Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 2. februára 2006

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a)

organizáciu a výkon verejného zdravotníctva,

b)

podmienky ochrany verejného zdravia a charakteristiky determinantov zdravia,

c)

opatrenia orgánov štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva (ďalej len „orgán verejného zdravotníctva“) pri mimoriadnych udalostiach,

d)

podmienky prevencie ochorení u ľudí,

e)

práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane verejného zdravia,

f)

výkon štátneho zdravotného dozoru,

g)

sankcie za porušenie povinností na úseku verejného zdravotníctva.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona

a)

verejné zdravotníctvo je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia,

b)

zdravie je stav telesnej a duševnej pohody; je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a determinantmi zdravia,

c)

verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ekonomickej úrovni spoločnosti,

d)

determinanty zdravia sú faktory určujúce zdravie, ktorými sú prostredie, genetické faktory, zdravotná starostlivosť a spôsob života,

e)

prostredie tvoria fyzikálne, chemické, biologické, ekonomické a iné faktory životného prostredia a pracovného prostredia, ktoré majú vzťah k verejnému zdraviu,

f)

spôsob života je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, osobnostných vlastností, sociálnych faktorov a ekonomických faktorov,

g)

hodnotenie dopadov na verejné zdravie je súbor nástrojov, ktorých cieľom je posúdiť priame a nepriame vplyvy ľudskej aktivity na verejné zdravie,

h)

epidémia je nahromadenie ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy,

i)

pandémia je rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a miestnym ohraničením,

j)

karanténne opatrenia sú protiepidemické opatrenia zamedzujúce kontakt osoby podozrivej z ochorenia alebo z nákazy s inými osobami; karanténne opatrenia sú karanténa, zdravotný dozor a lekársky dohľad,

k)

epidemiologicky závažná činnosť je taká pracovná činnosť, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej praxe spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia,

l)

ionizujúcim žiarením je žiarenie prenášajúce energiu vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn s vlnovou dĺžkou do 100 nm alebo frekvenciou nad 3.10^15 Hz, ktoré má schopnosť priamo alebo nepriamo utvárať ióny,

m)

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi1) je zber, preprava, triedenie, skladovanie a spracovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

n)

systém rýchleho varovania je súhrn opatrení chrániacich verejné zdravie v prípade ohrozenia,

o)

prevádzkový poriadok je súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko poškodenia zdravia.

§ 3

Orgány verejného zdravotníctva

(1)

Orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

a)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

b)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“),

c)

regionálne úrady verejného zdravotníctva,

d)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

e)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

f)

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

g)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

h)

Slovenská informačná služba.

(2)

Na zabezpečenie jednotného postupu v oblasti verejného zdravotníctva

a)

ústredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 1 písm. d) až g) a Slovenská informačná služba postupujú v úzkej súčinnosti s ministerstvom,

b)

ministerstvo informuje ústredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 1 písm. d) až g) a Slovenskú informačnú službu o opatreniach a metodických usmerneniach.

(3)

Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú v rámci svojej pôsobnosti pri ochrane a podpore verejného zdravia s

a)

ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy,

b)

obcami a samosprávnymi krajmi,

c)

vysokými školami, školami, výskumnými, výchovnými a vzdelávacími inštitúciami,

d)

poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,

e)

zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou,

f)

inými právnickými osobami a fyzickými osobami,

g)

medzinárodnými organizáciami a s právnickými osobami založenými podľa osobitných predpisov.2)

(4)

Úrad verejného zdravotníctva v oblasti zdravia pri práci spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce3) a ostatnými orgánmi dozoru.4)

§ 4

Ministerstvo

Ministerstvo

a)

určuje smery, priority a podmienky výkonu politiky verejného zdravia a predkladá ich na schválenie vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

b)

určuje smery vzdelávania vo verejnom zdravotníctve,

c)

koordinuje spoluprácu pri riešení významných programov verejného zdravotníctva,

d)

určuje limity fyzikálnych, chemických a biologických faktorov ovplyvňujúcich zdravie a verejné zdravie,

f)

metodicky usmerňuje výkon štátneho zdravotného dozoru,

g)

vytvára podmienky pre integráciu a koordináciu informačných systémov o verejnom zdraví podľa § 43 ods. 1,

h)

v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej republiky určuje rezortné štatistické zisťovania a administratívne zdroje v oblasti verejného zdravotníctva,

i)

rozhoduje v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré v prvom stupni vydal úrad verejného zdravotníctva,

j)

kontroluje výkon verejného zdravotníctva v Slovenskej republike,

k)

zriaďuje národné referenčné centrá a vedie register národných referenčných centier,

l)

zasiela Európskej komisii v intervaloch požadovaných osobitnými predpismi správu o praktickom uplatňovaní minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou faktorom práce a pracovného prostredia spolu so stanoviskami sociálnych partnerov; správa musí obsahovať opis najlepšej praxe na zabezpečenie prevencie pred škodlivými účinkami týchto faktorov práce a pracovného prostredia na zdravie a ostatných foriem organizácie práce spolu s opatreniami, ktoré štát prijal, aby oboznámil ostatné členské štáty Európskej únie s poznatkami o tejto najlepšej praxi.

§ 5

Úrad verejného zdravotníctva

(1)

Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

(3)

Úrad verejného zdravotníctva je služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu5) v úrade verejného zdravotníctva, a zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme6) v úrade verejného zdravotníctva.

(4)

Vnútornú organizáciu úradu verejného zdravotníctva určuje úrad verejného zdravotníctva.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva v podpore verejného zdravia

a)

vykonáva monitoring vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia,

b)

zabezpečuje činnosť národných referenčných centier,

c)

vykonáva identifikáciu zdravotných rizík a navrhuje riešenie v oblasti verejného zdravia,

d)

vedie centrálny register rizikových prác,

e)

vedie register odborne spôsobilých osôb na činnosti podľa § 9 ods. 4,

f)

vykonáva prevenciu ochorení a iných porúch zdravia a dohľad nad jej vykonávaním,

h)

vykonáva výchovu spoločnosti ku zdraviu, najmä prostredníctvom siete poradní zdravia,

i)

zúčastňuje sa na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravie.

(6)

Úrad verejného zdravotníctva v ochrane verejného zdravia

a)

vykonáva objektivizáciu, referenčné a špecializované testovanie zložiek životného a pracovného prostredia a biologického materiálu,

b)

zabezpečuje vnútorný kontrolný systém kvality meraní a jeho súlad s osobitným predpisom,7)

c)

plánuje a koordinuje kontrolu infekčných ochorení,

d)

plánuje, koordinuje a kontroluje imunizačný program,

e)

určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach určených na očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné postupy,

f)

zabezpečuje monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa a kvality vody na kúpanie v prírodných kúpaliskách,

g)

informuje Európsku komisiu o výsledkoch kontroly kvality pitnej vody, na ktorú bola udelená prvá výnimka, a o odôvodnení udelenia druhej výnimky (§ 11 ods. 3),

h)

využíva systémy rýchleho varovania pri ohrození verejného zdravia,

i)

spolupracuje s príslušnými orgánmi pri presadzovaní opatrení týkajúcich sa látok, ktoré možno zneužiť na výrobu chemických a biologických zbraní,8)

j)

riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

k)

vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti podľa § 9 ods. 4,

l)

vydáva záväzné stanoviská a rozhodnutia podľa tohto zákona vo veciach, ktoré presahujú hranice územného obvodu jedného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a rozhodnutia vo veciach, o ktorých podľa tohto zákona rozhoduje výlučne úrad verejného zdravotníctva,

m)

rozhoduje v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré v prvom stupni vydal regionálny úrad verejného zdravotníctva,

n)

vykonáva štátny zdravotný dozor, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa § 37 ods. 5 a ukladá sankcie,

o)

vykonáva štátny zdravotný dozor v jadrových zariadeniach,

p)

informuje členské štáty Európskej únie a Európsku komisiu o tom, ktoré orgány verejného zdravotníctva vydávajú doklady o dĺžke odbornej praxe podľa § 9 ods. 20,

r)

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii raz za štyri roky zoznam rozhodnutí o udelení výnimky podľa § 17 ods. 4 až 7 s uvedením dôvodov a okolností, ktoré viedli k ich vydaniu,

s)

udeľuje výnimky z požiadaviek uvedených v osobitných predpisoch.9)

t)

posudzuje vplyv prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a vydáva odborné posudky.

