Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 21. októbra 2004

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

(1)

Tento zákon ustanovuje

a)

podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti1) (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) fyzickými osobami a právnickými osobami,

b)

podmienky na výkon zdravotníckeho povolania,

c)

vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov,

d)

vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií v zdravotníctve (ďalej len „komora“),

e)

práva a povinnosti člena komory,

f)

povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) a povinnosti zdravotníckeho pracovníka,

g)

dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,

h)

transformáciu štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zdravotníctve (ďalej len „štátna organizácia“) na akciové spoločnosti.

(2)

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

§ 2

Podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti

Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania (§ 31).

§ 3

Zdravotnícke povolanie

(1)

Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník (§ 27) pri

a)

poskytovaní zdravotnej starostlivosti,1)

b)

ochrane zdravia ľudí,2)

c)

lekárskej posudkovej činnosti,3)

d)

zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami,3a)

e)

výkone kontroly4) poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.5)

(2)

Súčasťou zdravotníckeho povolania môže byť aj vedecká činnosť a pedagogická činnosť podľa osobitných predpisov6) a riadenie a organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti.

(3)

Výkon zdravotníckeho povolania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je činnosť bezprostredne nevyhnutná na ochranu života a zdravia ľudí.

(4)

Zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a)

v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,7)

b)

na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,8)

c)

na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),

d)

na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo

e)

na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.9)

§ 4

Poskytovateľ

Poskytovateľ je

a)

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe

1.

povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu9a) alebo

2.

živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu,9) alebo

b)

fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),

c)

fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.9b)

§ 5

Verejná minimálna sieť poskytovateľov

(1)

Verejná minimálna sieť poskytovateľov (ďalej len „minimálna sieť“) je usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na území príslušného samosprávneho kraja alebo na území príslušného okresu (ďalej len „príslušné územie“) v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila efektívne dostupná, plynulá, sústavná a odborná zdravotná starostlivosť s prihliadnutím na

a)

počet obyvateľov príslušného územia vrátane možnej odchýlky vo vzťahu ku geografickým a demografickým podmienkam príslušného územia,

b)

chorobnosť a úmrtnosť obyvateľov príslušného územia,

c)

migráciu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti10) na príslušnom území,

d)

bezpečnosť štátu.

(2)

Minimálna sieť sa nevzťahuje na poskytovateľov, ktorí prevádzkujú ambulancie záchrannej zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby”), a poskytovateľov, ktorí poskytujú lekárenskú starostlivosť podľa osobitného predpisu.9a)

(3)

Minimálnu sieť podľa odseku 1 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

§ 6

Verejná sieť poskytovateľov

(1)

Verejnú sieť poskytovateľov (ďalej len „verejná sieť“) tvoria verejne dostupní poskytovatelia, ktorí majú aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.11)

(2)

Ak je verejná sieť na príslušnom území menšia ako minimálna sieť (§ 5), príslušný samosprávny kraj a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) oznámia do 90 dní od zistenia tejto skutočnosti zdravotnej poisťovni poskytovateľov na príslušnom území najmenej v rozsahu potrebnom na doplnenie minimálnej siete.

§ 6a

Verejnú sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby tvoria poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí poskytujú záchrannú zdravotnú službu podľa osobitného predpisu.14)

§ 7

Prevádzkovanie zdravotníckych zariadení

(1)

Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia

a)

ambulantnej zdravotnej starostlivosti,

b)

ústavnej zdravotnej starostlivosti,

c)

lekárenskej starostlivosti.

(2)

Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú:

a)

ambulancia,

b)

zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti,

c)

stacionár,

d)

poliklinika,

e)

agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti,

f)

zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek,

g)

mobilný hospic,

(3)

Zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti sú:

a)

nemocnica

1.

všeobecná,

2.

špecializovaná,

b)

liečebňa,

c)

hospic,

d)

dom ošetrovateľskej starostlivosti,

e)

prírodné liečebné kúpele,

f)

kúpeľná liečebňa,

g)

zariadenie biomedicínskeho výskumu.

(4)

Zariadenia lekárenskej starostlivosti upravuje osobitný predpis.12)

(5)

Určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(6)

Určujúce znaky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva. Určujúce znaky zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 7a

Výkon lekárskej posudkovej činnosti

(1)

Na výkon lekárskej posudkovej činnosti na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení sa vyžaduje licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d)].

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon lekárskej posudkovej činnosti v ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch.

§ 8

Personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia

(1)

Zdravotnícke zariadenia musia byť personálne zabezpečené a materiálno-technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so svojím odborným zameraním.

(2)

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až d) a g) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(3)

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení uvedených v § 7 ods. 3 písm. e) a f) upravuje osobitný predpis.13)

(4)

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

§ 10

Výkon samostatnej zdravotníckej praxe

(1)

Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

(2)

Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

§ 11

Vydávanie povolení

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vydáva povolenie na prevádzkovanie

a)

ambulancie záchrannej zdravotnej služby,14) a to

1.

ambulancie rýchlej lekárskej pomoci,

2.

ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci,

3.

mobilnej intenzívnej jednotky,

4.

ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby,

5.

ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby,

b)

špecializovanej nemocnice,

c)

zariadenia biomedicínskeho výskumu.

(2)

Samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie

a)

ambulancie okrem ambulancie podľa odseku 1 písm. a),

b)

zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti,

c)

stacionára,

d)

polikliniky,

e)

agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti,

f)

zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek,

g)

všeobecnej nemocnice,

h)

liečebne,

i)

hospicu,

j)

domu ošetrovateľskej starostlivosti,

k)

mobilného hospicu.

(3)

Ak je na vydanie povolenia príslušný viac ako jeden samosprávny kraj, povolenie vydáva ministerstvo zdravotníctva.

§ 12

Podmienky na vydanie povolenia

(1)

Ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj (ďalej len „orgán príslušný na vydanie povolenia“) vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

(2)

Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak

a)

má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)],

b)

má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

c)

priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia.2)

(3)

Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak

a)

má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tej kategórii zdravotníckych pracovníkov, v ktorej má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 68 ods. 1 písm. c)]; v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10,

b)

má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

c)

priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia,2)

(4)

Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a) a

a)

je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

b)

úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14).

(5)

Podmienkou na vydanie povolenia podľa odsekov 2 až 4 je aj dôveryhodnosť.

(6)

Dôveryhodná na účely vydania povolenia je fyzická osoba a právnická osoba, ktorá dva roky pred podaním žiadosti o vydanie povolenia nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c) a d).

(7)

Podmienky na vydanie povolenia podľa odsekov 2, 3 a odseku 4 písm. a) musia byť splnené po celý čas platnosti povolenia.

(8)

Ak žiadateľ o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] nespĺňa podmienky podľa odseku 4, ministerstvo zdravotníctva rozhodne o zamietnutí žiadosti podľa § 14 ods. 8 a 11.

(9)

Odborný zástupca [odsek 3 písm. a)] je fyzická osoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Odborný zástupca musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom.

(10)

Odborný zástupca [odsek 3 písm. a)] sa určí pre zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti pre každú kategóriu zdravotníckych pracovníkov podľa § 27 písm. a) až e), ktorí budú v zdravotníckom zariadení poskytovať zdravotnú starostlivosť.

(11)

Odborný zástupca môže byť určený len pre jedno zdravotnícke zariadenie; uvedené sa nevzťahuje na ambulancie a mobilné hospice. Pre ambulancie záchrannej zdravotnej služby určuje právnická osoba jedného odborného zástupcu.

(12)

Odborný zástupca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť držiteľovi povolenia každú zmenu skutočností, ktoré sa týkajú podmienok ustanovených v odseku 3 písm. a) pre odborného zástupcu.

§ 13

Žiadosť o vydanie povolenia

(1)

Žiadosť o vydanie povolenia (ďalej len „žiadosť“) podáva fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ o povolenie“) orgánu príslušnému na vydanie povolenia.

