Úplné znenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov

priebežne sleduje stav ochrany osobných údajov, registráciu informačných systémov a vedenie evidencie o informačných systémoch,

b)

odporúča prevádzkovateľom opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch; na tento účel vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti odporúčania pre prevádzkovateľov,

c)

pri pochybnostiach o tom, či spracúvané osobné údaje svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania a využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné alebo sú časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu, vydáva záväzné stanovisko,

d)

pri pochybnostiach o cezhraničnom toku osobných údajov vydáva záväzné stanovisko,

e)

pri pochybnostiach o registrácii informačného systému vydáva záväzné stanovisko,

f)

prešetruje oznámenia podané podľa § 45, alebo koná na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy podľa § 44a a na odstránenie nedostatkov vydáva opatrenia na nápravu,

g)

pri podozrení z porušenia povinností uložených týmto zákonom môže predvolať prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa s cieľom podať vysvetlenia,

h)

kontroluje spracúvanie osobných údajov v informačných systémoch,

i)

ukladá sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone,

j)

podáva oznámenie31) orgánom činným v trestnom konaní pri podozrení, že ide o trestný čin,

k)

vykonáva registráciu informačných systémov a zabezpečuje sprístupnenie stavu registrácie,

l)

podieľa sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov,

m)

v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy,

n)

vyjadruje sa k návrhom zákonov a k návrhom ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracúvanie osobných údajov,

o)

predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov najmenej raz za dva roky.

(2)

Predmetom dozoru nad ochranou osobných údajov nie sú spory zo zmluvných alebo predzmluvných vzťahov prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov a dotknutých osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

(3)

Ak úrad zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo prevádzkovateľom vydaný vnútorný predpis porušuje základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, predseda úradu môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu.

§ 39

Oprávnenia a povinnosti kontrolného orgánu

(1)

Vrchný inšpektor a ostatní inšpektori (ďalej len „kontrolný orgán“), ako aj predseda úradu a podpredseda úradu sú oprávnení

a)

vstupovať na pozemky, do budov alebo miestností prevádzok a zariadení prevádzkovateľa a sprostredkovateľa,

b)

vyžadovať od prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a ich zamestnancov (ďalej len „kontrolovaná osoba“), aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie, údaje spracúvané na pamäťových médiách vrátane technických nosičov údajov, výpisy a zdrojové kódy programov, ak ich vlastní, a ďalšie materiály potrebné na výkon kontroly, originály alebo kópie a v odôvodnených prípadoch im umožnili odoberať kópie aj mimo priestorov kontrolovanej osoby,

c)

požadovať v primeranej lehote od kontrolovanej osoby úplné a pravdivé ústne a písomné informácie, vyjadrenia a vysvetlenia ku kontrolovaným a súvisiacim skutočnostiam a k zisteným nedostatkom,

d)

vyžadovať súčinnosť kontrolovanej osoby,

e)

vstupovať do informačných systémov do úrovne správcu systému v rozsahu potrebnom na vykonanie kontroly,

f)

overovať totožnosť kontrolovaných osôb a fyzických osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú.

(2)

Kontrolný orgán je povinný

a)

vopred oznámiť kontrolovanej osobe predmet kontroly a pred začatím kontroly preukázať svoju príslušnosť k úradu,

b)

vypracovať protokol o vykonaní kontroly (ďalej len „protokol“),

c)

uvádzať do protokolu kontrolné zistenia,

d)

oboznámiť kontrolovanú osobu s kontrolnými zisteniami a vyžiadať si od nej písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti; vznesené námietky proti uvádzaným kontrolným zisteniam z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti uviesť do protokolu,

e)

odovzdať kontrolovanej osobe jedno vyhotovenie protokolu alebo záznamu o kontrole alebo ich kópie,

f)

písomne potvrdiť kontrolovanej osobe prevzatie kópií dokladov, písomných dokumentov, kópií pamäťových médií a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím.

(3)

Protokol obsahuje názov, sídlo alebo trvalý pobyt kontrolovanej osoby, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, vyjadrenia kontrolovanej osoby ku kontrolným zisteniam, dátum vypracovania protokolu, mená, pracovné zaradenie a vlastnoručné podpisy kontrolného orgánu a zodpovedných zamestnancov kontrolovanej osoby, ktorí boli s obsahom protokolu oboznámení, a dátum oboznámenia sa s protokolom. Ak sa kontrolovaná osoba odmietne oboznámiť sa s obsahom protokolu, vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam alebo podpísať protokol, uvedie sa táto skutočnosť v protokole.