(7)

Úrad verejného zdravotníctva v ochrane verejného zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia

a)

určuje podmienky na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu a na zneškodňovanie a ukladanie rádioaktívnych odpadov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie,

b)

vydáva povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu, povolenia na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a povolenia na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

eviduje činnosti vedúce k ožiareniu vykonávané na základe oznámenia,

d)

vedie register činností vedúcich k ožiareniu, na ktorých vykonávanie vydal povolenie, a činností vedúcich k ožiareniu, ktoré zaevidoval na základe oznámenia,

e)

určuje medzné dávky pre optimalizáciu radiačnej ochrany pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu a jednotlivé zdroje ionizujúceho žiarenia,

f)

vykonáva štátny zdravotný dozor vo veciach radiačnej ochrany v Nitrianskom kraji, v Trenčianskom kraji a v Trnavskom kraji a v územných obvodoch týchto krajov vydáva rozhodnutia o návrhoch na činnosti uvedené v § 10 ods. 5 písm. b),

g)

vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok,

h)

vydáva osobné radiačné preukazy pre externých pracovníkov vykonávajúcich činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme,

i)

vykonáva monitorovanie radiačnej situácie a zber údajov na území Slovenskej republiky na účely hodnotenia ožiarenia a hodnotenia vplyvu žiarenia na verejné zdravie v spolupráci Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a zabezpečuje a riadi činnosti ústredia radiačnej monitorovacej siete,

j)

spolupracuje s Európskou komisiou a príslušnými orgánmi a inštitúciami členských štátov Európskej únie a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách.

(8)

Úrad verejného zdravotníctva v ochrane verejného zdravia v oblasti kozmetických výrobkov

a)

rozhoduje o

1.

obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

2.

použití inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok okrem farbiva v kozmetických výrobkoch určených výlučne na farbenie vlasov, a to za podmienok podľa osobitného predpisu,

3.

neuvedení látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva,

4.

predĺžení rozhodnutia podľa druhého bodu a tretieho bodu,

5.

povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,

b)

informuje členské štáty Európskej únie a Európsku komisiu

1.

o vydaní, predĺžení a zrušení rozhodnutia o povolení na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti,

2.

o vydaní, predĺžení, zrušení, zamietnutí vydať alebo predĺžiť rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a v informácii uvedie meno a adresu žiadateľa, názvy kozmetických výrobkov obsahujúcich látku, pre ktoré sa žiadosti vyhovelo, a registračné číslo tejto látky,

3.

bezodkladne o rozhodnutí obmedziť uvádzanie kozmetických výrobkov do obehu, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené osobitným predpisom, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie a o dôvodoch tohto rozhodnutia,

4.

o orgáne vykonávajúcom pôsobnosť podľa druhého bodu a podľa písmen g) a j) a o jeho zmene,

c)

žiada Európsku komisiu o

1.

stanovisko, ak vznesie námietku proti rozhodnutiu členského štátu Európskej únie podľa písmena d),

2.

zaradenie inej látky ako uvedenej v zozname povolených látok v kozmetických výrobkoch do zoznamu povolených látok,

3.

stanovisko k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,

4.

stanovisko k rozhodnutiu o obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

d)

prijíma rozhodnutie členského štátu Európskej únie o povolení alebo predĺžení povolenia na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov,

e)

žiada členský štát Európskej únie o zaslanie rozhodnutia o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a dokumentáciu k tomuto rozhodnutiu,

f)

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a dokumentáciu k tomuto rozhodnutiu,

g)

vedie register osôb zodpovedných za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh10) a register údajov o látkach používaných v kozmetických výrobkoch potrebných na účely lekárskeho ošetrenia a poskytuje z nich údaje,

h)

zabezpečuje dodržiavanie povinnosti výrobcu alebo osoby zodpovednej za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh sprístupňovať na požiadanie verejnosti údaje o kozmetických výrobkoch,

i)

zabezpečuje, aby údaje podľa písmen e) a f) neboli zverejnené a boli použité iba na účely štátneho zdravotného dozoru,

j)

vykonáva štátny zdravotný dozor nad kozmetickými výrobkami vrátane kozmetických výrobkov obsahujúcich inú látku ako uvedenú v zoznamoch povolených látok, na ktorú bolo vydané povolenie podľa písmena a) druhého bodu, a kontroluje údaje o kozmetických výrobkoch podľa osobitného predpisu,

k)

prideľuje registračné číslo látke, na ktorú vydal povolenie podľa písmena a) tretieho bodu.

§ 6

Regionálny úrad verejného zdravotníctva

(1)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1.

(2)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorého vymenúva a odvoláva so súhlasom ministra zdravotníctva riaditeľ úradu verejného zdravotníctva. Riaditeľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v regionálnom úrade verejného zdravotníctva.

(3)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva je služobným úradom štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v regionálnom úrade verejného zdravotníctva; je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme v regionálnom úrade verejného zdravotníctva.

(4)

Vnútornú organizáciu regionálneho úradu verejného zdravotníctva určuje úrad verejného zdravotníctva.

(5)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej pôsobnosti

a)

monitoruje vzťah determinantov zdravia a verejného zdravia,

b)

zabezpečuje činnosť národných referenčných centier,

d)

vykonáva prevenciu ochorení a iných porúch zdravia a dohľad nad jej vykonávaním,

e)

zabezpečuje monitorovanie kvality pitnej vody u spotrebiteľa a kvality vody na kúpanie v prírodných kúpaliskách,

f)

nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam,

g)

využíva systémy rýchleho varovania pri ohrození verejného zdravia,

h)

vykonáva výchovu spoločnosti ku zdraviu, najmä prostredníctvom poradní zdravia,

i)

spolupracuje s obcami pri plnení úloh podľa osobitných predpisov,11)

j)

vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti podľa § 9 ods. 5 a vedie register odborne spôsobilých osôb,

k)

vydáva občanom Slovenskej republiky doklad o dĺžke odbornej praxe podľa § 9 ods. 20,

l)

vydáva záväzné stanoviská a rozhodnutia podľa tohto zákona,

m)

schvaľuje prevádzkové poriadky,

n)

vykonáva štátny zdravotný dozor, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov podľa § 37 ods. 5 a ukladá sankcie.

(6)

Štátny zdravotný dozor vo veciach radiačnej ochrany a monitorovanie radiačnej situácie vykonáva a rozhodnutie o návrhoch na činnosti uvedené v § 10 ods. 5 písm. b) vydáva v

a)

Banskobystrickom kraji a v Žilinskom kraji regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici,

b)

Bratislavskom kraji regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave,

c)

Košickom kraji a v Prešovskom kraji regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach.

