Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

zo 6. decembra 2006,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z. a zákona č. 214/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V celom texte zákona sa slová „bankový dohľad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom „dohľad“ v príslušnom tvare.

2.

V § 4 odsek 1 znie:

„(1) Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.“.

3.

§ 5 sa dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:

„o) nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu, p) úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických peňazí, r) zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.“.

4.

V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a subkonsolidovanými celkami (§ 44)“.

5.

V § 6 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.“.

6.

V § 6 ods. 4 sa vypúšťajú slová „(§ 44 až 49)“.

7.

V § 6 ods. 5 sa vypúšťajú slová „alebo subkonsolidovaného celku“.

8.

V § 6 ods. 6 sa vypúšťajú slová „subkonsolidovaného celku“.

9.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:

„15a) § 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

10.

V § 6 ods. 13 sa na konci pripájajú tieto vety:

„Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity, plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely a) dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly, b) uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,^6) c) konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska, d) súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.“.

11.

V § 6 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie:

„(16) Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke a) všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom, b) spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona, c) všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, d) súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora, e) proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 32 a 33b, f) zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.“.

12.

V § 7 ods. 7 sa slová „v primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení požiadaviek na vlastné zdroje“.

13.

V § 7 ods. 11 sa slová „aspoň 5 %“ nahrádzajú slovami „aspoň 10 %“.

14.

V § 7 ods. 14 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Za člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca a vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky môže byť ustanovená a takéto funkcie môže vykonávať len osoba s náležitou odbornou spôsobilosťou.“. Na konci odseku sa pripája táto veta: „Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.“.

15.

V § 7 ods. 19 písmeno c) znie:

„c) možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")“.

1.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom,

2.

na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia do funkcie príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa písmena b) príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,

3.

porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a), a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.

16.

V § 8 ods. 2 písm. c) sa slová „na riadenie jej pobočky“ nahrádzajú slovami „na vedúceho pobočky zahraničnej banky a jeho zástupcu a na vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu“.

17.

V § 8 ods. 7 sa slová „primeranosti vlastných zdrojov“ nahrádzajú slovami „v plnení požiadaviek na vlastné zdroje“.

18.

V § 13 ods. 2 sa slová za bodkočiarkou nahrádzajú slovami „zároveň príslušnému orgánu iného členského štátu oznámi aj výšku a zloženie vlastných zdrojov banky, výšku a postup výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje banky a podrobnosti o systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike“.

19.

V § 19 ods. 2 sa za slovo „komisiu“ vkladajú slová „a Európsky výbor pre bankovníctvo“.

20.

V § 19 ods. 3 a 4 sa za slovo „komisii“ vkladajú slová „a Európskemu výboru pre bankovníctvo“.

21.

§ 23 znie:

„§ 23 (1) Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise^25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za a) tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky, b) systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d), c) systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností, d) oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým je banka vystavená, e) oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34, f) oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke, g) informačný systém, h) ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu. (2) Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o a) organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky, b) systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu. (3) Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie a) kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú 1. zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových pracovných postupoch, 2. vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci, b) kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov. (4) Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky. (5) Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. (6) Na účely tohto zákona sa rozumie a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík: 1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera, 2. trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria, 3. operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku, 4. riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti, b) rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej informovanosti o postúpenej pohľadávke, c) riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík, d) systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, e) vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika, f) malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do 50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250, g) financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody, na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia, h) nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude splnená iná vopred určená podmienka. (7) Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po každej zmene stanov banky. (8) Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky. (9) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia: a) podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1, b) podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom, c) čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík, d) rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa písmen a) a b), e) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.“.

22.

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.

23.

V § 24 odsek 2 znie:

„(2) Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.“.

24.

V § 24 ods. 3 sa slová „primeranosť vlastných zdrojov, likviditu a obozretné podnikanie banky“ nahrádzajú slovami „plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu, obmedzenie majetkovej angažovanosti“.

25.

§ 27 znie:

„§ 27 (1) Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať, d) tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili. (2) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať. (3) Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa a) stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu, b) postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a c) systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške. (4) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné a) udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a b) riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity. (5) Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer a) devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a b) celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom. (6) Na účely tohto zákona sa rozumie a) vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky 1. pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk, 2. dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd, 3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií, 4. vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií, b) platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky, c) likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov. (7) Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu. (8) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. (9) Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis^27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom. (10) Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky. (11) Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky. (12) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká. (13) Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10. (14) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia a) podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík, b) ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania, c) percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície a d) rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.“.

26.

V § 28 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode.“.

27.

V § 28 ods. 6 sa za slovami „písm. e)“ dopĺňajú slová „a písm. g)“.

28.

V § 29 ods. 1 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou bankou“.

29.

V § 29 ods. 2 sa slová „bankou podľa tohto zákona“ nahrádzajú slovami „bankou, zahraničnou bankou“.

30.