(2)

Fyzická osoba v žiadosti uvedie

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve,

b)

miesto trvalého pobytu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,

c)

druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,

d)

miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

e)

sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu,14a) ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

(3)

K žiadosti podľa odseku 2 fyzická osoba doloží

a)

právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)],

b)

doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

c)

kladný posudok príslušného úradu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky,15)

d)

čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c) a d) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené listiny sú pravdivé.

(4)

Právnická osoba v žiadosti uvedie

a)

obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

b)

meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu,

c)

miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,

d)

druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,

e)

miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

f)

sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu,14a) ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

(5)

K žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží

a)

doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného registra,16) aj výpis z obchodného registra,

b)

právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,

c)

doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,

d)

posudok príslušného úradu verejného zdravotníctva na uvedenie pracovných priestorov do prevádzky,15)

e)

čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené listiny sú pravdivé.

(6)

Miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia [odsek 2 písm. d) a odsek 4 písm. e)] žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] sa rozumie zásahové územie podľa osobitného predpisu.14)

(7)

Ustanovenia odseku 3 písm. b) a c) a odseku 5 písm. c) a d) sa nevzťahujú na žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)].

(8)

K žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aj

a)

doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej sa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie,

b)

zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie,

c)

doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške zodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu;14) takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a) zodpovedá požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu,14)

d)

doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu,17) ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby,

e)

doklad o odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla a doklad o spôsobilosti plavidla,17a)^ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby.

§ 14

Výberové konanie

(1)

Výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Účastníkmi výberového konania sú žiadatelia o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí podali žiadosť v lehote vyhlásenej ministerstvom zdravotníctva a spĺňajú ustanovené podmienky [§ 12 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a)].

(3)

Lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 a termín výberového konania uverejňuje ministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou; lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace.

(4)

Na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie leteckej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky.

(5)

Členov komisie vymenúva minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva“). Za člena komisie môže vymenovať len odborne spôsobilú osobu. Za člena komisie nesmie vymenovať

a)

osobu, ktorá je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k niektorému účastníkovi výberového konania alebo k jeho splnomocnenému zástupcovi,

b)

osobu, ktorá je spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo kontrolného orgánu niektorého z účastníkov výberového konania, alebo jeho splnomocneného zástupcu,

c)

osobu, ktorá je blízkou osobou19) spoločníka, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, člena kontrolného orgánu alebo vedúceho zamestnanca niektorého účastníka výberového konania, alebo jeho splnomocneného zástupcu,

d)

osobu, u ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho splnomocnenému zástupcovi možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti,

e)

zamestnanca ministerstva zdravotníctva, ktorý sa zúčastňuje na konaní o vydaní povolenia.

(6)

Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena komisie, poskytne ministrovi zdravotníctva písomné čestné vyhlásenie o tom, že u nej nie je prekážka podľa odseku 5. Ak sa vyskytne prekážka podľa odseku 5 po začatí výberového konania, člen komisie je povinný bezodkladne o tom upovedomiť ministra zdravotníctva; minister zdravotníctva po odvolaní takéhoto člena komisie vymenuje za člena komisie inú osobu, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v odseku 5 a poskytne čestné vyhlásenie.

(7)

Člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, a to aj po skončení svojho členstva v komisii. Člena komisie môže zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť minister zdravotníctva alebo súd.

(8)

Komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

(9)

Kritériá hodnotenia žiadostí podľa odseku 8 sú:

a)

personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

b)

materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby,

c)

výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje [§ 13 ods. 8 písm. c)].

(10)

Komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa odseku 9 písm. a) až c); taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

(11)

Ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov.

§ 15

Vydanie povolenia

(1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ o povolenie preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona, inak žiadosť rozhodnutím zamietne.

(2)

Povolenie sa vydáva na neurčitú dobu okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa vydáva na štyri roky; povolenie nemožno previesť na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

§ 16

Zmena údajov v povolení

(1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia vyznačí na základe oznámenia držiteľa povolenia zmenu údajov uvedených v povolení, a to

a)

zmenu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, zmenu obchodného mena, sídla a právnej formy, zmenu mena a priezviska odborného zástupcu a osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom a zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu odborného zástupcu, ak ide o právnickú osobu,

b)

zmenu mena, priezviska a miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

(2)

Zmena údaju v povolení je aj doplnenie identifikačného čísla právnickej osoby, ak sa jej pridelilo až po vydaní povolenia.

(3)

Zmeny údajov uvedené v odsekoch 1 a 2 nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia; orgán príslušný na vydanie povolenia vyznačí v povolení takéto zmeny údajov do 15 dní od ich oznámenia. Súčasťou oznámenia je doklad o zmene údaju.

§ 17

Zmena miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania a zmena odborného zástupcu

(1)

Zmena miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, jeho odborného zamerania a zmena odborného zástupcu vyžaduje vydanie nového povolenia, ktorým orgán príslušný na vydanie povolenia súčasne zruší pôvodné povolenie.

(2)

V žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 žiadateľ uvedie požadovanú zmenu, doloží doklady, ktoré sa na ňu vzťahujú a čestné vyhlásenie, že sa nezmenili ostatné údaje, na ktorých základe sa vydalo pôvodné povolenie.

§ 17a

Určenie náhradného odborného zástupcu

(1)

Držiteľ povolenia určí náhradného odborného zástupcu, ak odborný zástupca zomrel alebo z iného dôvodu náhle alebo neočakávane prestal alebo nemôže vykonávať činnosť odborného zástupcu. Náhradného odborného zástupcu nemožno určiť, ak odborný zástupca držiteľa povolenia stratil oprávnenie vykonávať činnosť odborného zástupcu v dôsledku zrušenia licencie na výkon činnosti odborného zástupcu podľa § 74 ods. 1 písm. c) až g).

(2)

Náhradného odborného zástupcu možno určiť najviac na 60 dní odo dňa skutočnosti zakladajúcej ukončenie vykonávania činnosti odborného zástupcu (odsek 1); po uplynutí ustanovenej lehoty nemožno určiť ďalšieho náhradného odborného zástupcu. Náhradným odborným zástupcom môže byť aj odborný zástupca iného držiteľa povolenia.

(3)

Ak držiteľ povolenia určí náhradného odborného zástupcu, je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť orgánu príslušnému na vydanie povolenia dôvod určenia náhradného odborného zástupcu, meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve náhradného odborného zástupcu a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Držiteľ povolenia je povinný k oznámeniu priložiť písomný súhlas náhradného odborného zástupcu s jeho určením za náhradného odborného zástupcu a jeho licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu.

(4)

Ak je náhradný odborný zástupca odborným zástupcom iného držiteľa povolenia, je držiteľ povolenia podľa odseku 3 povinný písomne oznámiť aj obchodné meno, sídlo a právnu formu iného držiteľa povolenia, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, a k oznámeniu priložiť aj písomný súhlas iného držiteľa povolenia s určením jeho odborného zástupcu za náhradného odborného zástupcu v inom zdravotníckom zariadení.

(5)

Náhradný odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené pre odborného zástupcu [§ 12 ods. 3 písm. a) a ods. 9 až 11], ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Ustanovenie § 12 ods. 12 platí rovnako.

(6)

Určenie náhradného odborného zástupcu nevyžaduje vydanie nového povolenia.

§ 17b

Zmena sídla stanice záchrannej zdravotnej služby

(1)

Zmeniť sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby mimo sídla ustanoveného osobitným predpisom14a) možno len so súhlasom ministerstva zdravotníctva s odchýlkou najviac tri kilometre od takého sídla a len vtedy, ak požadovaná zmena predstavuje efektívnejšie zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby. Zmena sídla stanice záchrannej zdravotnej služby vyžaduje vydanie nového povolenia, ktorým ministerstvo zdravotníctva súčasne zruší pôvodné povolenie.

(2)

V žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 žiadateľ uvedie požadovanú zmenu, dôvody požadovanej zmeny a čestné vyhlásenie, že sa nezmenili ostatné údaje, na ktorých základe sa vydalo pôvodné povolenie.

(3)

Na vydanie povolenia podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia o výberovom konaní (§ 14).

