Úplné znenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 113

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

(1)

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie23) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie24) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 114

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti25) sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 115

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Suma náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí Úrad pre štátnu službu.

(2)

Služobný úrad je povinný vymáhať od štátneho zamestnanca náhradu škody, za ktorú štátny zamestnanec zodpovedá služobnému úradu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na súde a na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu spolu s podriadeným zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

§ 116

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.

§ 117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,26) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DEVIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 118

(1)

Služobný úrad je povinný

a)

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

1.

rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

2.

služobných predpisov,

3.

opatrení na otvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

4.

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

5.

podkladov na zostavenie systemizácie,

b)

umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena s poradným hlasom vo výberovej komisii, v kvalifikačnej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim služobného úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b)

vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(4)

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

(5)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

(6)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

§ 119

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

DESIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 120

Premlčanie práva a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 121

Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

§ 122

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 123

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 124

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

JEDENÁSTA HLAVA

KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 125

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru okrem

a)

výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,

b)

kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky,

c)

zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

d)

pracovnej cesty.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,27) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 126

Príslušnosť na konanie v prvom stupni

V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je

a)

disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)

vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

predstavený vo veci služobného hodnotenia,

d)

osobný úrad v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 126a

Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na okresnom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bodekoná ten, kto ho vymenoval.

§ 126b

(1)

Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.

(2)

Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení disciplinárna komisia koná; dvaja členovia musia byť prokurátori.

(3)

Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na okresnom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda okresného súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.

(4)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.

(5)

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(6)

Návrh na začatie disciplinárneho konania sa musí podať príslušnej disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.

(7)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.

§ 127

Účastníci konania

(1)

Účastníci konania sú štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi a služobný úrad.

(2)

Za služobný úrad koná oprávnený predstavený, ktorým je

a)

v disciplinárnom konaní ten, kto návrh podá alebo ním poverený predstavený [§ 58 písm. c)],

b)

v ostatných veciach predstavený, ktorého určí služobný predpis.

§ 128

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu sa disciplinárne konanie začína na návrh nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva Úrad pre štátnu službu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného predstaveného, konanie sa začína v deň, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.

§ 129

(1)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

(3)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

§ 130

zrušený

§ 131

zrušený

§ 132

zrušený

§ 133

zrušený

§ 134

zrušený

§ 135

zrušený

§ 136

zrušený

§ 137

(1)

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

§ 138

(1)

Odvolacím orgánom je

a)

odvolacia disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)

vedúci úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval v prvom stupni osobný úrad alebo predstavený, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

vedúci nadriadeného služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu,

d)

Úrad pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu, v prípade, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

e)

predseda vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval Úrad pre štátnu službu, a vo veci služobného hodnotenia štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na okresnom súde je krajský súd. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na krajskom súde je ministerstvo spravodlivosti, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 9 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 10. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je vedúci tohto služobného úradu.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii; to neplatí vo veciach služobného previnenia.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 138a

(1)

Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské vzdelanie právnického smeru. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.

(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na okresnom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov, najmenej dvaja členovia musia byť sudcovia. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(3)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre, na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(5)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhoduje, kto nahradí vylúčeného člena.

(6)

Ustanovenie odseku 5 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej komisie.

(7)

Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(8)

Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa odseky 1 až 7 a ustanovenia § 126a a 126b použijú primerane.

§ 139

Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu alebo predseda v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu alebo pre predsedu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu alebo predsedovi. Vedúci úradu alebo predseda rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.

§ 140

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.29)

§ 141

(1)

Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

§ 142

Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním služobnému úradu.

§ 143

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

(3)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 144

Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.30)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

§ 145

zrušený

§ 146

zrušený

§ 147

zrušený

§ 148

zrušený

§ 149

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 85 až 95, § 96 ods. 1 a 2, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 233 až 236 a § 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

§ 150

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 5 až 8, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 15a.

§ 151

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje

a)

u štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje,

b)

u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe, u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 152

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií uvedených v § 16 v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.1)

§ 153

(1)

V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej služby, ak plnia úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a spĺňajú predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h). Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo dňa vymenovania.

(2)

Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje na vedúcich úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v siedmom bode.

§ 153a

(1)

Pred uplynutím lehoty podľa § 153 ods. 1 možno odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, na základe hodnotenia ministra o nedostatočných výsledkoch vedúceho úradu v štátnej službe.

(2)

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa § 153 ods. 1 do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie.

(3)

Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia § 15. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi poradie troch najúspešnejších uchádzačov.

(4)

Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov podľa odseku 3.

(5)

Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 154 ods. 8 a 9. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer sa uplynutím tejto lehoty skončí. V takom prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

§ 154

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.

(3)

Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.

(4)

Zamestnanec, ktorý bol podľa doterajších predpisov32aa) špičkovým odborníkom a ktorý zložil sľub a splnil podmienky podľa odseku 1, sa vymenuje do stálej štátnej služby najneskoršie do 1. septembra 2002.

(5)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa do 31. marca 2004 môže stať členom komisie podľa tohto zákona ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.

(6)

Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(7)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004 podľa § 27, 28 a 29 tohto zákona.

(8)

Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca 2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa odseku 2. Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje § 154 odsek 2 tretia veta. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah vzdelávania a obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.

(9)

Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa skončí, ak nevykonal úspešne kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8, dňom vykonania kvalifikačnej skúšky.

(10)

Služobný úrad môže do 31. marca 2004 určiť školiteľa podľa § 19 ods. 5 aj zo štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe.

§ 154a

Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1 odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa § 154 ods. 2, dočasná štátna služba podľa § 154 sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.

§ 154b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu32ab) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobných úradoch uvedených v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Na dočasnú štátnu službu podľa odseku 1 platí § 154 ods. 2 rovnako.

§ 155

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa § 19.

(2)

Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších predpisov,2) spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.

§ 155a

Na zamestnanca krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý vykonáva činnosti, ktoré prejdú na samosprávny kraj alebo obec, sa vzťahuje osobitný predpis.32a)

§ 155b

(1)

Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu32ab) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobnom úrade uvedenom v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.

§ 156

(1)

Zamestnanec, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3, stáva sa štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.

§ 156a

Zamestnanec uvedený v § 154b a 155b, ktorý bol k 31. decembru 2003 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona môže plniť do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, najdlhšie do 31. decembra 2004.

§ 157

Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.

§ 158

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa postupuje podľa § 16 až 18, § 30, § 78 až 85, § 90 až 92, § 97, § 98 a § 102.

§ 159

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. marca 2002.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 a § 156 ods. 2, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002 zostáva zachovaná. To platí aj pre zamestnanca, u ktorého sa postupuje podľa § 159a.

(3)

Ak funkčný plat podľa § 78 ods. 2 písm. a) určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 a § 156 ods. 2, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca 2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.

(4)

Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.

(5)

Čas odbornej praxe na účely § 81 ods. 1 je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

§ 159a

(1)

Zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného predpisu32b) výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a) sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.

(2)

Štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí najneskôr 31. decembra 2005, ak nezačne štúdium podľa odseku 2, alebo najneskôr 31. decembra 2010, ak úspešne neabsolvuje štúdium podľa odseku 2.

§ 159b

(1)

Štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí nový tarifný plat.

(2)

Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

(3)

Ak tarifný plat podľa § 78 ods. 1 písm. a) je nižší ako tarifný plat určený k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi vyrovnanie do výšky tarifného platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva činnosti v tej istej funkcii ako pred účinnosťou tohto zákona alebo ak v dôsledku tohto zákona došlo k zmene jeho funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ sa sumy tarifných platov nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý zmení funkciu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi tarifným platom, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou tohto zákona a tarifným platom podľa § 78 ods. 1 písm. a).

(4)

Výška príplatkov priznaných štátnemu zamestnancovi pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachovaná, ak nezanikli dôvody na ich priznanie.

§ 160

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 59 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.33)

§ 161

(1)

Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak

a)

nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,

b)

nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h),

d)

odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo

e)

do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 161a

Zamestnancovi uvedenému v § 154b a 155b, ktorý nepožiada do 31. januára 2004 o prijatie do dočasnej štátnej služby alebo do prípravnej štátnej služby, sa pracovný pomer skončí týmto dňom. Pri takomto skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 162

Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.

§ 163

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta. V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

(2)

Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

(3)

Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;34) v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov.

§ 164

Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v rokoch 2002 a 2003 štátnemu zamestnancovi nepatrí.

§ 165

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

§ 165a

V roku 2003 vláda schváli počet štátnozamestnaneckých miest strategického významu a zoznam štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, do 31. marca.

§ 165b

(1)

Nárok štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnú štátnu službu podľa § 33 ods. 1 do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok podľa § 40 ods. 2 písm. b), § 105a, § 108a, § 108b, § 107 až 112, zostáva tento nárok zachovaný.

(3)

V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom do 31. decembra 2003 sa postupuje naďalej podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003.

§ 165c

(1)

O vykonanie nominačnej skúšky podľa § 24a môže do 31. decembra 2007 požiadať aj uchádzač, ktorý je v prípravnej štátnej službe, dočasnej štátnej službe, v stálej štátnej službe menej ako dva roky, ako aj uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom.

(2)

Úspešný uchádzač podľa odseku 1, ktorý nie je štátnym zamestnancom, sa vymenuje do nominovanej štátnej služby bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto, ktoré určí Úrad pre štátnu službu v spolupráci s príslušným služobným úradom.

§ 165d

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá prípravná štátna služba podľa doterajšej právnej úpravy.

§ 166

Zrušujú sa:

1.

§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,

2.

§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

§ 167

Zrušuje sa:

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 110/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2002 Z. z.

Čl. V

Účinnosť zákona

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.

Zákon č. 131/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 143/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2002.

Zákon č. 185/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. apríla 2002).

Zákon č. 411/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 15 dní odo dňa vyhlásenia (25. júla 2002). Ustanovenie čl. I § 154 ods. 4 stráca účinnosť 31. marca 2004.

Zákon č. 667/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (7. decembra 2002) okrem ustanovení uvedených v 24. a 25. bode, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 139/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2003.

Zákon č. 267/2003 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (26. júla 2003).

Zákon č. 453/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 550/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 551/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004 okrem ustanovenia čl. I § 14 ods. 12, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a § 82 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.

Pavol Hrušovský v. r.