Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,29h) ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.

(7)

Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.

(8)

Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje

a)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky obvodným úradom,

b)

ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,

c)

okresný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,

d)

okresný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.

(9)

Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 8 a predložiť okresnému úradu v sídle kraja ich menný zoznam, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a akademický titul,

b)

rodné číslo,

c)

adresu trvalého pobytu.

(10)

Ak v období krízovej situácie1) vzniknú a zaniknú dôvody oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby, zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému okresnému úradu v sídle kraja.

§ 18

Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok

(1)

Vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v aktívnej zálohe vydá veliteľ vojenského útvaru osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky s kovovou retiazkou.

(2)

Osobná identifikačná karta vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka v aktívnej zálohe obsahuje

a)

meno a priezvisko,

b)

vojenskú hodnosť,

c)

dátum narodenia,

d)

akademický titul,

e)

zobrazenie podoby tváre,

f)

evidenčné číslo karty.

(3)

Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(4)

Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v aktívnej zálohe na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.

(5)

Osobnú identifikačnú kartu je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný vrátiť veliteľovi vojenského útvaru pri skončení mimoriadnej služby alebo pri skončení pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl.

(6)

Vzor osobnej identifikačnej karty a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia, zneužitia osobnej identifikačnej karty alebo pri zmene osobných údajov na osobnej identifikačnej karte a o postupe pri likvidácii osobnej identifikačnej karty ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

(7)

Kovový identifikačný štítok vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka v aktívnej zálohe obsahuje

a)

meno, priezvisko,

b)

rodné číslo,

c)

krvnú skupinu.

(8)

Kovový identifikačný štítok nemožno odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu alebo odcudzenie kovového identifikačného štítku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v aktívnej zálohe povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.

(9)

Vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a podrobnosti o postupe v prípade zničenia, poškodenia, straty, odcudzenia kovového identifikačného štítku alebo v prípade zmeny osobných údajov na kovovom identifikačnom štítku ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.

§ 19

Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu

(1)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne4) alebo vo vojnovom stave5) so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,30) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(3)

Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie. Občan podáva žiadosť najneskôr 90 dní pred začiatkom obdobia, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 na účely vydania rozhodnutia obsahuje

a)

meno a priezvisko,

b)

dátum a miesto narodenia,

c)

rodné číslo,

d)

adresu trvalého pobytu,

e)

štátnu príslušnosť,

f)

štát, o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách ktorého žiada,

g)

dôvod, na základe ktorého žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,

h)

obdobie, na ktoré žiada o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu.

(5)

Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.

(6)

Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.

(7)

Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky aj v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve.

(8)

Občan, ktorý vykonáva vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 6 a 7, je počas jej výkonu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.

(9)

Začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podľa odsekov 1, 6 a 7 je občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný bezodkladne oznámiť okresnému úradu v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu.

(10)

Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie1) vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených síl štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa môžu dostať.

§ 19a

Náhrada škody

(1)

Vojak mimoriadnej služby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.

(2)

Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak mimoriadnej služby znáša škodu pomerne.

(3)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú vojak mimoriadnej služby spôsobil tretím osobám pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.

(4)

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.

(5)

Ak došlo pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 3 a 4, postupuje sa podľa predpisov o sociálnom poistení alebo podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.30a)

(6)

Náhradu škody podľa odsekov 1 až 4 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

(7)

Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia § 180 až 190 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.3)

§ 19b

(1)

Vojak mimoriadnej služby má v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (ďalej len „príspevok“), ak

a)

bol prepustený z výkonu mimoriadnej služby podľa § 16 ods. 1, 3, 4, 7 a § 16a alebo

b)

sa mu skončil výkon mimoriadnej služby podľa § 16b.

(2)

Príspevok podľa odseku 1 je za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby

a)

3,5 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo

b)

7 % hodnostného platu, ktorý je ustanovený pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, bez zvýšenia funkčnej tarify a bez zvýšenia hodnostného platu za čas trvania štátnej služby, ak vykonával mimoriadnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

(3)

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.

§ 19c

Nárok na príspevok podľa § 19b nemá vojak mimoriadnej služby, ktorý bol právoplatne odsúdený za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,30b) alebo za zločin,30c) ktorý spáchal v čase výkonu mimoriadnej služby.

