Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa)

z 19. augusta 2002

Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti - veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení, - vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti, - povinnosť stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny a tiež - povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony, - povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 - 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté, uzniesla sa na tomto zákone:

Čl. I

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje

a)

zriadenie Ústavu pamäti národa,

b)

evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností, teda

1.

nacistických zločinov,

2.

komunistických zločinov,

3.

iných zločinov, ktoré sú zločinmi proti mieru, zločinmi proti ľudskosti alebo vojnovými zločinmi,

4.

iných represií z politických dôvodov, ktorých sa dopustili príslušníci slovenských a česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo osoby, ktoré konali z ich poverenia a ktoré boli zverejnené v súdnych rozhodnutiach, voči osobám postihnutým za konanie v záujme slobody, demokracie a existencie slobodného a demokratického Slovenska,

5.

činnosti bezpečnostných zložiek, ako sú uvedené v § 2,

c)

spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhaní trestných činov podľa písmena b),

d)

ochranu osobných údajov prenasledovaných osôb (§ 5),

e)

činnosť v oblasti verejného vzdelávania.

§ 2

Výklad pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

zväzkom samostatný dokumentačný súbor založený a vedený bezpečnostnými zložkami a evidovaný v evidenčných pomôckach štatisticko-evidenčného odboru Federálneho ministerstva vnútra, jednotlivých správ bezpečnostných zložiek, evidenčných alebo archívnych pomôckach archívu Ministerstva vnútra (ďalej len „ministerstvo") alebo štatisticko-evidenčných oddelení krajských správ Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov; zväzok je osobným zväzkom alebo zväzkom s osobnými údajmi,

b)

osobným zväzkom je zväzok vedený o konkrétnej fyzickej osobe zaradenej do príslušnej evidencie osôb,

c)

zväzkom s osobnými údajmi zväzok vedený o konkrétnej inštitúcii alebo zoskupení osôb (objektoch), ktorý v tejto súvislosti obsahuje údaje vypovedajúce o konkrétnych fyzických osobách, t. j. hlavne objektový zväzok,

d)

záznamom zachytávajúcim výsledky nasadenia prostriedkov spravodajskej techniky alebo sledovania Štátnej bezpečnosti záznam o vykonaní pomocných spravodajských úkonov slúžiacich utajenému získavaniu informácií o osobách,

e)

personálnym (kádrovým) spisom príslušníka bezpečnostnej zložky spis vedený služobným orgánom o príslušníkovi bezpečnostných zložiek, obsahujúci údaje o vzniku, priebehu a skončení jeho služobného pomeru; výpisom z neho je osobná evidenčná karta príslušníka,

f)

dokumentom všetky druhy zväzkov, podzväzkov, informačných výstupov zo zväzkov, záznamov, personálnych (kádrových) spisov a osobných evidenčných kariet, ktoré sú predmetom sprístupňovania alebo zverejňovania podľa tohto zákona,

g)

bezpečnostnou zložkou Štátna bezpečnosť, Hlavná správa vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (III. správa), spravodajská správa Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, odbor vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy, Spravodajská služba Generálneho štábu Československej armády alebo predchodcovia týchto zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989,

h)

Štátnou bezpečnosťou súčasti bývalej Štátnej bezpečnosti, ako zložky Zboru národnej bezpečnosti,1) Hlavná správa rozviedky Zboru národnej bezpečnosti (I. správa), Hlavná správa kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti (II. správa), Správa sledovania Zboru národnej bezpečnosti (IV. správa), Správa spravodajskej techniky Zboru národnej bezpečnosti (VI. správa), Správa pasov a víz Zboru národnej bezpečnosti, územné útvary vykonávajúce činnosti týchto súčastí alebo predchodcovia týchto súčastí a útvarov,

i)

osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu,

j)

dobou neslobody obdobie rokov 1939 - 1989, kedy občania štátu nemali možnosť v tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, kedy je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva.

§ 3

Nacistické zločiny a komunistické zločiny

(1)

Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu.

(2)

Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo straníckych orgánoch alebo organizáciách.

§ 4

Zločiny proti ľudskosti

Zločinmi proti ľudskosti sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.2)

§ 5

Prenasledované osoby

(1)

Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola orgánmi štátu z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach.

(2)

V prípade smrti prenasledovaného jeho oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona patria osobe blízkej. Toto právo sa nepoužije vtedy, ak jestvuje dôkaz, že by to bolo v rozpore s vôľou poškodeného.

(3)

Prenasledovaným nie je osoba, ktorá sa neskôr stala príslušníkom, pracovníkom alebo spolupracovníkom bezpečnostných zložiek štátu.

§ 6

Predmet sprístupnenia a zverejnenia

(1)

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia sú zachované alebo rekonštruované dokumenty, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a jej bezpečnostných zložiek v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989, evidované v dobových spisových alebo archívnych pomôckach (registroch) týchto zložiek alebo im nadriadených orgánov.

(2)

Predmetom sprístupnenia a zverejnenia nie sú dokumenty, ktoré sú vyňaté zo sprístupnenia z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

(3)

Dôvodom hodným osobitného zreteľa je predpoklad, že sprístupnenie alebo zverejnenie by mohlo poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostné záujmy alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby.

(4)

Na vyňatie dokumentu zo sprístupnenia a zverejnenia je potrebný návrh Slovenskej informačnej služby alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky, s ktorým vyslovil súhlas určený výbor Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor").

(5)

Na vyžiadanie súhlasu predloží orgán príslušný podľa odseku 4 dokument, o ktorom má byť rozhodnuté, a návrh na vyňatie spolu s odôvodnením. Výbor sa k návrhu vysloví do 60 dní od jeho doručenia.

(6)

Výbor ďalej sleduje a vyhodnocuje skutočnosti, ktoré sa týkajú rozsahu a úplnosti sprístupňovania dokumentov. O výsledkoch tohto sledovania a vyhodnocovania robí výbor verejné vyhlásenia.

(7)

Konanie výboru je neverejné. Raz ročne predkladá výbor na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o činnosti. Ak tento zákon nestanoví inak, riadi sa ustanovenie a konanie výboru ustanoveniami osobitného zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre jej orgány.

Druhý oddiel

Ústav pamäti národa

§ 7

Základné ustanovenia

(1)

Ústav pamäti národa (ďalej len „ústav") je verejnoprávna ustanovizeň.

(2)

Ústav je právnická osoba.

(3)

Sídlo ústavu je Bratislava.

§ 8

Úlohy ústavu

(1)

Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä:

a)

vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,

b)

sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,

c)

zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,

d)

dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,

e)

poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, ak to ustanoví osobitný predpis,

f)

systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody,

g)

spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,

h)

poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,

i)

propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu.

(2)

V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený vydávať správne rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.

(3)

Dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek štátu [§ 2 písm. f) a g)] vo vlastníctve ústavu sú nenahraditeľným svedectvom o historickom období, v ktorom vznikli, a preto ako dôležité pre uchovanie pamäti národa sú jeho kultúrnym dedičstvom.

§ 9

Organizácia ústavu

(1)

Podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi upravujú stanovy ústavu.

(2)

Ústav na plnenie úloh podľa tohto zákona môže utvárať pracoviská bez právnej subjektivity.

§ 10

Orgány ústavu

(1)

Orgány ústavu sú:

a)

správna rada,

b)

výbor,

c)

dozorná rada.

(2)

Členovia orgánov ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti (§ 11).

§ 11

Bezúhonnosť

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán a organizácií združených v Národnom fronte, ani kto nebol príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu [§ 2 písm. g) a h)], príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky [§ 2 písm. i)]. Tým nie sú dotknuté ďalšie ustanovenia podľa osobitného predpisu.3)

§ 12

Správna rada

(1)

Správna rada má predsedu a ôsmich členov. Predsedu a štyroch členov na návrh určeného výboru volí Národná rada Slovenskej republiky, po dvoch menujú vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Správna rada volí jedného podpredsedu.

(2)

Funkčné obdobie členov správnej rady je šesťročné. Po prvej voľbe členov správnej rady sa lósom určia mená polovice zo štyroch členov ustanovených Národnou radou Slovenskej republiky, dvoch vládou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky, funkčné obdobie ktorých skončí po troch rokoch. Po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho, a to na celé funkčné obdobie. Prvé funkčné obdobie predsedu je šesť rokov.

(3)

Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.

(4)

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä

a)

vymenúvať a riadiť výbor a dozerať na jeho činnosť,

b)

schvaľovať odmeňovanie členov výboru a ostatných pracovníkov ústavu,

c)

vypracúvať návrh rozpočtu ústavu a predkladať ho na prerokovanie vláde,

d)

schvaľovať stanovy ústavu a ich zmeny,

e)

schvaľovať rokovací poriadok správnej rady a výboru,

f)

prerokúvať ročnú účtovnú uzávierku ústavu a predkladať ju na prerokovanie vláde,

g)

prerokovať najneskoršie do 30. apríla výročnú správu o činnosti ústavu za predchádzajúci rok,

h)

vyhradiť si právo rozhodovať o veciach, ktoré sú inak v kompetencii výboru podľa tohto zákona a štatútu.

(5)

Ústav predkladá výročnú správu a po prerokovaní vo vláde návrh rozpočtu a ročnú účtovnú uzávierku na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

(6)

Správna rada je schopná sa uznášať, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina členov správnej rady. Na rozhodnutie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda.

(7)

V mene správnej rady podpisuje dokumenty predseda a počas jeho neprítomnosti podpredseda.

§ 13

Výbor

(1)

Činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona a podľa pokynov správnej rady zabezpečuje výbor.

(2)

Ustanovenie § 12 ods. 6 platí obdobne.

(3)

Výbor sa skladá zo siedmich členov.

(4)

Funkciu predsedu výboru vykonáva podpredseda správnej rady; ostatných členov výboru vymenúva správna rada na dobu šiestich rokov. Členov výboru môže odvolať správna rada len z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3.

(5)

Členovia výboru volia zo svojho stredu najviac dvoch podpredsedov.

(6)

Členovia výboru sú zamestnancami ústavu.

§ 14

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada ústavu je najvyšším kontrolným orgánom ústavu. Dve tretiny jej členov volí na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky. Tretinu jej členov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

(2)

Dozorná rada dozerá na činnosť a hospodárenie ústavu, jeho správnej rady a výboru, či je v súlade s týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a štatútom ústavu. Na tento účel sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa činnosti ústavu. Podľa povahy veci dozorná rada upozorňuje správnu radu, vládu a Národnú radu Slovenskej republiky na zistené nedostatky.

(3)

Návrh rozpočtu, ročnú účtovnú uzávierku a výročnú správu je správna rada povinná pred predložením Národnej rade Slovenskej republiky a vláde prerokovať v dozornej rade.

§ 15

Majetok ústavu

(1)

Štát prevedie na ústav do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona z vlastníctva Slovenskej republiky nehnuteľnosti umožňujúce plniť úlohy podľa tohto zákona.

(2)

Štát ďalej môže previesť alebo trvale bezúplatne požičať ústavu niektoré obrazové a písomné dokumenty a ďalšie materiály súvisiace s dobou neslobody 1939 - 1989 a s úlohami ústavu.

(3)

Štát môže ďalej previesť do vlastníctva aj ďalší majetok, ak sa tým zlepší kvalita, rozsah a dostupnosť všeobecne prospešných služieb poskytujúcich ústavom.

§ 16

Hospodárenie a financovanie ústavu

(1)

Ústav hospodári

a)

s vlastným majetkom,

b)

s majetkom štátu.

(2)

Vlastný majetok predstavujú peniaze, cenné papiere, iné hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj iné majetkové práva a peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré svojou povahou môžu slúžiť na plnenie úloh ústavu.

(3)

Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje ústav, sa vzťahuje osobitný predpis.4)

(4)

Na plnenie úloh podľa tohto zákona sa poskytujú ústavu dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. S týmito dotáciami hospodári ústav podľa osobitných predpisov.5)

(5)

Na účely dane z príjmu a darovacej dane je každý dar ústavu považovaný za dar Slovenskej republike.

Tretí oddiel

Sprístupnenie a zverejnenie dokumentov v pôsobnosti ústavu

§ 17

(1)

Ústav je povinný na žiadosť fyzickej osoby staršej ako 18 rokov

a)