(4)

Ak sa kontrolou zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, kontrolný orgán postupuje pri ukladaní opatrení na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov podľa § 46.

(5)

Ak sa kontrolou nezistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo iným zákonom,32) kontrolný orgán vypracuje len záznam o kontrole. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 3.

§ 40

Oprávnenia a povinnosti kontrolovanej osoby

(1)

Kontrolovaná osoba je oprávnená v čase oboznámenia sa s kontrolnými zisteniami vzniesť námietky proti uvádzaným kontrolným zisteniam z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti.

(2)

Kontrolovaná osoba je povinná

a)

vytvoriť kontrolnému orgánu primerané podmienky na výkon kontroly a spracovanie kontrolných zistení,

b)

poskytovať kontrolnému orgánu potrebnú súčinnosť v súlade s oprávneniami podľa § 39 ods. 1 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly,

c)

dostaviť sa v určenej lehote na oboznámenie sa s obsahom protokolu na miesto určené kontrolným orgánom,

d)

po oboznámení sa s kontrolnými zisteniami podpísať protokol alebo záznam o kontrole; odmietnutie oboznámenia sa s obsahom protokolu alebo odmietnutie podpísania protokolu kontrolovanou osobou nemá vplyv na dôsledky vyplývajúce z obsahu tohto dokumentu,

e)

písomne predložiť kontrolnému orgánu v určených lehotách opatrenia prijaté na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a písomnú správu o splnení týchto opatrení.

§ 41

Prizvané osoby

(1)

Ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontrolnej úlohy, môže kontrolný orgán prizvať na vykonanie kontroly iné fyzické osoby. Účasť týchto fyzických osôb na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Na prizvané osoby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 37 ods. 6 a § 39 ods. 1.

(2)

Kontrolu nemôžu vykonávať prizvané osoby, o ktorých so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly alebo na vzťah ku kontrolovanej osobe možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Prizvané osoby, ktoré samy vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, oznámia tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu úradu.

(3)

Kontrolovaná osoba môže písomne vzniesť preukázateľné námietky o zaujatosti prizvanej osoby. Prizvaná osoba môže do rozhodnutia o námietkach zaujatosti vykonať pri kontrole len úkony, ktoré nedovoľujú odklad.

(4)

O námietkach zaujatosti a o oznámení predpojatosti rozhodne predseda úradu. Rozhodnutie predsedu úradu v tejto veci je konečné.

§ 42

(1)

Plnením konkrétnej úlohy pri výkone kontroly možno poveriť ďalších zamestnancov úradu. Na poverených zamestnancov úradu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 39 ods. 1 a 2 písm. a).

(2)

Inšpektori a poverení zamestnanci úradu, ktorí sami vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti vo vzťahu k predmetu kontroly alebo ku kontrolovanej osobe, oznámia tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu predsedovi úradu. Ak predseda úradu uzná, že k predpojatosti došlo, osobu z konania vo veci vylúči.

§ 43

Na výkon kontroly sa nevzťahujú predpisy o kontrole v štátnej správe.33)

§ 44

(1)

Orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, prevádzkovatelia a sprostredkovatelia poskytujú úradu potrebnú pomoc pri plnení jeho úloh (§ 38).

(2)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ poskytujú úradu pri plnení jeho úloh všetky ním požadované údaje v určenej lehote.

(3)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sa dostavia na predvolanie úradu s cieľom podať vysvetlenia v určenej lehote.

(4)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú povinní strpieť všetky úkony úradu smerujúce k vyšetreniu okolností potrebných na objektívne posúdenie prešetrovanej veci.

§ 44a

(1)

Konanie vo veciach upravených týmto zákonom, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, je začaté dňom, keď voči prevádzkovateľovi, sprostredkovateľovi alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (ďalej len „účastník konania“) urobil úrad prvý úkon. Ak sa konanie začína na podnet účastníka konania, dňom začatia konania je deň doručenia podnetu úradu.

(2)

Účastníkom konania je ten, o koho právach alebo povinnostiach sa má konať. Za účastníka konania, ktorým nie je fyzická osoba, koná štatutárny orgán, prípadne jeho zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za neho konať, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak. Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí písomne splnomocnenie na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie na zastupovanie účastníka konania, ktorým nie je fyzická osoba, musí byť udelené osobou, ktorá je oprávnená konať v jeho mene.

(3)

Konanie je neverejné. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 48.