§ 17c

Výmena sídla stanice záchrannej zdravotnej služby

(1)

Výmenu sídla stanice záchrannej zdravotnej služby možno povoliť na základe spoločnej žiadosti dvoch poskytovateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vydaného na základe výberového konania (§ 14). Výmenu sídla stanice záchrannej zdravotnej služby možno povoliť len v rozsahu dohody o zmene sídla stanice záchrannej zdravotnej služby uzatvorenej medzi poskytovateľmi, ktorí o výmenu sídla žiadajú. Výmena sídla stanice záchrannej zdravotnej služby vyžaduje vydanie nového povolenia, ktorým ministerstvo zdravotníctva súčasne zruší pôvodné povolenie.

(2)

K žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 žiadatelia priložia dohodu podľa odseku 1. Ustanovenia § 17b ods. 2 a 3 platia rovnako.

§ 18

Dočasné pozastavenie povolenia

(1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia dočasne pozastaví povolenie, ak

a)

držiteľ povolenia požiada o dočasné pozastavenie povolenia,

b)

držiteľ povolenia mal zakázaný výkon zdravotníckeho povolania alebo odborný zástupca právnickej osoby mal zakázaný výkon zdravotníckeho povolania20) a právnická osoba bez zbytočného odkladu neurčila náhradného odborného zástupcu (§ 17a),

c)

držiteľ povolenia mal dočasne pozastavenú licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, alebo ak ide o právnickú osobu, odborný zástupca mal dočasne pozastavenú licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu a právnická osoba bez zbytočného odkladu neurčila náhradného odborného zástupcu (§ 17a).

(2)

Orgán príslušný na vydanie povolenia môže dočasne pozastaviť povolenie, ak držiteľ povolenia porušil niektorú z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. a) až d); pri porušení niektorej z povinností podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c) aj na návrh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou22) (ďalej len „úrad pre dohľad”).

(3)

Orgán príslušný na vydanie povolenia môže dočasne pozastaviť povolenie

a)

na základe žiadosti držiteľa povolenia podľa odseku 1 písm. a) najviac na jeden rok,

b)

z dôvodu podľa odseku 1 písm. b) najviac na čas zákazu výkonu zdravotníckeho povolania,

c)

z dôvodu podľa odseku 1 písm. c) najviac na čas dočasného pozastavenia licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo dočasného pozastavenia licencie na výkon činnosti odborného zástupcu.

(4)

Súčasťou rozhodnutia o dočasnom pozastavení povolenia z dôvodu podľa odseku 2 je aj lehota na odstránenie zistených nedostatkov.

(5)

Ak orgán príslušný na vydanie povolenia rozhodne o dočasnom pozastavení povolenia, súčasne určí zastupovanie držiteľa povolenia počas dočasného pozastavenia povolenia.

(6)

Orgán príslušný na vydanie povolenia dočasne pozastaví povolenie

a)

podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu žiadosti o dočasné pozastavenie povolenia,

b)

podľa odseku 1 písm. b) v celom rozsahu,

c)

podľa odseku 1 písm. c) v rozsahu tej činnosti, v ktorej došlo k dočasnému pozastaveniu licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo k dočasnému pozastaveniu licencie na výkon činnosti odborného zástupcu,

d)

podľa odseku 2 v rozsahu tej činnosti, v ktorej došlo k porušeniu povinností podľa § 79 ods. 1 písm. a) až d).

§ 19

Zrušenie povolenia

(1)

Orgán príslušný na vydanie povolenia zruší povolenie, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zrušenie povolenia; žiadosť o zrušenie povolenia je držiteľ povolenia povinný podať najmenej dva mesiace pred dňom, od ktorého žiada povolenie zrušiť,

b)

prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia (§ 12 ods. 2 až 4),

c)

získal povolenie na základe nepravdivých údajov,

d)

neodstránil nedostatky v lehote určenej v rozhodnutí o dočasnom pozastavení povolenia (§ 18 ods. 4),

e)

nezačal prevádzkovať zdravotnícke zariadenie najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti povolenia,

f)

určil náhradného odborného zástupcu v rozpore s týmto zákonom alebo v oznámení o určení náhradného odborného zástupcu uviedol nepravdivé údaje (§ 17a).

(2)

Orgán príslušný na vydanie povolenia môže zrušiť povolenie, ak držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušil niektorú z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. a) až d); ak ide o závažné alebo opakované porušenie niektorej z povinností podľa § 79 ods. 1 písm. a) až c), aj na návrh úradu pre dohľad.22)

(3)

Ak orgán príslušný na vydanie povolenia zrušil povolenie z dôvodov ustanovených v odseku 1 písm. c) až f), môže vydať nové povolenie právnickej osobe alebo fyzickej osobe najskôr po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.

(4)

Orgán príslušný na vydanie povolenia zruší povolenie

a)

podľa odseku 1 písm. a) v rozsahu žiadosti o zrušenie povolenia,

b)

podľa odseku 1 písm. b), c), e) a f) v celom rozsahu; ak dôvodom na zrušenie povolenia podľa odseku 1 písm. b) je zrušenie licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon činnosti odborného zástupcu z dôvodov ustanovených v § 74 ods. 1 písm. d) a e) v rozsahu tej činnosti, v ktorej bola zrušená licencia na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencia na výkon činnosti odborného zástupcu,

c)

podľa odseku 1 písm. d) v rozsahu tej činnosti, v ktorej neboli v určenej lehote odstránené nedostatky uvedené v rozhodnutí o dočasnom pozastavení povolenia,

d)

podľa odseku 2 v rozsahu tej činnosti, v ktorej došlo k závažnému alebo opakovanému porušeniu povinností podľa § 79 ods. 1 písm. a) až d).

§ 20

Zánik platnosti povolenia

Platnosť povolenia zaniká

a)

smrťou fyzickej osoby alebo vyhlásením za mŕtvu alebo

b)

zánikom právnickej osoby.

§ 21

(1)

Na konanie v prvom stupni je príslušné ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj.

(2)

Na konanie vo veciach, v ktorých rozhodovanie patrí do pôsobnosti samosprávneho kraja (§ 11 ods. 2), je miestne príslušný samosprávny kraj podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.

(3)

Účastníkom konania o vydanie povolenia je žiadateľ o povolenie. Účastníkom konania o dočasné pozastavenie povolenia a konania o zrušenie povolenia je držiteľ povolenia a úrad pre dohľad, ak sa konanie začalo na jeho návrh.

§ 22

Orgán príslušný na rozhodnutie (§ 21 ods. 1) rozhodne o

a)

vydaní povolenia alebo o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia do 30 dní od začatia konania; ak ide o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] do 10 dní odo dňa doručenia správy o výsledku výberového konania (§ 14 ods. 10),

b)

dočasnom pozastavení povolenia do 15 dní od začatia konania,

c)

zrušení povolenia do 30 dní od začatia konania,

§ 23

Orgán príslušný na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] preruší konanie najdlhšie na 90 dní na účely získania výsledku výberového konania podľa § 14.

§ 24

O odvolaní proti rozhodnutiu samosprávneho kraja rozhoduje ministerstvo zdravotníctva.

§ 25

Rozhodnutie o vydaní povolenia okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia23) obsahuje

a)

údaje uvedené v § 13 ods. 2 písm. a) a b), ak ide o fyzickú osobu, alebo údaje uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) až c), ak ide o právnickú osobu,

b)

druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie,

c)

miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

d)

zdravotnícke povolanie, študijný odbor a špecializačný odbor alebo certifikačnú prípravu, v ktorých žiadateľ, a ak ide o právnickú osobu jej odborný zástupca, získal odbornú spôsobilosť (§ 33) a bude v nich vykonávať príslušné pracovné činnosti,

e)

sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby, ak ide o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

§ 26

(1)

Právoplatné rozhodnutie o vydaní povolenia, právoplatné rozhodnutie o dočasnom pozastavení povolenia a právoplatné rozhodnutie o zrušení povolenia doručuje orgán príslušný na rozhodnutie (§ 21 ods. 1) aj

a)

daňovému orgánu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo ak ide o cudzinca, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, príslušnému podľa miesta prechodného pobytu, alebo daňovému orgánu príslušnému podľa sídla právnickej osoby,

b)

Štatistickému úradu Slovenskej republiky,

c)

úradu pre dohľad,

d)

obci príslušnej podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia,

e)

zdravotným poisťovniam,

f)

komore, ktorá vydala licenciu na výkon zdravotníckeho povolania,

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1, ktoré vydalo ministerstvo zdravotníctva, doručuje ministerstvo zdravotníctva aj samosprávnemu kraju príslušnému podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.