(7)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici vedie centrálny register prenosných ochorení v Slovenskej republike a peľovú informačnú službu.

§ 7

Pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva

Orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až h) v rámci svojej pôsobnosti

a)

spolupracujú s ministerstvom pri riešení významných programov verejného zdravotníctva, pri vypracúvaní návrhov zásadných smerov, priorít a podmienok výkonu politiky verejného zdravia,

b)

vykonávajú monitoring vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia,

c)

vykonávajú objektivizáciu a testovanie zložiek životného a pracovného prostredia,

d)

spolupracujú s príslušnými orgánmi pri presadzovaní opatrení týkajúcich sa látok, ktoré možno zneužiť na výrobu chemických a biologických zbraní,

e)

vykonávajú štátny zdravotný dozor, ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

f)

v spolupráci s ministerstvom určujú podmienky na vykonanie činností vedúcich k ožiareniu a činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

g)

v spolupráci s ministerstvom vydávajú povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

h)

vydávajú osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti vedúce k ožiareniu a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, na prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a jedovatými látkami a prípravkami12) a na vykonávanie epidemiologicky závažných činností podľa § 33 ods. 11 písm. d),

i)

vydávajú záväzné stanoviská podľa § 10 ods. 3 a rozhodnutia podľa § 10 ods. 4 písm. a) až d), f) až h) a j),

j)

vykonávajú prevenciu ochorení a iných porúch zdravia a dohľad nad jej vykonávaním,

k)

nariaďujú a odvolávajú opatrenia na predchádzanie prenosným ochoreniam podľa § 33 ods. 1, 2, 5 a 6,

l)

odborne a metodicky zabezpečujú výchovu ku zdraviu,

m)

v rozsahu svojej pôsobnosti prejednávajú priestupky a iné správne delikty a ukladajú pokuty.

§ 8

Národné referenčné centrum

(1)

Národné referenčné centrum je na účely tohto zákona špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(2)

Národné referenčné centrum zriaďuje ministerstvo na základe žiadosti úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „žiadateľ“).

(3)

Národné referenčné centrum najmä

a)

zabezpečuje špecializovanú nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov,

b)

stanovuje referenčné metódy a štandardy,

c)

vykonáva expertíznu, metodickú a publikačnú činnosť,

d)

zabezpečuje epidemiologický dohľad,

e)

uschováva vzorky biologického materiálu alebo iného materiálu, ktorý obsahuje pôvodcu ochorenia a ktorý bol získaný z potvrdeného prípadu ochorenia,

f)

spolupracuje s príslušnými orgánmi a organizáciami Európskej únie a so Svetovou zdravotníckou organizáciou,

g)

zabezpečuje zaškoľovanie v nových laboratórnych metodikách.

(4)

Ministerstvo zriadi národné referenčné centrum, ak má žiadateľ na jeho zriadenie

a)

dostatočné personálne zabezpečenie a dostatočné materiálno-technické vybavenie,

b)

platné osvedčenie o správnej laboratórnej praxi alebo osvedčenie o akreditácii;13) to neplatí, ak národné referenčné centrum nemá laboratórium.

(5)

Žiadateľ v žiadosti o zriadenie národného referenčného centra (ďalej len „žiadosť“) uvedie

a)

názov a sídlo žiadateľa,

b)

druh národného referenčného centra a miesto jeho prevádzkovania,

c)

údaje o vzdelaní, odborných znalostiach, výcviku a praxi odborných zamestnancov žiadateľa,

d)

zoznam technického zariadenia,

e)

návrh štatútu národného referenčného centra.

(6)

Ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa odseku 4 a žiadosť má požadované náležitosti, ministerstvo vydá rozhodnutie o zriadení národného referenčného centra. Ministerstvo zaregistruje národné referenčné centrum do registra národných referenčných centier do 30 dní odo dňa zriadenia národného referenčného centra.

(7)

Ministerstvo rozhodne o zrušení národného referenčného centra, ak

a)

úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva poruší podmienky uvedené v rozhodnutí o zriadení národného referenčného centra,

b)

národné referenčné centrum prestane spĺňať podmienky podľa odseku 4,

c)

v žiadosti žiadateľ uvedie nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje.

(8)

Národné referenčné centrum zaniká súčasne so zrušením orgánu verejného zdravotníctva, ktorý o jeho zriadenie požiadal.

(9)

Požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie národných referenčných centier ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 9

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti

(1)

Osobitnou podmienkou na vykonávanie činností uvedených v odsekoch 4 a 5 je odborná spôsobilosť. Odborná spôsobilosť je preukázanie požadovaného vzdelania a odbornej praxe alebo úspešné vykonanie skúšky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti. V prípade činností podľa odseku 5 písm. d) sa odborná spôsobilosť preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti alebo dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydá úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ktorá

a)

predloží doklad o absolvovaní príslušného vysokoškolského vzdelania a doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe podľa požiadaviek uvedených v odseku 3 a úspešne vykoná skúšku pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom verejného zdravotníctva, alebo

b)

úspešne vykonala skúšku pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného zdravotníctva, alebo

c)

predložila doklad podľa odseku 19.

(3)

Pre činnosti uvedené v odseku 4 písm. a) a b) sa vyžaduje ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo alebo v lekárskom odbore štúdia a najmenej trojročná odborná prax alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v technickom odbore alebo v prírodovednom odbore a najmenej päťročná odborná prax.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti na

a)

kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie,

b)

hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia14) na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie,

c)

činnosti vedúce k ožiareniu a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

odber vzoriek zo životného prostredia a z pracovného prostredia na účely kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia.

(5)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti na

a)

prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a jedovatými látkami a prípravkami,

b)

prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie,

c)

nákup, predaj a spracúvanie húb,

d)

vykonávanie epidemiologicky závažných činností podľa § 33 ods. 11; to neplatí, ak sa fyzická osoba preukáže dokladom o absolvovaní príslušného odborného vzdelania.

(6)

Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti obsahuje

a)

meno, priezvisko, titul, bydlisko a dátum a miesto narodenia, ak je žiadateľom fyzická osoba; ak je žiadateľom fyzická osoba-podnikateľ, uvedie aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

b)

uvedenie činnosti, na ktorú žiada osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(7)

K žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti žiadateľ priloží

a)

doklad o dosiahnutom vzdelaní, ak to vyžaduje tento zákon,

b)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe, ak to vyžaduje tento zákon,

c)

doklad o dĺžke odbornej praxe vydaný príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie v prípade uvedenom v odseku 19,

d)

kópiu potvrdenia o absolvovaní odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu alebo na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa druhu vykonávanej činnosti, nie staršieho ako dva roky, ak žiada o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti podľa odseku 4 písm. c).

(8)

Ak žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti má požadované náležitosti a žiadateľ spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje tento zákon, môže vykonať skúšku pred skúšobnou komisiou.

(9)

O priebehu a výsledku skúšky vyhotoví skúšobná komisia najneskôr v deň vykonania skúšky zápisnicu. Zápisnicu podpisujú všetci prítomní členovia skúšobnej komisie. Zápisnica, ktorej súčasťou je aj písomný test účastníka skúšky, slúži ako podklad na vydanie osvedčenia.

(10)

Výsledok skúšky sa hodnotí súhrnným klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Skúšobná komisia oznámi účastníkovi skúšky výsledok skúšky v deň vykonania skúšky. Účastníka skúšky, ktorý bol hodnotený klasifikačným stupňom „nevyhovel“, poučí o možnostiach a podmienkach opakovania skúšky.