§ 19d

(1)

Ak sa skončí výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na príspevok v sume, v akej by patril vojakovi mimoriadnej služby v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.

(2)

Ak niet pozostalého manžela, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, má každé pozostalé dieťa po zomretom vojakovi mimoriadnej služby alebo po vojakovi mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

(3)

Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, majú rodičia zomretého vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

§ 19e

(1)

Nárok na príspevok si vojak mimoriadnej služby alebo pozostalí po ňom uplatňujú po skončení krízovej situácie na základe písomnej žiadosti na ministerstve.

(2)

Príspevok sa vyplatí v hotovosti alebo v bezhotovostnej forme do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní.

(3)

Nárok na príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa skončenia krízovej situácie.

(4)

Lehota podľa odseku 3 neplynie počas konania o priznaní príspevku a v období, počas ktorého vojakovi mimoriadnej služby, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Lehota podľa odseku 3 neplynie ani vtedy, ak bol vojak mimoriadnej služby aj po skončení krízovej situácie v zajatí alebo bol vyhlásený za nezvestného.

§ 19f

Financovanie

Výdavky súvisiace s výkonom mimoriadnej služby sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.30d)

§ 20

Priestupky na úseku brannej povinnosti

(1)

Priestupku sa dopustí ten, kto

a)

naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,

b)

sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,

c)

úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,

d)

neoznámi začiatok výkonu vojenskej služby a skončenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,

e)

v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 5.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 331 eur a pri opakovanom priestupku až do výšky 1 659 eur. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušný okresný úrad v sídle kraja.

(5)

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,31) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 20a

Správne delikty

(1)

Správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ, ak poruší oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 17 ods. 5, 9 alebo ods. 10.

(2)

Okresný úrad v sídle kraja môže uložiť za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 5 alebo ods. 9 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja uloží za správny delikt podľa odseku 1 za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 10 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.

(4)

Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(5)

Okresný úrad v sídle kraja pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, okolnosti, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

(6)

Okresný úrad v sídle kraja v rozhodnutí o uložení pokuty zamestnávateľovi súčasne uloží, aby vykonal nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie bola pokuta uložená.

(7)

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(8)

Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 21

Spoločné ustanovenia

(1)

Na konania podľa § 6, § 10 ods. 20, § 12, § 15 ods. 7, § 16 ods. 3, § 19 a 20a sa vzťahuje správny poriadok.32)

(2)

Prezident Slovenskej republiky v konaniach podľa § 6 ods. 3 a § 19 ods. 5 rozhoduje výlučne v listinnej podobe.

(3)

Okresný úrad v sídle kraja v konaniach podľa § 10, § 12 a 15 vykonáva úkony výlučne v listinnej podobe.32a)

(4)

Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl vedie okresný úrad v sídle kraja.

(5)

Evidencia podľa odseku 4 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje

a)

meno aj predchádzajúce meno, priezvisko aj predchádzajúce priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,

b)

dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,

c)

rodné číslo,

d)

adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,

e)

fotografiu,

f)

údaje o rodinnom stave,

g)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,29e)

h)

pohlavie a údaje o zdravotnom stave,

i)

záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,

j)

údaje o ukončenom vzdelaní,

k)

údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,

l)

záznamy o vykonaní dobrovoľnej vojenskej prípravy,

m)

záznamy o zaradení, o dobe trvania zaradenia do aktívnych záloh, vykonaných pravidelných cvičeniach a o plnení úloh ozbrojených síl,

n)

záznamy o výkone vojenskej služby podľa odseku 19 písm. b) až g),

o)

záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,

p)

údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,

q)

záznamy o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,

r)

výsledky odvodu a výsledky prieskumu zdravotnej spôsobilosti,

s)

údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,

t)

štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,

u)

štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

v)

údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore,

w)

údaje o podaní vyhlásenia a späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a záznamy o výkone alternatívnej služby.

(6)

Na plnenie úloh súvisiacich so zaradením do aktívnych záloh okresný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o vojakovi v zálohe uvedené v odseku 5 písm. a) až d), i), l), n), o) a q).

