Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach veterinárnych kontrol pri výmenách produktov živočíšneho pôvodu s členskými štátmi

Typ Nariadenie vlády
Publikácia 2003-07-31
Naposledy aktualizované 2006-01-01
Stav Platný
Zdroj Slov-Lex
článkov 15
História noviel JSON API

Slovenskej republiky

z 9. júla 2003

Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods.1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 207/2002 Z. z. a na vykonanie § 3 ods. 2 zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov nariaďuje:

§ 1
Predmet úpravy

(1)

Toto nariadenie vlády ustanovuje podrobnosti veterinárnych kontrol1) produktov živočíšneho pôvodu podľa osobitných predpisov2) (ďalej len „produkt”) a ostatných produktov podľa osobitných predpisov3) určených na obchod s členskými štátmi4).

(2)

Veterinárne kontroly produktov uvedených v odseku 2 sa nevykonávajú na hraniciach s členskými štátmi,4) a vykonávajú sa podľa tohto nariadenia a osobitného predpisu.5) Ustanovenie § 6 nie je týmto dotknuté.

§ 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa rozumie

a)

veterinárnou kontrolou akákoľvek fyzická kontrola alebo preskúmanie dokladov, ktoré sa vzťahujú na produkty uvedené v § 1 ods. 2 a ktoré sú určené na priamu alebo nepriamu ochranu zdravia zvierat alebo zdravia ľudí,

b)

obchodom obchod s tovarmi podľa smernice Európskych spoločenstiev uvedenej v prílohe č. 1,

c)

prevádzkarňou akýkoľvek podnik, v ktorom sa produkujú, skladujú alebo spracúvajú produkty uvedené v § 1 ods. 2,

d)

príslušným orgánom orgán veterinárnej správy6) alebo ústredný orgán členského štátu, ktorý je príslušný na vykonávanie veterinárnych kontrol, alebo každý orgán, na ktorý ústredný orgán členského štátu túto pôsobnosť delegoval,

e)

úradným veterinárnym lekárom veterinárny lekár vymenovaný podľa osobitného predpisu7) alebo veterinárny lekár vymenovaný príslušným ústredným orgánom členského štátu.

§ 3

(1)

Na obchod s členskými štátmi možno určiť len také produkty živočíšneho pôvodu uvedené v § 1 ods. 2, ktoré boli získané, kontrolované, označené a etiketované v súlade s veterinárnymi požiadavkami8) na príslušné určenie a ktoré sú sprevádzané ku konečnému príjemcovi zdravotným certifikátom, certifikátom o zdraví zvierat alebo iným dokladom podľa veterinárnych požiadaviek.

(2)

Prevádzkarne, z ktorých produkty pochádzajú, musia nepretržitým vlastným dozorom zabezpečiť, aby produkty určené na obchod spĺňali požiadavky uvedené v odseku 1.

(3)

Okrem monitorovacích povinností ustanovených úradnému veterinárnemu lekárovi podľa osobitného predpisu10) vykonáva príslušný orgán11) pravidelné kontroly prevádzkarní, aby sa presvedčil, že produkty určené na obchod spĺňajú veterinárne požiadavky alebo v prípadoch uvedených v odseku 7 a v § 12 požiadavky členského štátu určenia.

(4)

Ak je odôvodnené podozrenie, že nie sú splnené veterinárne požiadavky, vykoná príslušný orgán potrebné kontroly; ak sa podozrenie potvrdí, prijme vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať aj odňatie schválenia.

(5)

Ak preprava produktov zahŕňa viaceré miesta určenia, musia sa produkty spolu zoskupiť do toľkých dávok, koľko je miest určenia. Každú dávku musí sprevádzať certifikát alebo doklad uvedený v odseku 1.

(6)

Ak sú produkty uvedené v § 1 ods. 2 určené na export do tretej krajiny,12) musí byť ich preprava pod colným dohľadom až do miesta výstupu z územia Európskeho spoločenstva.

(7)

Ak sa uskutočňujú voliteľné dovozy z určitých tretích krajín do Slovenskej republiky, príslušný orgán13) informuje o existencii takýchto dovozov Európsku komisiu a ostatné členské štáty. Ak produkty, ktoré sú predmetom voliteľného dovozu iného členského štátu, vstupujú na územie Európskeho spoločenstva cez Slovenskú republiku a sú určené pre iný členský štát, vykoná príslušný orgán pri vstupe dokladovú kontrolu pôvodu a určenia týchto produktov podľa § 6 ods. 1. Zakazuje sa, aby sa z územia Slovenskej republiky ako krajiny určenia reexpedovali produkty, ktoré sú predmetom voliteľného dovozu, ak nie sú určené inému členskému štátu, ktorý používa rovnakú voľbu.

§ 4

(1)

Ak je Slovenská republika krajinou odoslania, príslušné orgány prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby prevádzkovatelia na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov podľa § 1 ods. 2 plnili veterinárne požiadavky. Najmä zabezpečia, aby sa produkty

a)

získané podľa osobitných predpisov13a) kontrolovali z veterinárneho hľadiska rovnakým spôsobom, či už sú určené na obchod vo vnútri Európskeho spoločenstva alebo na domáci trh na území Slovenskej republiky,

b)

ktoré nepodliehajú harmonizovaným požiadavkám Európskeho spoločenstva, ale ktoré môžu podliehať kontrolám podľa tohto nariadenia, neodoslali na územie iného členského štátu, ak ich nemožno uvádzať na trh na území Slovenskej republiky z dôvodov ochrany zdravia zvierat alebo v záujme ochrany zdravia ľudí odôvodnených smernicou Európskych spoločenstiev uvedenou v § 1 ods. 1.

(2)

Ak je Slovenská republika štátom odoslania, prijmú príslušné orgány11) vhodné administratívne opatrenia14) alebo uložia pokuty podľa osobitného predpisu,15) ak sa zistí akékoľvek porušovanie veterinárnych požiadaviek fyzickými osobami alebo právnickými osobami, a najmä, ak sa zistí, že vyplnené certifikáty alebo doklady nezodpovedajú aktuálnemu stavu produktov alebo že na produkty, ktoré nezodpovedajú príslušným veterinárnym požiadavkám, boli upevnené zdravotné značky.

§ 5

(1)

V mieste určenia produktov v Slovenskej republike vykonáva príslušný orgán6) veterinárne kontroly na mieste podľa osobitného predpisu,16) ktorými kontroluje splnenie požiadaviek podľa § 3; v čase kontroly môže príslušný orgán odoberať vzorky.

(2)

V prípade podľa osobitného predpisu17) môže príslušný orgán vykonať aj kontroly dopravných prostriedkov.

(3)

Ak sú produkty uvedené v § 1 ods. 2, pochádzajúce z iného členského štátu, určené pre

a)

prevádzkareň, ktorá je pod zodpovednosťou úradného veterinárneho lekára, musí tento úradný veterinárny lekár zabezpečiť, aby boli do prevádzkarne prijaté len také produkty, ktoré spĺňajú požiadavky na ich označenie a na sprievodné doklady podľa § 3 ods. 1, alebo ak ide o produkty, ktoré nepodliehajú harmonizovaným požiadavkám Európskeho spoločenstva, ale ktoré môžu podliehať kontrolám podľa tohto nariadenia, aby boli sprevádzané dokladmi ustanovenými právnymi predpismi, ktorými sa upravujú veterinárne požiadavky v Slovenskej republike,

b)

schváleného sprostredkovateľa, ktorý rozdeľuje dávky, pre obchodné podniky s mnohými pobočkami alebo pre akúkoľvek prevádzkareň, ktorá nepodlieha trvalému dozoru, musia tieto fyzické osoby alebo právnické osoby pred rozdelením dávky alebo jej uvedením na trh skontrolovať, či sú prítomné značky, certifikáty alebo doklady uvedené v písmene a) a oznámiť príslušnému orgánu veterinárnej správy všetky nedostatky alebo odchýlky,

c)

iných príjemcov, najmä ak sa dávka počas prepravy čiastočne vykladá, musí byť dávka sprevádzaná podľa § 3 ods. 1 až 3 originálnym vyhotovením certifikátu podľa písmena a).

(4)

Záruky, ktoré musia poskytnúť príjemcovia uvedení v odseku 3 písm. b) a c), musia byť špecifikované v dohode s príslušným orgánom veterinárnej správy, ktorá sa podpisuje pri registrácii18) vopred podľa odseku 6. Príslušné orgány vykonávajú náhodné kontroly, aby overili dodržiavanie týchto záruk.

(5)

Bez toho, aby bol dotknutý § 4, môže členský štát určenia s náležitým ohľadom na právne predpisy Európskych spoločenstiev uvedené v § 1 ods. 1 požadovať v prípadoch, v ktorých ešte neboli právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ustanovené harmonizované požiadavky, a v prípade uvedenom v § 11, aby prevádzkareň pôvodu produktov postupovala podľa požiadaviek platných národných predpisov tohto členského štátu. Ak je Slovenská republika štátom pôvodu, musí zabezpečiť, aby produkty spĺňali tieto požiadavky.

(6)

Prevádzkovatelia na území Slovenskej republiky, ktorí držia produkty, ktoré im boli dodané z iného členského štátu, alebo ktorí úplne rozdeľujú dávky takýchto produktov,

a)

podliehajú registrácii vopred, ak to požaduje príslušný orgán veterinárnej správy,

b)

musia viesť register, v ktorom sú zaznamenávané takéto dodávky,

c)

musia ohlasovať príchod produktov z iného členského štátu v rozsahu potrebnom na vykonávanie kontrol uvedených v odsekoch 1 až 4, ak to príslušný orgán veterinárnej správy vyžaduje,

d)

musia uchovávať počas lehoty nie kratšej ako šesť mesiacov a špecifikovanej príslušným orgánom veterinárnej správy zdravotné certifikáty alebo dokumenty uvedené v § 3 a predkladať ich na požiadanie príslušnému orgánu veterinárnej správy.

(7)

Podrobnosti o kontrole produktov a postupe uvedenom v odsekoch 1 až 6 môže ustanoviť v súlade s príslušnými požiadavkami Európskych spoločenstiev všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.19)

§ 6

(1)

Príslušné orgány zabezpečia, aby počas kontrol vykonávaných v miestach, do ktorých môžu byť privezené produkty z tretích krajín na územia vymedzené osobitným predpisom,20) ktorými sú najmä letiská a inšpekčné miesta s tretími krajinami,21)

a)

sa vykonávala dokladová kontrola pôvodu produktov,

b)

produkty pochádzajúce z Európskeho spoločenstva podliehali kontrolným požiadavkám uvedeným v § 5,

c)

produkty z tretích krajín podliehali kontrolným požiadavkám podľa osobitného predpisu.22)

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí na produkty, ktoré sú prepravované pravidelnými priamymi dopravnými prostriedkami spájajúcimi dva zemepisné body Európskeho spoločenstva a všetky tieto produkty podliehajú inšpekčným požiadavkám ustanoveným v § 5.

§ 7

(1)

Ak príslušný orgán11) počas veterinárnej kontroly v mieste určenia zásielky produktov alebo počas prepravy zásielky zistí dôvod na nariadenie mimoriadneho núdzového opatrenia podľa osobitného predpisu,23) hlavný veterinárny lekár Slovenskej republiky24) (ďalej len „hlavný veterinárny lekár“) nariadi zničenie dávky alebo jej použitie na iné účely ustanovené veterinárnymi požiadavkami okrem produktov, ktoré z hľadiska opatrení na ochranu zdravia zvierat podliehajú jednému z ošetrení uvedených v osobitnom predpise.25) Náklady na zničenie dávky znáša odosielateľ alebo jeho zástupca. Hlavný veterinárny lekár ihneď oznámi príslušným orgánom členských štátov a Európskej komisii uskutočnené zistenia, prijaté rozhodnutia a dôvody na tieto rozhodnutia, pričom možno použiť ochranné opatrenia podľa § 9.

(2)

Hlavný veterinárny lekár nariadi na základe výsledku kontroly v mieste určenia zásielky alebo počas jej prepravy mimoriadne núdzové opatrenie,26) ak sa zistí, že tovary nezodpovedajú veterinárnym požiadavkám,27) a ak to dovoľujú zdravotné podmienky alebo podmienky ochrany zdravia zvierat, ponechá odosielateľovi alebo jeho predstaviteľovi možnosť zvoliť si

a)

zničenie tovarov, alebo

b)

použitie produktov tovarov na iné účely vrátane ich vrátenia s povolením príslušného orgánu krajiny, kde sa nachádza prevádzkareň pôvodu.

(3)

Ak sa kontrolami podľa odseku 2 zistí, že sú v certifikáte alebo v dokladoch nedostatky, musí sa pred uplatnením opatrení uvedených v odseku 2 písm. b) poskytnúť odosielateľovi lehota na odstránenie zistených nedostatkov.

(4)

Zoznam pôvodcov a chorôb uvedených v odseku 1 a podrobnosti na vykonanie odsekov 1 až 3 môže ustanoviť v súlade s príslušnými požiadavkami Európskych spoločenstiev všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.19)

§ 8

(1)

V prípadoch uvedených v § 7, a ak je miesto určenia produktov v Slovenskej republike, nadviaže príslušný orgán13) bez meškania spojenie s príslušnými orgánmi členského štátu odoslania. Príslušné orgány členského štátu odoslania prijmú potrebné opatrenia a oznámia príslušnému orgánu veterinárnej správy povahu vykonaných kontrol, prijaté opatrenia a dôvody na tieto opatrenia. Ak má príslušný orgán veterinárnej správy obavu, že tieto opatrenia nie sú dostatočné, príslušné orgány oboch členských štátov nájdu spoločne spôsob a prostriedky na nápravu situácie; ak je to vhodné, môže to zahŕňať aj inšpekciu na mieste. Rovnako sa postupuje, ak je miesto odoslania produktov v Slovenskej republike.

(2)

Ak sa kontrolami podľa § 7 zistia opakované nedostatky, príslušný orgán veterinárnej správy, ak je miesto určenia v Slovenskej republike, informuje o tom Európsku komisiu a veterinárne orgány ostatných členských štátov. Európska komisia môže na základe žiadosti príslušného orgánu alebo z vlastného podnetu a vzhľadom na povahu zisteného porušenia požiadaviek

a)

poslať do danej prevádzkarne inšpekčnú misiu,

b)

poveriť úradného veterinárneho lekára, ktorého meno a priezvisko je uvedené v zozname vypracovanom Európskou komisiou na návrh členských štátov a ktorý je prijateľný pre rôzne zúčastnené strany, aby skontroloval skutočnosti v danej prevádzkarni,

c)

požiadať príslušný orgán, aby zintenzívnil odber vzoriek v danej prevádzkarni; o svojich zisteniach Európska komisia informuje členské štáty.

(3)

Ak sa opatrenia podľa odseku 2 prijímajú z dôvodov opakovaných nedostatkov spôsobených prevádzkarňou, Európska komisia uloží tejto prevádzkarni povinnosť uhradiť všetky náklady spojené s postupom uvedeným v odseku 2.

(4)

Do nálezu Európskej komisie podľa odseku 2 musí príslušný orgán členského štátu odoslania na žiadosť príslušného orgánu veterinárnej správy, ak je štátom určenia Slovenská republika, zintenzívniť kontroly produktov živočíšneho pôvodu pochádzajúcich z danej prevádzkarne, a ak sú vážne dôvody z hľadiska ochrany zdravia zvierat alebo v záujme ochrany zdravia ľudí, pozastaviť schválenie prevádzkarni. Príslušné orgány veterinárnej správy môžu sami v mieste určenia v Slovenskej republike zintenzívniť kontroly týchto produktov pochádzajúcich z rovnakej prevádzkarne.

(5)

Na žiadosť jedného z dvoch dotknutých členských štátov podľa odsekov 2 a 4, ak sú nedostatky potvrdené stanoviskom experta, Európska komisia prijme vhodné opatrenia; takýmto opatrením môže byť aj oprávnenie členských štátov dočasne zakázať vstup produktov pochádzajúcich z takejto prevádzkarne na ich územie.

(6)

Rozhodnutia prijaté orgánmi veterinárnej správy a dôvody na tieto rozhodnutia, ak je miesto určenia v Slovenskej republike, sa oznámia odosielateľovi alebo jeho predstaviteľovi a príslušnému orgánu členského štátu odoslania. Ak o to odosielateľ alebo jeho predstaviteľ požiada, postúpia sa mu uvedené rozhodnutia a odôvodnenia písomne spolu s poučením na odvolanie na jeho podanie.

(7)

Spor môžu obe zúčastnené strany, ak s tým súhlasia, predložiť najneskôr do jedného mesiaca na posúdenie expertovi, ktorého meno a priezvisko sú uvedené v zozname expertov Európskych spoločenstiev, ktorý zostavuje Európske spoločenstvo; náklady na konzultáciu s expertom znáša Európska komisia. Tento expert vydáva posudok najneskôr do 72 hodín. Zúčastnené strany sa so zreteľom na veterinárne požiadavky podriadia posudku experta.

(8)

Náklady na vrátenie zásielky, skladovanie tovaru, jeho použitie na iné účely alebo zničenie znáša príjemca.

§ 9

(1)

Hlavný veterinárny lekár ihneď hlási28) ostatným členským štátom a Európskej komisii každý výskyt na území Slovenskej republiky ohniska, iného ako je ohnisko chorôb uvedených v osobitnom predpise,29) každej zoonózy, choroby alebo inej príčiny, ktorá môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zvieratá alebo pre zdravie ľudí. Ak je Slovenská republika štátom pôvodu, hlavný veterinárny lekár ihneď nariadi kontrolné alebo preventívne opatrenia podľa veterinárnych požiadaviek, a najmä vymedzí nárazníkové zóny podľa týchto požiadaviek a všetky ostatné opatrenia vrátane núdzových opatrení,30) ktoré považuje za vhodné.

(2)

Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.

Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela. Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)