(4)

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä vyjadrenia účastníkov konania, výpovede svedkov, listiny, znalecké posudky alebo odborné posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov alebo iných právnických osôb a fyzických osôb, zverejnené informácie, obhliadky a kontrolné zistenia. Ako dôkaz možno použiť namiesto originálu listiny alebo originálu akéhokoľvek záznamu aj ich rozmnoženinu v tlačenej, fotografickej, zvukovej, zvukovo-obrazovej alebo v inej všeobecne zrozumiteľnej forme, ak je umiestnená na bežne dostupnom nosiči informácií.

(5)

Úrad môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie fyzickej osoby. Čestné vyhlásenie úrad nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je fyzická osoba povinná uviesť pravdivé údaje. Úrad musí upozorniť fyzickú osobu na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

(6)

Úrad môže ustanoviť znalca alebo znalcov podľa osobitného predpisu,33a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci potrebný znalecký posudok a uložiť ustanovenému znalcovi, aby samostatne písomne vypracoval znalecký posudok, alebo aby sa v znaleckom posudku vyjadril k otázkam, ktoré mu položil úrad. Na tento účel úrad ustanovenému znalcovi sprístupní potrebné údaje zo spisu. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku môže úrad uložiť účastníkovi konania, aby poskytol ustanovenému znalcovi všetky podstatné informácie, predložil alebo sprístupnil všetky potrebné listiny, podklady alebo predmety, alebo umožnil prístup k technickému a programovému vybaveniu informačného systému, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

(7)

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Úrad rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov sa vykonajú a vykoná aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe úradu z jeho činnosti netreba dokazovať.

(8)

Úrad hodnotí dôkazy podľa svojej voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

(9)

Dôležité písomnosti, najmä opatrenia a rozhodnutia sa účastníkovi konania, adresátovi, alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok, doručujú poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Písomnosti, ktoré sú určené účastníkovi konania, ktorým nie je fyzická osoba, doručujú sa osobám alebo členom oprávneným za tento subjekt prijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za tento subjekt konať. Písomnosti určené advokátovi možno doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok.

(10)

Ak nebol adresát zásielky, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží zásielku na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(11)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(12)

Účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo alebo trvalý pobyt, je povinný na doručovanie zásielok určiť si svojho zástupcu so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a včas písomne úradu oznámiť jeho meno, priezvisko a adresu.

(13)

Písomnosť je doručená ihneď, ako ju účastník konania prevezme alebo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie zásielky bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Ak adresát bezdôvodne odoprel zásielku prijať, písomnosť je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(14)

Ak je to potrebné, úrad určí na vykonanie úkonu v konaní lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon. Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, lehota sa končí posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na úrad alebo ak sa odovzdá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

(15)

Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Trovy konania, ktoré vznikli úradu, znáša úrad.

(16)

Konanie začaté z vlastnej iniciatívy úradu možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania alebo ak sa v priebehu konania preukázalo, že nie sú dostatočné dôvody na jeho pokračovanie, alebo ak účastník konania zomrel.

§ 44b

V konaní o uložení sankcie za porušenie tohto zákona podľa § 49 alebo § 50 je účastníkom konania prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, alebo fyzická osoba, ktorej má byť podľa tohto zákona uložená pokuta; konanie o uložení sankcie za porušenie tohto zákona začína úrad z vlastnej iniciatívy podľa všeobecného predpisu o správnom konaní a len na účely uloženia pokuty. Rozhodnutie o uložení pokuty môže úrad vydať bez ďalšieho dokazovania a zisťovania podkladov pre rozhodnutie,33b) ak na základe preukázaných kontrolných zistení alebo vykonaných dôkazov v priebehu konania, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti účastníka konania podľa tohto zákona, má úrad dostatočne zistené a preukázané, že došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, alebo na základe zisteného porušenia ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a) alebo b) kontrolovanou osobou.

TRETIA HLAVA

OPATRENIA NA NÁPRAVU

§ 45

Prešetrenie oznámenia

(1)

Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov využíva aj oznámenia a podnety právnických osôb a fyzických osôb (ďalej len „oznámenie“) týkajúce sa podozrenia z porušovania povinností alebo podmienok určených týmto zákonom. Oznámenie sa úradu podáva písomne.

(2)

Oznámenie môže okrem dotknutej osoby podať úradu podľa § 20 ods. 6 aj fyzická osoba, ktorá tvrdí, že je priamo dotknutá vo svojich právach ustanovených týmto zákonom (ďalej len „oznamovateľ“).