(11)

Skúšku možno opakovať najskôr o jeden mesiac na základe žiadosti o opakovanie skúšky. V prípade žiadosti o opakovanie skúšky nie je potrebné uvádzať všetky údaje, ktoré boli uvádzané v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti, a prikladať prílohy podľa odseku 7; to neplatí, ak sa pred vykonaním opakovanej skúšky zmenili skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti alebo v prípade druhej a každej ďalšej opakovanej skúšky.

(12)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na obchodovanie s veľmi jedovatými látkami a prípravkami, s jedovatými látkami a prípravkami, s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, ktoré sú určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom balení, a ich distribúciu, nemusí vykonať skúšku pred skúšobnou komisiou, ak v inom členskom štáte Európskej únie

a)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec päť po sebe nasledujúcich rokov a v posledných dvoch rokoch pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti vykonávanie tejto činnosti neukončil,

b)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec dva po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o schopnosti a spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte Európskej únie, z ktorého pochádza,

c)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o schopnosti a spôsobilosti uznaným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o schopnosti a spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte Európskej únie, z ktorého pochádza,

e)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o schopnosti a spôsobilosti uznaným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(13)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na odborné využitie veľmi jedovatých látok a prípravkov, jedovatých látok a prípravkov, dezinfekčných prípravkov na profesionálne použitie alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie nemusí vykonať skúšku pred skúšobnou komisiou, ak v inom členskom štáte Európskej únie

a)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec šesť po sebe nasledujúcich rokov a v posledných dvoch rokoch pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti vykonávanie tejto činnosti neukončil,

b)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o schopnosti a spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte Európskej únie, z ktorého pochádza,

c)

vykonával niektorú z týchto činností samostatne alebo ako vedúci zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o schopnosti a spôsobilosti uznaným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o schopnosti a spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte Európskej únie, z ktorého pochádza,

e)

vykonával niektorú z týchto činností ako podriadený zamestnanec päť po sebe nasledujúcich rokov a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o schopnosti a spôsobilosti uznaným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(14)

Ustanovenia odseku 13 písm. a), c) a e) sa nevzťahujú na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 2. V prípadoch uvedených v odseku 13 písm. b) a d) musia byť v doklade o schopnosti a spôsobilosti uvedené chemické látky, ktoré môže žiadateľ v členskom štáte Európskej únie, z ktorého pochádza, používať, a odborné využívanie chemických látok nesmie byť prerušené na viac ako dva roky pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti.

(15)

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania.

(16)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká

a)

smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,

b)

uplynutím doby platnosti.

(17)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti odňať, ak

a)

sa dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje,

b)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia.

(18)

Odborne spôsobilá osoba sa zapisuje do registra odborne spôsobilých osôb. Register odborne spôsobilých osôb je verejne prístupný.

(19)

Splnenie podmienok podľa odsekov 12 a 13 sa preukazuje dokladom o dĺžke odbornej praxe vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie, z ktorého žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti pochádza. Tento doklad musí obsahovať údaje o rozsahu a o obmedzeniach pri výkone činnosti, ktorá je uvedená v doklade o schopnosti a spôsobilosti na vykonávanie tejto činnosti vydanom členským štátom Európskej únie, z ktorého žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti pochádza.

(20)

Doklad o dĺžke odbornej praxe vydáva občanovi Slovenskej republiky regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta jeho bydliska. Regionálny úrad verejného zdravotníctva doklad o dĺžke odbornej praxe nevydá, ak nie sú splnené podmienky podľa odsekov 12 a 13. O vydaní dokladu o dĺžke odbornej praxe regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva.

(21)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydá občanovi členského štátu Európskej únie osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odseku 2 po predložení dokladu podľa odseku 19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva môže v osvedčení o odbornej spôsobilosti určiť rovnaký rozsah a rovnaké obmedzenia pri výkone činnosti, ako sú určené v doklade podľa odseku 19.

§ 10

Rozhodovacia činnosť

(1)

Rozhodovacia činnosť na účely tohto zákona je proces vyhodnocovania zdraviu škodlivých faktorov výrobkov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov.

(2)

Orgány oprávnené podľa osobitných predpisov15) schvaľovať opatrenia, ktoré musí posúdiť úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, vydávajú súhlas na ich vykonanie až po vydaní kladného záväzného stanoviska úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Ustanovenie sa neuplatňuje, ak ide o schvaľovanie podľa osobitného predpisu.16)

(3)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzné stanovisko podľa osobitných predpisov17) k

a)

územnoplánovacím podkladom, ak boli úradu verejného zdravotníctva alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva predložené,

b)

územným plánom a k návrhom na územné konanie,

c)

návrhom na kolaudáciu stavieb a k návrhom na zmenu v užívaní stavieb,

d)

návrhom na určenie osobitného režimu území,18)

e)

návrhom na využívanie vodných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou a úžitkovou vodou.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva rozhodnutie o

a)

návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky a o návrhoch na zmeny v ich prevádzkovaní v prípadoch, ak činnosť, ktorá sa má v stavbách vykonávať, bude podliehať výkonu štátneho zdravotného dozoru vrátane návrhov na schválenie prevádzkových poriadkov a ich zmien v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

b)

návrhoch na vodárenskú úpravu pitnej vody vrátane chemických látok používaných pri úprave pitnej vody,

c)

návrhoch na zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín,

d)

návrhoch na používanie biologických faktorov, na zmenu ich použitia a na činnosti, ktoré môžu mať za následok vystavenie zamestnancov biologickým faktorom,

e)

návrhoch na uvádzanie potravín alebo potravinových zložiek nového typu, nových prídavných látok do potravín a výživových doplnkov,19)

f)

návrhoch na skladovanie a manipuláciu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami na pracovisku vrátane ich použitia pri dezinfekcii, regulácii živočíšnych škodcov a na ochranu rastlín,20)

g)

návrhoch na činnosti spojené s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním chemických karcinogénov a mutagénov na pracovisku vrátane azbestu a materiálov obsahujúcich azbest,

h)

návrhoch na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a na prevádzkovanie zariadení na zneškodňovanie nebezpečných odpadov,

i)

návrhoch na zriaďovanie a prevádzku pohrebiska, pohrebnej služby, krematória, na činnosti súvisiace s prevozom mŕtvych podľa osobitných predpisov,

j)

návrhoch na schválenie alebo zmenu prevádzkového poriadku.

