Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 24. júna 2004

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon upravuje postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členskými štátmi Európskej únie a každým ďalším štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva (ďalej len „členský štát“) na základe európskeho zatýkacieho rozkazu,1) a súvisiace konanie.

(2)

Na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak. Trestný poriadok sa použije aj na konanie o žiadostiach členských štátov o vydanie osôb na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, na ktoré nemožno uplatniť rámcové rozhodnutie.1)

(3)

Tento zákon sa použije aj na konanie vo vzťahu ku každému štátu, na ktorý Európska únia medzinárodnou zmluvou rozšírila použitie európskeho zatýkacieho rozkazu, a za podmienok uvedených v tejto medzinárodnej zmluve.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom, a Medzinárodný trestný súd,2)

b)

európskym zatýkacím rozkazom rozhodnutie vydané justičným orgánom jedného členského štátu na to, aby bola vyžiadaná osoba zadržaná a vydaná tomuto štátu z iného členského štátu na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia,

c)

štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz,

d)

vykonávajúcim štátom členský štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,

e)

vykonávajúcim justičným orgánom justičný orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa svojho právneho poriadku,

f)

rozhodnutím o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnutie justičného orgánu vykonávajúceho štátu o tom, že sú splnené podmienky vyžadované týmto zákonom a že vyžiadaná osoba sa odovzdá do štátu pôvodu,

g)

ostatnými písomnosťami akékoľvek písomnosti dodatočne vyžiadané justičným orgánom štátu pôvodu alebo vykonávajúcim justičným orgánom ako podklad pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

§ 3

Vzťah k medzinárodným zmluvám

(1)

Bez vplyvu na ich použitie vo vzťahoch medzi Slovenskou republikou a tretími štátmi slovenské orgány pri postupe podľa tohto zákona nepoužijú vo vzťahu k členským štátom príslušné ustanovenia týchto medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú extradíciu:

a)

Európsky dohovor o vydávaní z 13. decembra 1957, jeho dodatkový protokol z 15. októbra 1975, jeho druhý dodatkový dohovor zo 17. marca 1978 a Európsky dohovor o potláčaní terorizmu z 27. januára 1977 v rozsahu, v ktorom sa týkajú extradície,

b)

Dohoda z 26. mája 1989 medzi 12 členskými štátmi Európskych spoločenstiev o zjednodušení a modernizácii spôsobov zasielania žiadosti o vydanie,

c)

Dohovor z 10. marca 1995 o zjednodušenom vydávacom konaní medzi členskými štátmi Európskej únie,

d)

Dohovor z 27. septembra 1996 týkajúci sa extradície medzi členskými štátmi Európskej únie,

e)

hlava III kapitola 4 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa implementuje Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach.

(2)

Slovenské orgány použijú medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje extradíciu, iba v rozsahu, v ktorom zjednodušuje alebo uľahčuje postup podľa tohto zákona.

(3)

Slovenské orgány použijú dvojstrannú medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje extradíciu, aj na postup podľa tohto zákona, ak ide o úpravu použitia jazykov pri vzájomnom styku orgánov týchto štátov, a to na základe vzájomnosti.

(4)

Na účely odseku 3 vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre slovenské orgány záväzné.

§ 4

Rozsah použitia európskeho zatýkacieho rozkazu

(1)

Vydávanie osôb sa na základe európskeho zatýkacieho rozkazu uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov. Európsky zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie podľa Trestného poriadku.3)

(2)

Európsky zatýkací rozkaz možno vydať pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej jeden rok.

(3)

Ak sa vydá európsky zatýkací rozkaz na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 2, uložený trest, ktorý sa má vykonať, alebo jeho zvyšok musí byť najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

(4)

Za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 možno európsky zatýkací rozkaz vydať aj na účely výkonu ochranného opatrenia.

(5)

Európsky zatýkací rozkaz možno vykonať, ak bol vydaný pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestným činom, a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin, je podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu najmenej jeden rok a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona.

(6)

Európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 5 možno vykonať, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je najmenej štyri mesiace a nie je splnený niektorý z dôvodov pre odmietnutie jeho vykonania podľa tohto zákona. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

(7)

Za podmienok uvedených v odsekoch 5 a 6 možno vykonať európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely výkonu ochranného opatrenia.

(8)

Na účely rozhodnutia podľa odsekov 5, 6 a 7 orgány vykonávajúceho štátu neskúmajú trestnosť skutku podľa ich právneho poriadku, ak sa vydanie žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu, horná hranica trestnej sadzby je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako

1.