(3)

Úrad oznámenie odloží, ak

a)

vec, ktorej sa oznámenie týka, nepatrí do jeho pôsobnosti,

b)

náležitosti uvedené v odseku 9 neboli na výzvu úradu doplnené alebo spresnené v určenej lehote,

c)

oznamovateľ neposkytne úradu na jeho požiadanie potrebnú súčinnosť, pričom bez jeho aktívnej účasti nemožno vec vybaviť,

d)

oznamovateľ trvá na utajení svojej totožnosti napriek tomu, že bez použitia jeho osobných údajov alebo niektorých jeho údajov podľa odseku 9 písm. a) nemožno vec vybaviť,

e)

oznamovateľ podá opakované oznámenie po uplynutí lehoty podľa odseku 14.

(4)

Úrad môže oznámenie odložiť, ak zistí, že

a)

vec, ktorej sa oznámenie týka, prejednáva súd alebo orgán činný v trestnom konaní,

b)

od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa oznámenie týka, uplynul v deň doručenia oznámenia čas dlhší ako tri roky,

c)

oznámenie je zjavne neopodstatnené,

d)

neobsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis oznamovateľa; takéto oznámenie sa považuje za anonymné,

e)

ide o oznámenie vo veci, ktorú už úrad vybavil a opakované oznámenie neobsahuje nové skutočnosti.

(5)

O odložení oznámenia a dôvodoch jeho odloženia úrad upovedomí toho, kto oznámenie podal; to neplatí, ak ide o anonymné oznámenie. Odložené oznámenie sa považuje za vybavené.

(6)

Oznámenie nie je prípustné, ak oznamovateľ pred jeho podaním neuplatnil svoje právo podľa § 20, ktoré mu tento zákon poskytuje. Úrad oznámenie odloží a poučí oznamovateľa o uplatnení práv podľa § 20.

(7)

Úrad neodloží oznámenie, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 6 len vtedy, ak oznamovateľ hodnoverne preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

(8)

Šetrenie je začaté dňom doručenia písomného oznámenia úradu. Prijatie oznámenia potvrdí úrad oznamovateľovi, ak oznámenie nebolo podané osobne.

(9)

Oznámenie musí obsahovať najmä

a)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis oznamovateľa,

b)

označenie toho, proti komu oznámenie smeruje; názov alebo meno a priezvisko, sídlo alebo trvalý pobyt, prípadne právnu formu a identifikačné číslo,

c)

predmet oznámenia s označením, ktoré práva sa podľa tvrdenia oznamovateľa pri spracúvaní osobných údajov porušili,

d)

dôkazy na podporu tvrdení uvedených v oznámení,

e)

kópiu listiny preukazujúcej uplatnenie práva podľa § 20, ak sa takéto právo mohlo uplatniť alebo uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

(10)

Ak oznámenie neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 9, nie je zrozumiteľné, alebo ak sú na jeho náležité vybavenie potrebné údaje, ktoré sa v oznámení neuvádzajú, úrad vyzve oznamovateľa, aby v určenej lehote nie kratšej ako sedem dní odstránil nedostatky. Súčasne upozorní oznamovateľa na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh šetrenia. V čase, keď oznamovateľ mešká s plnením tejto povinnosti, lehota podľa odseku 12 neplynie.

(11)

Ak oznámenie podľa odseku 9 neobsahuje požiadavku oznamovateľa na utajenie jeho totožnosti, úrad vybavuje oznámenie bez utajenia osobných údajov uvedených v odseku 9 písm. a). Ak v oznámení podľa odseku 9 oznamovateľ požiada úrad o utajenie svojej totožnosti, ale charakter oznámenia neumožňuje jeho prešetrenie bez uvedenia niektorého údaja alebo údajov o oznamovateľovi, úrad po zistení tejto skutočnosti o tom upovedomí oznamovateľa. Zároveň oznamovateľa upozorní, že vo vybavovaní oznámenia sa bude pokračovať len v prípade, ak v určenej lehote písomne udelí úradu súhlas s uvedením určitého potrebného údaja alebo údajov o svojej osobe na použitie v rámci šetrenia.

(12)

Úrad prešetrí a vybaví písomné oznámenie oznamovateľa v lehote 60 dní odo dňa jeho prijatia. Vrchný inšpektor môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty úrad písomne upovedomí oznamovateľa.

(13)

Úrad v lehote podľa odseku 12 písomne informuje oznamovateľa o výsledku prešetrenia oznámenia, v ktorom uvedie práva oznamovateľa ustanovené týmto zákonom, ktoré boli porušené. Ak úrad nezistí porušenie práv oznamovateľa, písomne ho informuje o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote podľa odseku 12. Oznámenie sa považuje za vybavené doručením písomnej informácie o výsledku prešetrenia oznámenia oznamovateľovi.

