Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

zo 16. septembra 2009

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ HLAVA

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe

a)

profesionality,

b)

politickej neutrality,

c)

nestrannosti,

d)

efektivity,

e)

stability štátnozamestnaneckého pomeru,

f)

etiky.

(3)

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(4)

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov1) a súdnych úradníkov,2) ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry, ak to ustanovuje osobitný predpis.3)

(3)

Na štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov sa vzťahujú osobitné predpisy.4)

(4)

Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie funkcie

a)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

b)

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

c)

člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

d)

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

e)

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f)

sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,5)

g)

prokurátora,

h)

verejného ochrancu práv,

i)

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

§ 3

(1)

Občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

(2)

Ak sa z hľadiska oprávnených záujmov Slovenskej republiky vyžaduje, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len občan Slovenskej republiky.

(3)

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1)

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom,6) najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.

(3)

V štátnozamestnaneckých vzťahoch je zakázaná diskriminácia štátnych zamestnancov a občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu, z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, povinností k rodine, členstva alebo činnosti v politickej strane alebo v politickom hnutí, v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia.

(4)

Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti.

(5)

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať preto, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,7) sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže tejto ochrany domáhať občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu. Služobný úrad je povinný na podnet štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu a odstrániť následky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

DRUHÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 5

Štátna služba

(1)

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí8) v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

d)

vnútorný audit alebo vládny audit,

e)

odbornú prípravu rozhodnutí,9)

f)

právne zastupovanie,

g)

odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo medzinárodných zmlúv vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

h)

odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov alebo

i)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(2)

Plnenie úloh pri vykonávaní štátnych záležitostí na účely tohto zákona je činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom

a)

výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1.

štátneho orgánu,10)

2.

služobného úradu pre štátny orgán,11)

b)

ktorou utvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva12) alebo

c)

ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

§ 6

Štátny zamestnanec

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

a)

zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,13)

b)

vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu14)

1.

prezidentom,

2.

vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

3.

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,

4.

predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“).

(5)

Štátny zamestnanec podľa odsekov 3 a 4 okrem inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu,15) ak nejde o štátneho zamestnanca podľa odseku 3.

(7)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe vyslania podľa osobitného predpisu;16) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 16, § 19 až 23 a § 28.

(8)

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f), § 22, § 23 a § 80.

(9)

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80. Na veľvyslanca sa nevzťahujú aj ustanovenia § 53 ods. 4, § 83 ods. 4, § 104 ods. 5 a § 108 ods. 1.

(10)

Na štátneho zamestnanca podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 7

Odbor štátnej služby

(1)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(2)

Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až f) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 8

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

§ 9

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

c)

iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)

útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra Slovenskej republiky,

e)

organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

f)

Slovenská informačná služba,

g)

útvar Železničnej polície,

h)

organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.17)

(2)

Služobný úrad na účely tohto zákona je aj

a)

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

b)

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

c)

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

d)

Kancelária verejného ochrancu práv,

e)

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“),

f)

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

g)

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

h)

Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,

i)

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra.

(3)

Služobný úrad justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

(4)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(5)

Služobný úrad na účely tohto zákona nie je Národný bezpečnostný úrad.

(6)

Služobný úrad koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov toho služobného úradu, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18)

§ 10

(1)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v služobnom úrade uvedenom

a)

v § 9 ods. 1 tento služobný úrad,

b)

v § 9 ods. 2 písm. a) až g) tento služobný úrad,

c)

v § 9 ods. 2 písm. h) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),

d)

v § 9 ods. 2 písm. i) generálna prokuratúra.

(2)

Na výkon kontroly podľa odseku 1 písm. a) sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.19)

§ 11

Vedúci štátny zamestnanec

(1)

Vedúci štátny zamestnanec (ďalej len „vedúci zamestnanec“) na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a)

určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,

b)

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

(2)

Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(3)

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis20) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1.

(4)

Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(5)

Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní vedúci služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).

§ 12

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

(2)

Vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.21)

(3)

Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(4)

Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k veľvyslancovi plní vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

§ 13

(1)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

(2)

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.22)

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. d) až h) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, je predseda najvyššieho súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu.

(7)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor.

(8)

Vedúci úradu písomne poverí spomedzi vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.

§ 14

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

(2)

Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Osobný úrad

a)

vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

b)

vedúceho úradu v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18)

§ 15

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy sú vnútorné normatívne akty, ktoré v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby. Služobné predpisy vydáva služobný úrad; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.23)

(2)

Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu.18)

(3)

So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

PRVÁ HLAVA

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 16

Stála štátna služba

(1)

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je adaptačné obdobie, ak tento zákon neustanovuje inak. Adaptačné obdobie trvá päť mesiacov a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Počas adaptačného obdobia služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

(2)

Vedúci zamestnanec a štátny zamestnanec, ktorý bol prijatý do štátnej služby podľa § 24, vykonáva štátnu službu bez adaptačného obdobia.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby a ktorý vykonával štátnu službu nepretržite najmenej jeden rok v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, možno na jeho písomnú žiadosť odpustiť adaptačné obdobie, ak od skončenia predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru neuplynul viac ako jeden rok.

§ 17

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Dočasná štátna služba sa vykonáva bez adaptačného obdobia.

(2)

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu,15) odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 6 ods. 7 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. a), k) a l).

(3)

Do dočasnej štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

a)

bez výberového konania alebo bez výberu na zastupovanie štátneho zamestnanca,

1.

ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného,

2.

ktorý je na materskej dovolenke, na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku, alebo na rodičovskej dovolenke,

3.

ktorý vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,24)

4.

ktorý čerpá služobné voľno,

5.

ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,

6.

ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

7.

ktorý je dočasne preložený,

8.

u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l),

b)

bez výberového konania alebo bez výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe,

c)

na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

(4)

Do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca možno prijať na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

a)

na zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a),

b)

na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

§ 18

Dočasná štátna služba

a)

štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

b)

štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

c)

štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 trvá po dobu vyslania podľa osobitného predpisu,16)

d)

odborníka ústavného činiteľa trvá počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy,

e)

štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 17 ods. 3 písm. a) alebo podľa § 17 ods. 4 písm. a), trvá, pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie,

f)

štátneho zamestnanca prijatého podľa § 17 ods. 3 písm. b) trvá najviac šesť mesiacov,

g)

odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.

DRUHÁ HLAVA

PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§ 19

Podmienky prijatia do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak spĺňa tieto predpoklady:

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný,

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

ovláda štátny jazyk,

f)

úspešne absolvoval výberové konanie alebo výber, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

a)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,

b)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad,

c)

spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom25) alebo určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

(3)

Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené; bezúhonnosť sa preukazuje doloženým výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje aj ten,

a)

kto ako obvinený uzavrel zmier26) v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,

b)

proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba podľa osobitného predpisu,27)

c)

kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené,28)

d)

kto bol právoplatne odsúdený za nedbanlivostný trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdenie nebolo zahladené.

(4)

Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov29) nie starším ako tri mesiace, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

a)

vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi vedúci úradu,

b)

vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán, ktorý nie je vedúcim úradu.

(5)

Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa len úspešného uchádzača zúčastneného na výberovom konaní. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa trvale prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 4; to neplatí, ak ide o trvalé preloženie vedúceho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 4.

(6)

Odsekmi 3 až 5 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.30)

(7)

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

a)

vzdelanie,31)

b)

osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.32)

(8)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

d)

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

e)

vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(9)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v prílohe č. 1 alebo v osobitnom predpise.

(10)

Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom; ak nie je lehota na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu ustanovená osobitným predpisom, štátny zamestnanec získava osobitný kvalifikačný predpoklad v lehote určenej služobným úradom.

(11)

Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až d), ako aj predpoklad občianstva podľa § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

§ 20

(1)

Štátnozamestnanecké miesto možno obsadiť prijatím občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, alebo preložením štátneho zamestnanca.

(2)

Na štátnozamestnanecké miesto možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu,

a)

na základe výberového konania, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. i), alebo ak to ustanovuje osobitný predpis,

b)

na základe výberu,

c)

bez výberového konania alebo bez výberu.

§ 21

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad preložením štátneho zamestnanca alebo na základe výberového konania alebo na základe výberu. Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje služobný úrad preložením vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania.

(2)

Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe možno obsadiť aj bez výberového konania alebo bez výberu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 22

Výberové konanie

(1)

Štátnozamestnanecké miesto uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov

a)

výberovým konaním zo štátnych zamestnancov a z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“), alebo

b)

výberovým konaním zo štátnych zamestnancov v príslušnom služobnom úrade (ďalej len „vnútorné výberové konanie“).

(2)

Vonkajšie výberové konanie vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o vonkajšom výberovom konaní obsahuje najmä

a)

názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby,

c)

obsadzovanú funkciu,

d)

odbor štátnej služby,

e)

označenie organizačného útvaru,

f)

stručný opis činností obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta,

g)

predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e),

h)

požiadavky podľa § 19 ods. 2,

i)

údaj o tom, či sa na štátnozamestnaneckom mieste vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,33)

j)

zoznam požadovaných dokladov,

k)

termín a miesto na podanie žiadosti o zaradenie do vonkajšieho výberového konania.

(3)

Žiadosť o zaradenie do vonkajšieho výberového konania možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia vonkajšieho výberového konania.

(4)

Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta. Ak došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta po skončení vonkajšieho výberového konania, vybraný uchádzač sa neprijme do štátnej služby. Služobný úrad vyhlásené vonkajšie výberové konanie zruší aj vtedy, ak na obsadzované štátnozamestnanecké miesto zaradí štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38. Služobný úrad je povinný bezodkladne oznámiť uchádzačovi zrušenie vonkajšieho výberového konania.

(5)

Vonkajším výberovým konaním sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia.

(6)

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov vonkajšieho výberového konania je záväzné pre vedúceho úradu pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta.

(7)

Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok vonkajšieho výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

(8)

Vnútorné výberové konanie vyhlasuje služobný úrad vo všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie v služobnom úrade a na mieste, ktoré je prístupné všetkým štátnym zamestnancom služobného úradu. Na vnútorné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.

(9)

Podrobnosti o výberovom konaní, najmä o prihlásení sa do výberového konania, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

(10)

Ustanovenia odsekov 2 a 9 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. f) a § 9 ods. 2 písm. i). Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

a)

služobný úrad uvedený v § 9 ods. 1 písm. f), na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v tomto služobnom úrade,

b)

generálna prokuratúra, na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. i).

§ 23

Výber

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesto okrem štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v § 20 ods. 2 písm. a) obsadzuje služobný úrad z uchádzačov výberom

a)

z občanov, ktorí sa uchádzajú o štátnu službu,

b)

zo štátnych zamestnancov.

(2)

Výber vyhlasuje služobný úrad v tlači alebo v iných verejnosti prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho uskutočnením. Oznámenie o výbere obsahuje najmä údaje podľa § 22 ods. 2.

(3)

Žiadosť o zaradenie do výberu možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak uchádzač podal žiadosť elektronickými prostriedkami, je povinný doručiť ju služobnému úradu aj písomne, najneskôr v deň uskutočnenia výberu.

(4)

Výberom sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5)

Služobný úrad písomne oznámi zúčastneným uchádzačom výsledok výberu do desiatich dní od jeho skončenia; túto povinnosť služobný úrad splní, ak oznámenie v uvedenej lehote odošle.

(6)

Podrobnosti o výbere, najmä o prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

(7)

Ustanovenia odsekov 2 a 6 sa nevzťahujú na služobný úrad uvedený v § 9 ods. 2 písm. g) a h). V služobnom úrade, ktorým je súd, podrobnosti o spôsobe vyhlásenia výberu, prihlásení sa do výberu, vykonaní výberu, vyhodnotení výsledkov výberu a o postupe pri uskutočňovaní výberu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

§ 24

Fyzickú osobu, ktorá vykonávala štátnu službu podľa osobitného predpisu,4) možno prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania alebo bez výberu, ak požiadala o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, ak táto fyzická osoba

a)

vykonávala činnosť v stálej štátnej službe podľa osobitného predpisu na tomto mieste,

b)

spĺňa predpoklady podľa § 19 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 19 ods. 2.

TRETIA HLAVA

VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 25

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

a)

služobnou zmluvou,

b)

zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,

c)

vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu,

d)

poverením výkonom funkcie veľvyslanca.

(2)

Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa odseku 1 písm. b) až d), postupuje sa u neho podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l).

§ 26

(1)

Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer založený poverením výkonom funkcie veľvyslanca vzniká dňom uvedeným v poverení.

(4)

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený, vymenovaný alebo poverený podľa § 25 ods. 1 písm. b) až d), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo v poverení podľa odseku 3.

§ 27

Služobná zmluva

(1)

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu predseda najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný vydať štátnemu zamestnancovi.

(2)

Služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú:

a)

názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,

b)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto jeho narodenia a miesto trvalého pobytu,

c)

funkcia štátneho zamestnanca podľa § 29,

d)

funkcia vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,

e)

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

f)

druh štátnej služby,

g)

odbor štátnej služby, ak sa určuje,

h)

stručná charakteristika najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom,

i)

označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby vrátane jeho adresy,

j)

čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,

k)

dĺžka kratšieho týždenného služobného času, ak bol dohodnutý.

(3)

Služobný úrad v služobnej zmluve uvedie aj údaj o služobnom čase, o dĺžke dovolenky, o dĺžke výpovednej doby a o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti.

(4)

Opis činností štátnozamestnaneckého miesta sa uvedie v prílohe služobnej zmluvy, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Opis činností štátnozamestnaneckého miesta bližšie určuje najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy a ďalšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom.

(5)

Prílohou služobnej zmluvy je tiež písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§ 28

Skúšobná doba

(1)

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac troch mesiacov, ak ide o prijatie

a)

do stálej štátnej služby podľa § 24,

b)

do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 17 ods. 3 písm. b) na tom istom štátnozamestnaneckom mieste.

(3)

Dohoda o skúšobnej dobe podľa odseku 2 musí byť písomná. Ak služobný úrad so štátnym zamestnancom nedohodne skúšobnú dobu v prípadoch uvedených v odseku 2, skúšobná doba neplynie.

(4)

Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a o čas služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d).

§ 29

Funkcia štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 11. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Funkcia	Platová trieda
referent	1.
samostatný referent	2.
odborný referent	3.
hlavný referent	4.
radca	5.
samostatný radca	6.
odborný radca	7.
hlavný radca	8.
štátny radca	9.
hlavný štátny radca	10.
generálny štátny radca	11.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 2 písm. a) až e) patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

(3)

Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1. Služobný úrad uvedený § 9 ods. 2 písm. a) až e) pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.

§ 30

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami,34) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky.

(2)

Občan, ktorý sa uchádza o štátnu službu, je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 31

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je

a)

zmena funkcie,

b)

zmena odboru štátnej služby,

c)

zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,

d)

zmena služobného úradu,

e)

zmena sídla služobného úradu,

f)

zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

g)

zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.

(2)

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až g) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve.

(3)

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

§ 32

(1)

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť

a)

dočasným preložením,

b)

trvalým preložením,

c)

vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca,

d)

preložením vedúceho zamestnanca na iné miesto vedúceho zamestnanca,

e)

vymenovaním na zastupovanie vedúceho zamestnanca,

f)

skončením zastupovania vedúceho zamestnanca,

g)

odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca,

h)

dočasným vyslaním na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),

i)

zaradením mimo činnej štátnej služby,

j)

opätovným zaradením štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,

k)

na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 25 ods. 1 písm. b) a c) alebo na základe odvolania z tejto funkcie, vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutím doby vykonávania tejto funkcie,

l)

na základe poverenia podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo odvolania z tejto funkcie.

(2)

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca môže dôjsť aj na základe zákona.

§ 33

(1)

Štátneho zamestnanca možno preložiť na vykonávanie štátnej služby

a)

v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b)

v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby, ak sa zmenia najnáročnejšie činnosti uvedené v služobnej zmluve,

c)

v tom istom služobnom úrade a v tom istom odbore štátnej služby na iné ako pravidelné miesto vykonávania štátnej služby,

d)

do iného služobného úradu do toho istého odboru štátnej služby alebo

e)

do iného služobného úradu do iného odboru štátnej služby.

(2)

Štátneho zamestnanca možno preložiť z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby len vtedy, ak štátny zamestnanec môže štátnu službu vykonávať so zreteľom na splnenie predpokladu občianstva Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2 a 3), kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšie ním vykonávané činnosti.

(3)

Štátneho zamestnanca možno podľa odseku 1 preložiť dočasne alebo trvale.

(4)

Na preloženie štátneho zamestnanca je príslušný vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(5)

Preloženie podľa odseku 1 písm. d) a e) je možné len po dohode vedúcich úradov príslušných služobných úradov.

(6)

Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa je príslušný ten, pre koho bude štátny zamestnanec plniť úlohy. Na dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, je príslušný predseda najvyššieho súdu. Dočasné preloženie podľa prvej vety a druhej vety je možné len so súhlasom vedúceho úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, a trvá najdlhšie počas výkonu funkcie toho, pre koho plní úlohy.

(7)

Preloženie štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

(8)

Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený podľa odseku 1 písm. d) a e), služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, najneskôr do siedmich dní odo dňa preloženia.

§ 34

(1)

Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov.

(2)

Štátneho zamestnanca možno opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia.

(3)

Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako pätnásť rokov, alebo štátnu zamestnankyňu alebo štátneho zamestnanca, ktorí sa osobne starajú o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, možno dočasne preložiť podľa odsekov 1 a 2 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

(4)

Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený. Ak je štátny zamestnanec dočasne preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu35) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

(6)

Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 35

(1)

Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných sťahovacích výdavkov.

§ 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca a vymenovanie na zastupovanie vedúceho zamestnanca

(1)

Štátneho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania.

(2)

Štátneho zamestnanca možno na základe výberového konania dočasne preložiť na čas dlhší ako šesť mesiacov na dlhodobo uvoľnené miesto vedúceho zamestnanca. Vedúceho zamestnanca možno dočasne preložiť podľa prvej vety na čas dlhší ako šesť mesiacov aj bez výberového konania.

(3)

Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom vymenovať na zastupovanie vedúceho zamestnanca v služobnom úrade

a)

počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne,

b)

ak sa dočasne uvoľní miesto vedúceho zamestnanca.

(4)

Vedúci úradu môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložiť na voľné miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta výberovým konaním.

(5)

Doba zastupovania podľa odseku 3 a doba dočasného preloženia podľa odseku 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

§ 37

Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

(1)

Vedúci úradu odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak uplynula doba, na ktorú bol štátny zamestnanec vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

(2)

Vedúci úradu odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 19 ods. 4, ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. a).

(3)

Vedúci úradu môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak vedúci zamestnanec

a)

nevykazuje dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby,

b)

nemôže dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov,

c)

bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov,

d)

požiadal o odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca.

(4)

Vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.36)

(5)

Vedúci úradu na návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii odvolá aj bez uvedenia dôvodu vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán alebo štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, ak osobitný predpis neustanovuje inak.36)

(6)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.

§ 38

Skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona

(1)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom

a)

zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,

b)

zrušenia služobného úradu.

(2)

Písomné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; v prípade skončenia vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b) písomné potvrdenie vydá vedúci úradu v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

§ 39

(1)

Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, zaradí služobný úrad s jeho súhlasom na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(2)

Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) a l) sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. k) alebo pred poverením výkonom funkcie podľa § 32 ods. 1 písm. l), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 40

Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca možno s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)

Skončiť dočasné vyslanie alebo skrátiť dobu dočasného vyslania môže vedúci úradu v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným vedúcim úradu v písomnom oznámení. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca možno len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(3)

Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

(4)

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.35)

(5)

Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 41

(1)

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,37) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nemožno vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, alebo ju nemožno preložiť na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

(2)

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

§ 42

(1)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

(2)

Vedúci úradu zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 trvá

a)

v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky,

b)

do nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin vydaný v trestnom konaní alebo do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru,26) najviac však dva roky.

(4)

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(5)

Suma podľa odseku 4 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.38)

§ 43

(1)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie alebo orgán Európskej únie, do ktorých je vyslaný.

(2)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§ 44

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

a)

zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby alebo

b)

uplynie doba podľa § 42 ods. 3.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 42 ods. 1, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 42 ods. 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(4)

Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby podľa odseku 2.

§ 45

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas služobnej cesty v cudzine vrátane času vykonávania štátnej služby v cudzine do skončenia tejto cesty.

(3)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným štátom realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

(4)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty. Služobný úrad pritom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(5)

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve.

(6)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.35) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

PIATA HLAVA

SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 46

(1)

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a)

dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

výpoveďou,

c)

okamžitým skončením,

d)

skončením v skúšobnej dobe.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

§ 47

Výpovedné dôvody služobného úradu

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

a)

štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

b)

sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

c)

štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,

d)

štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak,

e)

štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm. d), nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29) a nedohodne sa so služobným úradom inak,

f)

štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 2, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak,

g)

štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich v primerane určenej lehote neodstránil,

h)

štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou,

i)

je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 48

Výpovedná doba

(1)

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

(2)

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

(3)

Počas plynutia výpovednej doby možno štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a) až f), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.

§ 49

Zákaz výpovede

(1)

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj

a)

doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42,

b)

doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).

(2)

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu

a)

pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce); ak je daná štátnej zamestnankyni alebo štátnemu zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou,

b)

uvedeného v § 47 písm. g), ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu alebo ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo štátnu zamestnankyňu a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

§ 50

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,39) inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. h) a i).

§ 51

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu; ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa v tomto prípade nepoužije.

(2)

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(3)

Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnou zamestnankyňou a štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 52

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom

a)

nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby podľa § 42 ods. 1,

b)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ukladajúceho štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,

e)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol štátny zamestnanec pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

f)

keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom,

g)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,33) alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu33) a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

h)

straty občianstva (§ 3),

i)

uplynutia dočasnej štátnej služby.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a štátneho zamestnanca, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu,15) ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa § 6 ods. 7 sa skončí dňom skončenia vyslania podľa osobitného predpisu.16)

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 53

Odstupné

(1)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) a b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 alebo ods. 5alebo ktorého vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončilo na základe zákona podľa § 38 a ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred skončením vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

(4)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.

§ 54

Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho posledne priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu40) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.40) Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu40) v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí.

§ 55

Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,4) vykonával prácu vo verejnom záujme41) alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

§ 56

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia podľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 55.

§ 57

Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad však nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne. Podkladom pre vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

§ 58

Potvrdenie o štátnej službe

(1)