Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

z 13. decembra 2005

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky v trestnom konaní pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku alebo príkazu na zaistenie dôkazov v Európskej únii (ďalej len „príkaz na zaistenie“).

(2)

Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tým členským štátom Európskej únie (ďalej len „členský štát“), ktoré prevzali do svojho právneho poriadku právny akt Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.

§ 2

Na účely tohto zákona sa rozumie a) štátom pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán určený právnym poriadkom tohto štátu vydal, schválil alebo akýmkoľvek iným spôsobom potvrdil príkaz na zaistenie (ďalej len „vydanie príkazu na zaistenie“), b) vykonávajúcim štátom členský štát, na ktorého území sa nachádza majetok alebo dôkazy, na ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný, c) majetkom akýkoľvek majetok bez rozdielu, či ide o hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, hmotný majetok alebo nehmotný majetok a právne dokumenty a listiny, ktoré osvedčujú právny nárok na takýto majetok, ktorý justičný orgán štátu pôvodu považuje za majetok, ktorý 1. je výnosom z trestného činu alebo ktorého hodnota zodpovedá úplne alebo čiastočne takému výnosu, alebo 2. bol použitý alebo určený na spáchanie trestného činu, d) dôkazom akákoľvek vec, listina alebo údaj, ktorý možno použiť ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní, e) prepadnutím majetku aj prepadnutie veci, zhabanie veci alebo akékoľvek iné obdobné odobratie majetku na základe právoplatného rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu, f) justičným orgánom justičný orgán členského štátu oprávnený podľa právneho poriadku štátu pôvodu alebo právneho poriadku vykonávajúceho štátu na vydanie, uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie.

§ 3

Rozsah použitia príkazu na zaistenie

(1)

Príkaz na zaistenie môže vydať justičný orgán na účely

a)

zaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku, alebo

b)

zaistenia dôkazov.

(2)

Vykonávanie príkazu na zaistenie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov.

(3)

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznať a vykonať príkaz na zaistenie, ak skutok, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Na účely uznania a vykonania príkazu na zaistenie dôkazov justičný orgán Slovenskej republiky neskúma trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak

a)

sa vykonanie príkazu na zaistenie dôkazov žiada pre skutok, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku štátu pôvodu,

b)

horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za taký trestný čin uložiť, je podľa právneho poriadku štátu pôvodu najmenej tri roky a

c)

skutok bol justičným orgánom štátu pôvodu označený ako

1.

účasť na zločinnom spolčení,

2.

terorizmus,

3.

obchodovanie s ľuďmi,

4.

sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

5.

nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

6.

nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

7.

korupcia,

8.

podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,

9.

legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

10.

falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

11.

počítačová kriminalita,

12.

trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

13.

uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

14.

vražda, závažné ublíženie na zdraví,

15.

nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

16.

únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

17.

rasizmus a xenofóbia,

18.

organizovaná krádež alebo organizovaná a ozbrojená lúpež,

19.

nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

20.

podvodné konanie,

21.

vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

22.

falšovanie, pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia,

23.

falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

24.

falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

25.

nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

26.

nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

27.

obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

28.

znásilnenie,

29.

podpaľačstvo,

30.

trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

31.

nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla, alebo

32.

sabotáž.

(5)

Na to, aby justičný orgán štátu pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý je vydaný príkaz na zaistenie, do niektorej z kategórií podľa odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

§ 4

Spôsob styku a zasielanie písomností

(1)

V konaní podľa tohto zákona sa justičný orgán štátu pôvodu a justičný orgán vykonávajúceho štátu stýkajú priamo. Justičný orgán Slovenskej republiky vykoná na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu potrebné opatrenia; na tento účel použije najmä kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.1)

(2)

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti podľa tohto zákona možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie ich písomného znenia a posúdenie ich hodnovernosti.

§ 5

Osobitosti postupu pri zaisťovaní dôkazov

(1)

Justičný orgán štátu pôvodu je oprávnený požiadať justičný orgán vykonávajúceho štátu, aby pri vykonávaní príkazu na zaistenie dôkazov dodržal postupy a formálne náležitosti uvedené v osvedčení, ak to vyplýva z právneho poriadku štátu pôvodu.

(2)

Ak to nie je v rozpore s ochranou záujmov Slovenskej republiky uvedených v § 481 Trestného poriadku, je justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu povinný žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť.

§ 6

Príslušnosť justičného orgánu Slovenskej republiky ako štátu pôvodu

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na vydanie príkazu na zaistenie je v súlade s Trestným poriadkom prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd.

