Zásady vlády Slovenskej republiky k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(schválené uznesením vlády Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009 č. 933/2009)

Čl. 1

Predmet úpravy

Cieľom týchto zásad vlády je zjednotenie výkladu ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z.o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“) vrátane postupu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) pri

a)

výkone dohľadu podľa § 9 zákona o štátnom jazyku,

b)

ukladaní pokút podľa § 9a zákona o štátnom jazyku,

c)

spolupráci s odbornými slovakistickými pracoviskami v súvislosti s prerokúvaním a schvaľovaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka.

Tieto zásady vlády sa vydávajú podľa čl. 119 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť opatrení vlády Slovenskej republiky s cieľom ochrany práv občanov Slovenskej republiky používajúcich štátny jazyk pri súčasnom rešpektovaní jazykových práv občanov Slovenskej republiky patriacich k národnostným menšinám, ktoré vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky, a možností, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov.

Čl. 2

Výklad ustanovení zákona o štátnom jazyku

Pri aplikácii ustanovení zákona o štátnom jazyku sa uplatňujú jednotlivé metódy výkladu práva. Výkladom práva sa rozumie postup, ktorým sa objasňuje zmysel textu právneho predpisu. Jednotlivé metódy výkladu sa uplatňujú vo vzájomnom prepojení, pričom žiadna z nich nesmie mať absolútnu prednosť. Jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Východiskom v procese interpretácie a aplikácie práva je síce gramatický výklad textu právneho predpisu, interpret však musí zohľadniť aj účel zákona, systematickú súvislosť a logické väzby medzi jednotlivými normami zákona. Napríklad nie je možné vychádzať len z gramatického výkladu, ktorý je v zjavnom rozpore s účelom právnej normy.

Jednou zo základných interpretačných metód je príkaz ústavne konformnej interpretácie práva, najmä vtedy, ak ustanovenie právneho predpisu umožňuje rozdielny výklad.

Legitímnym účelom zákona o štátnom jazyku je ochrana a podpora štátneho jazyka v úradnom styku a ochrana práv občanov Slovenskej republiky používajúcich štátny jazyk na prijímanie a poskytovanie informácií v štátnom jazyku bez obmedzení. Ochrana týchto práv je legitímnym dôvodom zásahu do základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb vrátane obcí, pričom opatrenia na ochranu týchto práv musia byť na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné a primerané.

Pri výklade ustanovení zákona o štátnom jazyku sa uplatní zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa základné práva a slobody na území Slovenskej republiky zaručujú každému bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, pričom nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, na ujmu.

Pri uplatnení zákona o štátnom jazyku voči občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, alebo voči osobe, ktorá uskutočňuje ústavné právo príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín na ich všestranný rozvoj, sa postupuje podľa metód výkladu uvedených v tomto článku s osobitnou starostlivosťou v duchu Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a pre Slovenskú republiku platných ustanovení Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ústavné právo príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín na ich všestranný rozvoj zahŕňa najmä právo spoločne s inými príslušníkmi národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín a právo na osvojenie si štátneho jazyka.

Všetky doteraz prijaté zákony umožňujúce používanie jazykov národnostných menšín, osobitne zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., majú vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie osobitného zákona (lex specialis derogat legi generali), ak im zákon o štátnom jazyku také postavenie priznáva.

Jazykový režim upravený právom Európskej únie (napríklad primárnym právom Európskej únie v zmysle výkladu uvedeného v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie, smernicami Európskej únie) nie je ustanoveniami zákona o štátnom jazyku dotknutý.

Čl. 3

Výklad niektorých pojmov zákona o štátnom jazyku

Na účely zákona o štátnom jazyku sa rozumie

a)

úradným stykom súhrn činností a úkonov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, zamestnancov a štátnych zamestnancov týchto orgánov a právnických osôb, zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek pri výkone ich úradných povinností,

b)

právnickou osobou zriadenou štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a iným orgánom verejnej správy rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,

c)

právnickou osobou zriadenou zákonom právnická osoba, ktorú zriadil zákon na plnenie zákonom ustanovených úloh vo verejnom záujme; právnickou osobou zriadenou zákonom je najmä:

1.

štátna vysoká škola (Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave),

2.

verejná vysoká škola (Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prešovská univerzita v Prešove, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Žilinská univerzita v Žiline, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická univerzita vo Zvolene, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita J. Selyeho v Komárne),

3.

verejnoprávna inštitúcia (Audiovizuálny fond, Matica slovenská, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Sociálna poisťovňa, Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Ústav pamäti národa, Slovenská národná akreditačná služba),

4.

štátny fond (Environmentálny fond, Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, Štátny fond rozvoja bývania),

5.

iný fond (Fond národného majetku Slovenskej republiky, Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, Protidrogový fond, Recyklačný fond, Slovenský pozemkový fond, Študentský pôžičkový fond),

6.

samosprávne stavovské komory (Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora zubných technikov, Slovenská komora ortopedických technikov, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora psychológov, Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora daňových poradcov, Slovenská komora audítorov, Slovenská komora patentových zástupcov, Slovenská komora architektov, Slovenská komora stavebných inžinierov, Komora geodetov a kartografov, Komora reštaurátorov, Slovenská banská komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská komora výcvikových zariadení autoškôl, Komora kominárov Slovenska, Slovenská poľovnícka komora),

7.

iné právnické osoby zriadené zákonom (napríklad Slovenská akadémia vied, Železnice Slovenskej republiky, Agentúra na podporu výskumu a vývoja, Pôdohospodárska platobná agentúra, Exportno-importná banka Slovenskej republiky); banky, zdravotné poisťovne, zdravotnícke zariadenia, subjekty poskytujúce poštové, dopravné a telekomunikačné služby nie sú právnickými osobami zriadenými zákonom; právnická osoba zriadená zákonom nie je vo vlastníctve inej osoby,

d)

poštou stála prevádzkareň určená na vyberanie a distribúciu poštových zásielok a na predaj poštových cenín a kontaktné miesto, ktorým je osoba oprávnená vyberať poštové zásielky na základe zmluvy s poskytovateľom univerzálnej služby a určený zamestnanec poskytovateľa univerzálnej služby,

e)

hasičskou jednotkou hasičská jednotka Hasičského a záchranného zboru, obce, právnickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa,

f)

rokovaním v orgánoch a právnických osobách podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku rokovanie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, iných orgánoch verejnej správy, nimi zriadených právnických osobách, právnických osobách zriadených zákonom,

g)

úradnou agendou agenda týkajúca sa výkonu úradných povinností štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb a právnických osôb zriadených zákonom, zamestnancov a štátnych zamestnancov týchto orgánov a právnických osôb, zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek, ako aj tlačovina určená na ich úradné, služobné a prevádzkové potreby,

h)

úradnou agendou týkajúcou sa informácií určených pre verejnosť aj zverejňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

i)

agendou cirkví a náboženských spoločností určenou pre verejnosť písomná agenda súvisiaca s uzavretím manželstva pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti vrátane záznamov o uzavretých manželstvách,

j)

informačným systémom a vzájomným stykom orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku informačný systém a vzájomný styk štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom,

k)

iným jazykom každý jazyk okrem štátneho jazyka; iný jazyk používaný v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku je len cudzí jazyk,

l)

cudzím jazykom každý jazyk okrem štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,

m)

jazykom národnostnej menšiny jazyk národnostnej menšiny žijúcej na území Slovenskej republiky. Ide o jazyk bulharskej národnostnej menšiny, jazyk českej národnostnej menšiny, jazyk chorvátskej národnostnej menšiny, jazyk maďarskej národnostnej menšiny, jazyk moravskej národnostnej menšiny, jazyk nemeckej národnostnej menšiny, jazyk poľskej národnostnej menšiny, jazyk rómskej národnostnej menšiny, jazyk rusínskej národnostnej menšiny, jazyk ruskej národnostnej menšiny, jazyk ukrajinskej národnostnej menšiny, jazyk židovskej národnostnej menšiny,

n)

geografickým názvom názov obce určený nariadením vlády Slovenskej republiky, názov časti obce určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, názov ulice určený všeobecne záväzným nariadením obce, názov iného verejného priestranstva určený všeobecne záväzným nariadením obce a názov iného geografického objektu štandardizovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým je

