Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vodič osobitne označeného vozidla podľa odseku 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Ak je to nevyhnutné, môže vodič takéhoto vozidla vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel, a do pešej zóny; pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.

(8)

Ustanovenia odseku 7 a § 23 ods. 3 sa vzťahujú aj na vozidlá označené dokladom podľa Dohovoru o cestnej premávke podpísaného 8. novembra 1968 vo Viedni v znení neskorších predpisov (ďalej len „Viedenský dohovor“).

(9)

Vyobrazenie osobitných označení podľa odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

TRETIA HLAVA

PODMIENKY PREPRAVY OSÔB A NÁKLADU

§ 45

(1)

Vodič nesmie dovoliť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám. Každá prepravovaná osoba zodpovedá za dodržiavanie svojich povinností podľa tohto zákona. Za prepravu detí alebo osôb, ktoré pre poruchu zdravia nezodpovedajú za svoje konanie, zodpovedá osoba, ktorá ich sprevádza. Ak také osoby nemajú sprievod, za ich prepravu zodpovedá vodič alebo ním poverená spôsobilá a náležite poučená osoba; to neplatí, ak ide o pravidelnú verejnú dopravu osôb.

(2)

Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.

§ 46

(1)

V motorovom vozidle alebo jeho prípojnom vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, smú sa na miestach na to vyhradených prepravovať osoby len do prípustnej užitočnej hmotnosti vozidla, pritom počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší, ako je počet miest uvedených v osvedčení o evidencii alebo v technickom osvedčení vozidla.

(2)

Osoba mladšia ako 12 rokov sa nesmie prepravovať vo zvláštnom motorovom vozidle a na motocykli.

(3)

V inom prípojnom vozidle ako vo vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, je preprava osôb s výnimkou prípadov podľa § 49 zakázaná.

(4)

Bočné sedenie osôb prepravovaných na motocykli je zakázané.

§ 47

Preprava osôb vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb

(1)

Cestujúci vozidlom pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie vstupovať na vozovku, okraj nástupišťa alebo do bezpečnostného priestoru nástupišťa zastávky vyznačeného dopravnou značkou, a to až do zastavenia vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.

(2)

Vodič autobusu prepravujúceho deti alebo osoby so zdravotným postihnutím je povinný počas ich nastupovania a vystupovania použiť osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svietidiel.

§ 48

(1)

Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného automobilu možno len pri preprave príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície a obecnej polície pri plnení ich úloh a iných osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva alebo pri živelnej pohrome.

(2)

Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby podľa odseku 1, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení nákladného automobilu najmenej dvojročnú prax. Počet prepravovaných osôb nesmie byť vyšší ako 30. Preprava osôb v prípojnom vozidle nákladného automobilu je zakázaná.

(3)

Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť, vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky; dbá na to osoba, ktorú z prepravovaných osôb určí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič.

§ 49

(1)

Prepravovať osoby v ložnom priestore nákladného prívesu traktora je možné len za podmienok podľa § 48 ods. 1. Traktor s nákladným prívesom, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení traktora najmenej dvojročnú prax.

(2)

Počet prepravovaných osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora nesmie byť vyšší ako 15; rýchlosť jazdy traktora nesmie prekročiť 20 km.h^-1.

(3)

Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného prívesu traktora musia počas jazdy sedieť na podlahe alebo na sedadlách pripevnených o podlahu, pričom steny prívesu musia byť dostatočne vysoké, aby osoby počas jazdy nevypadli. Prepravované osoby sa nesmú počas jazdy vykláňať, nesmú nechať vyčnievať predmety z prívesu ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky.

§ 50

Osoby mladšie ako 15 rokov sa smú prepravovať v ložnom priestore nákladného automobilu a nákladného prívesu traktora len v sprievode osoby staršej ako 18 rokov.

§ 51

Preprava nákladu

(1)

Pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla.

(2)

Náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený, rozložený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval svetlomety a svietidlá vozidla, odrazové sklá, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej povolenej rýchlosti. Náklad musí byť zabezpečený tak, aby pri zmene rýchlosti jazdy alebo zmene smeru jazdy vozidla sa nezošmykol, neprevrátil, nespadol alebo sa inak voľne nepohyboval. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane vozidla. Sypký materiál musí byť vždy zakrytý tak, aby sa zabránilo jeho vysypávaniu na cestu počas jazdy.

(3)

Pri preprave živých zvierat nesmie byť ohrozená bezpečnosť vodiča a prepravovaných osôb, bezpečnosť prepravovaných zvierat ani bezpečnosť cestnej premávky.

(4)

Nakladanie a skladanie nákladu na ceste je dovolené len vtedy, ak to nemožno urobiť mimo cesty. Náklad sa musí zložiť a naložiť čo najrýchlejšie a tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.

(5)

Podmienky a spôsob označovania nákladu prečnievajúceho vozidlo ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

ŠTVRTÁ HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH ÚČASTNÍKOCH CESTNEJ PREMÁVKY

§ 52

(1)

Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na krajnici.

(2)

Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením nie je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

(3)

Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku; to neplatí pre osoby, ktoré sa pohybujú po krajnici alebo po okraji vozovky na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu pohybovať len v rade za sebou. Za zníženej viditeľnosti mimo obce musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.

(4)

Osoba so zdravotným postihnutím, ktorá sa pohybuje pomocou ručného alebo motorového vozíka určeného pre ňu, smie používať ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj vozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze.

(5)

Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, smie používať pravú stranu chodníka, pričom nesmie ohroziť ani obmedziť ostatné osoby používajúce chodník. Osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, smie použiť chodník, len ak neohrozí ani neobmedzí chodcov; inak musí použiť pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky.

(6)

Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, je povinná sledovať situáciu v cestnej premávke a nesmie ohrozovať alebo obmedzovať iných účastníkov cestnej premávky. Ak je dopravnou značkou určená cestička pre osoby pohybujúce sa na športovom vybavení, tieto osoby sú povinné takúto cestičku použiť.

§ 53

(1)

Pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

(2)

Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.

(3)

Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

(4)

Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

§ 54

(1)

Pre organizovaný útvar chodcov, najmä útvar ozbrojených síl, útvar školskej mládeže alebo pre sprievod, primerane platia práva a povinnosti vodičov podľa tohto zákona.

(2)

Za zníženej viditeľnosti musí byť organizovaný útvar chodcov označený vpredu po oboch stranách neoslňujúcim bielym svetlom a vzadu takisto po oboch stranách červeným svetlom. Vedúci útvaru chodcov a chodci idúci v poslednom rade v smere chôdze musia mať mimo obce za zníženej viditeľnosti oblečený reflexný bezpečnostný odev.