(7)

Na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolávania vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení, na výkon mimoriadnej služby okresný úrad v sídle kraja poskytne ministerstvu údaje uvedené v odseku 5.

(8)

Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom mimoriadnej služby okresný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o občanovi uvedené v odseku 5 písm. a) až d), j), p) a r).

(9)

Okresný úrad v sídle kraja môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 5.

(10)

Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v aktívnych zálohách na pravidelné cvičenie a na plnenie úloh ozbrojených síl. Účasť na pravidelnom cvičení oznamuje zamestnávateľovi vojak v aktívnej zálohe a preukazuje oznámením, ktoré mu zasiela príslušný vojenský útvar. Účasť na plnení úloh ozbrojených síl oznamuje zamestnávateľovi vojak v aktívnej zálohe a preukazuje oznámením, ktoré mu zasiela okresný úrad v sídle kraja alebo potvrdením veliteľa vojenského útvaru.

(11)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti vojakov v zálohe na zaradenie do aktívnych záloh a registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(12)

Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza okresný úrad v sídle kraja. Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v prvej vete uhrádza okresný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa predpisu o cestovných náhradách.33a)

(13)

Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), d), f) a g), ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(14)

Vojaka vo výslužbe, ak nie je verejným funkcionárom,34) možno vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vojenskej hodnosti; za vojaka vo výslužbe sa považuje občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,34aa) po zániku brannej povinnosti.

(15)

Vojaka vo výslužbe do hodnosti brigádneho generála vymenúva a do ďalších generálskych hodností povyšuje prezident Slovenskej republiky; do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe vymenúva alebo povyšuje minister.

(16)

Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti podľa odseku 14 je morálnym ocenením vojaka vo výslužbe za výnimočné zásluhy alebo za čin hodný osobitného zreteľa. Podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe určí prezident Slovenskej republiky rozhodnutím, ktoré zverejní Kancelária prezidenta Slovenskej republiky na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky.

(17)

Ministerstvo môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty

a)

občanovi, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,

b)

účastníkovi národného boja za oslobodenie podľa osobitného predpisu,34ab)

c)

rehabilitovanému vojakovi podľa osobitného predpisu,34ac)

d)

vojnovému veteránovi.

(18)

Osobe, ktorej možno povoliť nosenie vojenskej rovnošaty, poskytne ministerstvo pri vymenovaní do hodnosti brigádneho generála bezplatne vojenskú rovnošatu s hodnostným označením. Na nosenie takejto vojenskej rovnošaty sa povolenie podľa odseku 17 nevyžaduje.

(19)

Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná

a)

v ozbrojených silách Československej republiky,

b)

v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,

c)

v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

d)

v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,

e)

v Armáde Slovenskej republiky,

f)

vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,

g)

v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

h)

v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie1) na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.

(20)

Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 13 a § 15 až 21.

(21)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu okresný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume pomernej časti priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa občan dostavil na lekárske vyšetrenie.

(22)

Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú

a)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,34b)

b)

príjmy zo živnosti,34c)

c)

príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov34d) neuvedené v písmenách a) a b),

d)

príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,

e)

príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.34e)

(23)

Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe mu uhradí okresný úrad v sídle kraja.

§ 22

Prechodné ustanovenia

(1)

Do národnej registrácie územná vojenská správa zaradí

a)

občanov, ktorí sa nepodrobili odvodu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,

b)

občanov, o ktorých spôsobilosti na výkon vojenskej služby nebolo pri odvode právoplatne rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá.

(2)

Občan, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne neodvedeného podľa tohto zákona.

(3)

Občan alebo vojak, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne nespôsobilého podľa tohto zákona.

(4)

Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.

(5)

Za vojakov v zálohe podľa tohto zákona sa považujú

a)

vojaci, ktorí boli zaradení do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,

b)

vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený a branná povinnosť im trvá,

c)

občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá.

(6)

Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu;35) vojenská hodnosť vojaka sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa.

(7)

Občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona; územná vojenská správa ich zaradí do záloh ozbrojených síl v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby.

(8)

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „povinná vojenská služba“, rozumie sa tým „mimoriadna služba“.

§ 22a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté alebo priznané podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu.29b)

(2)

Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti podpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotný.