(3)

Rozhodnutie podľa odseku 1, ktoré vydal samosprávny kraj, doručuje samosprávny kraj aj ministerstvu zdravotníctva. Právoplatné rozhodnutie o vydaní povolenia doručuje samosprávny kraj ministerstvu zdravotníctva aj v elektronickej podobe.

(4)

Rozhodnutie o vydaní povolenia je povinný držiteľ povolenia, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, zaslať súdu, ktorý vedie obchodný register,16) s návrhom na zápis činnosti do obchodného registra.

(5)

Rozhodnutie o zrušení povolenia zasiela orgán príslušný na rozhodnutie (§ 21 ods. 1) do 15 dní od jeho právoplatnosti

a)

Obchodnému vestníku na uverejnenie,

b)

súdu, ktorý vedie obchodný register,16) s návrhom na výmaz činnosti z obchodného registra.

(6)

Výrok právoplatného rozhodnutia o vydaní povolenia uverejňuje ministerstvo zdravotníctva vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky; ministerstvo zdravotníctva môže uverejniť aj odôvodnenie výroku alebo jeho časti, ak to považuje za účelné.

§ 27

Kategórie zdravotníckych pracovníkov

Zdravotnícke povolanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci v týchto kategóriách:

a)

lekár, ak ide o povolanie lekár,

b)

zubný lekár, ak ide o povolanie zubný lekár,

c)

farmaceut, ak ide o povolanie farmaceut,

d)

sestra, ak ide o povolanie sestra,

e)

pôrodná asistentka, ak ide o povolanie pôrodná asistentka,

f)

laborant, ak ide o povolania technik laboratórnej medicíny, medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant a farmaceutický laborant,

g)

asistent, ak ide o povolania verejný zdravotník, rádiologický asistent, zdravotnícky záchranár, dentálna hygienička, asistent hygieny a epidemiológie, asistent výživy, masér, sanitár a zdravotnícky asistent,

h)

technik, ak ide o povolania optometrista, zubný technik, očný optik a ortopedický technik,

i)

iný zdravotnícky pracovník, ak ide o povolania fyzioterapeut, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, genetik a chemik.

§ 28

(1)

Rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví rozsah praxe aj v iných zdravotníckych povolaniach, ako je uvedené v odseku 1.

§ 29

Obmedzenie práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania

Ak je v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov (§ 27), ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť [§ 3 ods. 1 písm. a) a odsek 3], bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí, vláda Slovenskej republiky rozhodne o ukončení štrajku.24)

§ 30

Výkon zdravotníckeho povolania občanom členského štátu Európskej únie a občanom Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska

(1)

Občan členského štátu Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska (ďalej len „členský štát“), ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v inom členskom štáte, môže vykonávať zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky ako usadená osoba alebo ako hosťujúca osoba.

(2)

Usadená osoba na účely tohto zákona je občan členského štátu, ktorý na území Slovenskej republiky sústavne vykonáva zdravotnícke povolanie podľa § 3 ods. 4.

(3)

Hosťujúca osoba na účely tohto zákona je občan členského štátu, ktorý je už usadený na území iného členského štátu a na území Slovenskej republiky vykonáva zdravotnícke povolanie len ojedinele alebo príležitostne.

(4)

Hosťujúca osoba oznamuje výkon zdravotníckeho povolania ministerstvu zdravotníctva bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa začatia takejto činnosti. Ministerstvo zdravotníctva vedie o oznámeniach zoznam podľa dátumu podania oznámenia. Oznámenie musí obsahovať

a)

údaje o vykonávanej činnosti na území Slovenskej republiky,

b)

doklad príslušného orgánu členského štátu o tom, že hosťujúca osoba vykonáva zdravotnícke povolanie v členskom štáte v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu,

c)

fotokópiu dokladu o štátnom občianstve hosťujúcej osoby.

(5)

Ak má ministerstvo zdravotníctva pochybnosti o činnosti, ktorú vykonáva hosťujúca osoba na území Slovenskej republiky, môže kedykoľvek požiadať hosťujúcu osobu o vysvetlenie. Ak ministerstvo zdravotníctva zistí, že občan členského štátu sústavne vykonáva zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky, dá podnet komore na začatie konania o vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo licencie na výkon zdravotníckeho povolania (§ 70 ods. 4).

(6)

Ak má občan iného členského štátu, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky, zakázaný výkon činnosti,20) ministerstvo zdravotníctva informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa oznámenia zákazu výkonu činnosti, ak takýto zákaz môže mať vplyv na výkon zdravotníckeho povolania tohto občana na území daného členského štátu. Zákaz výkonu činnosti je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva poskytovateľ, ktorý je zamestnávateľom takejto osoby alebo komora, ktorá vydala takejto osobe licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu alebo licenciu na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 68 ods. 1) (ďalej len „licencia“).

(7)

Komora, ktorá vydala licenciu občanovi iného členského štátu, oznamuje príslušnému orgánu členského štátu aj vylúčenie takéhoto občana z komory alebo uloženie iného disciplinárneho opatrenia a zrušenie licencie najneskôr do troch mesiacov odo dňa uloženia disciplinárneho opatrenia alebo zrušenia licencie, ak tieto skutočnosti môžu mať vplyv na výkon zdravotníckeho povolania tohto občana na území daného členského štátu.

(8)

Ministerstvo zdravotníctva prešetrí na žiadosť iného členského štátu skutočnosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky, ak sa viažu na výkon zdravotníckeho povolania a ak môžu mať vplyv na výkon zdravotníckeho povolania na území tohto členského štátu. Ministerstvo zdravotníctva o zistených skutočnostiach a prijatých opatreniach informuje tento členský štát najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.

(9)

Ministerstvo zdravotníctva a komora pri postupe podľa odsekov 6 až 8 zabezpečia ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.25)

§ 31

Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania

(1)

Podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sú:

a)

spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

b)

zdravotná spôsobilosť (§ 32),

c)

odborná spôsobilosť (§ 33 a 34),

d)

bezúhonnosť podľa tohto zákona (§ 38) alebo podľa osobitných predpisov.21)

(2)

Podmienkou na výkon zdravotníckeho povolania je aj dôveryhodnosť, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona (§ 12 ods. 6 a § 69 ods. 3).

(3)

Podmienky uvedené v odseku 1 musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania.

(4)

U cudzinca sa vyžaduje aj ovládanie odbornej terminológie v slovenskom jazyku v rozsahu nevyhnutnom na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 4). Ministerstvo zdravotníctva ho v prípade potreby informuje o možnostiach získania primeranej znalosti odbornej terminológie v slovenskom jazyku.

§ 32

Zdravotná spôsobilosť

(1)

Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „posudok“) vo vzťahu k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania (§ 27).

(2)

Posudok sa vydáva na základe žiadosti žiadateľa o vydanie posudku.

(3)

Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo (ďalej len „posudzujúci lekár“), ktorý má so žiadateľom o vydanie posudku uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.26)

(4)

Posudzujúci lekár je povinný

a)

prihliadať pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti aj na predchádzajúce zápisy v zdravotnej dokumentácii27) žiadateľa o vydanie posudku,

b)

poslať žiadateľa na odborné vyšetrenie pri pochybnostiach o jeho zdravotnej spôsobilosti,

c)

zaznamenať výsledky odborného vyšetrenia podľa písmena b) do zdravotnej dokumentácie žiadateľa o vydanie posudku,

d)

uviesť výsledok lekárskej prehliadky v posudku, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2,

e)

vyhotoviť posudok a zaznamenať výsledok lekárskej prehliadky do zdravotnej dokumentácie žiadateľa o vydanie posudku do 15 dní odo dňa žiadosti o vydanie posudku.