(14)

Oznámenie v tej istej veci možno opakovať v lehote 30 dní odo dňa doručenia výsledku o prešetrení oznámenia; ak oznámenie neobsahuje nové skutočnosti, úrad postupuje podľa odseku 4 písm. e). Ak úrad opakované oznámenie neodložil alebo ak zistil, že obsahuje nové skutočnosti, vrchný inšpektor preskúma pôvodné oznámenie, či bolo správne vybavené; o výsledku písomne informuje oznamovateľa, pričom postupuje obdobne podľa odseku 13. Preskúmanie oznámenia vrchným inšpektorom je konečné.

(15)

V prípade, že v rovnakej veci, v akej už bolo vybavené oznámenie iného oznamovateľa, podá oznámenie ďalší oznamovateľ bez uvedenia nových skutočností, jeho oznámenie netreba znovu prešetrovať, ale treba ho upovedomiť bez zbytočného odkladu o výsledku vybavenia pôvodného oznámenia, najneskôr však v lehote podľa odseku 12 prvej vety.

(16)

Podanie oznámenia nesmie byť oznamovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojho oznámenia dopustí oznamovateľ trestného činu alebo priestupku.

(17)

Oznámenie podané inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako oznamovateľom sa vybavuje ako konanie začaté z vlastnej iniciatívy úradu, ak sa po preskúmaní oznámenia preukáže, že je tu dôvod na začatie šetrenia. Na žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá oznámenie podala, úrad potvrdí prijatie oznámenia; výsledok šetrenia jej úrad neoznamuje. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá oznámenie podala, sa nepovažuje za účastníka konania.

§ 46

Opatrenie

(1)

Úrad

a)

pred začatím spracúvania osobných údajov alebo v priebehu spracúvania osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania môže dočasným opatrením uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel; pri podozrení z porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom vyzve prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť,

b)

ak zistí, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené týmto zákonom, pri plnení niektorej z povinností alebo niektorých povinností obchádzal ustanovenia tohto zákona, nedodržal alebo obchádzal podmienky ustanovené týmto zákonom, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s týmto zákonom, je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Úrad je ďalej oprávnený prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi

1.

uložiť povinnosť zabezpečiť vypracovanie alebo doplnenie dokumentácie alebo bezpečnostného projektu v súlade s týmto zákonom v určenej lehote,

2.

uložiť povinnosť prijať technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania v určenej lehote,

3.

zakázať spracúvať tie osobné údaje, ktorých spracúvanie je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,

4.

zakázať spracúvanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,

5.

nariadiť odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v určenej lehote, ak sú alebo boli neoprávnene spracúvané a

6.

uložiť prevádzkovateľovi povinnosť zrušiť písomné poverenie alebo písomnú zmluvu so sprostredkovateľom v určenej lehote.

(2)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ bezodkladne vyhovejú požiadavkám úradu podľa odseku 1 a v určenej lehote informujú o ich splnení úrad.

(3)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú oprávnení písomne podať námietky proti opatreniu uloženému podľa odseku 1 písm. a) do troch dní odo dňa jeho doručenia. Námietky proti takémuto opatreniu nemajú odkladný účinok.

(4)

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú oprávnení písomne podať námietky proti opatreniu uloženému podľa odseku 1 písm. b) do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Námietky proti takémuto opatreniu majú odkladný účinok.

(5)

O námietke prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa podanej podľa odseku 3 rozhodne predseda úradu do 15 dní a o námietke podanej podľa odseku 4 rozhodne do 60 dní odo dňa ich prijatia.

(6)

Rozhodnutie predsedu úradu o námietkach je konečné.

(7)

Písomné vyhotovenie výzvy na vykonanie opatrenia a písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa oznamuje doručením do vlastných rúk.

(8)

Opatrenie uložené podľa odseku 1 písm. a) môže úrad zrušiť; účinnosť stráca dňom oznámenia opatrenia v predmetnej veci podľa odseku 1 písm. b).

§ 47

Ustanoveniami § 45 a 46 nie je dotknuté právo na súdnu ochranu.35)

§ 48

Zverejnenie porušenia zákona

(1)

Ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona,32) môže predseda úradu alebo vrchný inšpektor zverejniť obchodné meno alebo názov, sídlo alebo trvalý pobyt, identifikačné číslo, ak ho má pridelené a právnu formu toho, kto sa dopustil protiprávneho konania a

a)

výrok vykonateľného opatrenia a odôvodnenie opatrenia alebo ich časti podľa § 46 okrem osobných údajov, ak ich obsahujú,

b)

výrok vykonateľného rozhodnutia a odôvodnenie rozhodnutia alebo ich časti podľa § 49 alebo § 50 okrem osobných údajov, ak ich obsahujú, alebo

c)

charakteristiku skutkového stavu porušenia ochrany osobných údajov.

(2)

Predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) v hromadných informačných prostriedkoch.

(3)

Prevádzkovateľ je povinný splniť povinnosť uloženú predsedom úradu alebo vrchným inšpektorom podľa odseku 2. Štatutárny orgán prevádzkovateľa je povinný zabezpečiť zverejnenie oznamu v hromadných informačných prostriedkoch v rozsahu podľa odseku 1 písm. c) na vlastné náklady prevádzkovateľa; obsah, formu, hromadný informačný prostriedok a najneskorší termín zverejnenia oznamu určí predseda úradu alebo vrchný inšpektor.

(4)

Povinnosť podľa odseku 3 sa vzťahuje aj na sprostredkovateľa.

ŠTVRTÁ HLAVA

SANKCIE ZA PORUŠENIE ZÁKONA

§ 49

Správne delikty

(1)

Úrad môže uložiť pokutu od 50 000 Sk do 10 000 000 Sk prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý

a)

nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 5, 6, 7, 10, alebo pri plnení niektorej z povinností alebo niektorých povinností ustanovených v § 5, 6, 7, 10 obchádzal ustanovenia tohto zákona, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s § 5, 6, 7, 10,

b)

nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 8, 9, alebo spracúva alebo spracúval osobitné kategórie osobných údajov v rozpore s § 8, 9, alebo

c)

neprijal primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania alebo nepreukázal alebo nevedel preukázať úradu na jeho žiadosť uplatňovanie opatrení v praxi podľa § 15 ods. 1, 3, alebo neprijal primerané technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania vo forme bezpečnostného projektu alebo nepredložil úradu na jeho žiadosť bezpečnostný projekt, pričom bol povinný zabezpečiť jeho vypracovanie podľa § 15 ods. 2, 3, alebo predložil bezpečnostný projekt, ktorý neobsahoval náležitosti ustanovené týmto zákonom podľa § 16, alebo nepredložil úradu na jeho žiadosť zdokumentované technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania alebo nezdokumentoval technické, organizačné a personálne opatrenia v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom bol povinný takúto dokumentáciu vypracovať podľa § 15 ods. 2 písm. b), alebo preukázateľne zanedbal uplatňovanie alebo neuplatňoval technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania v praxi uvedené v bezpečnostnom projekte alebo v dokumentácii podľa § 15 ods. 2 písm. b).

(2)

Úrad môže uložiť pokutu od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, ktorý

a)

nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 13, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s § 13,

b)

na žiadosť úradu nezabezpečil vykonanie auditu bezpečnosti informačného systému alebo zabezpečil vykonanie auditu bezpečnosti informačného systému v rozpore s týmto zákonom alebo včas nepredložil hodnotiacu správu podľa § 15 ods. 4, 5, alebo predložil hodnotiacu správu, ktorá nekonkretizuje zistené nedostatky,

c)

včas nepoučil svoje oprávnené osoby alebo nevedel úradu hodnoverne preukázať, že poučenie oprávnených osôb vykonal včas, alebo nepredložil na požiadanie úradu písomný záznam o poučení oprávnených osôb podľa § 17, alebo

d)

vykonal prenos osobných údajov do tretích krajín v rozpore s § 23, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s niektorou z podmienok alebo niektorými podmienkami ustanovenými v § 23, § 23a ods. 2, 3, alebo nesplnil niektorú z podmienok alebo niektoré podmienky ustanovené v § 23, § 23a ods. 2, 3.

(3)

Úrad môže uložiť pokutu od 30 000 Sk do 3 000 000 Sk prevádzkovateľovi, ktorý

a)

nesplnil povinnosť osobitnej registrácie informačného systému podľa § 27, alebo nesplnil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti súvisiace s osobitnou registráciou vyplývajúce z tohto zákona podľa § 28,

b)

nesplnil povinnosť registrácie informačného systému podľa tohto zákona, alebo nesplnil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti súvisiace s registráciou informačného systému podľa § 28,

c)

písomne nepoveril zodpovednú osobu výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov alebo nevie hodnoverne preukázať jej písomné poverenie podľa § 19 ods. 2, alebo nezabezpečil odborné vyškolenie zodpovednej osoby v súlade s týmto zákonom podľa § 19 ods. 3, alebo

d)

preukázateľne neumožnil, rušil, maril alebo inak sťažoval zodpovednej osobe plnenie jej povinností ustanovených týmto zákonom, alebo nerešpektoval oprávnené písomné oznámenia zodpovednej osoby podľa § 19 ods. 4, 7, 10.

(4)

Úrad môže uložiť pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk prevádzkovateľovi, ktorý

a)

nesplnil oznamovaciu povinnosť o oprave alebo likvidácii osobných údajov podľa § 14,

b)

písomne poveril zodpovednou osobou fyzickú osobu, ktorá nespĺňa niektorú podmienku alebo niektoré podmienky ustanovené v § 19 ods. 12, alebo nevie preukázať výpisom z registra trestov bezúhonnosť zodpovednej osoby, alebo nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené v § 19 ods. 5, 6, alebo nesplnil povinnosť uloženú úradom podľa § 19 ods. 11,

c)

nesplnil oprávnené požiadavky dotknutej osoby alebo pri ich vybavovaní nepostupoval v súlade s týmto zákonom, alebo neposkytol dotknutej osobe informácie v zákonom stanovenej lehote, alebo neinformoval dotknutú osobu spôsobom, ktorý ustanovuje zákon podľa § 20, 21,

d)

nevykonal oznámenie o obmedzení práv dotknutej osoby podľa § 22, alebo

e)

nesplnil povinnosť vedenia evidencie informačného systému podľa § 29, 30, alebo odmietol údaje z evidencie sprístupniť podľa § 32.

(5)

Úrad môže uložiť pokutu do 100 000 Sk tomu, kto

a)

poskytne osobné údaje v rozpore s § 7 ods. 5; to neplatí pre prevádzkovateľa a sprostredkovateľa,

b)

poskytne nepravdivé osobné údaje (§ 11),

c)

poruší povinnosť mlčanlivosti o osobných údajoch (§ 18), alebo

d)

ako zodpovedná osoba písomne neupozorní prevádzkovateľa (§ 19 ods. 4).

(6)

Pokutu podľa odsekov 1 až 4 a podľa § 50 môže úrad uložiť opakovane, ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote.

(7)

Pri ukladaní pokút sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(8)

Pokutu podľa odsekov 1 až 5 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(9)

Úrad môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne povinnému uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.

(10)

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty možno podať rozklad do 15 dní odo dňa jeho doručenia. O rozklade rozhodne predseda úradu do 60 dní odo dňa jeho prijatia.

(11)

Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 50

Poriadkové pokuty

(1)

Úrad môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi poriadkovú pokutu

a)

do 50 000 Sk, ak nezabezpečí primerané podmienky na výkon kontroly [§ 40 ods. 2 písm. a)],

b)

do 500 000 Sk, ak marí výkon kontroly [§ 40 ods. 2 písm. b)]; ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ preukáže, že marenie výkonu kontroly zavinila oprávnená osoba, jeho zodpovednosť sa obmedzí a zodpovednou sa stáva aj oprávnená osoba,

c)

do 1 000 000 Sk, ak oznam určený na zverejnenie predsedom úradu alebo vrchným inšpektorom v hromadných informačných prostriedkoch nezverejnil vôbec, alebo nezverejnil včas, alebo nezverejnil v určenej forme alebo v určenom hromadnom informačnom prostriedku, alebo nedodržal určený obsah tohto oznamu podľa § 48 ods. 3, 4, a to opakovane až do splnenia povinnosti,

d)

do 2 000 000 Sk, ak neposkytol úradu súčinnosť podľa § 44 ods. 2, 3, 4, alebo nevyhovel požiadavkám úradu alebo úrad v určenej lehote včas neinformoval podľa § 46 ods. 1, 2.

(2)

Poriadkovú pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

§ 51

Spoločné ustanovenie

(1)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,36) ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a)

rozhodovanie v pochybnostiach podľa § 6 ods. 5, § 23 ods. 7 a 10 a § 25 ods. 4,

b)

posudzovanie údajov o informačných systémoch prihlásených na registráciu (§ 27),

c)

poskytovanie informácií dotknutej osobe (§ 20 až 22),

d)

rozhodovanie o námietkach zaujatosti a o oznámení predpojatosti (§ 41),

e)

prešetrenie oznámenia (§ 45),

f)

na konanie o opatreniach (§ 46).

(3)

Úrad zverejňuje na svojej internetovej stránke správu o stave ochrany osobných údajov po jej prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky.

§ 52

(1)

Prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov uvedú ich do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa jeho účinnosti a ak to zákon vyžaduje, prihlásia ich v tejto lehote na registráciu.

