Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

a)

na úpravu a udržiavanie vodného toku,

b)

na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,

c)

na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,

d)

na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,

e)

na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,

f)

ako indikátorové látky pri

1.

meraní prietoku vody a zisťovaní smeru prúdenia vody,

2.

hydrodynamických skúškach podzemných vôd.

(10)

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

§ 40

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami

(1)

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať vypúšťané znečistenie do povrchových vôd a do podzemných vôd podľa programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktorý schvaľuje vláda.

(2)

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje

a)

zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,

b)

kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,

c)

určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

d)

spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a postupného zamedzenia vypúšťania obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,

e)

zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,

f)

opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami.

(3)

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami vypracúva ministerstvo a aktualizuje ho každých šesť rokov.

§ 41

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd

(1)

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním, alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

(2)

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia50) (ďalej len „inšpekcia“) alebo obvodnému úradu životného prostredia, alebo na linku tiesňového volania 112,51) alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

(3)

Obvodný úrad životného prostredia, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko záchranného integrovaného systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

(4)

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

(5)

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.

(6)

Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

a)

neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo obvodnému úradu životného prostredia,

b)

čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.

(7)

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

a)

likvidácia uniknutých nebezpečných látok,

b)

sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,

c)

uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

(8)

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

(9)

Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.

(10)

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, záchranných zložiek záchranného integrovaného systému,52) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

(11)

Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

§ 42

Opatrenia na nápravu

(1)

Ten, kto spôsobí poškodenie53) povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,54) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmto nie sú dotknuté. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahujú aj ustanovenia § 41 ods. 5 až 8.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

(3)

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

(4)

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

(5)

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.55) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, ktorí vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

§ 43

Vodné toky

(1)

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

(2)

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,56) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

(3)

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.

(4)

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

(5)

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

(6)

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

(7)

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

§ 44

Členenie vodných tokov

(1)

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

a)

vodohospodársky významné vodné toky,

b)

drobné vodné toky.

(2)

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

a)

vodárenské toky,

b)

ostatné vodné toky.

(3)

Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov vydáva ministerstvo, ktoré zabezpečuje aj evidenciu vodných tokov a ich povodí.

§ 45

Zmeny koryta

(1)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.37)

(2)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravený vodný tok neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

§ 46

Inundačné územie

(1)

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.

(2)

Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom.

(3)

Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami.

§ 47

Ochrana vodných tokov a ich korýt

(1)

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.

(2)

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

(3)

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a v inundačnom území sú povinní na vlastné náklady

a)

dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd,

b)

zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,

c)

odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku brániace jeho nehatenému odtoku.

§ 48

Správa vodných tokov

(1)

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.3)

(2)

Správu vodných tokov vykonávajú:

a)

správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva,

b)

správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.

(3)

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

a)

sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,

b)

udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,

c)

udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,

d)

spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,

e)

udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,

f)

zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,

g)

prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,

h)

vytvárať podmienky na odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,

i)

vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,

j)

sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,

k)

sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,

l)

poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,

m)

oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie,

n)

zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu57) a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,

o)

umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,

p)

zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu58) za náhradu,

q)

viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a záplavové územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,

r)

oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,

s)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach,

(4)

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 2 tvoria tieto činnosti:

a)

vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,

b)

spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní plánov manažmentu povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,

c)

navrhovať orgánu štátnej vodnej správy určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať dodržiavanie podmienok ochrany v nich,

d)

vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku,

e)

evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných tokov čiastkového povodia,

f)

vytvárať podmienky na odber povrchových vôd na použitie pre pitné účely.

(5)

Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, na zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, na ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny.

§ 49

Oprávnenia pri správe vodných tokov

(1)

Správca vodného toku je oprávnený

a)

pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59)

b)

v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,59a)

c)

v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),

d)

v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.

(2)

Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

(3)

Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

(4)

Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

(5)

Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou60) a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.

§ 50

Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov

(1)

Vlastník pobrežného pozemku je povinný

a)

umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,

b)

dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,

c)

umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.

(2)

Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.

(4)

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.

(5)

V prípade pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.

§ 51

Prevod správy drobného vodného toku

(1)

Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.

(2)

Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky61)

a)

obci, v ktorej sa nachádza,

b)

koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe,

c)

právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, s ktorej činnosťou drobný vodný tok súvisí.

