Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
z 13. decembra 2001
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
(1)
Predmetom tohto zákona je ustanoviť
a)
podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len „vstup“),
b)
podmienky pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“),
c)
podmienky vydávania dokladov pre cudzincov,
d)
povinnosti cudzincov, iných fyzických osôb a právnických osôb súvisiace so vstupom a s pobytom,
e)
postup pri hlásení pobytu, evidencii cudzincov a kontrole pobytu,
f)
podmienky a postup administratívneho vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky (ďalej len „administratívne vyhostenie“),
g)
podmienky zaistenia cudzinca a jeho umiestnenia v zariadení pre cudzincov (ďalej len „zariadenie“),
h)
podmienky policajného prevozu cudzinca cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „policajný prevoz“) a
i)
priestupky a iné správne delikty na úseku vstupu a pobytu.
(2)
Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.
(3)
Tento zákon sa vzťahuje na cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky, ktorým bolo priznané postavenie utečenca na území Slovenskej republiky, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, ak osobitný zákon1) neustanovuje inak.
§ 2
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
cestovným dokladom pas alebo iná verejná listina, ak sú za cestovný doklad uznané Slovenskou republikou, sú časovo platné, nemajú porušenú celistvosť a nie sú poškodené tak, že zápisy v nich uvedené sú nečitateľné,
b)
nepretržitým pobytom čas pobytu na základe povolenia na pobyt, ktorý začína plynúť dňom vstupu; do nepretržitého pobytu sa nepočíta čas výkonu trestu odňatia slobody a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní,
c)
hraničným priechodom miesto určené medzinárodnou zmluvou na vstup a na vycestovanie cudzinca z územia Slovenskej republiky (ďalej len „vycestovanie“); hraničným priechodom je aj verejné letisko alebo prístav, určené na vstup a na vycestovanie,
d)
nežiaducou osobou cudzinec, ktorý bol administratívne vyhostený alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia,2)
e)
ubytovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkujúca ubytovacie zariadenie,
f)
dopravcom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na prepravu osôb,
g)
zariadením miesto, v ktorom je cudzinec povinný zdržiavať sa na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona.
PRVÁ HLAVA
PODMIENKY VSTUPU
§ 3
(1)
Vstup je možný len s cestovným dokladom a vízom Slovenskej republiky (ďalej len „vízum“) alebo s cestovným dokladom a povolením na pobyt. Vízum sa nevyžaduje, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“), alebo ak to určí vláda Slovenskej republiky.
(2)
Vstup je možný len cez hraničný priechod určený na medzinárodný cestovný styk v čase jeho prevádzky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(3)
Vstup cudzinca mladšieho ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, je možný len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom doklade je zapísaný; ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, cudzinec mladší ako 16 rokov musí byť zapísaný aj vo víze.
§ 4
(1)
Cudzinec je povinný pri vstupe podrobiť sa hraničnej kontrole.
(2)
Pri vykonávaní hraničnej kontroly je cudzinec povinný na požiadanie
a)
predložiť doklady podľa § 3 ods. 1,
b)
predložiť doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti cudzincovi na území Slovenskej republiky (ďalej len „doklad o zdravotnom poistení“), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak,
c)
preukázať finančné zabezpečenie pobytu vo voľne zameniteľnej mene, najmenej vo výške polovice minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom3) na každý deň pobytu; cudzinec mladší ako 16 rokov je povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške.
§ 5
(1)
Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) je oprávnený vykonať hraničnú kontrolu, ktorá spočíva v
a)
kontrole dokladov podľa § 3 ods. 1,
b)
zistení a overení totožnosti cudzinca,
c)
previerke údajov o cudzincovi v informačných systémoch Policajného zboru vedených podľa osobitného predpisu,4)
d)
kontrole dokladov potvrdzujúcich účel pobytu, finančné zabezpečenie pobytu a dokladu o zdravotnom poistení,
e)
ďalších úkonoch podľa osobitného predpisu.5)
(2)
Policajt je oprávnený pri hraničnej kontrole zrušiť vízum, ak je
a)
cudzinec nežiaducou osobou,
b)
dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach, aj ak je to v záujme ochrany prírody.
(3)
Ak vykonáva policajt hraničnú kontrolu na základe medzinárodnej zmluvy mimo územia Slovenskej republiky, táto kontrola a úkony s ňou spojené majú rovnaké právne účinky ako hraničná kontrola vykonaná na území Slovenskej republiky.
(4)
Ak policajt pri hraničnej kontrole zistí, že sa cudzinec preukázal falošným alebo pozmeneným cestovným dokladom, je oprávnený takýto doklad zadržať. Zadržať môže aj cestovný doklad, ktorý bol vydaný inej osobe a cudzinec sa ním preukáže ako vlastným alebo ak bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený.