(3)

Za dodržiavanie ustanovení odsekov 1 a 2 zodpovedá vedúci útvaru, ktorým môže byť len osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je na to dostatočne spôsobilá.

(4)

Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo; pritom nemusí byť označený podľa odseku 2.

(5)

Pre organizovanú skupinu detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, platia ustanovenia o chodcoch.

§ 55

Osobitné ustanovenia o cyklistoch

(1)

Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.

(2)

Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou; to neplatí pri jazde po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba, ak tým neobmedzujú a neohrozujú ostatných účastníkov cestnej premávky. Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na pedáloch. Za zníženej viditeľnosti musí mať cyklista jazdiaci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.

(3)

Na jednomiestnom bicykli nie je dovolená jazda viacerým osobám. Ak je bicykel vybavený pomocným sedadlom na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, smie osoba staršia ako 15 rokov viezť osobu mladšiu ako 10 rokov.

(4)

Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou cestičky pre cyklistov, poľnej cesty, lesnej cesty a obytnej zóny jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozerala, a ktorá zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona touto osobou.

(5)

Pomaly idúce alebo stojace vozidlo môže cyklista idúci rovnakým smerom predchádzať aj po pravej strane vozovky alebo krajnici, pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť; to neplatí, ak vodič takého vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy doprava.

(6)

Ak je zriadená cestička pre chodcov a cyklistov označená príslušnou dopravnou značkou, cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak cestička pre chodcov a cyklistov má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov, sú chodci a cyklisti povinní použiť len pruh pre nich určený; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, pri vchádzaní na cestičku pre chodcov a cyklistov a vychádzaní z nej, pričom sa nesmú vzájomne ohroziť.

(7)

Cestičku pre cyklistov môže použiť aj osoba pohybujúca sa na kolieskových korčuliach, lyžiach alebo na obdobnom športovom vybavení, ak tým neobmedzí ani neohrozí cyklistov.

(8)

Pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa cyklista musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.

(9)

Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Ak je cyklistom osoba mladšia ako 15 rokov, táto povinnosť sa vzťahuje aj na jazdu v obci.

§ 56

Jazda so záprahovým vozidlom a ručným vozíkom

(1)

Pohoničom záprahového vozidla nesmie byť osoba mladšia ako 15 rokov. Ak pohonič ide vedľa záprahového vozidla, je povinný ísť po pravej strane; pred opustením záprahového vozidla je povinný vozidlo zabrzdiť a na svahu podložiť kolesá.

(2)

Osoba, ktorá tlačí alebo ťahá ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm, je povinná ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie ísť po pravej krajnici. Za zníženej viditeľnosti musí byť táto osoba alebo vozík označený na ľavej strane a pravej strane zapnutým neoslňujúcim bielym svetlom viditeľným ostatnými účastníkmi cestnej premávky.

§ 57

Jazda na zvieratách, vedenie a hnanie zvierat

(1)

Pre jazdca na zvierati a pre sprievodcu vedených a hnaných zvierat primerane platia práva a povinnosti vodiča podľa tohto zákona.

(2)

Na ceste s výnimkou poľnej cesty a lesnej cesty nesmie ísť na zvierati osoba mladšia ako 15 rokov. Jazdec je povinný ísť pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, jazdec smie ísť po pravej krajnici. Jazdci na zvieratách smú ísť len jednotlivo za sebou. Jazdec smie viesť len jedno zviera. Ak je dopravnou značkou určená cesta pre jazdcov pohybujúcich sa na zvierati, tí sú povinní prednostne použiť takúto cestu.

(3)

Sprievodca smie viesť najviac dve zvieratá, ktoré musia byť navzájom priviazané. Zvieratá sa smú viesť a hnať len tak, aby premávka na ceste nebola ohrozovaná a aby bola čo najmenej obmedzovaná. Hnané zvieratá sa pritom musia rozdeliť na vhodne dlhé skupiny a oddeliť od seba dostatočne veľkými medzerami. Hnané zvieratá nesmú sprevádzať osoby mladšie ako 15 rokov. Počet sprevádzajúcich osôb musí byť dostatočný na zabezpečenie usmerneného pohybu zvierat. Za zníženej viditeľnosti sprievodca musí mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.

(4)

Za zníženej viditeľnosti jazdec na zvierati musí mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Ak ide o útvar jazdcov, prvý jazdec musí byť označený aj neoslňujúcim bielym svetlom a posledný jazdec červeným svetlom.

(5)

Na jazdu na zvierati, vedenie a hnanie zvierat sa vzťahuje zákaz podľa § 39 ods. 6.

(6)

Voľný pohyb domácich zvierat je na ceste zakázaný. Majiteľ domáceho zvieraťa, jeho chovateľ alebo nimi poverená osoba zodpovedá za zabezpečenie domáceho zvieraťa proti voľnému pohybu po ceste.

§ 58

Osoba vykonávajúca prácu na ceste

(1)

Osoba, ktorá vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou alebo inú pracovnú činnosť, na ktorú je oprávnená, musí byť zreteľne označená. Takáto osoba nemusí dodržiavať tie ustanovenia pravidiel cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje; pritom musí dbať na potrebnú opatrnosť.

(2)

Označenie osoby podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 59

Osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne

(1)

V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci smú používať cestu v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahuje § 52. Hry detí na ceste sú dovolené len v obytnej zóne.

(2)

Do pešej zóny je povolený vjazd len vozidlám, ktorým to umožňuje dopravná značka.

(3)

V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km.h^-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak. V školskej zóne možno stáť, ak tým nie je obmedzený pohyb chodcov.

(4)

V obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci sú povinní umožniť vozidlám jazdu. To platí aj pre deti, ktoré sa hrajú v obytnej zóne.

(5)

Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne ostatné ustanovenia tohto zákona.

PIATA HLAVA

ÚPRAVA A RIADENIE CESTNEJ PREMÁVKY

§ 60

(1)

V cestnej premávke sa používajú

a)

zvislé dopravné značky,

b)

vodorovné dopravné značky,

c)

dopravné zariadenia.

(2)

Úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.

(3)

Ak je nesúlad medzi zvislými dopravnými značkami a vodorovnými dopravnými značkami, zvislé dopravné značky sú nadradené vodorovným dopravným značkám.

(4)

Pri riadení cestnej premávky dopravným zariadením sú svetelné signály nadradené dopravným značkám a ostatným dopravným zariadeniam.

(5)

Pokyny policajta a pokyny inej oprávnenej osoby sú nadradené pokynom vyplývajúcim z dopravných značiek a dopravných zariadení.

(6)

Vlastník nehnuteľnosti je povinný za primeranú náhradu strpieť umiestnenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a ich nosnej konštrukcie na svojej nehnuteľnosti.

(7)

Na dopravných značkách alebo na dopravných zariadeniach a ich nosnej konštrukcii je zakázané umiestňovať čokoľvek, čo nesúvisí s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením. Zvislé dopravné značky sa umiestňujú pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidiel. Ak si to vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo nevyhnutnosť zvýrazniť dopravnú situáciu, je možné umiestniť zvislé dopravné značky i na ľavom okraji jazdného pruhu alebo cesty približne na rovnakej úrovni oproti sebe.

(8)

Zákazové a príkazové dopravné značky, ktoré sa vzťahujú na premávku v príslušnom jazdnom pruhu, umiestňujú sa nad týmto jazdným pruhom. Dopravné značky upravujúce zastavenie alebo státie sa umiestňujú na tej strane cesty, na ktorú sa vzťahujú; to neplatí, ak ide o jednosmernú cestu, kde sa takéto dopravné značky môžu umiestniť po oboch stranách cesty.

(9)

Na ceste a na mieste pri ceste sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.

(10)

Miestom pri ceste sa rozumie priestor, v ktorom je umiestnená dopravná značka alebo dopravné zariadenie; takýmto miestom je aj priestor, v ktorom sa dopravné značky alebo dopravné zariadenia spravidla umiestňujú.

(11)

Dopravné značky a dopravné zariadenia sa umiestňujú tak, aby sa vzájomne neprekrývali a účastník cestnej premávky ich mohol včas spozorovať.

(12)

Svetelné signalizačné zariadenia udržiava správca cesty. V blízkosti svetelných signalizačných zariadení sa nesmú umiestňovať svetelné zdroje, ktorých svetlá by mohli viesť k zámene so svetlami svetelných signalizačných zariadení.

(13)

Podrobnosti o dopravných značkách a dopravných zariadeniach, ich vyobrazenie, význam a umiestňovanie na ceste a na mieste pri ceste ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 61

(1)

Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

(2)

Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje

a)

orgán podľa osobitného predpisu;1) použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred železničným priecestím, tento orgán prerokuje aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy,

b)

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy po prerokovaní s orgánom, ktorý by inak bol oprávnený určiť použitie dopravnej značky, s orgánom Policajného zboru a so správcom cesty, ak ide o dopravnú značku označujúcu železničné priecestie,

c)

Vojenská polícia vo vojenských objektoch a priestoroch.

(3)

Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sú nadradené trvalým dopravným značkám a dopravným zariadeniam. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.

(4)

Policajt alebo vojenský policajt môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri plnení svojich úloh.

§ 62

Riadenie cestnej premávky

(1)

Cestná premávka je riadená dopravnými značkami, dopravnými zariadeniami alebo pokynmi policajta.

(2)

V rozsahu ustanovenom osobitným predpisom29) je oprávnený riadiť cestnú premávku aj vojak povolaný na plnenie úloh Policajného zboru alebo vojenský policajt; riadiť cestnú premávku je oprávnený aj vojak pri plnení úloh ozbrojených síl.30)

(3)

Podrobnosti o svetelných signáloch a pokynoch policajta, vojenského policajta, vojaka pri plnení úloh ozbrojených síl a vojaka povolaného na plnenie úloh Policajného zboru pri riadení cestnej premávky a ich význam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

§ 63

Oprávnenie na zastavovanie vozidiel

(1)

Dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt v rovnošate, vojenský policajt v rovnošate a profesionálny vojak s vonkajším označením „POLÍCIA“; dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.5)

(2)

Dávať pokyny na zastavenie vozidla sú ďalej oprávnení

a)

sprievodca vedených alebo hnaných zvierat, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,

b)

vedúci organizovaného útvaru školskej mládeže alebo organizovanej skupiny detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, alebo sprievodca osôb so zdravotným postihnutím pri prechádzaní cez vozovku,

c)

osoba vykonávajúca prácu na ceste spojenú s jej údržbou, opravou alebo s výstavbou, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,

d)

osoba pribratá na zaistenie bezpečnej prevádzky železničného priecestia,

e)

dostatočne spôsobilá osoba staršia ako 18 rokov, ktorú na to písomne poveril orgán Policajného zboru s určením prípadov, v ktorých môže taká osoba zastavovať vozidlá,

f)

iné osoby, ak je to nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo na zaistenie ochrany života, zdravia alebo majetku osôb.

(3)

Podrobnosti o zastavovaní vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

PRVÁ HLAVA

DOPRAVNÉ NEHODY

§ 64

Dopravná nehoda

(1)

Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a)

sa usmrtí alebo zraní osoba,

b)

sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c)

uniknú nebezpečné veci24)^alebo

d)

na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.31)

(2)

Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak

a)

nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b)

je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo

c)

sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

(3)

Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.

§ 65

Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode

Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a)

bezodkladne zastaviť vozidlo,

b)

zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

§ 66

Povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti

(1)

Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.

(2)

Účastník dopravnej nehody je povinný

a)

ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

b)

poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,

c)

urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,

d)

zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e)

zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

f)

urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,

g)

umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,

h)

preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,

i)

bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

(3)

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.

(4)

Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.

(5)

Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

(6)

Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

DRUHÁ HLAVA

EVIDENCIA DOPRAVNÝCH NEHÔD

§ 67

(1)

Evidencia dopravných nehôd je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu,32) ktorý sa vedie na účely získavania informácií o stave dopravnej nehodovosti na území Slovenskej republiky a poskytovania údajov z tejto evidencie.

(2)

Na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za

a)

usmrtenú osobu osoba, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 24 hodín po dopravnej nehode,

b)

ťažko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví,33)

c)

ľahko zranenú osobu osoba, ktorá pri dopravnej nehode utrpela inú ujmu na zdraví ako ťažkú, okrem prípadov jednorazového ošetrenia, ktoré si nevyžaduje odborné ošetrenie alebo práceneschopnosť,

d)

škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody.

(3)

V evidencii dopravných nehôd sa vedú osobné údaje o účastníkoch dopravných nehôd v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa pobytu, údaje o vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode, údaje o ceste v mieste a čase dopravnej nehody, časové, lokačné a doplňujúce údaje o dopravnej nehode.

(4)

O účastníkoch dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a)

ich stav a správanie v čase dopravnej nehody vrátane prípadného ovplyvnenia alkoholom alebo inou návykovou látkou,

b)

ich umiestnenie vo vozidlách v čase dopravnej nehody,

c)

použitie bezpečnostných pásov alebo iných zadržiavacích zariadení,

d)

následky dopravnej nehody na ich živote a zdraví,

e)

poskytnutie prvej pomoci,

f)

spôsob ich vyslobodenia z vozidla po dopravnej nehode.

(5)

O vodičovi, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, sa v evidencii dopravných nehôd evidujú okrem údajov podľa odseku 4 aj udelené skupiny a podskupiny vodičských oprávnení a dátum udelenia vodičského oprávnenia na motorové vozidlo, ktoré viedol.

(6)

O vozidle zúčastnenom na dopravnej nehode sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a)

druh vozidla,

b)

štát, v ktorom je vozidlo evidované,

c)

značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla, evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,

d)

údaje o spôsobe a druhu využívania vozidla,

e)

spresňujúce údaje o vozidle, napríklad najväčšia prípustná celková hmotnosť, počet miest na sedenie, počet miest na státie, počet lôžok,

f)

doplňujúce údaje o vozidle, napríklad preprava nadrozmerného alebo nebezpečného nákladu, jazda s právom prednostnej jazdy,

g)

postavenie vozidla na ceste pred dopravnou nehodou a po nej vrátane údajov o brzdných stopách,

h)

následky dopravnej nehody na vozidle a náklade vrátane odhadu škody spôsobenej dopravnou nehodou,

i)

obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „potvrdenie o poistení zodpovednosti“), číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty.

(7)

O ceste v mieste a čase dopravnej nehody sa v evidencii dopravných nehôd eviduje

a)

kategória, trieda, číselné označenie cesty a počet jazdných pruhov na ceste,

b)

ďalšie spresňujúce údaje o mieste dopravnej nehody, napríklad označenie križovatky alebo kilometrovník cesty, zóny s obmedzením cestnej premávky,

c)

stavebný a dopravno-technický stav cesty,

d)

druh a stav povrchu vozovky,

e)

situovanie dopravnej nehody na ceste,

f)

prekážka.

(8)

V evidencii dopravných nehôd sa evidujú tieto časové, lokačné a doplňujúce údaje:

a)

miesto, dátum a čas dopravnej nehody,

b)

druh dopravnej nehody, napríklad zrážka s idúcim vozidlom, zaparkovaným vozidlom, pevnou prekážkou, chodcom, cyklistom alebo so zvieraťom,

c)

druh zrážky idúcich vozidiel, napríklad čelná, bočná alebo zozadu,

d)

zavinenie dopravnej nehody,

e)

hlavné príčiny dopravnej nehody, napríklad neprimeraná rýchlosť jazdy, nesprávne predchádzanie, nedanie prednosti v jazde, nesprávny spôsob jazdy alebo technická porucha vozidla,

f)

poveternostné podmienky v mieste dopravnej nehody,

g)

viditeľnosť a rozhľadové pomery v mieste dopravnej nehody,

h)

riadenie cestnej premávky,

i)

špecifické miesta a objekty v mieste dopravnej nehody.

§ 68

Poskytovanie údajov z evidencie dopravných nehôd

(1)

Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy v rozsahu ich pôsobnosti.

(2)

Každému sa v požadovanom rozsahu poskytne informácia o údajoch, ktoré sa o ňom uchovávajú v evidencii dopravných nehôd.

(3)

Informácia z evidencie dopravných nehôd sa poskytne aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo osobitný predpis.34)

(4)

Informácia z evidencie dopravných nehôd, ktorej obsah je predmetom utajovaných skutočností, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.35)

(5)

Osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z evidencie dopravných nehôd poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.

(6)

Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú v elektronickej forme najmenej raz za mesiac Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením jej úloh podľa osobitného predpisu,36) a to aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka.

(7)

Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu:

a)

meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo identifikačné číslo držiteľa vozidla a vlastníka vozidla,

b)

meno a priezvisko, adresa pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia účastníka dopravnej nehody,

c)

údaj o požití alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili na dopravnej nehode,

d)

značka, obchodný názov, typ, dátum prvej evidencie vozidla, evidenčné číslo vozidla, evidenčné číslo osvedčenia o evidencii alebo technického osvedčenia vozidla, farba vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN,

e)

dátum, čas, miesto, opis priebehu, príčin a následkov dopravnej nehody a ich fotodokumentácia,

f)

obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti, číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty,

g)

orgán Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo, pod ktorým bola vec zaevidovaná.

§ 69

Všeobecné oprávnenia

(1)

Policajt je oprávnený

a)

zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,

b)

zakázať vodičovi jazdu po diaľnici a vyzvať ho, aby opustil diaľnicu na najbližšom výjazde alebo vozidlo odstavil na parkovisku, ak vozidlo nedosahuje rýchlosť podľa § 35,

c)

požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu,

d)

vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,

e)

kontrolovať technický stav vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii s údajmi na vozidle,

f)

merať rozmery a hmotnosti vozidla,

g)

kontrolovať dodržiavanie povinností vodiča motorového vozidla.

(2)

Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. a) a c) sa vzťahujú aj na vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“ a na vojenského policajta. Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. d) až f) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia.37)

(3)

Osoba nemá nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s uplatňovaním oprávnení policajta, vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“ alebo vojenského policajta podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Výnimku z druhej časti tohto zákona, ktorá je v cestnej premávke okamžite potrebná, môže povoliť policajt na mieste samom v nevyhnutnej miere a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky.

§ 70

Zadržanie vodičského preukazu

(1)

Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak

a)

možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

b)

má vodič súdom uložené ochranné liečenie alebo súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo,

c)

orgán Policajného zboru rozhodol o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“) alebo o preskúmaní psychickej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla (ďalej len „psychická spôsobilosť“),

d)

je vodičský preukaz neplatný.

(2)

Za podmienok uvedených v odseku 1 možno zadržať aj medzinárodný vodičský preukaz vydaný orgánom iného štátu.

(3)

Policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak bol zadržaný podľa odseku 1 písm. c) a ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

(4)

Orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.

(5)

Orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevydáva.

(6)

Vodičský preukaz je oprávnený zadržať aj vojenský policajt za podmienok uvedených v odseku 1, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia; povinnosti policajta podľa odseku 3 sa vzťahujú aj na vojenského policajta.

(7)

Ak je držiteľom zadržaného vodičského preukazu cudzinec, ktorý nemá pobyt na území Slovenskej republiky, orgán Policajného zboru zašle vodičský preukaz štátu jeho pobytu.

§ 71

Osobitné ustanovenie o zadržaní vodičského preukazu

(1)

Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy^uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.

(2)

Policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť.

(3)

Ak sa vodič motorového vozidla počas zadržania vodičského preukazu podľa odseku 1 dopustí priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a nemá pri sebe finančné prostriedky na zaplatenie uloženej blokovej pokuty, vec nemožno prejednať v blokovom konaní.

(4)

Ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky preukázateľne zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti po tom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru.

(5)

Ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, orgán Policajného zboru vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia.

(6)

Orgán Policajného zboru zadrží vodičský preukaz a vydá rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu aj vtedy, ak páchateľ priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil ako vodič motorového vozidla, nezaplatil uloženú pokutu v lehote určenej v rozhodnutí o priestupku; o zadržaní vodičského preukazu sa vydá potvrdenie. Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa použijú primerane.

§ 72

Zadržanie osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu vydaného v cudzine, technického osvedčenia vozidla a tabuľky s evidenčným číslom

(1)

Policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii alebo evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine, ak

a)

je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku alebo ak vozidlo bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky,39)

b)

vodič nepreukázal, že vozidlo bolo v ustanovenej lehote podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole,

c)

údaje v ňom uvedené nie je možné identifikovať,

d)

je podozrenie, že sa v ňom neoprávnene urobili zmeny alebo že je neplatné,

e)

pominul účel, na ktorý bolo vydané,

f)

je na vozidle nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo táto tabuľka nie je umiestnená v súlade s týmto zákonom,

g)

vodič nepredloží potvrdenie o poistení zodpovednosti,

h)

vozidlo presahuje najväčšie prípustné rozmery a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest,

i)

vozidlo presahuje najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť alebo najväčšiu prípustnú hmotnosť pripadajúcu na nápravu a vozidlo nemá povolenie na zvláštne užívanie ciest,

j)^vozidlo nemá zaplatenú úhradu za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy alebo mýto.40)

(2)

Policajt je oprávnený za podmienok ustanovených v odseku 1 zadržať aj tabuľku s evidenčným číslom.

(3)

Policajt na mieste vydá o zadržaní osvedčenia o evidencii, evidenčného dokladu od vozidla vydaného v cudzine a o zadržaní tabuľky s evidenčným číslom potvrdenie. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.

(4)

Policajt je povinný bezodkladne odovzdať zadržané osvedčenie o evidencii, evidenčný doklad od vozidla vydaný v cudzine a zadržanú tabuľku s evidenčným číslom orgánu Policajného zboru. Ak ide o evidenčný doklad vydaný v cudzine alebo o tabuľku s evidenčným číslom vydanú v cudzine, orgán Policajného zboru ich po uplynutí 15 dní od ich zadržania zašle orgánu, ktorý vozidlo eviduje.

(5)

Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii pominú, orgán Policajného zboru ho na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti spolu s tabuľkou s evidenčným číslom, ak bola zadržaná; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. Orgán Policajného zboru na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vráti aj evidenčný doklad vydaný v cudzine a tabuľku s evidenčným číslom, ak neboli zaslané orgánu, ktorý ich eviduje.

(6)

Tabuľku s evidenčným číslom z motorového vozidla demontuje policajt, ak tak vodič neurobil na jeho výzvu sám.

(7)

Ak dôvody zadržania osvedčenia o evidencii podľa odseku 1 písm. a) nepominú ani do 60 dní odo dňa jeho zadržania, vec sa postúpi obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad dopravy“).

(8)

Za osvedčenie o evidencii zadržané podľa odseku 1 písm. a) až c), f) a g) možno vydať nové osvedčenie o evidencii, ak dôvody na jeho zadržanie pominuli; to neplatí, ak ide o postup podľa odseku 7. Ak s osvedčením o evidencii bola zadržaná aj tabuľka s evidenčným číslom, možno vydať aj novú tabuľku s evidenčným číslom.

(9)

Nové osvedčenie o evidencii za osvedčenie o evidencii podľa odseku 8 môže na základe žiadosti prevádzkovateľa vozidla vydať orgán Policajného zboru, kde je vozidlo evidované, alebo orgán Policajného zboru, kde si žiadateľ podá žiadosť o jeho vydanie.

(10)

Prevádzkovateľ vozidla je povinný pri žiadosti o vydanie nového osvedčenia o evidencii podľa odseku 9 odovzdať potvrdenie podľa odseku 3.

(11)

Policajt je oprávnený z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), c) až e) a g) až j) zadržať technické osvedčenie vozidla;41) ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Policajt odovzdá zadržané technické osvedčenie vozidla obvodnému úradu dopravy.

PRVÁ HLAVA

VEDENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL

Prvý oddiel

Vodičské oprávnenie

§ 73

(1)

Vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny.

(2)

Držiteľ vodičského oprávnenia je osoba, ktorej bolo v Slovenskej republike alebo v inom štáte udelené vodičské oprávnenie.

(3)

Vodičské oprávnenie udeľuje orgán Policajného zboru. Na rozhodovanie o udelení vodičského oprávnenia je príslušný orgán Policajného zboru podľa miesta, kde žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia (ďalej len „žiadateľ“) skladá skúšky z odbornej spôsobilosti.

(4)

Prvé vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý nie je držiteľom vodičského oprávnenia udeleného v Slovenskej republike alebo v cudzom štáte.

(5)

Ďalšie vodičské oprávnenie je vodičské oprávnenie udelené žiadateľovi, ktorý je držiteľom prvého vodičského oprávnenia.

(6)

Ďalšie vodičské oprávnenie sa neudeľuje držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným štátom, ako je Slovenská republika alebo iný zmluvný štát Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „štát Európskeho hospodárskeho priestoru“).

§ 74

Motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny smie viesť len osoba, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia príslušnej skupiny alebo podskupiny.

§ 75

Rozsah a členenie skupín a podskupín motorových vozidiel

(1)

Na účely udeľovania vodičských oprávnení sa motorové vozidlá členia na skupiny A, AM, B, B+E, C, C+E, D, D+E a T a podskupiny A1, B1, C1, C1+E, D1 a D1+E.

(2)

Do skupiny motorových vozidiel AM patria

a)

dvojkolesové motorové vozidlá alebo trojkolesové motorové vozidlá s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou 25 až 45 km.h^-1, ktoré sú charakterizované,

1.

ak ide o dvojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm^3 v prípade spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora, a

2.

ak ide o trojkolesové vozidlo, motorom, ktorého zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm^3 v prípade zážihového motora, najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade spaľovacieho motora alebo ktorého najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora, a

b)

štvorkolesové motorové vozidlá, ktorých prevádzková hmotnosť je menšia ako 350 kg bez hmotnosti batérií v prípade elektrických vozidiel, ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť nepresahuje 45 km.h^-1, a ktorých

1.

zdvihový objem valcov motora nepresahuje 50 cm^3 v prípade zážihových motorov,

2.

najväčší čistý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade iných spaľovacích motorov, alebo

3.

najväčší trvalý menovitý výkon nie je väčší ako 4 kW v prípade elektrického motora.

(3)

Do podskupiny motorových vozidiel A1 patria motorové vozidlá skupiny A s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 45 km.h^-1, ktorých zdvihový objem valcov motora nepresahuje 125 cm^3 a výkon nie je väčší ako 11 kW.

(4)

Do skupiny motorových vozidiel A patria dvojkolesové motorové vozidlá bez postranného vozíka alebo s postranným vozíkom vybavené motorom, ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť je viac ako 45 km.h^-1 alebo ktorých zdvihový objem valcov motora je väčší ako 50 cm^3 v prípade spaľovacieho motora.

(5)

Do podskupiny motorových vozidiel B1 patria

a)

motorové vozidlá s tromi symetricky usporiadanými kolesami, ktorých zdvihový objem valcov motora je väčší ako 50 cm^3 v prípade spaľovacieho motora alebo ktorých najväčšia konštrukčná rýchlosť je vyššia ako 45 km.h^-1, a

b)

motorové vozidlá so štyrmi kolesami, ktorých

1.

prevádzková hmotnosť je 350 kg až 550 kg bez hmotnosti batérií v prípade elektrických vozidiel,

2.

najväčšia konštrukčná rýchlosť presahuje 45 km.h^-1,

3.

zdvihový objem valcov motora presahuje 50 cm^3 v prípade zážihových motorov, najväčší čistý výkon je väčší ako 4 kW v prípade iných spaľovacích motorov alebo ktorých najväčší trvalý menovitý výkon je 4 kW až 15 kW v prípade elektrického motora.

(6)

Do skupiny motorových vozidiel B patria

a)

motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny A a T a podskupiny A1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kg a ktoré nemajú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg,

b)

jazdné súpravy zložené z ťažného vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ak najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy nepresahuje 3 500 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nepresahuje prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.

(7)

Do skupiny motorových vozidiel B+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny B a prípojného vozidla, ak nejde o jazdnú súpravu podľa odseku 6 písm. b).

(8)

Do podskupiny motorových vozidiel C1 patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny D a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť je 3 500 kg až 7 500 kg; k motorovému vozidlu tejto podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.

(9)

Do podskupiny motorových vozidiel C1+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla podskupiny C1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy však nesmie presahovať 12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nesmie presahovať prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.

(10)

Do skupiny motorových vozidiel C patria motorové vozidlá okrem vozidiel skupiny D a T a podskupiny D1, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.

(11)

Do skupiny motorových vozidiel C+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny C a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg.

(12)

Do podskupiny motorových vozidiel D1 patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré majú okrem miesta pre vodiča 9 až 16 miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto podskupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.

(13)

Do podskupiny motorových vozidiel D1+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla podskupiny D1 a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg a ktoré nie je určené na dopravu osôb. Najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy však nesmie presahovať 12 000 kg a najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla nesmie presahovať prevádzkovú hmotnosť ťažného vozidla.

(14)

Do skupiny motorových vozidiel D patria motorové vozidlá na dopravu osôb, ktoré majú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.

(15)

Do skupiny motorových vozidiel D+E patria jazdné súpravy zložené z motorového vozidla skupiny D a prípojného vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 750 kg.

(16)

Do skupiny motorových vozidiel T patria poľnohospodárske traktory a lesné traktory, ako aj iné zvláštne motorové vozidlá; k motorovému vozidlu tejto skupiny smie byť pripojené prípojné vozidlo.

§ 76

Rozsah a členenie skupín a podskupín vodičského oprávnenia

(1)

Vodičské oprávnenie sa člení podľa skupín a podskupín motorových vozidiel.

(2)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny AM sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny AM. Vodičské oprávnenie skupiny AM oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny AM, a to len na území Slovenskej republiky.

(3)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny A1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny A1. Vodičské oprávnenie podskupiny A1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny A1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.

(4)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny A sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny A. Vodičské oprávnenie skupiny A oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny A, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny A1.

(5)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny B1 sa udeľuje vodičské oprávnenie podskupiny B1. Vodičské oprávnenie podskupiny B1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny B1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM.

(6)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny B sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny B1.

(7)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny B+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny B+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B a AM a podskupiny B1.

(8)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny C1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny C1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny C1, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1.

(9)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny C1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny C1+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C1. Vodičské oprávnenie podskupiny C1+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T, B+E a AM a podskupiny B1 a C1, ako aj motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.

(10)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny C oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C, ako aj motorové vozidlá skupiny B, T a AM a podskupiny B1 a C1.

(11)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny C+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny C+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny C. Vodičské oprávnenie skupiny C+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny C+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T, B+E a AM a podskupiny B1, C1 a C1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny D+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D, alebo motorové vozidlá podskupiny D1+E, ak je jeho držiteľ držiteľom vodičského oprávnenia podskupiny D1.

(12)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny D1 možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie podskupiny D1 oprávňuje viesť motorové vozidlá podskupiny D1, ako aj motorové vozidlá skupiny AM, B, C a T a podskupiny B1 a C1.

(13)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel podskupiny D1+E možno udeliť vodičské oprávnenie podskupiny D1+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D1. Vodičské oprávnenie podskupiny D1+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D1+E, ako aj motorové vozidlá skupiny B, C, T, B+E, C+E a AM a podskupiny B1, C1, D1 a C1+E.

(14)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny D možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Vodičské oprávnenie skupiny D oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, T a AM a podskupiny B1, C1 a D1.

(15)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny D+E možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny D+E, len ak už je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny D. Vodičské oprávnenie skupiny D+E oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny D+E, ako aj motorové vozidlá skupiny C, B, D, T, C+E, B+E a AM a podskupiny B1, C1, D1, C1+E a D1+E.

(16)

Žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel skupiny T sa udeľuje vodičské oprávnenie skupiny T. Vodičské oprávnenie skupiny T oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny T, a to len na území Slovenskej republiky.

§ 77

Podmienky na udelenie vodičského oprávnenia

(1)

Vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý k dátumu udelenia vodičského oprávnenia

a)

dosiahol vek ustanovený týmto zákonom na udelenie vodičského oprávnenia,

b)

má na území Slovenskej republiky pobyt v trvaní najmenej 185 dní v kalendárnom roku, v ktorom požiada o udelenie vodičského oprávnenia; ak od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom žiadateľ požiada o udelenie vodičského oprávnenia, neuplynulo 185 dní, je na udelenie vodičského oprávnenia rozhodujúce, či sa táto podmienka splnila v predchádzajúcom kalendárnom roku; to neplatí, ak dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej republiky viac ako šesť mesiacov,

c)

čestným vyhlásením alebo inak dôveryhodne preukáže, že na území Slovenskej republiky má zvyčajné bydlisko, alebo dokladom o štúdiu preukáže, že študuje na území Slovenskej republiky viac ako šesť mesiacov,

d)

je zdravotne spôsobilý,

e)

je psychicky spôsobilý,

f)

podrobil sa príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole,^ak tento zákon neustanovuje inak,

g)

získal odbornú spôsobilosť,

h)

nemá súdom alebo iným príslušným orgánom Slovenskej republiky uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo,

i)

nemá príslušným orgánom uloženú povinnosť podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti,

j)

nie je držiteľom iného vodičského preukazu; to neplatí, ak žiada o udelenie ďalšieho vodičského oprávnenia,

k)

nemá zadržaný vodičský preukaz,

l)

nemá odobraté vodičské oprávnenie,

m)

nemá súdom alebo iným príslušným orgánom cudzieho štátu uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo,

n)

nemá vodičské oprávnenie udelené v cudzine odobraté, obmedzené, pozastavené alebo zrušené,

o)

nie je držiteľom iného vodičského preukazu vydaného cudzím štátom s udeleným vodičským oprávnením tej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel, akej je vodičský preukaz, o ktorého vydanie žiada, alebo rovnocennej skupiny alebo podskupiny.42)

(2)

Zvyčajným bydliskom na účely tohto zákona je miesto, kde sa osoba zvyčajne zdržiava najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku

a)

z dôvodu jej osobných väzieb a pracovných väzieb,

b)

z dôvodu osobných väzieb preukazujúcich úzke spojenie medzi touto osobou a miestom, kde sa zdržiava, ak osoba nie je pracovne viazaná,

c)

z dôvodu jej osobných väzieb, ak osoba je pracovne viazaná v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb a do miesta osobných väzieb sa pravidelne vracia; podmienka pravidelného návratu nemusí byť splnená, ak osoba žije v inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru ako v mieste osobných väzieb preto, aby vykonávala úlohu určitého trvania, pričom navštevovanie univerzity alebo školy neznamená zmenu zvyčajného bydliska.

(3)

Ak má orgán Policajného zboru podozrenie, že žiadateľ nespĺňa podmienky podľa odseku 1, požiada o ich preverenie príslušný orgán štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo cudzieho štátu; o udelení vodičského oprávnenia rozhodne až po získaní požadovanej informácie.

§ 78

Vek na udelenie vodičského oprávnenia a vedenie motorových vozidiel

(1)

Minimálny vek na udelenie vodičského oprávnenia je

a)

15 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny AM,

b)

16 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia podskupiny A1 a B1,

c)

17 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny T,

d)

18 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A na vedenie motorového vozidla s výkonom motora nepresahujúcim 25 kW alebo s pomerom výkon/najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg^-1 alebo motocykla s postranným vozíkom s pomerom výkon/najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW.kg^-1, skupiny B, B+E, C, C+E a podskupiny C1 a C1+E,

e)

21 rokov pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia skupiny A bez obmedzení podľa písmena d), skupiny D, D+E a podskupiny D1 a D1+E,

(2)

Vodičské oprávnenie skupiny A bez obmedzení podľa odseku 1 písm. d) možno udeliť aj osobe, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny A podľa odseku 1 písm. d) a ktorá predloží čestné vyhlásenie o tom, že má najmenej dvojročnú prax vo vedení takéhoto motorového vozidla; takáto osoba sa nemusí podrobiť príprave na vedenie motorového vozidla v autoškole.

(3)

Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno udeliť vodičské oprávnenie skupiny B a skupiny B+E, ak dovŕšila vek 17 rokov.

Druhý oddiel

Odborná spôsobilosť

§ 79

(1)

Odbornou spôsobilosťou sa rozumie ovládanie pravidiel cestnej premávky a vedenia vozidla.

(2)

Odborná spôsobilosť žiadateľa sa zisťuje skúškou z odbornej spôsobilosti, ktorá sa skladá z

a)

predpisov o cestnej premávke,

b)

náuky o vozidlách a ich údržbe u žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny C, C+E, D, D+E a T a podskupiny C1, C1+E, D1 a D1+E,

c)

vedenia motorových vozidiel.

§ 80

(1)

Skúšku z odbornej spôsobilosti zabezpečuje ministerstvo vnútra prostredníctvom skúšobných komisárov.

(2)

Na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlasuje žiadateľa autoškola, v ktorej sa žiadateľ podrobil príprave na vedenie motorového vozidla; prihláška sa podáva orgánu Policajného zboru podľa sídla autoškoly alebo sídla jej prevádzky, v ktorej sa žiadateľ podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, do šiestich mesiacov od vydania osvedčenia o absolvovaní kurzu v autoškole. Ak žiadateľa nemôže na skúšku z odbornej spôsobilosti prihlásiť autoškola, v ktorej sa podrobil príprave na vedenie motorového vozidla, môže ho prihlásiť iná autoškola. Termín, organizáciu a miesto vykonania skúšky z odbornej spôsobilosti určuje orgán Policajného zboru tak, aby sa spravidla vykonala do 60 pracovných dní odo dňa prihlásenia na skúšku. Termín skúšky oznámi orgán Policajného zboru autoškole najmenej päť pracovných dní pred jej vykonaním.

(3)

Pred vykonaním skúšky z odbornej spôsobilosti je žiadateľ povinný preukázať svoju totožnosť a splnenie podmienok na udelenie vodičského oprávnenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) až f); inak sa skúška nevykoná.

(4)

Žiadateľ sa musí podrobiť všetkým častiam skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Odbornú spôsobilosť nezíska ten, kto nezloží čo len jednu z častí skúšky z odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2.

(6)

Žiadateľa nemožno prihlásiť na ďalšiu skúšku z odbornej spôsobilosti, ak už bol prihlásený na skúšku z odbornej spôsobilosti a ešte nebolo rozhodnuté o udelení vodičského oprávnenia.

(7)

Skúšobné testy na skúšku z predpisov o cestnej premávke a z náuky o vozidlách a ich údržbe vydáva ministerstvo vnútra.

(8)

Autoškola, ktorá prihlasuje žiadateľa na skúšku z odbornej spôsobilosti, je povinná na vykonanie skúšky, a to aj opakovanej, zabezpečiť osobu oprávnenú vykonávať výcvik z vedenia vozidiel, poskytnúť výcvikové vozidlo aj s pohonnými látkami a podľa požiadavky orgánu Policajného zboru aj potrebné učebné pomôcky, prostriedky a priestory.

§ 81

(1)

Skúšobným komisárom môže byť policajt, ktorý

a)

dosiahol vek 24 rokov,

b)

je držiteľom vodičského oprávnenia podľa odseku 2,

c)

nemá uloženú sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla,

d)

absolvoval odbornú prípravu,

e)

nevykonáva výcvik v autoškole,

f)

je držiteľom preukazu skúšobného komisára.

(2)

Skúšobný komisár na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny AM, B, T a podskupiny A1 a B1 musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej tri roky. Na vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičských oprávnení ostatných skupín a podskupín musí byť skúšobný komisár držiteľom príslušného vodičského oprávnenia najmenej päť rokov alebo musí byť držiteľom príslušného vodičského oprávnenia a vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľov o udelenie vodičského oprávnenia skupiny B najmenej tri roky.

(3)

Odbornú prípravu skúšobných komisárov zabezpečuje ministerstvo vnútra.

§ 82

(1)

Preukaz skúšobného komisára možno vydať osobe, ktorá úspešne vykonala skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára. Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára môže vykonať osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. a) až e). Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára vykonáva ministerstvo vnútra. Skúšku na vydanie preukazu skúšobného komisára možno opakovať najskôr po siedmich dňoch odo dňa neúspešného vykonania skúšky.

(2)

Platnosť preukazu skúšobného komisára je päť rokov. Skúšobný komisár môže pred uplynutím tejto lehoty požiadať ministerstvo vnútra o predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára. Ministerstvo vnútra predĺži platnosť preukazu skúšobného komisára o päť rokov po úspešnom absolvovaní skúšky na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára. Na skúšku na predĺženie platnosti preukazu skúšobného komisára sa vzťahuje odsek 1 s tým, že sa nepreukazuje splnenie podmienky absolvovania odbornej prípravy.

(3)

Skúšobný komisár, ktorý nevykonával skúšky z odbornej spôsobilosti určitej skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia počas dvoch rokov, môže vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti tejto skupiny alebo podskupiny vodičského oprávnenia až po úspešnom vykonaní skúšky podľa odseku 1.

§ 83

Skúšobný komisár je povinný a) vykonávať skúšky z odbornej spôsobilosti podľa podmienok ustanovených týmto zákonom, b) vyplniť protokol o skúške z odbornej spôsobilosti a záznam o skúške z odbornej spôsobilosti podľa skutočného priebehu skúšky, c) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

§ 84

(1)

Ministerstvo vnútra odoberie preukaz skúšobného komisára, ak skúšobný komisár

a)

prestal spĺňať podmienky podľa tohto zákona alebo

b)

závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti skúšobného komisára podľa tohto zákona.

(2)

Za preukaz skúšobného komisára, ktorý bol stratený, odcudzený, poškodený alebo ktorý obsahuje údaje nezodpovedajúce skutočnosti, vydá ministerstvo vnútra na základe odôvodnenej žiadosti nový preukaz s rovnakou platnosťou a s rovnakým rozsahom.

(3)

Na účely rozhodovania o preukaze skúšobného komisára sa vedie evidencia skúšobných komisárov. Evidencia skúšobných komisárov je informačným systémom Policajného zboru podľa osobitného predpisu,32) ktorý obsahuje údaje o vodičskom oprávnení, vodičskom preukaze, preukaze skúšobného komisára, odbornej príprave a osobné údaje

a)

o žiadateľoch o udelenie preukazu skúšobného komisára,

b)

o osobách, ktoré žiadali o udelenie preukazu skúšobného komisára a ten im nebol udelený,

c)

o skúšobných komisároch,

d)

o osobách, ktorým bol preukaz skúšobného komisára odobratý.

§ 85

Podrobnosti o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti a o ich rozsahu, vzor protokolu o skúške z odbornej spôsobilosti, vzor záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti, podrobnosti o vykonávaní skúšok žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného komisára a o predĺženie jeho platnosti, rozsah odbornej prípravy žiadateľov o udelenie preukazu skúšobného komisára a vzor preukazu skúšobného komisára ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Tretí oddiel

Zdravotná a psychická spôsobilosť

§ 86

Zdravotná spôsobilosť

(1)

Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo.

(2)

Zdravotná spôsobilosť môže byť na základe zdravotného stavu osoby podmienená

a)

použitím zdravotníckej pomôcky pri vedení motorového vozidla,

b)

možnosťou viesť len technicky upravené vozidlo,

c)

pravidelným podrobovaním sa lekárskej prehliadke,

d)

inými obmedzeniami podľa záverov lekárskej prehliadky.

(3)

Zdravotne spôsobilý je ten, kto spĺňa minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť.

(4)

Zdravotná spôsobilosť sa posudzuje lekárskou prehliadkou.

(5)

Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza ten, koho zdravotná spôsobilosť sa posudzuje (ďalej len „posudzovaná osoba“).

(6)

Minimálne požiadavky na zdravotnú spôsobilosť a podrobnosti o jej posudzovaní, vylúčení a podmienení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

§ 87

Lekárska prehliadka

(1)

Lekársku prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých, alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast (ďalej len „posudzujúci lekár“).

(2)

Lekárskej prehliadke je povinný podrobiť sa

a)

žiadateľ a

b)

iná osoba, ktorej taká povinnosť vyplýva podľa tohto zákona.

(3)

Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť sa

a)