§ 30 až 33 znejú:

„§ 30 (1) Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov. (2) Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok. (3) Vlastné zdroje banky tvoria a) základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,^30d) b) doplnkové vlastné zdroje banky. (4) Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5. (5) Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu a) hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe, b) hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, c) hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a d) hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky. (6) Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.^30d) (7) Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2. (8) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia: a) položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky, b) čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu, c) čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu, d) čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu, e) čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2, f) spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok. § 31 (1) Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5 písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií. Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona. (2) Na účely tohto zákona sa rozumie a) expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá 1. hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,^30d) 2. hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,^30d) ktorá je 2a. pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky, 2b. budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy, b) centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak, c) inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi, d) subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú ustanovené v osobitných zákonoch.^30e) (3) Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. (4) Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku 3 môže byť upravená podľa § 33a. (5) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví: a) koeficient kreditného rizika, b) čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou pohľadávkou, c) zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou, d) metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, e) podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, f) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané k žiadosti, g) postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov. § 32 (1) Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried: a) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám, b) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam, c) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov, d) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám, e) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám, f) dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám, g) dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom, h) retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2, i) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou, j) pohľadávky po termíne splatnosti, k) pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika, l) pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov, m) expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, n) krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom, o) pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika, p) iné položky. (2) Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak a) ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe, b) ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru, c) celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie, a d) nepôjde o pohľadávku z cenného papiera. (3) Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej, ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra"). (4) Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí sa expozícii riziková váha 100 %. (5) Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície, ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. (6) Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie. (7) Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 6. (8) Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu. (9) Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5. (10) Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať bez toho, aby sama určila priradenie. (11) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko ustanovia a) podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3, b) pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr, c) náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6. § 33 (1) Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko pre všetky svoje expozície. (2) Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne, potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom. (3) Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej vete. (4) Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu, že pôjde o vzájomne nezávislé expozície. (5) Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried podľa odseku 10. (6) Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený; v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente zlyhania klienta. (7) Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky: a) ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií, účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného rizika, b) interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch spoľahlivého a bezpečného riadenia banky, c) banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy, d) banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu merania a riadenia kreditného rizika, e) banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie; banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje. (8) Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov. (9) Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov. (10) Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried: a) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám, b) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám, c) pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom, d) retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku14, e) kapitálové pohľadávky, f) expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, g) iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku. (11) Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj a) s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči štátom, a b) s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %. (12) Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj a) s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom, b) s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a c) s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %. (13) V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo forme projektového financovania, ak ide o a) expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku, b) expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú, c) expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré sú financované. (14) Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak a) ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie, b) zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k výraznejším zmenám, c) nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10 písm. c), a d) ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru. (15) Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku10 písm. e), ak ide o a) akcie, b) dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám podľa písmena a). (16) Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo stredne veľká právnická osoba. (17) Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d) až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c). (18) Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania. (19) Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska. (20) Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko a) na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový systém, b) na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil, c) na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú nulovú rizikovú váhu, d) na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti, e) na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha, f) na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a g) na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka je zabezpečená štátnou zárukou. (21) Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty. (22) Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty. (23) Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného rizika je nevýznamný. (24) Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48. (25) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia: a) technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 7, b) minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 8, c) čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23, d) minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9, e) výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich určenie podľa odseku 9, f) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané k žiadosti, g) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané k žiadosti, h) výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach, i) požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti, j) podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti, k) ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a podrobnosti o nich, l) lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 3, m) podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g), n) podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8, o) spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika.“.

„30d) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem. 30e) Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.“.

31.

Za § 33 sa vkladajú § 33a až 33f, ktoré znejú:

„§ 33a (1) Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30. (2) Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti, úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný. (3) Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom na stupeň povoleného uznávania. (4) Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania kreditného rizika. (5) Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie alebo výkon práv zo zabezpečenia. (6) Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho súhlasu a) uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá a dôveryhodná, b) povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný. (7) Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6. (8) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví: a) čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku 6 písm. a) a b), b) prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávanej straty, c) podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6, d) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané k žiadosti. § 33b (1) Na účely tohto zákona sa rozumie a) sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé tranže, b) tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie, pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika v rámci tranže. (2) Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. (3) Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti sekuritizácie. (4) Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3. (5) Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu. (6) Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr, pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa. (7) Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku 6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie priradenia. (8) V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie nie je možné použitie existujúcich metodík. (9) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví: a) výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f), b) podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3, c) pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, d) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané k žiadosti. § 33c (1) Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup. Na určenie hodnoty trhového rizika banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v kombinácii s týmto prístupom môže používať vlastný model výpočtu trhového rizika, ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku 2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. (2) Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní tieto podmienky: a) systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na jeho dôsledné uplatňovanie, b) systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky, c) vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov a kvantitatívne požiadavky, d) banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika, e) banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky na stresové testovanie, f) banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika, g) banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu. (3) Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať aj dodatočné kvantitatívne požiadavky. (4) Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika. (5) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví: a) čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, b) čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu hodnôt týchto pozícií, c) metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom, d) náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané k žiadosti. (6) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia: a) kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky, b) kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu trhového rizika, c) kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika, d) požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika, e) kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti súvisiace s vykonávaním stresového testovania, f) pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika, g) požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu, h) spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika. § 33d (1) Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného indikátora, štandardizovaný prístup pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania. (2) Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa. (3) Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do organizačných útvarov. Potom požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika pre všetky organizačné útvary. (4) Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie operačného rizika. (5) Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty. (6) Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty. (7) Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so štandardizovaným prístupom pre operačné riziko; Národná banka Slovenska vopred schvaľuje aj časový harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko. (8) Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas a) povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade určitých obchodných línií, b) schvaľuje použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pri pokročilom prístupe merania, c) povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika, d) povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi. (9) Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48. (10) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia a) podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas, b) individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko podľa odseku 3, c) podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8, d) náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané k žiadostiam. § 33e (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť a) zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti neprekročila 1. 20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči 1a. materskej spoločnosti, 1b. dcérskej spoločnosti, 1c. skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti, alebo 1d. skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky, 2. 25 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči 2a. inej osobe, 2b. inej skupine hospodársky spojených osôb alebo 2c. štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12, b) zodpovedajúca pozíciám v bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti súčasne neprekročila 1. 20 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči 1a. materskej spoločnosti, 1b. dcérskej spoločnosti, 1c. skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti alebo 1d. skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky, 2. 25 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči 2a. inej osobe, 2b. inej skupine hospodársky spojených osôb alebo 2c. štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12. (2) Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % jej vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odseku 1 alebo 2 je banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka povinná vykonať potrebnú nápravu. (4) Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 prekračovať, ak a) dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b), b) z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné požiadavky na vlastné zdroje banky, c) zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia, d) zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení a e) štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo. (5) Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokých rizík povinná dodržiavať ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom, prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k a) iným štátom, b) zemepisným oblastiam, c) hospodárskym odvetviam, d) bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla, e) osobám s osobitným vzťahom k banke okrem osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických osôb, ktoré kontroluje banka. (6) Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1. (7) Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy. (8) Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu. (9) Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn a) pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, b) budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, c) expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, d) hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6. (10) Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov. (11) Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb predstavujúcich spoločné riziko tým, že a) v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo b) vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas. (12) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia: a) podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7, b) podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 8 a 9, c) podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb, d) štáty a centrálne banky podľa odseku 1, e) čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, f) podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku 4 písm. b), g) pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6. § 33f (1) Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu podľa § 50 ods. 1. (2) Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových mier na trhu. (3) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví, čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.“.

32.

V § 34 ods. 5 sa slová „§ 27 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 27 ods. 10“.

33.

§ 37 znie:

„§ 37 (1) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu^33) tým nie je dotknuté. (2) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode. (3) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov. Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke. (4) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.^32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;^32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch. (5) Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.^34) Ustanovenie osobitného predpisu^35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie. (6) Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie. (7) Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie. (8) Banka je povinná uverejňovať informácie o a) sebe a o svojej činnosti, b) opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené, c) svojich finančných ukazovateľoch, d) celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka, e) vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2, f) veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke, g) finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 44, h) rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne, i) rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe, j) vlastných zdrojoch banky, k) dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného kapitálu banky, l) kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky, m) rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie, n) trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika, o) operačnom riziku, p) expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, r) expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe a s) postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika. (9) Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie o finančných ukazovateľoch. (10) Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom a) nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia, b) vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky, c) dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať jej dôvernosť. (11) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom mala povinnosť príslušné informácie zverejniť. (12) Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru. (13) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie. (14) Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu. (15) Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť. (16) Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti. (17) Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením^23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16. (18) Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej republike. (19) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví a) rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2, b) druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3, c) rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka zahraničnej banky, d) periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9, e) spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti podľa odseku 14, f) rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie významnou dcérskou spoločnosťou, g) rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.“.

34.

V § 38 ods. 2 sa slová „register úverov“ nahrádzajú slovami „register bankových úverov“.

35.

§ 39 znie:

„§ 39 (1) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise. (2) Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach. (3) Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe, predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných zabezpečeniach. (4) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú. Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania. (5) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu. (6) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný odhad vlastnou metódou. (7) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6. (8) Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie a) finančným nástrojom investičný nástroj,^37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda finančný záväzok alebo kapitálový nástroj, b) komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami. (9) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov. (10) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.^38) (11) Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu^39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka. (12) Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu^30d) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka. (13) Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka. (14) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch^30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch podľa tejto evidencie. (15) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia: a) požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami, b) požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení do obchodnej knihy podľa odseku 3, c) požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4, d) minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa odseku 4, e) pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je dostupná trhová cena podľa odseku 6, f) podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6, g) podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.“.

36.

V § 40 ods. 1 sa odkaz 40a nad slovom „spoločnosťou“ nahrádza odkazom 40.

37.

§ 44 až 49 znejú: