí

a)

z poistného na úrazové poistenie a prirážky,

b)

z pokuty a penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na úrazové poistenie, na prirážke, na pokute a na penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 165

Rezervný fond úrazového poistenia

(1)

Rezervný fond úrazového poistenia je určený na úrazové dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde úrazového poistenia.

(2)

Rezervný fond úrazového poistenia sa tvorí

a)

vo výške najviac 0,5 % z platieb poistného na úrazové poistenie,

b)

zo zostatku rezervného fondu úrazového poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,

c)

z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.

(3)

Suma finančných prostriedkov rezervného fondu úrazového poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu úrazového poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.

(4)

Finančné prostriedky rezervného fondu úrazového poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.

§ 166

Správny fond

(1)

Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne pri vykonávaní základného sociálneho poistenia. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2)

Správny fond sa tvorí

a)

vo výške 3,5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na úrazové poistenie a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie a na poistnom na úrazové poistenie,

b)

z príjmov, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne,

c)

z úrokov na účte správneho fondu,

d)

z poriadkových pokút podľa § 200.

(3)

Príjmom správneho fondu je aj odplata za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu.

(4)

Finančné prostriedky správneho fondu možno investovať so súhlasom správnej rady.

(5)

Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a)

náklady spojené s výplatou dávok základného sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

b)

zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia ustanovené v § 155,

c)

trovy konania ustanovené v § 201.

§ 167

Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.83)

§ 168

(1)

Sociálna poisťovňa utvára a používa na výkon základného sociálneho poistenia a svojej činnosti vlastný informačný systém. Používanie údajov informačného systému je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

(2)

Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Orgánom štátnej správy, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.

(4)

Sociálna poisťovňa poskytuje potrebné štatistické údaje štatistickému úradu podľa osobitného predpisu.84)

(5)

Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone základného sociálneho poistenia, a to tak, aby osoby povinné odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na úrazové poistenie a poberatelia dávok základného sociálneho poistenia nemohli byť identifikované.

(6)

Na ochranu údajov informačného systému Sociálna poisťovňa je povinná utvárať technické a organizačné podmienky.

(7)

Sociálna poisťovňa zverejňuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok po jej schválení v národnej rade.

(8)

Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov85) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(9)

Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom čas, ktorého uplynutím je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.

(10)

Sociálna poisťovňa poskytuje informácie o platiteľoch poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu len Národnému úradu práce a iným subjektom, len ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 169

(1)

Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu týchto osôb, určí správna rada. Sumu pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu a na pokute a na penále uložených v súvislosti s týmto poistným a s týmto príspevkom, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, určí správna rada po dohode s predstavenstvom Národného úradu práce.

(2)

Zoznam osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo prevádzkarne,

b)

obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.

§ 170

Konanie

(1)

V konaní vo veciach základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa.

(2)

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a)

konanie v dávkových veciach základného sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie"),

b)

iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie").

(3)

Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

(4)

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku základného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o prirážke, o zľave, o pokute, o penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky, pokuty, penále, o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo o znížení penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

(5)

Predmetom nedávkového konania je aj rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku poistenia v nezamestnanosti v sporných prípadoch, o poistnom na poistenie v nezamestnanosti a o príspevku do garančného fondu v sporných prípadoch, o pokute, o penále uložených v súvislosti s poistením v nezamestnanosti, o povolení splátok dlžných súm poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu a o odpustení alebo o znížení penále uloženého v súvislosti s poistením v nezamestnanosti.

§ 171

(1)

Účastník konania vo veciach základného sociálneho poistenia a vo veciach poistenia v nezamestnanosti upravených týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ďalej len „účastník konania").

(2)

Účastník konania spolupracuje s výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne počas celého konania.

(3)

Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

§ 172

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 173

(1)

Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca.

(2)

Vecne príslušný výkonný orgán Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, ak nemá zákonného zástupcu, ak nie je známy pobyt účastníka konania alebo ak sa nepodarilo účastníkovi konania doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine.

(3)

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.

§ 174

(1)

Účastník konania, jeho zákonný zástupca a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2)

Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

(3)

Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

§ 175

Príslušnosť

Na konanie vo veciach základného sociálneho poistenia a vo veciach poistenia v nezamestnanosti upravených týmto zákonom sú vecne príslušné výkonné orgány Sociálnej poisťovne.

§ 176

Vecná príslušnosť pobočky

(1)

Pobočka

a)

rozhoduje v prvom stupni

1.

o vzniku, prerušení a zániku základného sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

2.

o vzniku, prerušení a zániku poistenia v nezamestnanosti v sporných prípadoch,

3.

o nemocenských dávkach,

4.

o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

5.

o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

6.

o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

7.

o poistnom,

8.

o poistnom na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,

9.

o prirážke a o zľave,

10.

o uložení pokuty a penále,

11.

o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky, príspevku do garančného fondu, pokuty a penále,

12.

o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále,

13.

o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,

14.

o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,86)

b)

vykonáva lekársku posudkovú činnosť,

c)

spisuje žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok a úrazového príplatku,

d)

vypláca nemocenské dávky a úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

e)

vyberá a vymáha poistné, prirážku, pokuty a penále,

f)

uplatňuje právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,

g)

vyberá a vymáha poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokuty a penále uložené v súvislosti s poistením v nezamestnanosti,

h)

vykonáva kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť.

(2)

Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti.

§ 177

Vecná príslušnosť ústredia

(1)

Ústredie rozhoduje v prvom stupni

a)

o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,

b)

o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

c)

o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v písmene a).

(2)

Ústredie rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodovala pobočka.

(3)

Ústredie

a)

riadi a kontroluje činnosť pobočiek,

b)