(3)

Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti práporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť rotmajster.

(4)

Vojakovi v zálohe vo vojenskej hodnosti nadpráporčík patrí od 1. januára 2016 vojenská hodnosť nadrotmajster.

§ 22b

Prechodné ustanovenia účinné od 2. januára 2016

(1)

Odborná príprava vykonaná pred 2. januárom 2016 sa považuje za pravidelné cvičenie podľa zákona účinného od 2. januára 2016.

(2)

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 2. januárom 2016 na dobu jedného roka skončia uplynutím tejto doby.

(3)

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 2. januárom 2016 na dobu dvoch rokov až piatich rokov skončia uplynutím jedného roka odo dňa uzatvorenia, ak pred uplynutím tejto doby nedôjde k uzatvoreniu dodatku k dohode o zaradení, ktorým sa upravia podmienky prípravy na výkon mimoriadnej služby, plnenie úloh ozbrojených síl a nároky podľa zákona účinného od 2. januára 2016.

§ 22ba

Prechodné ustanovenie účinné od 1. mája 2018

Dohody o zaradení do aktívnych záloh uzatvorené pred 1. májom 2018 sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli uzatvorené, ak pred uplynutím tejto doby nedôjde k uzatvoreniu dodatku k dohode o zaradení, ktorým sa upravia podmienky prípravy na výkon mimoriadnej služby, plnenie úloh ozbrojených síl a nároky podľa zákona účinného od 1. mája 2018.

§ 22c

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

§ 23

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/ 2004 Z. z., zákona č. 527/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,

2.

zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 661/2002 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,

3.

zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.,

4.

zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z.,

5.

vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 575/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti v znení vyhlášky č. 373/2004 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 3 odsek 3 znie:

„(3) Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení.“.

2.

V § 6 písm. b) sa za slovom „plánovania“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a schvaľuje smernice pre obranné plánovanie,“.

3.

V § 7 písmeno b) znie:

„b) pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl^8) s návrhom na nariadenie 1. výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, 2. povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby, 3. vykonať odvod registrovaných občanov, 4. výkonu alternatívnej služby občanom podľa osobitného predpisu,^8a) 5. pracovnej povinnosti fyzickým osobám, 6. poskytnúť vecné prostriedky, 7. poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,“.

„8a) Zákon č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.“.

4.

V § 7 písm. f) sa slová „vyššími vojenskými správami“ nahrádzajú slovami „Vyššou vojenskou správou“.

5.

§ 7 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:

„k) spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné plánovanie.“.

6.

V § 9 písm. b) sa vypúšťa slovo „príslušnou“ a slovo „vyššou“ sa nahrádza slovom „Vyššou“.

7.

V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).

8.

V § 13 odsek 1 znie:

„(1) Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa; sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.“.

9.

V § 13 ods. 3 sa slovo „vyššej“ nahrádza slovom „Vyššej“.

10.

V § 13 ods. 5 druhá veta znie:

„Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany”).“.

11.

§ 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Vnútornú organizáciu Vyššej vojenskej správy určuje ministerstvo.“.

12.

V § 14 písmeno a) znie:

„a) riadi a koordinuje činnosť obvodných úradov v sídle kraja; kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný obvodnými úradmi v sídle kraja,“.

13.

V § 14 písmeno d) znie:

„d) koordinuje spoluprácu obvodných úradov v sídle kraja s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,“.

14.

V § 15 ods. 3 sa slová „vyššia vojenská správa“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.

15.

V § 15 ods. 4 sa slová „rozpočet vyššej vojenskej správy“ nahrádzajú slovami „štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva“.

16.

V § 15 ods. 5 sa vypúšťajú slová „na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy“.

17.

§ 15 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Vnútornú organizáciu obvodného úradu v sídle kraja určuje ministerstvo.“.

18.

§ 16 znie:

„§ 16 Obvodný úrad v sídle kraja na úseku obrany štátu a) vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl,^14) povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,^8) b) realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby, c) vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby,^15) d) povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu, e) vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, f) vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej povinnosti, g) vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách po zániku ich brannej povinnosti, a z evidencie poskytuje informácie a výpisy pre oprávnené osoby podľa osobitného predpisu,^15a) h) vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu, i) predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu^7) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami, j) na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, ktorým sa môže v období vojny alebo vojnového stavu^7) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu, k) podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti 1. civilného núdzového plánovania, 2. krízového riadenia, 3. brannej výchovy obyvateľstva, 4. podpory činnosti vojenských záujmových združení, l) spolupracuje 1. s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona, 2. s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, m) prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu.^15b)“.