(5)

V ochrane verejného zdravia pred ionizujúcim žiarením vydáva

a)

úrad verejného zdravotníctva rozhodnutie o

1.

návrhoch na zrušenie pracoviska s rádioaktívnym zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorého prevádzku bolo vydané povolenie úradu,

2.

návrhoch na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby jadrového zariadenia,

3.

aktívnych skúškach technologických zariadení s použitím rádioaktívnych látok,

4.

návrhoch na etapy uvádzania do prevádzky jadrového zariadenia, o návrhoch na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky, o návrhoch na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky, o návrhoch na nové technologické postupy pri vyraďovaní jadrového zariadenia z prevádzky,

5.

návrhoch na výstavbu a zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby pracovísk s významnými zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

6.

návrhoch na stavebné a technologické zmeny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany na pracoviskách, na ktorých prevádzku bolo vydané povolenie úradu,

7.

návrhoch na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom,

8.

návrhoch na výnimočné ožiarenie pri činnostiach vedúcich k ožiareniu,

b)

regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodnutie o

1.

návrhoch na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení a vo veterinárnej praxi s výnimkou vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov,

2.

návrhoch na používanie mikroštrukturálnych röntgenových zariadení, laboratórnych a meracích prístrojov a zariadení a technických röntgenových zariadení na kontrolu kvality výrobkov skonštruovaných tak, že na ktoromkoľvek voľne prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je príkon dávkového ekvivalentu väčší ako 10 mikroSv/h,

3.

návrhoch na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na nedeštruktívnu röntgenovú alebo gama defektoskopiu, na karotážne práce a na priemyslové indikačné zariadenia s výnimkou vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov,

4.

návrhoch na prepravu rádioaktívnych žiaričov, rádioaktívnych látok, rádioaktívne kontaminovaných materiálov, predmetov a zariadení,

5.

návrhoch na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi,

6.

návrhoch na vykonávanie činnosti na pracoviskách so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením v prípade, že aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení,

7.

návrhoch na odber a na používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov na pracoviskách kategórie I. a II. a uzavretých rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Úrad verejného zdravotníctva vydáva v oblasti kozmetických výrobkov rozhodnutie o

a)

obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené osobitným predpisom, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

b)

povolení na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok okrem farbiva určeného výlučne na farbenie vlasov,

c)

povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva,

d)

predĺžení platnosti rozhodnutia podľa písmen b) a c),

e)

povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách v súlade s rozhodnutím Európskej komisie podľa § 5 ods. 8 písm. c) tretieho bodu; týmto rozhodnutím nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.21)

(7)

Úrad verejného zdravotníctva vydáva v ochrane zdravia pri práci rozhodnutie o

a)

návrhoch na vydanie oprávnenia na vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby,

b)

návrhoch na vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestových materiálov zo stavieb.

(8)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydá záväzné stanovisko podľa odseku 3 okrem posúdenia územnoplánovacej dokumentácie podľa odseku 3 písm. a) alebo rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko a bydlisko, ak ide o fyzickú osobu,

b)

doklad o oprávnení na podnikanie a identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

c)

meno, priezvisko a bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností,

d)

dokumentáciu s opisom činnosti, ktorá je predmetom návrhu na posúdenie,

e)

ďalšie doklady potrebné na vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia, ktoré určí úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva.

(9)

Lehota na vydanie rozhodnutia podľa odseku 6 písm. b), c) a e) je štyri mesiace; v súvislosti s ochranou zdravia môže úrad verejného zdravotníctva predĺžiť túto lehotu o ďalšie dva mesiace. Predĺženie lehoty oznámi úrad verejného zdravotníctva písomne žiadateľovi bezodkladne.

(10)

Úrad je v integrovanom povoľovaní22) dotknutým orgánom.

§ 11

Voda určená na ľudskú spotrebu

(1)

Voda určená na ľudskú spotrebu (ďalej len „pitná voda“) je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

(2)

Pitná voda je zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravie prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov. Zdravotne bezchybná pitná voda musí spĺňať minimálne požiadavky podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov.

(3)

Na základe žiadosti fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povoliť na obmedzený čas, najviac na tri roky, použitie vody, ktorá nespĺňa limity, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povolenie vydá, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a ak nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí obdobia výnimky môže úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva udeliť v odôvodnených prípadoch druhú výnimku. Obdobie platnosti druhej výnimky nesmie prekročiť tri roky. Vo výnimočných prípadoch môže po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie úrad verejného zdravotníctva udeliť tretiu výnimku.

(4)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva je povinný poskytovať dostupným spôsobom informácie o udelených výnimkách a výsledkoch kontroly kvality pitnej vody u spotrebiteľa.

(5)

Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže regionálny úrad verejného zdravotníctva z vlastného podnetu alebo na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, rozšíriť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať, alebo ich môže zúžiť v prípade preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(6)

Pitná voda určená na hromadné zásobovanie sa dezinfikuje. Druh a spôsob jej dezinfekcie schvaľuje regionálny úrad verejného zdravotníctva.

(7)

Výrobky určené na styk s vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva vody. Tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou tak,

a)

aby za obvyklých a predvídateľných podmienok používania neuvoľňovali do vody látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť ľudské zdravie alebo spôsobiť neprijateľné zmeny v zložení vody alebo nepriaznivo ovplyvniť senzorické vlastnosti,

b)

že nesmú obsahovať patogénne mikroorganizmy, nesmú byť zdrojom mikrobiálneho alebo iného znečistenia vody a obsahovať rádioaktívne látky nad limity ustanovené osobitným predpisom.

(8)

Množstvo látok, ktoré sa uvoľní z výrobkov určených na styk s pitnou vodou, nesmie presiahnuť 10 percent limitu sledovaného ukazovateľa pitnej vody ustanoveného osobitným predpisom.

(9)

Množstvo látok, ktoré sa uvoľní z výrobkov určených na styk s pitnou vodou, nesmie presiahnuť limit sledovaného ukazovateľa pitnej vody ustanoveného osobitným predpisom, ak ide o

a)

výrobky určené na krátkodobý styk s vodou,

b)

výrobky určené na styk s vodou, ktorých plocha styku nepresahuje 100 cm^2,

c)

výrobky určené na styk s teplou a horúcou vodou.

(10)

Pri migračných skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťuje prítomnosť látok, ktoré sú charakteristické ako prirodzená súčasť alebo možná nečistota skúšaného výrobku a ktoré sú zdravotným rizikom.

§ 12

Voda na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská

(1)

Voda na kúpanie je každá tečúca alebo stojatá voda alebo jej časť využívaná na kúpanie, v ktorej je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané. Prírodným kúpaliskom je prírodná vodná plocha označená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením. Umelým kúpaliskom je krytá alebo nekrytá stavba určená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením.

(2)

Prevádzkovateľ kúpaliska je povinný

a)

na dostupnom mieste v bezprostrednej blízkosti vody na kúpanie sprístupniť obyvateľstvu aktuálne informácie o kvalite vody na kúpanie,

b)

zabezpečiť, aby voda na kúpanie neprekračovala medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

c)

zabezpečiť, aby voda na kúpanie neobsahovala toxický vodný kvet, decht, materiály a predmety, ktoré by mohli ohroziť verejné zdravie, a zabezpečiť kontrolu kvality vody na kúpanie,

d)

zabezpečiť požiadavky na vybavenie, na priestory, na dispozičné riešenie a na prevádzku kúpaliska,

e)

zabezpečiť údržbu a čistenie priestorov kúpaliska,

f)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie podľa § 10 ods. 4 písm. j),

g)

viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť rokov.

(3)

Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je okrem povinností podľa odseku 2 ďalej povinný zabezpečiť

a)

úpravu, výmenu a kontrolu vody v bazénoch a jej recirkuláciu pri prevádzkovaní bazénu s recirkuláciou vody,

b)

čistenie bazénov a vyšetrenie sedimentov a nárastov v bazénoch,

c)

technické požiadavky a priestorové požiadavky na umelé kúpaliská a bazény,

d)

osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie pri prevádzkovaní krytého kúpaliska,

e)

miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku, na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci.

(4)

V prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska je osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza vodná plocha.23) Ak vodná plocha nie je prevádzkovaná ako prírodné kúpalisko, vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza vodná plocha, je povinný vyznačiť na viditeľnom mieste zákaz kúpania.

(5)

Medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie sa nevzťahujú na prírodné kúpaliská v pohraničnej oblasti, ak je kvalita vody na kúpanie ovplyvnená vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch sa ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty určia dohodou so susedným štátom.