(5)

Zdravotnícki pracovníci sú povinní podrobiť sa opakovanému posúdeniu zdravotnej spôsobilosti do troch mesiacov po dni, v ktorom dovŕšili 65 rokov veku a následne každý rok po dovŕšení tohto veku.

(6)

U cudzinca sa zdravotná spôsobilosť môže preukázať aj dokladom vydaným v príslušnom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydávaným v Slovenskej republike, takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

§ 33

Odborná spôsobilosť

(1)

Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa tohto zákona je odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností, odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností.

(2)

Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27).

(3)

Odborná spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností sa preukazuje aj získaním osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve, ak ide o kategóriu iných zdravotníckych pracovníkov [§ 27 písm. i)].

(4)

Odborná spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností sa preukazuje dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27) a diplomom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore.

(5)

Odborná spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností sa preukazuje

a)

dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27) a certifikátom na výkon certifikovaných pracovných činností (ďalej len „certifikát”) alebo

b)

dokladom o získaní požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore v príslušnej kategórii zdravotníckych pracovníkov (§ 27), diplomom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore a certifikátom.

(6)

Odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania sa preukazuje aj odbornou zdravotníckou praxou (ďalej len „odborná prax”) v prípadoch ustanovených podľa odseku 8. Odborná prax je vykonávanie odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckym pracovníkom.

(7)

Odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností možno získať len v akreditovaných špecializačných študijných programoch a odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností len v akreditovaných certifikačných študijných programoch.

(8)

Odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa odseku 1 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

§ 34

Odborná spôsobilosť pri prerušení výkonu zdravotníckeho povolania

(1)

Ak dôjde k prerušeniu výkonu odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností v príslušnom odbore v období dlhšom ako štyri roky v priebehu predchádzajúcich piatich rokov, zamestnávateľ zabezpečí preškolenie zamestnanca, na ktorého sa prerušenie výkonu zdravotníckeho povolania vzťahuje. Preškolenie na výkon príslušných pracovných činností trvá najmenej 60 pracovných dní a uskutočňuje sa na príslušnom pracovisku zamestnávateľa pod vedením povereného zdravotníckeho pracovníka.

(2)

O preškolení podľa odseku 1 vyhotoví poverený zdravotnícky pracovník záznam, ktorý zasiela zamestnávateľ komore, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný (§ 62 ods. 2 až 6).

(3)

Požiadavky na preškolenie podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na držiteľa licencie (§ 68 ods. 1) a držiteľa oprávnenia podľa osobitného predpisu.9)

§ 35

Uznávanie diplomov, vysvedčení, osvedčení a ostatných dokladov o vzdelaní

(1)

Diplomy, vysvedčenia, osvedčenia a ostatné doklady o vzdelaní okrem dokladov o špecializácii (§ 36) alebo ich súbory vydané zahraničnými školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu (ďalej len „doklad o vzdelaní“) uznáva príslušný orgán podľa osobitných predpisov.28)

(2)

Doklady o špecializácii vydané zahraničnými školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu (ďalej len „doklad o špecializácii“) uznáva ministerstvo zdravotníctva.

§ 36

(1)

Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o špecializácii, ktorý získala osoba v inom členskom štáte, ak

a)

je uvedený v prílohe č. 3,

b)

nie je uvedený v prílohe č. 3, ale je doplnený osvedčením príslušného orgánu členského štátu, že sa považuje za doklad rovnocenný s dokladmi o špecializácii, ktorých názvy sú uvedené v prílohe č. 3, alebo

c)

nie je uvedený v prílohe č. 3, ale je doplnený dokladom o uznaní tohto dokladu o špecializácii príslušným orgánom iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa doklad o špecializácii získal.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže uznať doklad o špecializácii, ktorý získala osoba v inom členskom štáte, aj keď nespĺňa podmienku uvedenú v odseku 1 písm. b), ak absolvovala v príslušnom špecializačnom odbore odbornú zdravotnícku prax a sústavné vzdelávanie. Ak absolvovaná odborná zdravotnícka prax a sústavné vzdelávanie nezodpovedajú ustanoveným požiadavkám na získanie príslušnej špecializácie (§ 39 ods. 3), ministerstvo zdravotníctva bezodkladne informuje osobu o rozsahu potrebného doplnenia vedomostí a zručností na území Slovenskej republiky.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva uzná doklad o špecializácii získaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak takýto doklad uznal príslušný orgán iného členského štátu za rovnocenný s dokladom o špecializácii vydaným príslušným orgánom členského štátu.

(4)

Ministerstvo zdravotníctva môže uznať aj doklad o špecializácii získaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak osoba splnila požiadavky stanovené na získanie príslušnej špecializácie (§ 39 ods. 3) na území Slovenskej republiky.

§ 37

(1)

Žiadosť o uznanie dokladu o špecializácii sa podáva v písomnej forme. K žiadosti žiadateľ doloží

a)

právoplatné rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní (§ 35 ods. 1),

b)

doklad o špecializácii (§ 35 ods. 2),

c)

iné doklady, ak sa vyžadujú podľa § 36,

d)

úradne osvedčený preklad dokladov uvedených v písmenách b) a c) do štátneho jazyka,

e)

stanovisko vzdelávacej inštitúcie, ktorá uskutočňuje akreditovaný špecializačný študijný program (§ 40) v príslušnom alebo v príbuznom špecializačnom odbore, ak predmetom žiadosti je uznanie dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 2 alebo dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 4.

(2)

Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať od osoby, ktorá získala v inom členskom štáte doklad o špecializácii v inej ako dennej forme štúdia, aby okrem dokladu o špecializácii predložila aj doklad potvrdzujúci, že najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu posledných piatich rokov predchádzajúcich vydaniu tohto dokladu vykonávala v členskom štáte činnosť v príslušnom špecializačnom odbore.

(3)

Ak má ministerstvo zdravotníctva pochybnosti o pravosti predloženého dokladu o špecializácii alebo iných predložených dokladov [odsek 1 písm. b) a c)], požiada príslušný orgán dotknutého štátu o potvrdenie pravosti dokladu.

(4)

Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o uznaní dokladov o špecializácii podľa § 36 ods. 1 a ods. 3 do troch mesiacov a o uznaní dokladov o špecializácii podľa § 36 ods. 2 a ods. 4 do štyroch mesiacov odo dňa podania žiadosti podľa odseku 1 vrátane lehoty troch mesiacov, v ktorej rozhoduje príslušný orgán podľa osobitného predpisu.28) Súčasťou rozhodnutia o uznaní dokladu o špecializácii je informácia o platných právnych predpisoch Slovenskej republiky, ktoré upravujú verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, zdravotnú starostlivosť vrátane etiky výkonu zdravotníckeho povolania.

§ 38

Bezúhonnosť

(1)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

a)

za obzvlášť závažný trestný čin,29)

b)

za trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, za trestný čin podplácania a za trestný čin nepriamej korupcie,30)

c)

za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

(2)

Bezúhonnosť podľa odseku 1 sa preukazuje odpisom registra trestov,31) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. U cudzinca sa preukazuje dokladom vydaným v príslušnom štáte, ktorý obsahom zodpovedá dokladom vydávaným v Slovenskej republike; takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace od jeho vydania a musí byť predložený spolu s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka.

§ 39

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka

(1)

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností, certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. U iného zdravotníckeho pracovníka [§ 27 písm. i)] zahŕňa aj prípravu na výkon práce v zdravotníctve.

(2)

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka odborne a metodicky riadi ministerstvo zdravotníctva.

(3)

Spôsob ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

§ 39a

Financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

(1)

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa môže financovať z

a)

prostriedkov zamestnávateľov,31a)

b)

prostriedkov rozpočtov samosprávnych krajov alebo obcí,

c)

prostriedkov rozpočtov zdravotných poisťovní,31b)

d)

úhrad zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú účastníkmi ďalšieho vzdelávania,

e)

prostriedkov štátneho rozpočtu,

f)

prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb,

g)

iných zdrojov.

