Rokovací poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom 23. marca 2006 sa podľa § 20, 24, § 45 ods. 3 a § 59 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uznieslo na tomto rokovacom poriadku:

Článok 1

Základné ustanovenia o Najvyššom súde Slovenskej republiky

1.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky.

2.

Pôsobnosť najvyššieho súdu vykonáva

a)

predseda najvyššieho súdu (ďalej len „predseda súdu“),

b)

podpredseda najvyššieho súdu (ďalej len „podpredseda súdu“),

c)

plénum najvyššieho súdu (ďalej len „plénum“),

d)

kolégiá najvyššieho súdu (ďalej len „kolégiá“),

e)

senáty najvyššieho súdu (ďalej len „senáty“),

f)

sudcovia najvyššieho súdu (ďalej len „sudcovia“),

g)

revízne oddelenie (§ 54 až 61 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon“),

h)

sudcovská rada,

i)

zamestnanci najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu (ďalej len „zamestnanci“).

3.

Najvyšší súd koná a rozhoduje

a)

o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov, Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

b)

o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu, najvyššieho súdu a vojenských súdov, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,

c)

preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ak vecnú príslušnosť najvyššieho súdu ustanovuje zákon,

d)

spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi verejnej správy,

e)

o vecnej a miestnej príslušnosti súdov, o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,

f)

v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.

4.

Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“).

5.

Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.

6.

Najvyšší súd vykonáva vnútorné revízie podľa § 54 až 61 zákona.

Článok 2

Rozvrh práce najvyššieho súdu

1.

Činnosť najvyššieho súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu práce najvyššieho súdu (ďalej len „rozvrh práce“) na kalendárny rok.

2.

Rozvrh práce obsahuje najmä

a)

zaradenie sudcov do jednotlivých kolégií a určenie senátov, sudcov a vyšších súdnych úradníkov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na najvyšší súd,

b)

zloženie senátov s uvedením predsedu senátu, ďalších sudcov a asistentov senátu, resp. sudcu; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,

c)

určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,

d)

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu, a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,

e)

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa vyskytnú výrazné rozdiely v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,

f)

spôsob prideľovania vecí jednotlivým senátom, ak nemožno využiť technické prostriedky a programové prostriedky v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,

g)

zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,

h)

ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví zákon.

Článok 3

Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

1.

Ak nie je ustanovené inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

2.

Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov.

3.

Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie vecí v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

4.

Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

a)

dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,

b)

zmeny v obsadení súdu sudcami,

c)

výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov, a

d)

ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vylúčený.

Kto je zákonným sudcom na najvyššom súde, je ustanovené v článku 38.

5.

Rozvrh práce a evidencia prideľovania vecí na prejednanie musia zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá oprávnená osoba mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

6.

Ak bude na najvyššom súde vec, ktorá bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená tomu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená. Ak taký senát v pôvodnom zložení už neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.

7.

Konečný návrh rozvrhu práce prerokúva predseda súdu so sudcovskou radou najvyššieho súdu (ďalej len „sudcovská rada“).

Článok 4

Tvorba rozvrhu práce

1.

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu na návrh predsedov kolégií tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. Rovnomerným zaťažením sa rozumie prideľovanie vecí, ktoré zohľadňuje nielen počet, ale aj obťažnosť pridelených vecí.

2.

Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce predtým, než ho predloží sudcovskej rade, prerokovať so sudcami. Predseda súdu môže poveriť predsedu kolégia, aby prerokoval návrh rozvrhu práce so sudcami príslušného kolégia; povinnosť podľa prvej vety sa v tomto prípade neuplatňuje.

3.

Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov podľa odseku 2.

4.

Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.

5.

Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.

6.

Zmeny a dodatky k rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.

7.

Predseda súdu zabezpečí rozvrh práce každému sudcovi.

8.

V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.

9.

Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné; zverejňujú sa aj na internete.

Článok 5

Predseda súdu

1.

Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu a koná v jeho mene, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 35 ods. 1 a 2 zákona).

2.

Predseda súdu vykonáva súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predseda senátu alebo ako sudca v senáte, do ktorého bol zaradený rozvrhom práce. Predseda súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený podpredseda súdu. Predseda súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia.

3.

Predseda súdu môže podľa svojej úvahy prerokovať určité veci s vedením najvyššieho súdu, ktoré okrem neho tvoria podpredseda súdu a predsedovia kolégií. Na poradu vedenia môže podľa povahy prejednávaných vecí prizvať sudcov, zástupcov sudcovskej rady, profesijných organizácií sudcov, prípadne zamestnancov.

4.

