Úplné znenie zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore
PREDSEDA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Úvodné ustanovenia
(1)
Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „zbor“).
(2)
Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.
PRVÁ HLAVA
ZRIADENIE, ÚLOHY, ORGANIZÁCIA A RIADENIE ZBORU
§ 2
Zriadenie a riadenie zboru
(1)
Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.
(2)
Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.1)
(3)
Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.
(4)
Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
§ 3
Úlohy zboru
(1)
Zbor
a)
plní úlohy štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi,1)
b)
vykonáva štátny požiarny dozor,
c)
plní úlohy súvisiace so zdolávaním požiarov, s poskytovaním pomoci a s vykonávaním záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách a podieľa sa na poskytovaní pomoci pri iných mimoriadnych udalostiach,
d)
poskytuje pomoc v prípadoch ohrozenia života a zdravia osôb a majetku právnických osôb a fyzických osôb, ako aj životného prostredia,
e)
plní úlohy na úseku materiálneho vybavenia a technického zabezpečenia bezprostredne súvisiace s výkonom činnosti podľa písmen c) a d),
f)
plní úlohy v oblasti výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy na úseku ochrany pred požiarmi a v oblasti preventívno-výchovného pôsobenia,
g)
plní úlohy pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania technických požiadaviek požiarnej bezpečnosti, posudzovania zhody a výkonu dohľadu nad výrobkami,2)
h)
podieľa sa na plnení úloh vedecko-technického rozvoja na úseku ochrany pred požiarmi,
i)
podieľa sa na poskytovaní predlekárskej pomoci a lekárskej pomoci a na odsune zranených a chorých,
j)
vykonáva v rámci záchranných prác núdzové odstraňovanie stavieb a ľadových bariér a podieľa sa na likvidácii ohnísk nákaz zvierat,
k)
podieľa sa na zabezpečovaní núdzového zásobovania a núdzového ubytovania obyvateľstva a na poskytovaní humanitárnej pomoci.
(2)
Zbor sa podieľa v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi aj na plnení úloh civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh spojených s mobilizačnými prípravami.3)
(3)
Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.
(4)
Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.
(5)
Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.4)
§ 4
(1)
Zbor tvoria
a)
prezídium zboru,
b)
krajské riaditeľstvá zboru,
c)
okresné riaditeľstvá zboru,
d)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako osobitné zariadenie zboru,
e)
zariadenia zboru,
f)
pracoviská zboru.
(2)
Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.
(3)
Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(4)
Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.
(5)
Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.
(6)
Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
(7)
Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.
(8)
Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.
(9)
Okresné riaditeľstvo zboru koná a rozhoduje v administratívno-právnych veciach samostatne.
(10)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ osobitného zariadenia, ktorého vymenúva a odvoláva prezident zboru po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je právnickou osobou a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.
(11)
Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.
§ 5
(1)
Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.
(2)
Sídla okresných riaditeľstiev zboru, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.5)
§ 6
(1)
Zbor je financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; pri plnení svojich úloh spravuje majetok vo vlastníctve štátu.
(2)
Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.
DRUHÁ HLAVA
OPRÁVNENIA A OSOBITNÉ POVINNOSTI PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU
§ 7
Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru
(1)
Príslušník Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník“) je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,
a)
vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,
b)
vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,
c)
vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,
d)
vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,6)
e)
nazerať do príslušnej dokumentácie,
f)
požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,
g)
požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.7)
(3)
Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik“), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
(4)
Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
§ 8
(1)
Na vykonanie zásahu8) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.
(3)
Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.9)
§ 9
(1)
Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.
(2)
Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.
§ 10
Príslušník nie je povinný vykonať zásah, ak
a)
jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať,
b)
na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a zásah takéto vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,
c)
nie je vybavený zodpovedajúcimi osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a technickými prostriedkami, pričom zásah takéto prostriedky vyžaduje.
§ 11
(1)
Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len „ústne vyhlásenie“).
(2)
Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.
(3)
Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 12
(1)
Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(2)
Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.
(3)
Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)
Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.
(5)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
(6)
Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(7)
Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3 a podľa § 3 ods. 1 a 2 a sú zamestnancami ministerstva, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo krajského riaditeľstva zboru, sa vzťahuje osobitný predpis.10)
(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu10a) spracovávať, získavať, zhromažďovať, zaznamenávať, usporadúvať, prepracúvať, meniť, využívať, uchovávať, likvidovať, poskytovať a sprístupňovať informácie uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“) a o príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.
§ 13
(1)
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním zriadených zariadeniach zboru, k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na tomto útvare.
(2)
Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.
(3)
Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.
(4)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ministerstvo,
b)
krajské riaditeľstvo zboru,
c)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
(5)
Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.
(6)
Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.
(7)
Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3 a § 12 ods. 3.
DRUHÁ HLAVA
DRUHY, VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 14
Druhy štátnej služby sú
a)
prípravná štátna služba (§ 23),
b)
stála štátna služba (§ 29),
c)
dočasná štátna služba (§ 30).
§ 15
(1)
Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(2)
Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(3)
Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia“) schvaľuje prezident zboru.
(4)
Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.
§ 16
(1)
Každý občan Slovenskej republiky má právo na prijatie do štátnej služby na základe výberového konania, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.
(4)
Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.10a)
(5)
Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
§ 17
(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,11)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,
g)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,12)
h)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu alebo spĺňa podmienky na dočasnú štátnu službu, ak nie je potrebné výberové konanie na dočasnú štátnu službu podľa § 30 ods. 2.
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov13) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.