1.

názov nesídelného geografického objektu z územia Slovenskej republiky,

2.

názov špecifického sídelného objektu z územia Slovenskej republiky,

3.

vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky,

4.

vžitá podoba slovenského názvu nesídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky,

5.

názov mimozemského objektu; pojem „geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny“ uvedený v § 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z. nie je na účel zákona o štátnom jazyku geografický názov,

o)

označením v jazyku národnostnej menšiny

1.

označenie obce v jazyku národnostnej menšiny podľa Zoznamu označení obcí v jazykoch národnostných menšín podľa okresov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.,

2.

označenie ulice v jazyku národnostnej menšiny v obci zaradenej do Zoznamu obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z.,

3.

označenie iných miestnych geografických objektov v jazyku národnostnej menšiny v obci zaradenej do Zoznamu obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z.; označenie v jazyku národnostnej menšiny nie je geografický názov,

p)

pedagogickou dokumentáciou školy alebo školského zariadenia súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia. Pedagogickú dokumentáciu tvoria učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy, výchovné osnovy, vzdelávacie štandardy, výchovné štandardy, triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list dieťaťa, katalógový list žiaka, osobný spis dieťaťa, osobný spis žiaka, protokol o maturitnej skúške, protokol o záverečnej skúške, protokol o absolutóriu, protokoly o komisionálnych skúškach, denný záznam školského zariadenia, rozvrh hodín, protokol o štátnej jazykovej skúške, školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacej činnosti, plán práce školy, plán práce školského zariadenia, denník výchovnej skupiny, tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov. Uvedené písomné dokumenty podliehajú okrem dohľadu ministerstva kultúry podľa § 9 zákona o štátnom jazyku aj dohľadu príslušných orgánov, napríklad Štátnej školskej inšpekcie,

q)

ďalšou dokumentáciou školy alebo školského zariadenia súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení. Ďalšiu dokumentáciu tvorí návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy, správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia, písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, štatút školského zariadenia, organizačný poriadok, zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje, uznesenia z rokovaní pedagogickej rady, predmetovej komisie a metodického združenia a zo zasadnutí výchovnej komisie, prehľadný rozvrh hodín celej školy a jednotlivých tried, dokumentácia o voliteľných predmetoch a záujmovej činnosti, vedenie agendy spojenej s organizovaním školských výletov a exkurzií, lyžiarskych a plaveckých výcvikov, školy v prírode a ďalších aktivít, ročný plán kontrolnej činnosti riaditeľa a zástupcu riaditeľa, zápisnice o inšpekciách a iných kontrolách, prehľad o použití finančných prostriedkov určených pre potreby školy a výchovno-vzdelávacieho procesu poskytnutých zriaďovateľom, sponzorských darov a iných darov, prehľad o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti zamestnancov a odbornej spôsobilosti učiteľov a vychovávateľov školských klubov detí, prehľad o ďalšom vzdelávaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov z oblasti bezpečnosti zdravia a ochrany pri práci, rokovací poriadok pedagogickej rady, pracovný poriadok zamestnancov, evidencia o školských úrazoch žiakov, evidencia sťažností, registratúrny poriadok, kolektívna zmluva. Uvedené písomné dokumenty podliehajú okrem dohľadu ministerstva kultúry podľa § 9 zákona o štátnom jazyku aj dohľadu príslušných orgánov, napríklad Štátnej školskej inšpekcie,

r)

výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej. Súčasťou výchovného procesu je aj kontakt pedagogického zamestnanca so zákonným zástupcom dieťaťa alebo žiaka,

s)

vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou. Súčasťou vzdelávacieho procesu je aj kontakt pedagogického zamestnanca so zákonným zástupcom dieťaťa alebo žiaka,

t)