§ 52

Vodné stavby

(1)

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä

a)

stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,

b)

stavby na ochranu pred povodňami,

c)

priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,

d)

studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou,

e)

stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,

f)

stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,

g)

stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,

h)

stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,

i)

odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,

j)

vodovodné prípojky, ak

1.

slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,

2.

slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,

3.

sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,

4.

sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,

k)

kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak

1.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,

2.

slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť,

3.

slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,

4.

sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm,

(2)

V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

§ 53

Povinnosti vlastníka vodnej stavby

Vlastník vodnej stavby je povinný a) udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov, b) zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou, c) udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, d) osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule alebo plavebné znaky, e) odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej, f) dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku v prípade mimoriadnej situácie, g) vytvárať podmienky na prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov, h) vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy, i) dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný poriadok vodnej stavby.

§ 54

Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom

(1)

Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

(2)

Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 55

Ochrana vodných stavieb

(1)

Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané.

(2)

V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

(3)

Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

§ 56

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami

(1)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).

(2)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.

(3)

Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.

(4)

Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu. Takýmito vodnými stavbami sú priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.

(5)

Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia.

(6)

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.

(7)

Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník, prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.

(8)

Pri rekonštrukcii vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.

(9)

Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby povinný

a)

určiť zamestnanca zodpovedného za odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ohlásiť ho orgánu štátnej vodnej správy; pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie ohlásiť aj odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,

b)

prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,

c)

zaslať správu o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.

§ 56a

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti").

(2)

Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Odborné skúšky sa konajú spravidla raz za dva roky. Termíny a organizáciu odborných skúšok určí ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister.

(3)

Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú:

a)

vzdelanie,

b)

odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví,

c)

spôsobilosť na právne úkony,

d)

bezúhonnosť,

e)

úspešné vykonanie odbornej skúšky.

(4)

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje dokladom o

a)

skončení vysokoškolského vzdelania 1. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe alebo

b)

skončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní päťročnej odbornej praxe.

(5)

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje dokladom o

a)

skončení úplného stredného odborného vzdelania príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní desaťročnej odbornej praxe,

b)

skončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe,

c)

skončení vysokoškolského vzdelania 1. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe, alebo

d)

skončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní päťročnej odbornej praxe.

(6)

Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.

§ 56b

Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1)

Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti

a)

písomne požiada o jeho zrušenie,

b)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia,

c)

prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak

a)

sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje,

b)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom.

(3)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

§ 56c

Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)

Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len „evidencia osvedčení") a ich zmien.

(2)

Evidencia osvedčení obsahuje

a)

meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,

b)

špecifikáciu držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre

1.

štátnu organizáciu poverenú na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5),

2.

vlastníka vodnej stavby,

c)

dátum vykonania skúšky.

(3)

Evidencia osvedčení je verejne prístupná.

§ 56d

Preskúšanie

(1)

Ministerstvo preskúša odborne spôsobilé osoby, ak

a)

sa pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu dopustili závažných nedostatkov odbornej povahy,

b)

sa nezúčastnia školenia organizovaného ministerstvom každých päť rokov,

c)

päť rokov nevykonávali odborný technicko-bezpečnostný dohľad.

(2)

Ustanovenie § 56a ods. 2 rovnako platí aj na preskúšanie.

§ 57

Manipulačný poriadok vodnej stavby

(1)

Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Schvaľuje ho orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby.

(2)

Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku. Takými vodnými stavbami sú

a)

vodné nádrže vrátane suchých nádrží (poldrov), do ktorých voda priteká z vodného toku alebo odteká do vodného toku,

b)

hate s výpustným zariadením,

c)

odkaliská vytvorené hrádzovým systémom,

d)

kanále a odberné zariadenia okrem odberných zariadení, ktoré sú súčasťou úpravní vôd, ktorými sa odvádza alebo odoberá voda v množstve, ktoré ovplyvňuje vodohospodársku bilanciu príslušného úseku vodného toku o viac ako 20 % priemerného ročného prietoku,

e)

výpustné zariadenia okrem výpustných zariadení, ktoré sú súčasťou čistiarní odpadových vôd, ktorými sa vypúšťajú do vodného toku odpadové vody, osobitné vody alebo podzemné vody, ktoré môžu ovplyvniť množstvo alebo zhoršiť kvalitu vody v recipiente o viac ako 20 % v príslušných ukazovateľoch, a je možné zabezpečiť riadené vypúšťanie týchto vôd,

f)

čerpacie stanice vnútorných vôd a závlahových systémov,

g)

vodné elektrárne,

h)

plavebné kanále a preplavovacie zariadenia (plavebné komory).