(6)

Ak sa zistia ďalšie faktory znečistenia, regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi ich vyšetrenie, vykonanie opatrenia na ochranu zdravia alebo zakáže používanie vody na kúpanie.

(7)

Ak voda na kúpanie nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona alebo jej používanie bolo regionálnym úradom verejného zdravotníctva zakázané, musí byť táto skutočnosť viditeľne a zreteľne uvedená v blízkosti vodnej plochy, na ktorú sa zákaz vzťahuje.

(8)

Na prírodnom kúpalisku musí byť vyhradená vodná plocha na kúpanie, ktorá musí byť oddelená od vodnej plochy vyhradenej na používanie plavidiel so spaľovacími motormi.

§ 13

Vnútorné prostredie budov

(1)

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na osvetlenie, insoláciu a iné druhy optického žiarenia a požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie.

(2)

Ovzdušie v budovách nesmie predstavovať zdravotné riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nesmie byť organolepticky zmenené.

(3)

V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie prirodzeného osvetlenia svetlom zo zdrojov zabudovaného osvetlenia nesmie zriaďovať

a)

v obytných miestnostiach bytov,

b)

v izbách ubytovacích zariadení pre deti a v izbách zotavovní,

c)

v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,

d)

v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,

e)

v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.24)

§ 14

Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

(1)

Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať minimálne stanoveným požiadavkám.

(2)

Ubytovacie zariadenie, ktoré poskytuje hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom.

(3)

Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je povinný

a)

zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacieho zariadenia,

b)

vypracovať prevádzkový poriadok vrátane návrhu na jeho zmenu a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie.

§ 15

Telovýchovné zariadenia

(1)

Telovýchovné zariadenia na účely tohto zákona sú kryté budovy pre šport, nekryté športové ihriská a pieskoviská. Pri prevádzke telovýchovných zariadení nesmie byť ich okolie ovplyvňované hlukom a prachom.

(2)

Prevádzkovateľ telovýchovného zariadenia je povinný

a)

zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku telovýchovného zariadenia,

b)

používať len také telovýchovné náradie a prístroje, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie,

c)

dodržiavať požiadavky na úpravu pieskoviska,

d)

zabezpečiť dodržiavanie najvyššie prípustného množstva vybraných indikátorov mikrobiálneho a parazitárneho znečistenia piesku v pieskoviskách.

§ 16

Zariadenia, pri ktorých prevádzke dochádza ku kontaktu s ľudských telom

(1)

Zariadenia, pri ktorých prevádzke dochádza ku kontaktu s ľudským telom, sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.

(2)

Prevádzkovateľ zariadenia podľa odseku 1 je povinný

a)

používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,

b)

zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,

c)

poučiť zákazníka o zdravotných rizikách spojených s poskytovanou službou.

(3)

Prevádzkovateľ zariadenia podľa odseku 1 a jeho zamestnanci nesmú vykonať

a)

manipuláciu s jazvami,

b)

manipuláciu s materskými znamienkami,

c)

výkony na očnej spojovke a rohovke.

(4)

Prevádzkovateľ solária je povinný

a)

dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,

b)

viesť prevádzkovú dokumentáciu,

c)

na viditeľnom mieste umiestniť poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.

(5)

Prevádzkovateľ sauny je povinný zabezpečiť

a)

aby voda v ochladzovacom bazéne spĺňala limity ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

b)

pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,

c)

kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.

§ 17

Hluk, infrazvuk a vibrácie

(1)

Každý, kto používa alebo prevádzkuje zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, je povinný

a)

zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia neprekročila najvyššie prípustné hodnoty pre deň, večer a noc,

b)

zabezpečiť ich objektivizáciu a hodnotenie.

(2)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry sa musí zabezpečiť, aby hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí neprekročil najvyššie prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.

(3)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov sa musí zabezpečiť ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

(4)

Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch udeliť výnimku z povinností ustanovených osobitným predpisom. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať.

(5)

Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať a musí preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.

(6)

Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať a musí preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

(7)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku podľa odsekov 4 až 6 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o udelení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré musí vzhľadom na zvláštne okolnosti zamestnávateľ splniť, aby výsledné riziká boli znížené na najnižšiu možnú mieru a aby dotknutí zamestnanci boli podrobení zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje udelenú výnimku raz za štyri roky a odvolá ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej udeleniu. Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať o zmene okolností, ktoré viedli k udeleniu výnimky. Aktuálny zoznam výnimiek udelených podľa odsekov 4 až 6 zverejní úrad verejného zdravotníctva na svojej internetovej stránke.

§ 18

Elektromagnetické pole v životnom prostredí

(1)

Prevádzkovateľ generátora nízkych frekvencií, generátora vysokých frekvencií a zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroje elektromagnetického poľa“), je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitov.

(2)

Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb musia byť zabezpečené tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitov expozície obyvateľov.

§ 19

Zdravie pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný

a)

vykonávať kontrolu zdravotných rizík na pracovisku a zabezpečiť ich znižovanie,

b)

zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň limitov,

c)

zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci,

d)

predložiť lekárovi podľa odseku 5 zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky hodnotenia zdravotných rizík,

e)

uchovávať záznamy o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce najmenej 20 rokov od skončenia práce,

f)

oznamovať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva všetky informácie súvisiace s výskytom porúch zdravia u zamestnancov,

g)

zamestnávať len osoby zdravotne a odborne spôsobilé na určený druh práce,

h)

dodržiavať schválené technologické postupy a prevádzkové poriadky,

i)

zohľadňovať v pracovnom procese špecifické zdravotné riziká,

j)

vytvárať zamestnancom a mladistvým pri príprave na budúce povolanie podmienky podporujúce zdravie.

(2)

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva

a)

pred nástupom do práce,

b)

v súvislosti s výkonom práce,

c)

pred zmenou pracovného zaradenia,

d)

pri skončení pracovného pomeru.

(3)

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci sa vykonáva

a)

pri pracovnej činnosti druhej kategórie jedenkrát za tri roky,

b)

pri pracovnej činnosti tretej a štvrtej kategórie jedenkrát ročne,

c)

pri prácach, pri ktorých sa vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť, v intervaloch podľa osobitného predpisu.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziká alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci.

(5)

Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore ortopédia, oftalmológia alebo všeobecné lekárstvo alebo lekár s certifikátom v certifikačnom odbore klinické pracovné lekárstvo alebo klinická toxikológia.25) Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek a dojčiacich žien v súvislosti s výkonom práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo. Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast.

(6)

Lekár zaznamenáva všetky výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci spolu s posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce do zdravotnej dokumentácie a záver posudku bez údajov o zdravotnom stave odovzdá zamestnávateľovi písomne.

(7)

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, uhrádza zamestnávateľ.

§ 20

Rizikové práce

(1)

Podľa miery výskytu a hodnotenia zdravotných rizík, faktorov práce a pracovného prostredia a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa pracovné činnosti zaraďujú do štyroch kategórií.

(2)

Do prvej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, v ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.

(3)

Do druhej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a úroveň zdravotných rizík nepoškodí zdravie.

(4)

Do tretej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých

a)

nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu a na zníženie zdravotného rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky,

b)

je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môže poškodiť zdravie,

c)

nie sú stanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.

(5)

Do štvrtej kategórie sa zaraďujú pracovné činnosti, pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň stanovenú limitom, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity a je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky. Do štvrtej kategórie sa zaraďujú aj pracovné činnosti, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov zvyšuje riziko poškodenia zdravia. Prácu zaradenú do štvrtej kategórie môže zamestnanec vykonávať len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie.