Predseda súdu najmä

a)

určuje rozvrh práce,

b)

vydáva organizačný a kancelársky poriadok najvyššieho súdu,

c)

zvoláva plénum,

d)

môže požiadať plénum o súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia,

e)

môže požiadať plénum o súhlas na opätovné zlúčenie alebo rozdelenie niektorých kolégií,

f)

zabezpečuje potrebný styk najvyššieho súdu s inými štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, vedeckými pracoviskami, so záujmovými združeniami a s hromadnými oznamovacími prostriedkami,

g)

dohliada na úroveň súdneho konania, dôstojnosť konania, dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a dbá, aby na najvyššom súde nedochádzalo k prieťahom v konaní,

h)

vykonáva previerky súdnych spisov,

i)

podáva návrhy na odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitného zákona,

j)

podáva návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom najvyššieho súdu,

k)

vybavuje sťažnosti, ktoré sa týkajú súdnych konaní alebo nevhodného správania, prípadne narušenia dôstojnosti súdneho konania podpredsedom súdu, sudcami a zamestnancami najvyššieho súdu,

l)

vymenúva vedúceho revízneho oddelenia najvyššieho súdu a jedného stáleho člena revízneho oddelenia najvyššieho súdu,

m)

na návrh vedúceho revízneho oddelenia najvyššieho súdu vymenúva ďalších členov revízneho oddelenia najvyššieho súdu,

n)

predkladá Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) návrh harmonogramu riadnych revízií a návrh zamerania mimoriadnych revízií,

o)

z vlastného podnetu alebo na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) nariaďuje mimoriadnu revíziu,

p)

pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedami kolégií, ktorých môže poveriť vykonávaním úkonov podľa písmena g),

q)

ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, so súdnym úradníkom alebo zamestnancom, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z ich pôsobnosti,

r)

predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že

s)

predseda súdu vykonáva správu súdu aj tým, že vo vzťahu k najvyššiemu súdu

– určuje počet sudcov a ostatných zamestnancov najvyššieho súdu [§ 74 ods. 4 v spojení s § 71 ods. 1 písm. a) prvým bodom zákona], sb) vo finančnej oblasti

– koordinuje výkon následnej finančnej kontroly na najvyššom súde a vykonáva vnútorný audit podľa osobitného zákona,

– metodicky usmerňuje činnosť najvyššieho súdu na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného zákona, ochrany utajovaných skutočností podľa osobitného zákona, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona,

Článok 6

Podpredseda súdu

1.

Podpredseda súdu vykonáva súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predseda senátu alebo ako sudca v senáte, do ktorého bol zaradený rozvrhom práce. Podpredseda súdu nesmie vykonávať súdnictvo v senáte, do ktorého bol zaradený predseda súdu. Podpredseda súdu môže byť ako sudca alebo ako predseda senátu zaradený len do jedného kolégia.

2.

Podpredseda súdu zastupuje predsedu súdu v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená.

3.

V čase prítomnosti predsedu súdu vykonáva podpredseda súdu jeho právomoc v rozsahu, aký mu vymedzil predseda súdu; rámcové vymedzenie tohto rozsahu uvedie predseda súdu v rozvrhu práce.

4.

Podpredseda súdu sleduje činnosť kolégií a na základe zistených poznatkov dáva predsedovi súdu podnety na ďalší postup.

Článok 7

Zastupovanie predsedu súdu a podpredsedu súdu

V čase neprítomnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu zastupuje predsedu súdu ním poverený predseda kolégia; ten však nie je oprávnený vykonávať právomoc, ktorá je vyhradená výlučne predsedovi súdu a v jeho neprítomnosti podpredsedovi súdu.

Článok 8

Základné ustanovenia o pléne

1.

Plénum je kolektívny orgán s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva.

2.

Plénum tvorí predseda súdu, podpredseda súdu a ostatní sudcovia najvyššieho súdu vrátane sudcov dočasne pridelených na najvyšší súd. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sudcoch“), nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom pléna.

3.

Člen pléna, ktorý nemôže vykonávať funkciu sudcu podľa § 13 ods. 3 Zákona o sudcoch, nemôže sa zúčastniť na rozhodovacej činnosti pléna.

Článok 9

Rozhodovacia právomoc pléna

Plénum

1.

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady,

2.

prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,

3.

prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

4.

prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,

5.

prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,

6.

určuje počet členov sudcovskej rady,

7.

dáva súhlas na zriadenie ďalšieho kolégia alebo opätovné zlúčenie kolégií alebo rozdelenie kolégií,

8.

prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.

Článok 10

Iná právomoc pléna

1.

V rámci inej právomoci plénum prerokúva najmä návrh správy najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na jej podklade dáva podnety na novú právnu úpravu.

2.

Na prijímanie uznesení pléna vo veciach uvedených v predchádzajúcom odseku platia primerane ustanovenia tohto poriadku o rozhodovacej právomoci pléna.

Článok 11

Zasadnutie pléna

1.

Plénum zvoláva predseda súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.

2.

Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna. Členovia súdnej rady, minister a generálny prokurátor majú právo zúčastniť sa na zasadnutí pléna.

3.

Na zasadnutí pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na zaujatie stanoviska, sa zúčastňuje zástupca ministerstva a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Na zasadnutie pléna možno prizvať aj iné osoby; o ich prizvaní rozhoduje predseda súdu.

4.

Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.

5.

Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v odseku 3 najmenej desať dní pred zasadnutím.

6.

Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.

7.

Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.

8.

Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.

9.

Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.

10.

Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.

11.

Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci.

12.