(2)

Prevádzkovatelia, ktorí spracúvajú osobné údaje na základe osobitného zákona, ktorý neustanovuje náležitosti podľa § 7 ods. 3, 5, 6 alebo podľa § 9 ods. 1 písm. a), môžu osobné údaje spracúvať v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie ustanoveného účelu spracúvania bez súhlasu dotknutých osôb do 31. decembra 2005.

§ 53

(1)

Záväzky orgánu štátneho dozoru nad ochranou osobných údajov v informačných systémoch vyplývajúce z doterajšieho predpisu prechádzajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na úrad.

(2)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch a zamestnancov Útvaru inšpekcie ochrany osobných údajov Úradu vlády Slovenskej republiky prechádzajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na úrad v plnom rozsahu.

(3)

Majetok štátu v správe Úradu vlády Slovenskej republiky obstaraný na účely plnenia úloh štátneho dozoru nad ochranou osobných údajov v informačných systémoch prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do správy úradu.

(4)

Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje materiálnu a technickú prevádzku úradu do 31. decembra 2002.

(5)

Majetok štátu v správe Štatistického úradu Slovenskej republiky obstaraný na účely registrácie informačných systémov obsahujúcich osobné údaje, prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do správy úradu.

(6)

Záväzky vyplývajúce pre splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch z medzištátnych dohôd v oblasti ochrany osobných údajov prechádzajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na úrad.

§ 54

(1)

Splnomocnenec na ochranu osobných údajov v informačných systémoch vymenovaný do funkcie podľa doterajšieho predpisu stáva sa dňom účinnosti tohto zákona predsedom úradu a ostáva v tejto funkcii do konca funkčného obdobia, na ktoré bol ako splnomocnenec na ochranu osobných údajov v informačných systémoch vymenovaný.

(2)

Predseda úradu v lehote dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona rozhodne o tom, či informačný systém prihlásený na registráciu podľa doterajších predpisov možno považovať za zaregistrovaný podľa tohto zákona. Ak predseda úradu rozhodne, že takýto informačný systém nepodlieha registrácii, oznámi to úrad v tej istej lehote prevádzkovateľovi.

(3)

Konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 55

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2005

(1)

Úrad na ochranu osobných údajov podľa doterajších predpisov je Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Ak sa v iných právnych predpisoch používa pojem „Úrad na ochranu osobných údajov“ vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým „Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky“ v príslušnom gramatickom tvare.

(2)

Písomné poverenie zodpovednej osoby vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za písomné poverenie podľa tohto zákona, ak zodpovedná osoba spĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 12, prevádzkovateľ oznámi úradu najneskôr do 30. júna 2005 údaje podľa § 19 ods. 5 a doloží potvrdenie alebo vyhlásenie o tom, že zodpovedná osoba bola odborne vyškolená.

(3)

Zodpovedná osoba, ktorá bola písomne poverená dohľadom nad ochranou osobných údajov podľa doterajších predpisov a nespĺňa podmienky ustanovené v § 19 ods. 12, musí byť odvolaná z funkcie zodpovednej osoby najneskôr do 30. júna 2005 a prevádzkovateľ je povinný písomne poveriť výkonom dohľadu inú zodpovednú osobu. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 19 ods. 5.

(4)

Prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov, na ktoré sa podľa doterajších predpisov nevzťahovala osobitná registrácia podľa § 27, sú povinní prihlásiť ich na osobitnú registráciu najneskôr do 30. júna 2005, inak právo na spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch zanikne uplynutím tejto lehoty.

(5)

Predseda úradu do 31. decembra 2005 rozhodne o tom, či informačný systém prihlásený na registráciu a zaregistrovaný podľa doterajších predpisov možno považovať za zaregistrovaný podľa tohto zákona. Ak predseda úradu rozhodne, že takýto informačný systém nepodlieha registrácii podľa tohto zákona, úrad registráciu informačného systému zruší a v tej istej lehote zverejní na svojej internetovej stránke registračné čísla tých informačných systémov, ktorých registrácia bola zrušená.

(6)

Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

(7)

Na lehoty, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

(8)

Prevádzkovatelia už fungujúcich informačných systémov sú povinní ich uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. októbra 2005. Týmto nie sú dotknuté odseky 2 až 4.

§ 56

Prechod práv

Ak sa v právnych predpisoch uvádza označenie splnomocnenec na ochranu osobných údajov, rozumie sa tým predseda úradu podľa tohto zákona.

§ 56a

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.

§ 57

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.,

2.

vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 155/1998 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe, forme a postupe pri registrácii informačného systému obsahujúceho osobné údaje.

§ 58

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2002 s výnimkou § 35 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. decembra 2003.

Zákon č. 602/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 576/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 90/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2005.

Pavol Hrušovský v. r.