účasť na zločinnom spolčení,

2.

terorizmus,

3.

obchodovanie s ľuďmi,

4.

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

5.

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

6.

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

7.

korupcia,

8.

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,

9.

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

10.

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

11.

počítačová kriminalita,

12.

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

13.

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

14.

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

15.

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

16.

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

17.

rasizmus a xenofóbia,

18.

organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

19.

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

20.

podvodné konanie,

21.

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

22.

falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

23.

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

24.

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

25.

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

26.

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

27.

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

28.

znásilnenie,

29.

podpaľačstvo,

30.

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

31.

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo

32.

sabotáž.

(9)

Na to, aby štát pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý sa žiada vydanie, do niektorej z kategórií podľa odseku 8, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

§ 5

Spôsob styku, zasielanie písomností a začatie konania

(1)

Ak právny poriadok štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu nevyžaduje, aby sa európsky zatýkací rozkaz a ostatné písomnosti zasielali prostredníctvom ústredného orgánu, pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu sa justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho členského štátu stýkajú priamo. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu možno použiť kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.4)

(2)

Európsky zatýkací rozkaz a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia za podmienok umožňujúcich vykonávajúcemu orgánu posúdiť ich hodnovernosť. Styk je možný aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“).

§ 6

Náklady

(1)

Náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu na území vykonávajúceho štátu, znáša tento štát. Ostatné náklady znáša štát pôvodu.

(2)

Náhrada nákladov prevozu sa požaduje od štátu pôvodu vtedy, ak by tento štát neznášal sám náklady slovenskej žiadosti o prevoz.

§ 7

Preklady

(1)

Európsky zatýkací rozkaz sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát súhlasí, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka.

(2)

Európsky zatýkací rozkaz adresovaný slovenským orgánom musí byť vyhotovený v slovenskom jazyku.

(3)

Ostatné písomnosti a iné informácie súvisiace s vykonaním európskeho zatýkacieho rozkazu sa zasielajú v úradnom jazyku štátu pôvodu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú s primeraným prihliadnutím na § 3 ods. 3 a na zásadu vzájomnosti.

§ 8

Prevoz

(1)

Ak je potrebné zabezpečiť prevoz osoby odovzdávanej z členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským orgánom územím iného členského štátu, požiada slovenský orgán príslušný orgán členského štátu o súhlas s prevozom jeho územím.

(2)

Žiadosť o súhlas s prevozom musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a štátne občianstvo osoby,

b)

označenie európskeho zatýkacieho rozkazu,

c)

povahu a právnu kvalifikáciu skutku,

d)

opis skutkových okolností vrátane miesta a času spáchania skutku.

(3)

O žiadosti iného členského štátu o súhlas s prevozom územím Slovenskej republiky rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“); žiadosť musí obsahovať údaje uvedené v odseku 2. Počas prevozu územím Slovenskej republiky sa obmedzí osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku.

(4)

O súhlas s prevozom sa nežiada, ak sa má osoba previezť územím členského štátu letecky bez plánovaného pristátia na jeho území. Ak dôjde k neplánovanému pristátiu na území členského štátu, príslušnému orgánu tohto štátu sa musí do 24 hodín od neplánovaného pristátia doručiť žiadosť s údajmi podľa odseku 2.

(5)

Aj dôjde k neplánovanému pristátiu na území Slovenskej republiky, obmedzí sa osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku; ak sa ministerstvu spravodlivosti do 24 hodín od neplánovaného pristátia nedoručí žiadosť s údajmi podľa odseku 2, prevážaná osoba musí byť prepustená.

§ 9

Odovzdanie veci

(1)

Na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu alebo z vlastného podnetu zaistí a odovzdá vykonávajúci justičný orgán vec, ktorá môže slúžiť ako dôkaz, alebo vec, ktorú vyžiadaná osoba získala z trestného činu.

(2)

Vec podľa odseku 1 sa odovzdá aj vtedy, ak európsky zatýkací rozkaz nemožno vykonať kvôli smrti alebo úteku vyžiadanej osoby.

(3)

Ak vec podľa odseku 1 podlieha prepadnutiu alebo zhabaniu na území vykonávajúceho členského štátu a ak je potrebná pre trestné konanie, môže si ju tento štát dočasne ponechať alebo ju odovzdať štátu pôvodu s podmienkou, že ju vráti.