„14) § 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 15) § 5 a 6 zákona č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. 15a) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 15b) Napríklad zákon č. 570/2005 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z.“.

19.

V § 19 ods. 3 sa slová „povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.

20.

V § 19 ods. 4 písm. g) sa slová „povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu“.

21.

V § 25 sa vypúšťa odsek 7.

Čl. III

Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 2 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.

2.

V § 3 odsek 2 znie:

„(2) Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností.“.

3.

V § 4 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.“.

4.

V § 4 ods. 11 sa slová „vyššie vojenské správy“ nahrádzajú slovami „Vyššia vojenská správa“ a za slová „obvodné úrady v sídle kraja“ sa vkladá čiarka a slová „vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve“.

5.

V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „v znení zákona č. 37/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „v znení neskorších predpisov.“.

6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:

„17) § 138 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

7.

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

„18) § 28 zákona č. 346/2005 Z. z.“.

8.

§ 10 vrátane nadpisu znie:

„§ 10 Mobilizácia ozbrojených síl (1) Mobilizácia ozbrojených síl je a) hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby, b) nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,^20) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, c) poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami, d) plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.^21) (2) Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby. (3) Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,^20) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby. (4) Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná. (5) Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,^20) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami^21) v prospech ozbrojených síl. (6) Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,^20) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami^21) v prospech ozbrojených síl. (7) Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody^22) a na osoby vo výkone väzby.^23) (8) Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce z a) mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o nariadení mobilizácie ozbrojených síl, b) mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl, c) povolávacích rozkazov, d) rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania. (9) Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe žiadosti obvodného úradu v sídle kraja spôsobom v obci obvyklým. (10) Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu službu podľa osobitného predpisu,^20) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. (11) Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu. (12) Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný predpis^20a) neustanovuje inak.“.

9.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú:

„20) Zákon č. 346/2005 Z. z. 20a) § 19 ods. 6 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

10.

V § 13 odsek 2 znie:

„(2) Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je a) palná zbraň,^27) b) bodná zbraň a sečná zbraň.“.

11.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

12.

Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:

„27) § 2 písm. c) prvý, desiaty, jedenásty a pätnásty bod zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

13.

V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f).

14.

V § 14 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) vojenská zbraň podľa § 13 ods. 2.“.

15.

§ 16 a 17 vrátane nadpisov znejú:

„§ 16 Použitie vojenskej zbrane (1) Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa § 13 ods. 2 pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby, a) ak ide o nutnú obranu^30) alebo o krajnú núdzu,^31) b) na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve na upustenie od útoku, c) na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať. (2) Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!", „Stoj, lebo strelím!" a varovného výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad. (3) Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol ohrozený život ani zdravie iných osôb. (4) Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami. § 17 Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku (1) Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie. (2) Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi. (3) O použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ úradný záznam; ak použitím vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť, úradný záznam predloží príslušnému prokurátorovi. (4) Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je povinný zistiť, či sa vojenská strelná zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia spíše úradný záznam.“.

16.

Slová „zväzy“, „vojenské zväzy“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona vypúšťajú.

Čl. IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:

§ 43 a 43a vrátane nadpisov sa vypúšťajú.

Čl. V

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení takto:

§ 139 vrátane nadpisu znie:

„§ 139 Náhrada mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách (1) Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo do určeného útvaru ozbrojených síl na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. (2) Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna. (3) Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku najneskôr do piatich dní odo dňa skončenia odbornej prípravy. (4) Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta trvalého bydliska, prípadne pracoviska patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 2. (5) Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (6) Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy. Za čas pred nástupom do práce mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Do tohto času sa nezahŕňa prípadný cestovný deň podľa odseku 5. (7) Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odsekov 1 až 5 zamestnávateľovi uhradí príslušný služobný úrad. (8) Po skončení odbornej prípravy patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.

Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.