(5)
Vykonanie hraničnej kontroly je policajt oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 a § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) sa primerane vzťahujú aj na vycestovanie.
§ 6
Odopretie vstupu
(1)
Policajt odoprie vstup cudzincovi, ak
a)
je nežiaducou osobou,
b)
je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody,
c)
nespĺňa podmienky vstupu podľa § 3,
d)
cudzinec sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole alebo nepredloží doklady požadované pri hraničnej kontrole,
e)
je dôvodné podozrenie, že cudzinec zneužije pobyt na iný účel, ako je ustanovené medzinárodnou zmluvou, vládou Slovenskej republiky, alebo na aký mu bolo udelené vízum, alebo
f)
neuhradil finančné záväzky voči Slovenskej republike.
(2)
Policajt môže odoprieť vstup, ak
a)
je cestovný doklad cudzinca zaplnený úradnými záznamami alebo
b)
bol na vstup určený iný hraničný priechod (§ 14 ods. 5).
(3)
Pri rozhodovaní o odopretí vstupu podľa odseku 2 policajt prihliada na to, aby bola zachovaná primeranosť medzi dôvodom odopretia vstupu a jeho dôsledkami.
(4)
Ak cudzinec, ktorému bol odopretý vstup podľa odseku 1 alebo 2, nemôže z dôvodu právnych alebo iných prekážok okamžite opustiť miesto hraničnej kontroly, policajt mu môže prikázať, aby sa po určitý čas zdržiaval na určenom mieste.
(5)
Odopretie vstupu je policajt oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.
(6)
Na konanie o odopretí vstupu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)
§ 7
Vylúčenie odopretia vstupu
Cudzincovi, ktorý počas hraničnej kontroly požiadal o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky, o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca (§ 48), nie je možné odoprieť vstup.
DRUHÁ HLAVA
VÍZA
§ 8
Druhy víz
(1)
Cudzincovi môže byť udelené
a)
letiskové tranzitné vízum,
b)
tranzitné vízum,
c)
krátkodobé vízum,
d)
dlhodobé vízum.
(2)
Tranzitné vízum a krátkodobé vízum môžu byť udelené aj ako skupinové víza.
§ 9
Letiskové tranzitné vízum
Letiskové tranzitné vízum oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore verejného letiska na území Slovenskej republiky počas čakania na letecký spoj uvedený v letenke.
§ 10
Tranzitné vízum
(1)
Tranzitné vízum oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie Slovenskej republiky pri jeho ceste z územia jedného štátu na územie tretieho štátu (ďalej len „tranzit“). Tranzit nesmie presiahnuť päť dní.
(2)
Súčet dní viacerých tranzitov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku.
(3)
Útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“) môže udeliť cudzincovi tranzitné vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že tranzit je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky.
§ 11
Krátkodobé vízum
(1)
Krátkodobé vízum oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet dní viacerých pobytov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku.
(2)
Policajný útvar môže udeliť krátkodobé vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že jeho vstup je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky; v týchto prípadoch platnosť udeleného víza nesmie presiahnuť 15 dní.
§ 12
Dlhodobé vízum
Dlhodobé vízum oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní v jednom polroku, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.
§ 13
(1)
Cudzinec podáva žiadosť o udelenie víza osobne na úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Žiadosť o skupinové vízum môže podať za všetkých žiadateľov vedúci skupiny.
(2)
K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad a priložiť fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu s trojštvrťovým profilom tváre.
(3)
Prijatie žiadosti o udelenie víza je zastupiteľský úrad oprávnený vyznačiť do cestovného dokladu cudzinca.
(4)
K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný na požiadanie predložiť doklady potvrdzujúce účel pobytu, finančné zabezpečenie pobytu, zabezpečenie pro-striedkov na vycestovanie, doklad o zdravotnom poistení a ďalšie doklady podľa tohto zákona nie staršie ako 90 dní potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie víza. Na požiadanie sa cudzinec osobne dostaví na pohovor.
§ 14
(1)
Zastupiteľský úrad pri udeľovaní víza cudzincovi prihliada najmä na
a)
bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj záujem ochrany prírody,
b)
účel predpokladaného pobytu,
c)
jeho predchádzajúci pobyt,
d)
záujem Slovenskej republiky.
(2)
Udelenie víza môže byť podmienené pozvaním overeným policajným útvarom, zložením peňažnej sumy na zastupiteľskom úrade vo výške nevyhnutných nákladov spojených s vycestovaním a predložením spiatočného cestovného lístka alebo spiatočnej letenky. Ak cudzinec vycestuje bez použitia zloženej peňažnej sumy, táto suma sa mu vráti.
(3)
Zastupiteľský úrad môže udeliť vízum len so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktorým je zastupiteľský úrad viazaný; ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“) sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch zastupiteľský úrad môže udeliť vízum aj bez súhlasu ministerstva vnútra.
(4)
Vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Platnosť víza sa musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.
(5)
Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť cudzincovi na vstup hraničný priechod, ktorý zapíše do víza.
(6)
Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie víza do 30 dní od jej prijatia.
(7)
Na udelenie víza nie je právny nárok.
(8)
Policajný útvar je oprávnený zrušiť vízum, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie víza, alebo ak je cudzinec administratívne vyhostený.
(9)
Na rozhodovanie o udelení víza a na rozhodovanie o zrušení víza sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)
§ 15
Pozvanie
(1)
Pozvanie sa podáva na úradnom tlačive, v ktorom sú uvedené údaje o pozývajúcej osobe, pozývanom cudzincovi, účel, na ktorý je cudzinec pozývaný na územie Slovenskej republiky, a záväzok pozývajúcej osoby, že uhradí všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca. Pozývajúca osoba má povinnosť preukázať, že je schopná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca.
(2)
Občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, cudzinec s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinec s povolením na trvalý pobyt môže pozvať na územie Slovenskej republiky svojho rodiča, dieťa, prarodiča, vnuka, súrodenca, manžela, manželku, zaťa alebo nevestu; inú osobu môže pozvať len so súhlasom ministerstva vnútra, ktorý vyžaduje policajný útvar, ktorý overuje pozvanie.
(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie môže pozvať na územie Slovenskej republiky cudzinca vykonávajúceho obdobnú činnosť.
(4)
Pozvanie overuje policajný útvar príslušný podľa miesta pobytu pozývajúcej fyzickej osoby alebo podľa sídla pozývajúcej právnickej osoby.
(5)
Policajný útvar neoverí pozvanie, ak
a)
je pozývaný cudzinec nežiaducou osobou,
b)
pozvanie nemá náležitosti podľa odseku 1,
c)
je dôvodné podozrenie, že účel pobytu cudzinca uvedený v pozvaní nezodpovedá skutočnému účelu pozvania,
d)
je dôvodné podozrenie, že pozývaný cudzinec môže pri svojom pobyte ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu, alebo
e)
nedostane súhlas ministerstva vnútra podľa odseku 2 v prípade, ak sa vyžaduje.
(6)
Policajný útvar rozhodne o overení pozvania do 15 dní od prijatia žiadosti o overenie pozvania.
(7)
Na rozhodovanie o overení pozvania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)
§ 16
Osobitné ustanovenia o cudzincoch požívajúcich diplomatické výsady a imunity
(1)
Ministerstvo zahraničných vecí udeľuje víza uvedené v § 8 ako diplomatické vízum alebo osobitné vízum7) do cestovného dokladu, ak je o jeho udelenie požiadané diplomatickou nótou cudzieho štátu, cudzincovi, ktorý je
a)
registrovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, a jeho rodinným príslušníkom, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti v mieste služobného pridelenia, alebo
b)
zamestnancom zahraničných hromadných oznamovacích prostriedkov registrovaným na ministerstve zahraničných vecí.
(2)
Zastupiteľský úrad príslušný podľa sídla pôsobenia držiteľa diplomatického pasu, služobného pasu alebo obdobného pasu udeľuje víza uvedené v § 8 ako diplomatické vízum alebo osobitné vízum, ak je o jeho udelenie požiadané diplomatickou nótou cudzieho štátu a cudzinec
a)
je akreditovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí a má sídlo mimo územia Slovenskej republiky,
b)
vstupuje na územie Slovenskej republiky ako diplomatický zamestnanec, člen administratívneho, technického a služobného personálu alebo ako jeho rodinný príslušník, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti,
c)
vstupuje na územie Slovenskej republiky na účel oficiálnych návštev a rokovaní alebo
d)
je zamestnaný na zastupiteľskom úrade cudzieho štátu v zahraničí a pravidelne sprevádza diplomatického zamestnanca na jeho cestách na územie Slovenskej republiky.
PRVÁ HLAVA
PRECHODNÝ POBYT
§ 17
Všeobecné ustanovenia
(1)
Povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt.
(2)
Povolenie na prechodný pobyt sa nevyžaduje u cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka.8)
(3)
Policajný útvar môže na žiadosť cudzinca udeliť povolenie na prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na jeden rok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt.
§ 18
Účel prechodného pobytu
Povolenie na prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť cudzincovi na účel
a)
podnikania,
b)
zamestnania,
c)
štúdia,
d)
činnosti podľa osobitných programov alebo
e)
zlúčenia rodiny.
§ 19
Podnikanie
(1)
Povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu.9)
(2)
Cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania, nemôže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.10)
§ 20
Zamestnanie
(1)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.