(4)

Práva vykonávajúceho členského štátu alebo tretích osôb vzťahujúcich sa k veci podľa odseku 1 nie sú dotknuté. Ak sa preukáže existencia týchto práv, vráti štát pôvodu takú vec na svoje náklady vykonávajúcemu členskému štátu neodkladne po skončení trestného konania v tomto štáte.

§ 10

Vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu

(1)

Ak sa obvinený zdržiava v cudzine, existuje predpoklad, že by sa mohol zdržiavať v inom členskom štáte, a ak ho treba vyžiadať, predseda senátu alebo sudca príslušného súdu súčasne so zatýkacím rozkazom podľa Trestného poriadku (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“) vydá európsky zatýkací rozkaz podľa tohto zákona.

(2)

Ak ešte nebol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, sú splnené podmienky na jeho vydanie a osoba, ktorú treba vyžiadať, bola zadržaná na území iného členského štátu, vystaví predseda senátu príslušného súdu len európsky zatýkací rozkaz podľa tohto zákona; v prípravnom konaní vystaví európsky zatýkací rozkaz sudca na návrh prokurátora.

(3)

Európsky zatýkací rozkaz sa vystaví na tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 a musí obsahovať náležitosti, ktoré sú v ňom uvedené, vrátane kategórie trestného činu.

(4)

Európsky zatýkací rozkaz zašle súd neodkladne Interpolu. V prípade uvedenom v odseku 2 ho zašle priamo vykonávajúcemu justičnému orgánu. Odpis európskeho zatýkacieho rozkazu zároveň zašle aj ministerstvu spravodlivosti.

(5)

Súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, zabezpečí ihneď po zistení miesta pobytu osoby, ktorú treba vyžiadať, alebo po jej zadržaní na území iného členského štátu, jeho preklad prekladateľom vymenovaným podľa osobitného predpisu5) do jazyka podľa § 7.

§ 11

Dočasné prevzatie vyžiadanej osoby

(1)

Súd, ktorého predseda senátu a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora vydal európsky zatýkací rozkaz, môže požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch alebo dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky, ak bol európsky zatýkací rozkaz vydaný na účely trestného stíhania. Tento postup použije, najmä ak vykonávajúci štát po rozhodnutí o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s trestným činom odlišným od trestného činu, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz.

(2)

Ak nejde o výsluch osoby, súd v žiadosti adresovanej vykonávajúcemu justičnému orgánu uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná; súčasne označí deň alebo časové obdobie, na ktoré je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(3)

Ak vykonávajúci justičný orgán povolí dočasné odovzdanie osoby, rozhodne sudca, v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, že táto osoba bude počas dočasného prevzatia na území Slovenskej republiky vo väzbe. Sudca v uznesení uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie Slovenskej republiky.

(4)

Ďalšie podmienky dočasného prevzatia dojedná súd priamo s vykonávajúcim justičným orgánom; termín prevzatia aj s útvarom Policajného zboru príslušným na prevzatie osoby.

§ 12

Zásada špeciality a vydanie s výhradou

(1)

Osoba, ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským orgánom, nesmie byť bez súhlasu vykonávajúceho štátu v Slovenskej republike stíhaná, odsúdená alebo podrobená ochrannému opatreniu spojenému s pozbavením osobnej slobody ani nesmie byť inak obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním do Slovenskej republiky, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval (ďalej len „zásada špeciality“).

(2)

Vydaná osoba môže byť stíhaná, odsúdená alebo podrobená ochrannému opatreniu alebo môže byť jej osobná sloboda inak obmedzená aj pre trestné činy spáchané pred vydaním, pre ktoré nebola vydaná, ak

a)

osoba po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením či pozbavením osobnej slobody sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

b)

opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,

c)

za tento ďalší trestný čin nie je možné uložiť trest odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu alebo trestné stíhanie nevedie k použitiu opatrenia obmedzujúceho osobnú slobodu,

d)

osobe by mohol byť uložený trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie sú spojené s pozbavením osobnej slobody, najmä peňažný trest alebo opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by takýto výkon predovšetkým výkonom náhradného trestu odňatia slobody viedol k obmedzeniu osobnej slobody,

e)

osoba výslovne súhlasila s vydaním do Slovenskej republiky a vzdala sa práva na uplatnenie zásady špeciality podľa odseku 1,

f)

osoba po vydaní do Slovenskej republiky vyhlásila, že sa výslovne vzdáva uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 vo vzťahu k určitým trestným činom spáchaným pred vydaním, alebo

g)