(2)

Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia plánujú finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie vlastných zamestnancov na kalendárny rok priamo v rozpočte; tieto prostriedky sa použijú v súlade s plánom vzdelávania zamestnancov. Ak tieto organizácie získajú doplnkové zdroje financovania, financujú ďalšie vzdelávanie aj z týchto zdrojov.31c)

(3)

Výšku úhrad podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

§ 40

Podmienky akreditácie, osvedčenie o akreditácii, povinnosti vzdelávacej ustanovizne

(1)

Ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o akreditácii špecializačných študijných programov, o akreditácii certifikačných študijných programov a o akreditácii študijných programov sústavného vzdelávania (ďalej len „akreditácia”); na rozhodovanie o akreditácii a na výkon ďalších činností v oblasti akreditácie si zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „akreditačná komisia”) ako svoj poradný orgán. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(2)

Vzorové špecializačné študijné programy a vzorové certifikačné študijné programy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

(3)

O akreditáciu podľa odseku 1 môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň,32) ak

a)

má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť a vzdeláva študentov v príslušnom zdravotníckom povolaní, v ktorom žiada uskutočňovať špecializačný študijný program, certifikačný študijný program alebo študijný program sústavného vzdelávania (ďalej len „študijný program”),

b)

vypracovala projekt a pedagogickú dokumentáciu študijného programu podľa zásad schválených ministerstvom zdravotníctva,

c)

zabezpečila zodpovedajúci lektorský zbor a materiálno-technické podmienky na uskutočňovanie študijného programu.

(4)

Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nevzťahuje na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.33)

(5)

Iná vzdelávacia ustanovizeň, ktorá nespĺňa podmienku podľa odseku 3 písm. a), môže požiadať o akreditáciu certifikačného študijného programu alebo o akreditáciu študijného programu sústavného vzdelávania, ak

a)

najmenej päť rokov pred podaním žiadosti vykonávala niektorú z činností podľa § 3 ods. 1 alebo zabezpečila zodpovedajúci lektorský zbor na uskutočňovanie certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania,

b)

vypracovala projekt a pedagogickú dokumentáciu certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania,

c)

zabezpečila materiálno-technické podmienky na uskutočňovanie certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania.

(6)

Ak študijný program zahŕňa aj získanie praktických zručností, ktoré vzdelávacia ustanovizeň nemôže zabezpečiť na vlastnom pracovisku, podmienkou akreditácie je aj predloženie dohody vzdelávacej ustanovizne s inou inštitúciou o zabezpečení zodpovedajúcich materiálno-technických a personálnych podmienok na získanie potrebných praktických zručností na výkon príslušného zdravotníckeho povolania pre každého účastníka študijného programu podľa pedagogickej dokumentácie.

(7)

Žiadosť vzdelávacej ustanovizne obsahuje

a)

názov, sídlo a právnu formu vzdelávacej ustanovizne,

b)

charakteristiku činnosti vzdelávacej ustanovizne,

c)

názov študijného programu, o ktorého akreditáciu žiada.

(8)

K žiadosti podľa odseku 7 vzdelávacia ustanovizeň pripojí doklady a dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok podľa odsekov 3 a 5; ak sa bude vzdelávacia aktivita uskutočňovať v inej inštitúcii, aj dohodu vzdelávacej ustanovizne s inou inštitúciou podľa odseku 6.

(9)

Ak vzdelávacia ustanovizeň spĺňa podmienky akreditácie podľa tohto zákona, ministerstvo zdravotníctva vydá vzdelávacej ustanovizni osvedčenie o akreditácii, na ktorého základe je vzdelávacia ustanovizeň oprávnená uskutočňovať akreditovaný špecializačný študijný program, akreditovaný certifikačný študijný program alebo akreditovaný študijný program sústavného vzdelávania (ďalej len „akreditovaný program”). Osvedčenie o akreditácii má platnosť päť rokov a nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

(10)

Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii, je povinná

a)

uskutočňovať akreditovaný program podľa schválenej pedagogickej dokumentácie a za takých podmienok, za akých sa osvedčenie o akreditácii vydalo,

b)

predkladať všetky zmeny týkajúce sa akreditovaného programu na schválenie akreditačnej komisii,

c)

viesť administratívnu agendu o uskutočňovaní akreditovaného programu vrátane zoznamu účastníkov akreditovaného programu a zoznamu absolventov akreditovaného programu v príslušnom školskom roku alebo v akademickom roku, alebo v príslušnom vzdelávacom cykle,

d)

viesť zoznam vydaných diplomov o špecializácii, zoznam vydaných certifikátov alebo zoznam vydaných potvrdení (§ 41 ods. 1) podľa dátumu ich vydania,

e)

oznamovať údaje zo zoznamov podľa písmen c) a d) komore príslušnej na vedenie registra zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „register”) (§ 62 ods. 2 až 6) a na účely štátnych štatistických zisťovaní aj ministerstvu zdravotníctva; údaje zo zoznamu vydaných diplomov o špecializácii aj Slovenskej zdravotníckej univerzite,33)

f)

oznamovať údaje zo zoznamu účastníkov akreditovaného špecializačného študijného programu a zo zoznamu účastníkov akreditovaného certifikačného študijného programu na požiadanie inej vzdelávacej ustanovizni, ktorá uskutočňuje špecializačný študijný program v príslušnom špecializačnom odbore alebo certifikačný študijný program v príslušnej certifikačnej príprave,

g)

predkladať akreditačnej komisii na základe jej vyžiadania časový plán, miesto uskutočňovania akreditovaného programu a zoznamy účastníkov akreditovaného programu,

h)

oznámiť akreditačnej komisii zmenu údajov podľa odseku 7 písm. a) a b).

(11)

Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii špecializačného študijného programu, je povinná aj zabezpečiť, aby sa účastník akreditovaného špecializačného študijného programu vzdelával v tom istom čase len v jednom špecializačnom odbore. Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii certifikačného študijného programu, je povinná aj zabezpečiť, aby sa účastník akreditovaného certifikačného študijného programu vzdelával v tom istom čase len v jednej certifikačnej príprave.

(12)

Ministerstvo zdravotníctva zruší osvedčenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň

a)

požiada o zrušenie osvedčenia o akreditácii,

b)

získala osvedčenie o akreditácii na základe nepravdivých údajov,

d)

uskutočňuje študijný program, na ktorý nezískala osvedčenie o akreditácii.

(13)

Ministerstvo zdravotníctva môže zrušiť osvedčenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň poruší niektorú z povinností ustanovených v odsekoch 10 a 11.

(14)

Platnosť osvedčenia o akreditácii zaniká

a)

uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b)

zánikom vzdelávacej ustanovizne.

(15)

Zoznam vzdelávacích ustanovizní, ktoré uskutočňujú akreditovaný špecializačný študijný program alebo akreditovaný certifikačný študijný program, uverejňuje ministerstvo zdravotníctva na internete; zoznam obsahuje názov, sídlo a právnu formu vzdelávacej ustanovizne, názov akreditovaného špecializačného študijného programu a názov certifikačného študijného programu.

§ 41

Vydávanie diplomov o špecializácii, certifikátov, potvrdení a osvedčení

(1)

Vzdelávacia inštitúcia vydáva

a)

diplomy o špecializácii absolventom akreditovaného špecializačného študijného programu po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky,

b)

certifikáty absolventom akreditovaného certifikačného študijného programu po jeho absolvovaní,

c)

potvrdenia o absolvovaní akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania absolventom akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania po jeho absolvovaní.

(2)

Na vykonanie špecializačnej skúšky zriaďuje vzdelávacia inštitúcia komisiu zloženú zo zástupcov vzdelávacích inštitúcií uskutočňujúcich akreditovaný špecializačný študijný program v príslušnom špecializačnom odbore.

(3)

Vzdelávacia inštitúcia vydáva aj osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve po jej absolvovaní, ak ide o iných zdravotníckych pracovníkov [§ 27 písm. i)].

§ 42

Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov

(1)

Zdravotnícky pracovník je povinný sa sústavne vzdelávať.

(2)

Sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Účasť zdravotníckeho pracovníka na odborno-vedeckom podujatí, ktoré je zamerané na prezentáciu farmaceutického výrobku s účasťou výrobcov liekov, sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie.

(3)

Sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný (§ 62 ods. 2 až 6), samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a odbornými spoločnosťami Slovenskej lekárskej spoločnosti, alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami alebo profesiovými združeniami a poskytovateľmi, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(4)

Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú záchrannú zdravotnú službu, zabezpečuje operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby.14)

(5)

Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných študijných programoch sústavného vzdelávania (§ 40) alebo v neakreditovaných vzdelávacích aktivitách; neakreditovanou vzdelávacou aktivitou sa rozumie jednorazová vzdelávacia aktivita.

(6)

Akreditované študijné programy sústavného vzdelávania sa uskutočňujú a hodnotia v periodických vzdelávacích cykloch; hodnotenie vykonáva komora príslušná na vedenie registra (§ 62 ods. 2 až 6), a ak ide o sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú záchrannú zdravotnú službu, zamestnávateľ.

(7)

Kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka podľa odsekov 3 a 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 43

Slovenská lekárska komora

(1)

Z doterajšej Slovenskej lekárskej komory34) sa zriaďuje Slovenská lekárska komora podľa tohto zákona.

(2)

Slovenská lekárska komora združuje lekárov, ktorí sú jej členmi.

(3)

Členom Slovenskej lekárskej komory sa môže stať lekár, ktorý vykonáva povolanie lekára, ak požiada o zápis do zoznamu členov.

§ 44

Slovenská komora zubných lekárov

(1)

Z doterajšej Slovenskej komory zubných lekárov34) sa zriaďuje Slovenská komora zubných lekárov podľa tohto zákona.

(2)

Slovenská komora zubných lekárov združuje zubných lekárov, ktorí sú jej členmi.

(3)

Členom Slovenskej komory zubných lekárov sa môže stať zubný lekár, ktorý vykonáva povolanie zubného lekára, ak požiada o zápis do zoznamu členov.

§ 45

Slovenská lekárnická komora

(1)

Z doterajšej Slovenskej lekárnickej komory35) sa zriaďuje Slovenská lekárnická komora podľa tohto zákona.

(2)

Slovenská lekárnická komora združuje farmaceutov, ktorí sú jej členmi.

(3)

Členom Slovenskej lekárnickej komory sa môže stať farmaceut, ktorý vykonáva povolanie farmaceuta, ak požiada o zápis do zoznamu členov.

§ 46

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

(1)

Z doterajšej Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek36) sa zriaďuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek podľa tohto zákona.

(2)

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek združuje sestry a pôrodné asistentky, ktoré sú jej členmi.

(3)

Členom Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek sa môže stať sestra, ktorá vykonáva povolanie sestry, a pôrodná asistentka, ktorá vykonáva povolanie pôrodnej asistentky, ak požiadajú o zápis do zoznamu členov.

§ 47

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov

(1)

Z doterajšej Slovenskej komory vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskej komory psychológov, Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov, Slovenskej komory zubných technikov a Slovenskej komory psychológov, vzniká Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov podľa tohto zákona.

(2)

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov združuje iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov, ktorí sú jej členmi.

(3)

Členom Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov sa môže stať

a)

fyzioterapeut, ktorý vykonáva povolanie fyzioterapeuta,

b)

liečebný pedagóg, ktorý vykonáva povolanie liečebného pedagóga,

c)

logopéd, ktorý vykonáva povolanie logopéda,

d)

psychológ, ktorý vykonáva povolanie psychológa,

e)

špeciálny pedagóg, ktorý vykonáva povolanie špeciálneho pedagóga,

f)

verejný zdravotník, ktorý vykonáva povolanie verejného zdravotníka,

g)

biológ, ktorý vykonáva povolanie biológa,

h)

fyzik, ktorý vykonáva povolanie fyzika,

i)

chemik, ktorý vykonáva povolanie chemika,

j)

genetik, ktorý vykonáva povolanie genetika,

k)

technik laboratórnej medicíny, ktorý vykonáva povolanie technika laboratórnej medicíny,

l)

medicínsko-technický laborant, ktorý vykonáva povolanie medicínsko-technického laboranta,

m)

zdravotnícky laborant, ktorý vykonáva povolanie zdravotníckeho laboranta,

n)

farmaceutický laborant, ktorý vykonáva povolanie farmaceutického laboranta,

o)

rádiologický asistent, ktorý vykonáva povolanie rádiologického asistenta,

p)

zdravotnícky záchranár, ktorý vykonáva povolanie zdravotníckeho záchranára,

q)

dentálna hygienička, ktorá vykonáva povolanie dentálnej hygieničky,

r)

asistent hygieny a epidemiológie, ktorý vykonáva povolanie asistenta hygieny a epidemiológie,

s)

asistent výživy, ktorý vykonáva povolanie asistenta výživy,

t)

optometrista, ktorý vykonáva povolanie optometristu,

u)

zubný technik, ktorý vykonáva povolanie zubného technika,

v)

očný optik, ktorý vykonáva povolanie očného optika,

w)

ortopedický technik, ktorý vykonáva povolanie ortopedického technika,

x)

masér, ktorý vykonáva povolanie maséra,

y)

zdravotnícky asistent, ktorý vykonáva povolanie zdravotníckeho asistenta, a

z)

sanitár, ktorý vykonáva povolanie sanitára,

ak požiadajú o zápis do zoznamu členov.

DRUHÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 48

Postavenie komory

(1)

Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

(2)

Komora je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(3)

Komora si môže zriadiť regionálne komory, ktorých činnosť upraví vnútorným predpisom komory.

§ 49

Úlohy komory

(1)

Komora plní najmä tieto základné úlohy:

a)

združuje zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú jej členmi,

b)

chráni práva a záujmy svojich členov v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania,

c)

poskytuje svojim členom bezplatné sprostredkovanie odborného, právneho a ekonomického poradenstva v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania,

d)

sprostredkúva svojim členom v prípade potreby zastupovanie v konaní pred súdmi, orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy vo veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania,

e)

zastupuje svojich členov v spoločných otázkach dotýkajúcich sa výkonu zdravotníckeho povolania,

f)

rieši podnety, návrhy a sťažnosti svojich členov v súvislosti s ich právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto zákona,

g)

vedie zoznam svojich členov,

h)

vedie register podľa príslušného zdravotníckeho povolania a zabezpečuje ich sústavné vzdelávanie,

i)

vydáva potvrdenia o zápise do registra,

j)

poskytuje údaje z registra ministerstvu zdravotníctva na účely štátnych štatistických zisťovaní a na účely vydávania potvrdení podľa osobitného predpisu,36a)

k)

zriaďuje, zlučuje, rozdeľuje a zrušuje svoje regionálne komory,

l)

rozhoduje o vydaní, dočasnom pozastavení a zrušení licencie (§ 68 až 74),

m)

kontroluje dodržiavanie povinností členov komory (§ 52 ods. 2),

n)

rozhoduje o disciplinárnych opatreniach (§ 65 až 67),

o)

spolupracuje so samosprávnym krajom pri tvorbe verejnej siete, ak je verejná sieť menšia ako minimálna sieť.

(2)

Komora ďalej

a)

spolupracuje s príslušným orgánom štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním podmienok na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení,

b)

spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva, s profesiovými združeniami a občianskymi združeniami, odbornými spoločnosťami, vzdelávacími inštitúciami a s ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami v zdravotníctve vo veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania,

c)

zúčastňuje sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

d)

vydáva vnútorné predpisy komory,

e)

vydáva pre svojich členov stanoviská k etickým otázkam výkonu zdravotníckeho povolania,

f)

môže vykonávať podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene v oblasti vzdelávania, vydávania odborných časopisov a publikácií na podporu plnenia svojich úloh a v súlade so svojím postavením,

g)

vykonáva ďalšie činnosti, ak to ustanovuje zákon,

h)

rieši podnety, návrhy a sťažnosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

(3)

Činnosť uvedená v odseku 1 sa považuje za činnosť vo verejnom záujme podľa osobitného zákona.37)

§ 50

(1)

Členstvo v komore vzniká zápisom do zoznamu členov alebo udelením čestného členstva v komore.