(6)

Rizikovou prácou je pracovná činnosť tretej a štvrtej kategórie. O zaradení pracovných činností do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva.

(7)

Návrhy na zaradenie pracovnej činnosti do rizikových prác predkladá regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zamestnávateľ. Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu.

(8)

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu pracovnej činnosti, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie, a je povinný viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu. Zamestnávateľ musí každoročne k 31. decembru vypracovať informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie a predložiť ju regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

§ 21

Optické žiarenie pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.

(2)

Pracoviská, v ktorých je potrebné združené osvetlenie ako trvalé dopĺňanie nedostatočného denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia alebo pracoviská bez denného osvetlenia, možno prevádzkovať len v prípade, ak z technických alebo prevádzkových príčin nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.

(3)

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov škodlivým zložkám optického žiarenia na úroveň limitu; za škodlivé zložky optického žiarenia sa považujú ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie a modrá zložka viditeľného žiarenia, ak presahuje úroveň limitov.

§ 22

Záťaž teplom a chladom pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na úroveň limitu.

(2)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť

a)

na pracoviskách s trvalým výkonom práce dodržiavanie prípustných mikroklimatických podmienok v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,

b)

výkon práce zamestnancov tak, aby neboli prekračované dlhodobo a krátkodobo únosné tepelné záťaže na takých pracoviskách, kde nemožno dodržať prípustné mikroklimatické podmienky z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní,

c)

dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,

d)

vhodný ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.

§ 23

Fyzická, psychická a senzorická záťaž pri práci

(1)

Zamestnávateľ je v ochrane zdravia pri práci pred nadmernou fyzickou záťažou povinný

a)

vylúčiť alebo znížiť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže na zdravie zamestnancov na úroveň limitu,

b)

usporiadať a vybaviť pracoviská a pracovné miesta v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,

c)

dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,

d)

dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov,

e)

dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami, ako aj požiadavky uvedené v osobitnom predpise.26)

(2)

Zamestnávateľ je v ochrane zdravia pri práci pred nadmernou psychickou a senzorickou záťažou povinný

a)

zabezpečiť identifikáciu nadmernej psychickej a senzorickej záťaže zamestnancov,

b)

vykonávať opatrenia na predchádzanie nadmernej psychickej a senzorickej záťaži,

c)

dodržiavať požiadavky podľa osobitného predpisu.27)

§ 24

Činnosti vedúce k ožiareniu

(1)

Činnosť vedúca k ožiareniu je ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb

a)

umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem prípadu ožiarenia v ohrození,

b)

prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sú materiály s obsahom prírodných rádionuklidov spracúvané pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky.

(2)

Činnosti vedúce k ožiareniu sú

a)

činnosti, na ktorých vykonávanie je potrebné povolenie podľa tohto zákona,

b)

činnosti, ktoré sa oznamujú podľa tohto zákona.

§ 25

Povoľovanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a uvádzania rádioaktívnych látok a kontaminovaných predmetov do životného prostredia

(1)

Činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva na žiadosť fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby.

(2)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva je potrebné na vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

na prevádzku jadrových zariadení a etapy vyraďovania jadrových zariadení a zariadení na ťažbu a spracovanie uránovej rudy,

b)

na pridávanie rádionuklidov do spotrebných výrobkov a predmetov, do liečiv a do zdravotníckych výrobkov; na dovoz a vývoz takýchto výrobkov,

c)

na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín, predmetov bežného používania a iných materiálov, na nedeštruktívnu röntgenovú alebo gama defektoskopiu, na karotážne práce, na priemyslové ožarovanie predmetov a na priemyslové indikačné zariadenia,

d)

na vykonávanie inštalácie, údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia,

e)

na zber a na likvidáciu rádioaktívnych žiaričov vrátane ionizačných hlásičov požiaru,

f)

na výrobu, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktoré sa oznamujú alebo povoľujú, a na výrobu ionizačných hlásičov požiaru, na dovoz a na vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia z krajín mimo Európskej únie,

g)

na prepravu vysokoaktívnych zdrojov ionizujúceho žiarenia, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,

h)

na nakladanie s rádioaktívnymi rezíduami, s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

i)

na pracoviskách so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením v prípade, že aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení,

j)

na používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov a uzavretých rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak,

k)

na prevádzku urýchľovačov častíc, pri ktorých prevádzke vzniká žiarenie s energiou väčšou ako 1 MeV.

(3)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva je potrebné na vykonávanie týchto činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany:

a)

vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

poskytovanie služieb osobnej dozimetrie,

c)

určovanie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,

d)

určovanie obsahu rádionuklidov v stavebných výrobkoch, vo vode, v zložkách životného prostredia, v potravinovom reťazci a v iných materiáloch a predmetoch na účely hodnotenia ožiarenia osôb a regulácie spotreby potravín,

e)

vydávanie sprievodných listov otvorených rádioaktívnych žiaričov a osvedčení uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

f)

poskytovanie služieb monitorovania ionizujúceho žiarenia na pracovisku alebo v jeho okolí na účely hodnotenia ožiarenia osôb,

g)

poskytovanie odbornej prípravy na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu a činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

(4)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva je potrebné na uvádzanie rádioaktívnych látok a kontaminovaných predmetov do životného prostredia, ich druhotné využitie, spaľovanie, skladovanie a ukladanie.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydá povolenie fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak majú odborného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 6; to neplatí, ak podmienky podľa odseku 6 spĺňa fyzická osoba-podnikateľ. Odborný zástupca musí byť zamestnancom fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá o vydanie povolenia žiada.

(6)

Odborný zástupca musí

a)

byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu,

b)

byť zdravotne spôsobilý,

c)

byť bezúhonný,

d)

mať požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,

e)

mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie.

(7)

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok. Pri podozrení, že pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prijal jednorazovú efektívnu dávku ožiarenia väčšiu ako 100 mSv, a pri podozrení na ochorenie alebo poškodenie zdravia, ktoré môže viesť k zmene jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, úrad verejného zdravotníctva nariadi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky (§ 19 ods. 4).

(8)

Za bezúhonnú sa na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie.

(9)

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou sa na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 rozumie

a)

ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a najmenej dvojročná odborná prax,

b)

ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v lekárskom odbore štúdia, vo farmaceutickom odbore, v prírodovednom odbore alebo v technickom odbore a najmenej trojročná odborná prax,

c)

ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a najmenej štvorročná odborná prax,

d)

ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v prírodovednom odbore alebo v technickom odbore a najmenej päťročná odborná prax,

e)

ukončené úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná prax.

(10)

Žiadateľ v žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 uvedie

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľ právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľ fyzická osoba-podnikateľ,

b)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

c)

miesto výkonu činnosti,

d)

meno priezvisko a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak je žiadateľom právnická osoba,

e)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu.

(11)

Žiadateľ k žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 priloží

a)

doklad o dosiahnutom vzdelaní,

b)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

c)

osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

d)

doklad o zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

e)

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,

f)

charakteristiku plánovanej činnosti a technického vybavenia,

g)

osvedčenie o akreditácii v prípade žiadosti o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany.

(12)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydá povolenie, ak žiadosť má požadované náležitosti a žiadateľ alebo odborný zástupca žiadateľa spĺňa podmienky podľa odseku 6.

(13)

Rozhodnutie o vydaní povolenia obsahuje

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľ právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľ fyzická osoba-podnikateľ,

b)

mená štatutárnych zástupcov a ich bydlisko, ak je žiadateľom právnická osoba,

c)

špecifikáciu povoľovanej činnosti,

d)

dobu platnosti povolenia,

e)

podmienky na vykonávanie činnosti,

f)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu, ak bol ustanovený,

g)

schválenú dokumentáciu.

(14)

Povolenie platí päť rokov od jeho vydania, ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti.

(15)

Držiteľ povolenia je povinný oznámiť úradu verejného zdravotníctva každú zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané, a to do 15 dní odo dňa ich vzniku.

(16)

Na žiadosť držiteľa povolenia môže úrad verejného zdravotníctva predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia najneskôr 30 dní pred uplynutím doby platnosti povolenia.

(17)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, alebo o zmenu osoby odborného zástupcu. Úrad verejného zdravotníctva môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.

(18)

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zrušenie povolenia,

b)

jeho odborný zástupca prestal spĺňať podmienky podľa odseku 6, alebo

c)

závažným spôsobom, alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

(19)

Platnosť povolenia zaniká

a)

uplynutím doby platnosti povolenia, ak držiteľ povolenia nepožiadal o predĺženie jeho platnosti podľa odseku 16,

b)

smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

c)

zánikom právnickej osoby.

(20)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré na základe povolenia vykonávajú činnosti podľa odseku 2, sú povinné

a)

zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov a obyvateľstva pred účinkami ionizujúceho žiarenia,

b)

zabezpečiť kvalitatívne a kvantitatívne monitorovanie ionizujúceho žiarenia a rádionuklidov, ktoré vznikajú alebo sa uvoľňujú v dôsledku ich činnosti v pracovnom a v životnom prostredí v okolí pracoviska,

c)

zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na zabezpečenie ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,

d)

oznamovať skutočnosti dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, zasielať doklady a predkladať správy o zabezpečení ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením úradu verejného zdravotníctva v rozsahu a v lehotách stanovených v povolení na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu,

e)

oznamovať úradu verejného zdravotníctva evidované údaje do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok,

f)

bezodkladne oznámiť úradu verejného zdravotníctva každé prekročenie limitov ožiarenia a každú radiačnú udalosť, radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu,

g)

zabezpečiť zdroje ionizujúceho žiarenia proti ich odcudzeniu,

h)

obmedzovať produkciu rádioaktívnych odpadov na nevyhnutnú mieru,

i)

viesť evidenciu rádioaktívnych odpadov podľa druhov odpadov tak, aby bola zrejmá ich charakteristika pre bezpečné nakladanie s nimi a dodržiavať podmienky bezpečného nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie, najmenej však raz za rok,

j)

odovzdať inštitucionálne rádioaktívne odpady a nepoužívané rádioaktívne žiariče na ich spracovanie, úpravu a uloženie oprávneným organizáciám,

k)

uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie; toto poistenie musí trvať po celý čas platnosti povolenia,

l)

zabezpečiť odborné vzdelávanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a základnú a periodickú odbornú prípravu odborného zástupcu a zamestnancov, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

m)

zabezpečiť materiálnu a organizačnú pripravenosť na prípady radiačnej nehody alebo radiačnej havárie a pravidelne poučovať osoby o havarijnom pláne a spôsoboch radiačnej ochrany pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii,

n)

pred zrušením pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a rádioaktívne odpady z pracoviska a vykonať dekontamináciu pracovných plôch a priestorov, technologických a technických zariadení, v ktorých sa vykonávali činnosti s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi.

(21)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré na základe povolenia vykonávajú činnosti podľa odseku 3, sú povinné

a)

plniť povinnosti podľa odseku 20 písm. c), d), e) a l),

b)

viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu.

(22)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré na základe povolenia vykonávajú činnosti podľa odseku 4, sú povinné

a)

zabezpečiť, aby do životného prostredia boli uvádzané len rádioaktívne látky a kontaminované látky, ktorých aktivita je taká nízka, že jej ďalšie znižovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené, pričom ožiarenie obyvateľstva nimi spôsobené je nižšie ako prípustné hodnoty,

b)

zabezpečiť, aby rádioaktívne látky, ktoré obsahujú rádionuklidy s krátkym polčasom premeny, boli uvádzané do životného prostredia až po vymretí krátko žijúcich rádionuklidov,

c)

voliť také spôsoby uvádzania, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľstva a životného prostredia a ktoré zabezpečia, že v životnom prostredí nedôjde k ich koncentrácii do úrovní, ktoré by spôsobovali neodôvodnené ožiarenie,

d)

zabezpečiť, aby pred uvedením rádioaktívnych látok do životného prostredia boli stanovené úrovne rádioaktívnej kontaminácie všetkých rádioaktívne kontaminovaných látok uvádzaných do životného prostredia,

e)

viesť evidenciu uvádzania rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(23)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti na pracovisku, na ktorom je riziko ožiarenia zamestnancov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, sú povinné zabezpečiť

a)

monitorovanie radiačnej situácie, ktorým sa preukáže úroveň ožiarenia zamestnancov,

b)

vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a kontrolovať ich účinnosť, ak sa monitorovaním zistí, že na pracovisku sú prekročené smerné hodnoty pre vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením.

(24)

Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich prevzatie na úpravu a na ukladanie zodpovedá pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(25)

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, môže vykonávať len právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ na základe povolenia úradu verejného zdravotníctva podľa odseku 2 písm. h). Úrad verejného zdravotníctva určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu-podnikateľa, ktorá má povolenie na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy; v rozhodnutí vymedzí rozsah nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a spôsob jeho úhrady.

(26)

Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.28) Ak sa pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov dodatočne zistí, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

§ 26

Oznamovanie činností vedúcich k ožiareniu

(1)

Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba sú povinné oznámiť úradu verejného zdravotníctva vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

vykonávanie vyšetrení röntgenovým kostným denzitometrom,

b)

používanie rádionuklidov pri laboratórnych vyšetreniach metódou rádioimunoanalýzy,

c)

používanie röntgenfluorescenčných analyzátorov,

d)

používanie kalibračných rádioaktívnych žiaričov, ktorých aktivita neprekračuje stonásobok aktivity podľa osobitného predpisu,

e)

používanie mikroštrukturálnych röntgenových zariadení, laboratórnych a meracích prístrojov a zariadení, technických röntgenových zariadení na kontrolu kvality výrobkov skonštruovaných tak, že na ktoromkoľvek voľne prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia príkon dávkového ekvivalentu je menší ako 10 mikroSv/h,

f)

používanie zariadení obsahujúcich rádioaktívne žiariče, ktorých aktivita neprekračuje stonásobok aktivity, ktorá umožňuje vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly,

g)

používanie röntgenového prístroja na kontrolu obsahu batožín,

h)

používanie technického röntgenového zariadenia na kontrolu kvality výrobkov,

i)

používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov, pri ktorých súčet podielov aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt aktivít týchto rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, je väčší ako jeden, ale menší ako desať a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt hmotnostných aktivít týchto rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, je väčší ako jeden,

j)

používanie uzavretých rádioaktívnych žiaričov, pri ktorých súčet podielov aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt aktivít týchto rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, je väčší ako jeden a menší alebo sa rovná 100 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt hmotnostných aktivít týchto rádionuklidov, ktoré umožňujú vyňatie rádioaktívnej látky spod administratívnej kontroly, je väčší ako jeden.

(2)

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje aj na činnosti vedúce k ožiareniu vykonávané externými dodávateľmi v kontrolovanom pásme pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(3)