Úplné znenie zákona o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby colníka v jednotlivých dňoch.

(7)

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l).

§ 123

Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 36 ods. 2 a 5.

§ 124

(1)

Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 103, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

(2)

Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

§ 125

(1)

Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

(2)

Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.

§ 126

Na zmenu osobného stavu colníka, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

§ 127

(1)

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najmä

a)

vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,

b)

riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,

c)

zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,

d)

priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,

e)

poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj ochranné nápoje,

f)

umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,

g)

oboznamovať colníkov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,

h)

zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,

i)

chrániť zdravie colníkov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.

§ 128

Colník je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,

b)

zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,

c)

bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,

d)

nepožívať alkoholické nápoje ani omamné látky, psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,

e)

podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený na zistenie, či colník nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov,

f)

používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,

g)

prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s technikou a dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane.

§ 129

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

§ 130

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru colného riaditeľstva podľa osobitného predpisu.28)

§ 131

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

§ 132

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

§ 133

Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby

(1)

Služobný úrad vytvára colníkovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon štátnej služby.

(2)

Služobný úrad je povinný najmä

a)

oboznamovať colníkov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,

b)

starať sa o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie colníkov,

c)

zabezpečovať pre colníkov zdravotnú starostlivosť,

d)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,

e)

starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,

f)

zabezpečovať ubytovanie colníkov,

g)

zabezpečovať úschovu osobných vecí a osobných predmetov, ktoré colníci obvykle nosia do služby,

h)

vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov colníkov,

i)

zabezpečiť colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči colníkom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,

j)

zabezpečovať stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja colníkovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,

k)

prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,22) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.29)

(3)

Nadriadený môže poskytovať colníkovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. k), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť colníkom stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. i) až k).

(4)

V kolektívnej zmluve možno

a)

upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať colníkom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,

b)

rozšíriť okruh colníkov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.

§ 134

Všeobecné ustanovenia o vzdelávaní colníkov

(1)

Služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania kvalifikácie colníkov v súlade s potrebami colnej správy

a)

zabezpečuje odborné vzdelávanie colníkov v odborných kurzoch,

b)

vysiela colníkov na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení.29a)

(2)

Odborné vzdelávanie umožňuje colníkovi získať, rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie predpísaných činností alebo získať potrebný stupeň vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii alebo kvalifikačného predpokladu colníckeho vzdelania.

§ 134a

Získavanie a zvyšovanie kvalifikácie

(1)

Získavaním kvalifikácie na účely tohto zákona je odborné vzdelávanie colníkov, ktorého cieľom je získať colnícke vzdelanie.

(2)

Služobný úrad umožní colníkovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať colnícke vzdelanie štúdiom v colných kurzoch.

(3)

Služobný úrad môže umožniť získať colnícke vzdelanie aj colníkovi zaradenému v dočasnej štátnej službe.

(4)

Zvyšovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je odborné vzdelávanie colníkov zamerané na

a)

získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii,

b)

získanie odborného colníckeho vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu odborného colníckeho vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii,

c)

rozšírenie doterajšej kvalifikácie na výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej je colník ustanovený.

(5)

Služobný úrad môže colníkovi na jeho žiadosť umožniť zvýšiť si kvalifikáciu štúdiom v odbornom colnom kurze, v určitom študijnom odbore alebo študijnom programe v súlade s potrebami colnej správy.

(6)

Štúdium colníka pri výkone štátnej služby podľa odseku 4 písm. a) na účely zvýšenia kvalifikácie, s ktorým služobný úrad vyslovil súhlas, je dôležitou osobnou prekážkou v štátnej službe podľa tohto zákona. Štúdium v colných kurzoch podľa odseku 1 a odseku 4 písm. b) a iných odborných kurzoch podľa odseku 4 písm. c) je výkonom štátnej služby.

(7)

Počas štúdia v colných kurzoch zostáva colník vymenovaný alebo ustanovený v doterajšej funkcii.