§ 7

Príkaz na zaistenie a osvedčenie

(1)

Ak je potrebné zaistiť majetok alebo dôkaz, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, justičný orgán Slovenskej republiky zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu príkaz na zaistenie takého majetku alebo dôkazu a osvedčenie. Osvedčenie sa zasiela na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2; správnosť jeho obsahu sa potvrdí podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky justičného orgánu Slovenskej republiky. Ak to považuje justičný orgán Slovenskej republiky za potrebné, osobe priamo dotknutej príkazom na zaistenie sa tento príkaz doručí až po jeho vykonaní justičným orgánom vykonávajúceho štátu.

(2)

Ak bol zaistený majetok podľa odseku 1, zašle justičný orgán Slovenskej republiky justičnému orgánu vykonávajúceho štátu žiadosť o uznanie a vykonanie rozhodnutia o prepadnutí majetku bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Ak bol zaistený dôkaz, k príkazu na zaistenie podľa odseku 1 sa pripojí žiadosť o odovzdanie dôkazu do Slovenskej republiky.

(3)

Ak nie je možné pripojiť žiadosť podľa odseku 2, osvedčenie musí obsahovať pokyn, aby zaistenie trvalo až do doby predloženia takej žiadosti vrátane predpokladaného termínu jej predloženia.

(4)

Ak zaistenie majetku alebo dôkazu, na ktoré sa príkaz na zaistenie vzťahuje, bolo justičným orgánom Slovenskej republiky zrušené alebo obmedzené, oznámi bezodkladne justičný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

(5)

Príkazom na zaistenie podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku.

(6)

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti a informácie súvisiace s vykonaním príkazu na zaistenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky v slovenskom jazyku. Osvedčenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky preložené do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu, alebo do iného jazyka, s ktorým súhlasí vykonávajúci štát; rovnako sa postupuje, ak sa má doplniť neúplné osvedčenie na základe výzvy justičného orgánu vykonávajúceho štátu.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

§ 8

Príslušnosť a rozhodnutie justičného orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu

(1)

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie je prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorej obvode sa majetok alebo dôkaz, ktorý má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, v čase doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia nachádza. Ak prokurátor, ktorému príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, nie je príslušný na jeho uznanie a vykonanie, bezodkladne zašle taký príkaz na zaistenie a osvedčenie príslušnému prokurátorovi a informuje o tom justičný orgán štátu pôvodu.

(2)

Ak sa majetok alebo dôkaz nachádza v obvode viacerých okresných prokuratúr, odošle okresná prokuratúra, ktorej príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, príkaz na zaistenie a osvedčenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá rozhodne o tom, ktorá okresná prokuratúra bude miestne príslušná na konanie podľa tohto zákona.

(3)

Prokurátor okresnej prokuratúry uvedenej v odseku 1 alebo určenej podľa odseku 2 po prijatí príkazu na zaistenie a osvedčenia preskúma splnenie podmienok uznania a vykonania príkazu na zaistenie, a ak nejde o prípad uvedený v odseku 7, uznesením

a)

uzná príkaz na zaistenie a zabezpečí jeho vykonanie podľa § 9,

b)

uzná príkaz na zaistenie a nariadi odklad jeho vykonania z dôvodu uvedeného v § 12, alebo

c)

rozhodne o odmietnutí uznania a vykonania príkazu na zaistenie z dôvodu uvedeného v § 11.

(4)

Ak je to potrebné, v rozhodnutí podľa odseku 3 sa zakáže nakladať so zaisteným majetkom. Rozhodnutie podľa odseku 3 sa bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu. Prokurátor informuje justičný orgán štátu pôvodu o podaní sťažnosti a o výsledku konania o takej sťažnosti.

(6)

O sťažnosti podanej podľa odseku 5 rozhoduje sudca pre prípravné konanie okresného súdu, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu. Okresný súd sťažnosť zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne uznesením niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 3.

(7)

Prokurátor bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu, ak zaistenie nie je možné vykonať z dôvodov, že

a)

majetok alebo dôkazy sa stratili alebo boli zničené, alebo

b)

majetok alebo dôkazy nemožno nájsť na mieste uvedenom v osvedčení, alebo miesto, kde sa majetok alebo dôkazy nachádzajú, nie je uvedené dostatočne presne, a to ani po predchádzajúcej žiadosti, aby justičný orgán štátu pôvodu upresnil také miesto.