(3)

Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody a ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

(4)

Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

§ 58

Základné ustanovenia

Orgány štátnej vodnej správy sú:

a)

ministerstvo,

b)

krajské úrady životného prostredia,

c)

obvodné úrady životného prostredia,

d)

inšpekcia,

e)

obce.

§ 59

Ministerstvo

(1)

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva

a)

vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,

b)

zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd (§ 4) a určovanie environmentálnych cieľov (§ 5),

c)

zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],

d)

vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (§ 7 ods. 5),

e)

zabezpečuje identifikáciu vôd vhodných na kúpanie (§ 8 ods. 2),

f)

zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie [§ 11 ods. 4 písm. e)],

g)

zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (§ 13 a 14),

h)

vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,

i)

vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1),

j)

pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí (§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 3),

k)

vypracúva a aktualizuje program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami (§ 40 ods. 3),

l)

zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 44 ods. 3),

m)

rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 51 ods. 1),

n)

ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 56),

o)

overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti, preskúšava odborne spôsobilé osoby a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56d),

p)

vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 67),

r)

vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska.

(2)

Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti

a)

určenia orgánov štátnej vodnej správy a ich pôsobností v procese vodného plánovania (odsek 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvý bod a § 60 ods. 4),

b)

vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami [§ 13 ods. 3 písm. a)],

c)

sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a chránených území podľa programov monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],

d)

vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie (§ 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5).

§ 60

Krajský úrad životného prostredia

(1)

Krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o

1.

medzinárodné vody alebo hraničné vody,

2.

vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov,

3.

vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd,

4.

vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd,

b)

udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť (§ 19 ods. 2),

c)

dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 28),

d)

vedie evidenciu o vodách (§ 29),

e)

udeľuje výnimky zo zákazu stavať a rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok v chránených vodohospodárskych oblastiach (§ 31 ods. 7),

f)

rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 57 ods. 4),

g)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 66),

h)

vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 69 ods.1),

i)

vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom regiónov.

(2)

V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

(3)

Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd krajský úrad životného prostredia vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Krajský úrad životného prostredia koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

(5)

Krajský úrad životného prostredia si môže vyhradiť pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia vo veciach rozhodovania podľa odseku 4.

(6)

Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou

a)

vyhlásiť vodu vhodnú na kúpanie a uložiť opatrenia (§ 8 ods. 3 a 4),

b)

určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 10 ods. 2),

c)

vydať záväznú časť plánu manažmentu povodí, ktorá obsahuje program opatrení (§ 13 ods. 5),

d)

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 19 ods. 8).

§ 61

Obvodný úrad životného prostredia

Obvodný úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy

a)

rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 4 a 5, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,

b)

vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [§ 4 ods. 14 písm. f)],

c)

je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3),

d)

vedie evidenciu o vodách (§ 29 ods. 3),

e)

povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (§ 39 ods. 9),

f)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [§ 63 ods. 1 a odsek 2 písm. c) a d)],

g)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5),

h)

prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. b)],

i)

môže všeobecne záväznou vyhláškou

1.

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 18 ods. 5),

2.

určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 46 ods. 1),

j)

vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom obcí a územným plánom zón.

§ 62

Inšpekcia

(1)

Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

(2)

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

a)

vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,

b)

prevádzkou čistiarní odpadových vôd,

c)

ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,

d)

dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

e)

plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

f)

vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním s nebezpečnými látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou.

(3)

Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3.

(4)

Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať

a)

spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (§ 41 ods. 10),

b)

potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 41 ods. 11).

(5)

Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8).

(6)

Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy

a)

schvaľuje havarijný plán [§ 39 ods. 3 písm. a)],

b)

rozhoduje o uložení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (§ 41 ods. 9),

c)

ukladá pokuty (§ 74 ods. 3).

(7)

Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.

(8)

Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

(9)

Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.