§ 134b

Vyslanie na štúdium

(1)

Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie colníka sa udeľuje rozhodnutím, ktorým sa colník vysiela na štúdium. Rozhodnutím sa vyslanie na štúdium aj ukončuje.

(2)

Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie colníka podľa § 134a umožňuje colníkovi počas štúdia pri výkone štátnej služby čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3)

Colník, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Colník je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu.

(4)

Čas určený na zotrvanie colníka v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri štúdiu v colných kurzoch podľa § 134a ods. 1 a ods. 4 písm. b) a iných odborných kurzoch podľa § 134a ods. 4 písm. c) trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby podľa § 134a ods. 4 písm. a) dvojnásobkom doby trvania štúdia.

§ 134c

Prehlbovanie kvalifikácie

(1)

Prehlbovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je systematické vzdelávanie colníkov, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie si vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej služby.

(2)

Colník si kvalifikáciu prehlbuje prostredníctvom odborných kurzov a iných kurzov, školení, seminárov, študijného pobytu alebo iných druhov ďalšieho vzdelávania.

(3)

Služobný úrad v súlade s opisom služobnej činnosti colníka môže colníkovi uložiť povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie. Služobný úrad môže umožniť colníkovi prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu aj na jeho žiadosť.

§ 135

Úhrada nákladov na vzdelávanie

(1)

Colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 134b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.

(2)

Do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu

a)

vyplácaním služobného príjmu (§ 79 ods.1), ktorý sa colníkovi poskytoval počas štúdia,

b)

poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,

c)

poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,

d)

úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za colníka uhradil.

(3)

Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď colník získaval alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je colník povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.

(4)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad znížiť alebo odpustiť úhradu nákladov na vzdelávanie colníkovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo colníkovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

(5)

O povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo o ich znížení alebo odpustení rozhoduje nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka; v rozhodnutí uvedie aj výšku nákladov, ktorú je colník povinný uhradiť a lehotu na ich úhradu.

(6)

O spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie sa môže colník so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti colníka uhradiť náklady na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačných zrážok z príjmu však nesmie prekročiť hranice sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu.29b)

(7)

Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.

(8)

Generálny riaditeľ môže rozhodnúť u colníka, ktorý je opätovne prijatý do služobného pomeru a má povinnosť úhrady nákladov za vzdelanie, že vznikom nového služobného pomeru colník pokračuje v plnení povinnosti zotrvať v služobnom pomere podľa § 134b ods. 3 a 4.

(9)

Odsek 8 sa nevzťahuje na colníka, ktorý náklady za vzdelanie už uhradil.

§ 136

Zdravotná starostlivosť

Na zdravotnú starostlivosť o colníkov sa vzťahujú osobitné predpisy.31)

§ 137

Preventívna rehabilitácia

(1)

Vymedzenému okruhu colníkov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku s nárokom na služobný plat.

(2)

Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia colníkov.

(3)

Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou

a)

aktívneho odpočinku,

b)

liečebno-preventívnej starostlivosti,

c)

výkonu práce.

(4)

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje

a)

colníkom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru podľa tohto zákona,

b)

ostatným colníkom so zhoršeným zdravotným stavom na základe odporúčania služobného posudkového lekára.

(5)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkom v prvom roku služobného pomeru, colníkom zaradeným do neplatenej zálohy, colníkom počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, colníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie, u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav alebo colníčkam počas materskej dovolenky a colníkom počas rodičovskej dovolenky podľa § 143 ods. 1.

(6)

Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkovi v kalendárnom roku, v ktorom mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.

(7)

Colník je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.

(8)

Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie môže určiť colníkovi, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov, ktoré je povinný preukázať.

(9)

Preventívna rehabilitácia podľa odseku 3 písm. b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.

(10)

Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 138

(1)

Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

(2)

Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

(3)

Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 139

(1)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako tri roky, len s jej písomným súhlasom. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej písomným súhlasom.

(2)

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

§ 140

(1)

Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná.

(2)

Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno colníčku dočasne previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, služobný úrad je povinný zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov.

(3)

Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu.32)

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na colníčku do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 141

(1)

Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby, len s jej písomným súhlasom.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

§ 142

(1)

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

(2)

Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

§ 143

(1)

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(2)

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa colníčke a colníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý colník alebo colníčka žiadajú, spravidla najmenej však na jeden mesiac.

(3)

Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.33) Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.34)

(4)

Materskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(5)

Ak colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.

(6)

Materská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(7)

Colníčka po skončení materskej dovolenky má právo vrátiť sa na výkon pôvodnej funkcie za rovnakých podmienok ako pred nástupom na materskú dovolenku; ak návrat na výkon pôvodnej funkcie nie je možný, prevedie sa na inú funkciu za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé ako podmienky pred nástupom na materskú dovolenku.

§ 144

(1)

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj colníčka a colník, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke a colníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak colníčka a colník prevzali dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku a osamelého colníka, v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

§ 145

(1)

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a colníčka a colník zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke a colníkovi poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.

(2)

Colníčke a colníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj colníčke a colníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.

(4)

Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na materskej dovolenke alebo colníčka a colník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

§ 146

Ak colníčka alebo colník požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný žiadosti vyhovieť. Ak si colníčka alebo colník nemôžu vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

§ 147

Prestávky na dojčenie

(1)

Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

(2)

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

(3)

Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

(4)

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

§ 148

Ustanovenia § 139, 141 až 146 sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

§ 149

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

§ 150

Povinnosti služobného úradu a colníka

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

(2)

Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, colník je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.35)

§ 151

(1)

Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 155 a 156.

(2)

Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je

a)

vznik škody,

b)

porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,

c)

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

d)

zavinenie,

e)

právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

§ 152

Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

§ 153

Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

§ 154

Colník nezodpovedá za škodu

a)

ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,

b)

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c)

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.

§ 155

(1)

Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

(2)

Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

(3)

Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.

§ 156

Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

§ 157

(1)

Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.

(2)

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená

a)

na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo

b)

pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo

c)

úmyselne.

(4)

Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

§ 158

(1)

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

(2)

Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.

§ 159

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.

§ 160

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

(2)

Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

(3)

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery colníka.

(4)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa § 157 ods. 3 písm. b).

§ 161

(1)

Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.

(2)

Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.

(3)

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

(4)

Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

§ 162

Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku tejto náhrady vyšší nadriadený.

§ 163

Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 155 a 156.

§ 164

Všeobecná zodpovednosť služobného úradu

(1)

Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

(3)

Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

(4)

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.

§ 165

(1)

Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.

(2)

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.

(3)

Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

(4)

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 166

(1)

Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo

b)

škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

a)

colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov postihnutým colníkom,

c)

colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

§ 167

Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak colník utrpel služobný úraz

a)

pri služobnom zákroku,

b)

pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak colník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 168

Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

§ 169

zrušený

§ 170

zrušený

§ 171

zrušený

§ 172

zrušený

§ 173

zrušený

§ 174

zrušený

§ 175

zrušený

§ 176

Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach

(1)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 663,88 eura. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 177

Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu

(1)

Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach alebo pre výkon štátnej služby, zodpovedá za ňu služobný úrad.

(2)

Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

§ 178

(1)

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

(2)

Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.

(3)

Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.

§ 179

(1)

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,^30) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo vopred dohodnuté inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

§ 180

Druhy skončenia služobného pomeru

Služobný pomer sa končí

a)

zrušením v skúšobnej dobe,

b)

uvoľnením,

c)

prepustením,

d)

stratou hodnosti,

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby,

f)

úmrtím colníka,

g)

zákazom činnosti výkonu funkcie colníka,

h)

nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že colník je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

i)

ak colník v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie.

§ 181

Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe

V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo colníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 254 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.

§ 182

Uvoľnenie

(1)

Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.

(2)

Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.

(3)

Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, colník je povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.

(4)

Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.

(5)

Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.

(6)

Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi colníkovi.

(7)

Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.

(8)

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.

§ 183

(1)

Minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak

a)

pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je v štátnej službe voľná iná funkcia,

b)

podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať

1.

akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo

2.

doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,

c)

podľa posudku klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,

d)

bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

e)

porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

f)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo

g)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu38a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.38b)

(3)

Minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zaradeného v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

(4)

Colník zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) druhom bode môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, len ak bol po dobu predchádzajúcich dvoch rokov zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.

(5)

O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkovi aj doručiť.

§ 184

(1)

Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.

(2)

Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

(3)

Colníkovi musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

§ 185

(1)

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Pri prepustení z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia služobného posudkového lekára alebo závery posudku klinického psychológa. Pri prepustení colníka zaradeného v stálej štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. b) druhom bode sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie aj skutočnosť, že colník bol po dobu predchádzajúcich dvoch rokov zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.

(2)

Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

§ 186

Zákaz prepustenia

(1)

Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,

a)

keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo zneužitia omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

b)

od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej starostlivosti poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby,11a)

c)

keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.

(2)

Zákaz prepustenia colníka zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie colníka

a)

z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c) až g) a ods. 2 a 3,

b)

ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe,

c)

ktorý v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

(3)

Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

(4)

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

§ 187

Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru

(1)

Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí colníkovi služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.

(2)

Ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nemožno colníka zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 4.

(3)

Ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.

§ 188

Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.

§ 189

Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe

(1)

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

(2)

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 180.

§ 189a

Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti výkonu funkcie colníka

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka.

§ 189b

Skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby

Služobný pomer colníka v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že colník je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.

§ 189c

Skončenie služobného pomeru pre nezískanie colníckeho vzdelania

Služobný pomer colníka v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nasledujúcim po dni, keď v colnom kurze zameranom na získanie colníckeho vzdelania colníkovi nebola povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z colného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania.

§ 190

Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní

(1)

Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

(2)

Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať colníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.39)

§ 191

zrušený

§ 192

zrušený

§ 193

zrušený

§ 194

zrušený

§ 195

zrušený

§ 196

zrušený

§ 197

zrušený

§ 198

zrušený

§ 199

zrušený

§ 200

zrušený

§ 201

zrušený

§ 202

zrušený

§ 203

zrušený

§ 204

zrušený

§ 205

zrušený

§ 206

zrušený

§ 207

zrušený

§ 208

zrušený

§ 209

zrušený

§ 210

zrušený

§ 211

zrušený

§ 212

Lekárska posudková činnosť

(1)

Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie

a)

zdravotnej spôsobilosti občana podľa § 14a,

b)

zdravotnej spôsobilosti colníka na ďalší výkon štátnej služby,

c)

lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Zdravotná spôsobilosť na výkon štátnej služby colníka sa na základe posúdenia jeho zdravotného stavu určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie takto:

a)

zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon štátnej služby colníka,

b)

zdravotná klasifikácia C – spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením,

c)

zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka.

(3)

Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje a posudzuje pri lekárskych prehliadkach v rámci prijímacieho konania a prieskumného konania.

(4)

Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva služobný posudkový lekár.

(5)

Hlavný posudkový lekár rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b).

(6)

Služobným posudkovým lekárom a hlavným posudkovým lekárom môže byť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, ktorý je v pracovnom pomere k colnému riaditeľstvu podľa osobitného predpisu40) alebo s ktorým colné riaditeľstvo uzatvorilo dohodu o vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti podľa odsekov 4 alebo 5.

§ 213

Prieskumné konanie

(1)

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonáva služobný posudkový lekár. Zdravotná spôsobilosť sa určuje na základe výsledkov lekárskej prehliadky a odborných lekárskych vyšetrení.

(2)

Prieskumné konanie sa vykonáva na podnet služobného úradu alebo na základe žiadosti colníka. Služobný úrad dá podnet na prieskumné konanie vždy, ak dočasná neschopnosť colníka na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz trvá nepretržite šesť mesiacov alebo šesť mesiacov pred skončením podpornej doby.