(8)

Písomnosti a informácie súvisiace s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie zasiela prokurátor justičnému orgánu štátu pôvodu v slovenskom jazyku. Osvedčenie adresované justičnému orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúcemu štátu musí byť zaslané v preklade do slovenského jazyka.

(9)

Ustanovenie odseku 8 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva ministerstvo spravodlivosti vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

§ 9

Vykonanie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1)

Vykonaním jednotlivých procesných úkonov súvisiacich s vykonaním príkazu na zaistenie okrem tých procesných úkonov, ktoré môže vykonať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky iba prokurátor, je prokurátor uvedený v § 8 ods. 3 oprávnený poveriť policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.

(2)

Na vykonanie tých procesných úkonov, na ktorých vykonanie sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vyžaduje rozhodnutie súdu, je prokurátor povinný vykonať potrebné úkony na vydanie takého rozhodnutia; príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

§ 10

Lehota

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne podľa § 8 ods. 3 do 24 hodín od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia, ak je možné v tejto lehote zabezpečiť podklady nevyhnutné na rozhodnutie. Ak nie je možné vydať rozhodnutie v tejto lehote, justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne bezodkladne po zabezpečení podkladov nevyhnutných na rozhodnutie; v odôvodnení uznesenia uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť v lehote 24 hodín.

(2)

Ak okresná prokuratúra postupuje podľa § 8 ods. 2, je povinná odoslať generálnej prokuratúre príkaz na zaistenie a osvedčenie najneskôr do 24 hodín od ich doručenia. Generálna prokuratúra rozhodne o miestne príslušnej okresnej prokuratúre podľa § 8 ods. 2 do dvoch pracovných dní od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia; až do doručenia rozhodnutia generálnej prokuratúry príslušnej okresnej prokuratúre lehota podľa odseku 1 neplynie.

§ 11

Dôvody na odmietnutie uznania a vykonania príkazu na zaistenie

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky uznesením odmietne uznať a vykonať príkaz na zaistenie len vtedy, ak

a)

nebolo vydané alebo zaslané osvedčenie obsahujúce údaje uvedené v prílohe č. 2, osvedčenie je neúplné alebo zjavne nezodpovedá príkazu na zaistenie alebo osvedčenie nie je vyhotovené v preklade do slovenského jazyka, ak z § 8 ods. 9 nevyplýva inak, a napriek výzve na odstránenie nedostatkov neboli tieto nedostatky v určenej lehote odstránené,

b)

na majetok alebo dôkazy, ktoré majú byť zaistené na základe príkazu na zaistenie, alebo na osobu, ktorá je ich vlastníkom alebo ich má v držbe alebo v správe, sa vzťahujú výsady a imunity podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa medzinárodného práva,

c)

o majetku alebo dôkaze, na ktorý bol vydaný príkaz na zaistenie, ktorý sa má na území Slovenskej republiky uznať a vykonať, už bolo príslušným orgánom v Slovenskej republike v inom trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, alebo

d)

čin, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade príkazu na zaistenie dôkazov nejde o trestný čin uvedený v § 3 ods. 4; ak ide o dane, poplatky, clo alebo menu, nie je možné odmietnuť uznať a vykonať príkaz na zaistenie iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu.

(2)

Ak ide o prípady uvedené v odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky určí primeranú lehotu na predloženie osvedčenia, jeho doplnenie alebo opravu, alebo na doručenie príkazu na zaistenie.

§ 12

Dôvody na odklad vykonania príkazu na zaistenie

(1)

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznesením odložiť na nevyhnutne potrebnú dobu vykonanie príkazu na zaistenie len vtedy, ak

a)

by jeho vykonanie mohlo sťažiť alebo zmariť už začaté iné trestné stíhanie, alebo

b)

majetok alebo dôkazy, na ktorých zaistenie bol príkaz vydaný, boli už zaistené v inom trestnom konaní v Slovenskej republike alebo v cudzine.

(2)

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu okrem rozhodnutia podľa § 8 ods. 3 písm. b) jeho dôvody, a ak je to možné, aj predpokladanú dobu trvania takého odkladu.

(3)

Ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie odkladu vykonania príkazu na zaistenie, justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o nich justičný orgán štátu pôvodu.

(4)

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o prípadných ďalších obmedzujúcich opatreniach, ktoré sa vzťahujú na majetok alebo dôkazy, na ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný.

§ 13

Uskutočnenie príkazu na zaistenie justičným orgánom Slovenskej republiky

(1)

V dôsledku vykonania príkazu na zaistenie môže dôjsť na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu k

a)