§ 63

Obec

(1)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

a)

povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),

b)

v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,

c)

pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),

d)

uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže obvodný úrad životného prostredia vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

(3)

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy

a)

dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,

b)

vedie evidenciu o vodách (§ 29),

c)

vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 66 ods. 1),

d)

prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)],

(4)

Obec môže všeobecne záväzným nariadením

a)

upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 5),

b)

určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 1).

§ 64

Ministerstvo pôdohospodárstva

Ministerstvo pôdohospodárstva

a)

určuje vody na závlahy a podmienky na ich využitie (§ 9 ods. 2),

b)

zabezpečuje sledovanie kvality vôd určených na závlahy (§ 9 ods. 3),

c)

vydáva Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (§ 35 ods. 2),

d)

zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocuje (§ 35 ods. 3 a 4).

§ 65

Podklady na výkon štátnej vodnej správy

Orgány štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní sú povinné vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z programu znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve.

§ 66

Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy

(1)

Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(2)

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.

(3)

Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.

(4)

Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.

(5)

Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

(6)

Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom škodlivých látok alebo obzvlášť škodlivých látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia alebo ohrozenia prírodného dedičstva, môže orgán štátnej vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia nedostatkov alebo ich príčin.

§ 67

Hlavný štátny vodoochranný dozor

(1)

Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti z nich vyplývajúce.

(2)

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru, ako orgány štátnej vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(3)

Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov 1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie opatrení kontrolovaným subjektom.

§ 68

Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor

(1)

Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59) vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov; poverený zamestnanec inšpekcie je na tento účel oprávnený vstupovať za účasti zástupcu Štátnej plavebnej správy aj na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a má právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.

(2)

Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov informovať prevádzkovateľa.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverených zamestnancov správcu vodohospodársky významných vodných tokov pri kontrole vykonávanej podľa § 79 ods. 7.

(4)

Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.62)

§ 69

Vodná stráž

(1)

Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vlastníkov vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

(2)

Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného prostredia.

(3)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.63) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(4)

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom úrade životného prostredia.

(5)

Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu životného prostredia sľub tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.

(6)

Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen vodnej stráže je oprávnený

a)

vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59)

b)

zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb,

c)

ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb,

d)

oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi,

e)

požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.

(7)

Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na ktorého návrh bol člen vodnej stráže vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže riadne vykonáva svoju funkciu.

(8)

Členstvo vo vodnej stráži zaniká

a)

odvolaním člena vodnej stráže,

b)

smrťou člena vodnej stráže,

c)

vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,

d)

právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa odseku 3.

§ 70

Vodohospodár

(1)

Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m^3 za deň, alebo zaobchádzajú s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v § 39 ods. 3, sú povinní ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

(2)

Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

(3)

Funkciu vodohospodára v pracovnom pomere môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax; funkciu vodohospodára môže na základe zmluvného vzťahu vykonávať aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

(4)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax.

(5)

Odborná prax podľa odseku 4 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti.

(6)

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe podľa odseku 4.

(7)

Povinnosťou vodohospodára je najmä

a)

sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

b)

viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu alebo inej ním určenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

c)

požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie množstva a škodlivosti odpadových vôd,

d)

oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

e)

vyjadrovať sa k plánom zmeny výroby a k projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách a rekonštrukciách stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami.

§ 71

Miestna príslušnosť

(1)

Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.

(2)

Miestne príslušným orgánom na plnenie úloh podľa § 60 ods. 4 a odseku 6 je ten krajský úrad životného prostredia, do ktorého územného obvodu spadá najväčšia časť oblasti povodia.

(3)

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.

§ 72

Súbeh rozhodnutí

Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.

§ 73

Postup v konaní

(1)

Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

(2)

Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.

(3)

Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku.

(4)

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania.

(5)

Pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tom čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno brať zreteľ.

(6)

Ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

(7)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.

(8)

Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.

(9)

Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

(10)

Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

(11)

Orgán štátnej vodnej správy môže, ak je to v záujme ochrany vôd, zmeniť alebo zrušiť podmienky rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vodná stavba, a rozhodnutia, ktoré sa týkajú zaobchádzania s nebezpečnými látkami.

(12)

Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.

(13)

Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.

(14)

V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.65)

(15)

Na právne úkony vykonávané podľa § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 31 ods. 7, § 36 ods. 8 písm. b) a c), § 39 ods. 9, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 a § 60 ods. 1 písm. e) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.

(16)

Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), § 26 a § 36 ods. 9, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.