(3)

Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, služobný posudkový lekár určí colníkovi zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

(4)

Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže colník požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia41) alebo sociálneho poistenia.39)

(5)

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti colníka v prieskumnom konaní, zoznam chorôb a poškodení na zdraví, ich zdravotnú klasifikáciu podľa závažnosti choroby alebo stupňa poškodenia na zdraví ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 214

Funkcie, ktoré môže vykonávať aj colník so zdravotnou klasifikáciou podľa § 212 ods. 2 písm. b), určí generálny riaditeľ vnútorným predpisom.

§ 215

(1)

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov príslušné odborové orgány.

(2)

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

a)

podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,

b)

návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti,

c)

návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,

d)

služobné hodnotenie, v ktorom je colník hodnotený ako nespôsobilý na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred jeho schválením.

(3)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

§ 216

(1)

Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).

(2)

Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

(3)

Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

(4)

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

§ 217

(1)

Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

(2)

Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený podľa § 183 ods. 1 písm. d) len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.

(3)

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas podľa odseku 2, rozhodnutie o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.

§ 218

(1)

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

a)

vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer colníkov,

b)

vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,

c)

navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov,

d)

vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.

(2)

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

§ 219

(1)

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.

(2)

Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.43)

§ 220

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.44)

§ 221

Príslušnosť

Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a v prípadoch uvedených v tomto zákone nadriadený (ďalej len „oprávnený orgán“).

§ 222

Postup v konaní

(1)

Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

§ 223

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

(3)

Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.

§ 224

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.

(3)

Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222.

§ 225

Postúpenie

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 226

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

(2)

Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

(3)

Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.

(4)

Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 227

Dôkazy

(1)

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.

(3)

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.

(4)

Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 227a

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takýmto rozhodnutím viazaný.

§ 228

Dožiadanie

Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.

§ 228a

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.

§ 229

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.

(2)

Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(3)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

(4)

Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.45)

§ 230

Rozhodnutie

(1)

Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(3)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

(4)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

(5)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

(6)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(7)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 231

Odvolacie konanie

(1)

Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(2)

Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

(3)

Odvolanie sa podáva písomne orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(5)

Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak colník o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania

a)

proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,

b)

proti rozhodnutiu o náhrade škody,

c)

proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný, alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,

d)

proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola colníkovi určená zdravotná spôsobilosť.

(7)

Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(9)

Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.

§ 232

Odvolací orgán

(1)

Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(2)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán túto lehotu primerane predĺžiť. O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný colníka písomne upovedomiť.

(3)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(4)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

§ 233

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

§ 234

Obnova konania

(1)

Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli colníkovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa colník alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(4)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad).

(5)

Ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán.

§ 235

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi, minister alebo služobný úrad ho zmení, zruší alebo zruší a vráti na nové konanie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(3)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, možno podať rozklad alebo odvolanie.

§ 236

Preskúmanie rozhodnutia súdom

Colník môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Rozhodnutie o prepustení podľa § 183 ods. 1 až 3, o ktorom v odvolacom konaní rozhodol minister, preskúmava Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 236a

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní46) s výnimkou výkonu rozhodnutia.

§ 237

Právne úkony

(1)

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

(2)

Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

(3)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.

(4)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(5)

Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 238

Neplatnosť právneho úkonu

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,

b)

ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,

c)

ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

d)

ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,

e)

ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,

f)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,

g)

ak nebol urobený predpísanou formou.

(2)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.

§ 239

Bezdôvodné obohatenie

(1)

Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.

(2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3)

Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

§ 240

Osobný spis

Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis colníka vedie služobný úrad.

§ 241

Služobný preukaz

Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.

§ 242

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 168 a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 244.

(3)

K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 53 a 54, § 121 ods. 9, § 176 ods. 3, § 183 ods. 4, § 234 a 235; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

(4)

Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.

§ 243

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 244

(1)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

(2)

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(3)

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(4)

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

(5)

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

(6)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

(7)

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

§ 245