(2)

Člen komory je súčasne členom regionálnej komory podľa územnej pôsobnosti výkonu zdravotníckeho povolania, ak sa regionálna komora zriadila.

(3)

Členstvo v komore je dobrovoľné.

(4)

Komora môže osobe, ktorá významnou mierou prispela k rozvoju príslušného zdravotníckeho povolania, udeliť čestné členstvo v komore.

(5)

S čestným členstvom v komore sa nespájajú práva a povinnosti podľa tohto zákona okrem práva na účasť na vzdelávacích aktivitách komory a na zhromaždeniach členov regionálnej komory, ako aj práva podávať návrhy a pripomienky k činnosti komory.

§ 51

(1)

Komora zapíše do zoznamu členov do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zdravotníckeho pracovníka, ak

a)

je odborne spôsobilý na výkon zdravotníckeho povolania,

b)

je bezúhonný.

(2)

Komora vyčiarkne zo zoznamu členov zdravotníckeho pracovníka, ak

a)

písomne požiadal o vyčiarknutie zo zoznamu členov,

b)

zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

c)

bol vylúčený z komory (§ 65 ods. 2 písm. b) tretí bod).

§ 52

Práva a povinnosti člena komory

(1)

Člen komory má právo

a)

voliť a byť volený do orgánov komory a do orgánov príslušnej regionálnej komory,

b)

využívať odborné, právne a ekonomické poradenstvo vo veciach výkonu zdravotníckeho povolania,

c)

využívať zastupovanie v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy vo veciach výkonu zdravotníckeho povolania,

d)

zúčastňovať sa na vzdelávacích aktivitách komory,

e)

na potvrdenie o zápise do registra,

f)

požiadať o poskytnutie pôžičky alebo sociálnej výpomoci z finančných prostriedkov komory.

(2)

Člen komory je povinný

a)

vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom, ktorý je uvedený v prílohe č. 4,

b)

spolupracovať pri zabezpečovaní verejnej siete, ak verejná sieť je menšia ako minimálna sieť,

c)

oboznamovať sa s vnútornými predpismi komory a dodržiavať ich,

d)

plniť úlohy vyplývajúce z členstva v komore,

e)

oznamovať zmeny údajov, ktoré sa dotýkajú jeho osoby alebo výkonu zdravotníckeho povolania,

f)

bez zbytočného odkladu oznámiť údaje na zápis do registra a priebežne ich dopĺňať (§ 64).

(3)

Členský príspevok sa uhrádza podľa vnútorných predpisov komory a je príjmom komory.

§ 53

Orgány komory sú:

a)

snem komory,

b)

rada komory,

c)

prezídium komory,

d)

prezident komory,

e)

disciplinárna komisia komory,

f)

kontrolný výbor komory.

§ 54

(1)

Funkčné obdobie členov orgánov komory je štvorročné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena orgánu komory najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(2)

Prezident komory a členovia orgánov komory vykonávajú svoje funkcie až do zvolenia nových členov orgánov komory, ak im členstvo nezanikne podľa tohto zákona skôr.

(3)

Funkcie v orgánoch komory sú čestné, ak tento zákon neustanovuje inak; za výkon funkcie v orgánoch komory patrí len náhrada preukázaných výdavkov vzniknutých pri výkone funkcie podľa osobitného predpisu;38) výšku náhrady schvaľuje snem komory.

(4)

Spôsob voľby členov orgánov upraví komora volebným poriadkom.

(5)

Spôsob rokovania orgánov upraví komora rokovacím poriadkom.

(6)

Funkcia prezidentovi komory a členovi orgánov komory zaniká

a)

vzdaním sa funkcie,

b)

stratou bezúhonnosti,

c)

vylúčením z komory,

d)

odvolaním,

e)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(7)

Prezidenta komory a člena orgánu komory možno odvolať z funkcie podľa vnútorných predpisov komory.

(8)

Funkcia prezidenta komory a funkcia člena orgánov komory sú nezlučiteľné s členstvom v orgánoch zdravotných poisťovní, orgánoch štátnej správy a územnej samosprávy.

(9)

Prezident komory a členovia orgánov komory sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom funkcie.

§ 55

Snem komory

(1)

Snem komory je najvyšší orgán komory.

(2)

Snem komory najmä

a)

schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút, volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok a disciplinárny poriadok,

b)

volí a odvoláva v tajných voľbách prezidenta komory a členov orgánov komory okrem prezídia komory,

c)

môže zriadiť, zlúčiť, rozdeliť, zrušiť a určiť počet regionálnych komôr,

d)

hodnotí činnosť komory a jej orgánov,

e)

rozhoduje o funkciách, ktoré sa budú vykonávať na základe pracovnoprávneho vzťahu s komorou,

f)

schvaľuje výšku náhrady výdavkov pri výkone funkcie členov orgánov komory,

g)

rozhoduje o všetkých veciach, ktoré si vyhradí.

(3)

Snem komory písomne zvoláva rada komory najmenej raz za kalendárny rok. Rada komory je povinná snem komory zvolať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, ak o to písomne požiada aspoň tretina členov komory, prezident komory alebo kontrolný výbor komory.

(4)

Snem komory tvoria delegovaní členovia komory. Spôsob voľby delegátov určí komora volebným poriadkom.

(5)

Snem komory je schopný uznášať sa, ak je na ňom prítomná nadpolovičná väčšina všetkých delegátov. Na platnosť uznesenia snemu komory je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.

§ 56

Rada komory

(1)

Rada komory je riadiaci orgán komory v období medzi zasadnutiami snemu. Členov rady komory volí snem komory v súlade s volebným poriadkom.

(2)

Rada komory

a)

volí a odvoláva členov prezídia komory a viceprezidenta komory,

b)

hodnotí činnosť prezídia komory a má právo vyžadovať správy o činnosti prezídia komory,

c)

schvaľuje návrh rozpočtu na kalendárny rok,

d)

schvaľuje vyhodnotenie hospodárenia komory za uplynulý rok,

e)

plní uznesenia snemu komory,

f)

rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia,

g)

zapisuje zdravotníckych pracovníkov do registra podľa príslušného zdravotníckeho povolania a priebežne ho aktualizuje,

h)

rozhoduje o ďalších veciach podľa tohto zákona, ak o nich nerozhodujú iné orgány komory,

i)

podáva záväzný výklad vnútorných predpisov komory.

(3)

Členstvo v rade komory je nezlučiteľné s členstvom v kontrolnom výbore komory a v disciplinárnej komisii komory.

§ 57

Prezídium komory

(1)

Prezídium komory je výkonný orgán komory. Členov prezídia komory volí rada komory z členov rady komory v súlade s volebným poriadkom.

(2)

Prezídium komory

a)

zvoláva riadne zasadnutia rady komory,

b)

zvoláva mimoriadne zasadnutia rady komory, ak o to požiada aspoň pätina členov rady komory, prezident komory alebo kontrolný výbor komory,

c)

plní uznesenia snemu komory a rady komory,

d)

zapisuje zdravotníckych pracovníkov do zoznamu členov,

e)

hospodári s majetkom komory a zodpovedá za hospodárenie komory,

f)

zabezpečuje informačnú, dokumentačnú a publikačnú činnosť komory.

§ 58

Prezident komory

(1)

Prezident komory je štatutárny orgán komory. Prezidenta komory volí snem komory v súlade s volebným poriadkom. Prezident komory je pri výkone funkcie viazaný rozhodnutiami orgánov komory príslušných na rozhodovanie v danej veci.

(2)

Prezident komory

a)

zastupuje komoru a koná za komoru navonok,

b)

zvoláva a vedie zasadnutia prezídia komory,

c)

vedie zasadnutia rady komory,

d)

predsedá zasadnutiam snemu komory.

(3)

Prezidenta komory v čase neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností viceprezident komory. Prezident komory môže poveriť viceprezidenta, aby ho zastupoval aj v iných prípadoch v rozsahu jeho práv a povinností. Počet viceprezidentov stanoví štatút komory.

§ 59

Disciplinárna komisia komory