(17)

Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o

a)

povoleniach na osobitné užívanie vôd (§ 21),

b)

povoleniach na vodné stavby (§ 26),

c)

určení ochranného pásma vodárenských zdrojov (§ 32),

d)

schválení manipulačného poriadku vodnej stavby (§ 57).

(18)

Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom66a) v konaní, v ktorom je príslušný stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.66b)

(19)

Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach podľa osobitného predpisu.66c)

§ 74

Správne delikty

(1)

Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá

a)

odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod),

b)

odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod),

c)

užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod),

d)

využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),

e)

vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],

f)

vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. d), f) a g)],

g)

využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. e)],

h)

vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)],

i)

porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

j)

znečistí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,

k)

nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 56 ods. 5,

l)

prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 57 ods. 1),

m)

neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 68),

n)

neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.

(2)

Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.67)

(3)

Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.

(4)

Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 75

Pokuty

(1)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 5 Sk za 1 m^3 a množstva nepovolene odobratých povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.

(2)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 15 Sk za 1m^3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 20 000 Sk.

(3)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 15 Sk za 1 m^3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.

(4)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť do výšky 500 000 Sk.

(5)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 200 000 Sk.

(6)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť do výšky 2 000 000 Sk.

(7)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť do výšky 100 000 Sk.

(8)

Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) možno uložiť do výšky 20 000 Sk.

(9)

Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do výšky 5 000 000 Sk.

§ 76

Ukladanie pokút

(1)

Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

(2)

Pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. n) sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l).

(3)

Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4)

Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.

(5)

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

§ 77

Priestupky

(1)

Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto

a)

vykonáva plavbu plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách (§ 19 ods. 2),

b)

odoberá povrchové vody alebo podzemné vody alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a písm. b) prvý bod a písm. c)],

c)

vysádza, stína a odstraňuje stromy a kry v korytách, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach alebo ťaží riečny materiál z pozemkov tvoriacich koryto bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 23 ods. 1 písm. a) a b)],

d)

uskutočňuje, mení alebo odstraňuje vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 26),

e)

porušuje zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čím poškodzuje alebo ohrozuje kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd (§ 32),

f)

umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (§ 39 ods. 10),

g)

mení smer koryta, poškodzuje brehy, ukladá predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, alebo ukladá predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku (§ 47 ods. 1),

h)

poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1),

i)

poškodzuje ciachy, vodočty, vodomery a iné meracie zariadenia a poškodzuje plavebné znaky a výstražné tabule (§ 55 ods. 1),

j)

znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody (§ 36 ods. 12 a § 39 ods. 2).

(2)

Za priestupok podľa

a)

odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do výšky 2 000 Sk,

b)

odseku 1 písm. b), c), g) a j) možno uložiť pokutu do výšky 3 000 Sk,

c)

odseku 1 písm. a), d), e), h) a i) možno uložiť pokutu do výšky 5 000 Sk.

(3)

Priestupky podľa

a)

odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) prejednáva obec,

b)

odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) prejednáva obvodný úrad životného prostredia.

(4)

Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.68)

(5)

Výnosy z pokút uložených za priestupky podľa

a)

odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) sú príjmom rozpočtu obce,

b)

odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) sú príjmom Environmentálneho fondu.

§ 78

Platby za užívanie vôd

(1)

Platbou za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody.

(2)

Platby za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až d) je povinný platiť ten, kto užíva povrchové vody. Platby za používanie vôd podľa odseku 3 písm. e) uhrádza štát.

(3)

Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia za

a)

odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m^3 ročne alebo 1 250 m^3 mesačne,

b)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,

c)

odbery energetickej vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW,

d)

využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách uskutočnených podľa medzinárodnej zmluvy,69)

e)

používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme.

(4)

Výška platieb za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až c) sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu70) a podľa odseku 3 písm. d) osobitným postupom. Rozhodnutie sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú.

(5)

Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery vody na

a)

napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a živočíchov,

b)

napúšťanie verejných kúpalísk,

c)

protipožiarne opatrenia,

d)

prevádzku rybochovných zariadení a rybníkov na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,

e)

na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.

(6)

Platby podľa odseku 3 písm. a), b), c) a e) sa platia správcovi vodného toku a sú jeho príjmom. Platby podľa odseku 3 písm. d) sa platia správcovi vodných stavieb a sú jeho príjmom.

§ 79