Zákon o ochrane pred povodňami

z 2. decembra 2009

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a)

opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť,

b)

plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,

c)

povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov a obcí,

d)

povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb (ďalej len „osoba“) pri ochrane pred povodňami,

e)

zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

§ 2

Povodeň

(1)

Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď

a)

sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,

b)

je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom hrádzami alebo protipovodňovými líniami, najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom pri zvýšenom stave vody v recipiente, vody z intenzívnej zrážkovej činnosti alebo topenia snehu na území bez možnosti odtoku prostredníctvom vodného toku,

c)

hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo vytvorenia iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území,

d)

sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu,

e)

sa zaplavuje chránené územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku; chránené územie na účely tohto zákona je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba alebo iná stavba pred účinkami povodní, alebo

f)

hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie1) na vodnej stavbe.

(2)

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná

a)

možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho stúpania hladín vo vodných tokoch,

b)

dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom vody,

c)

zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu,

d)

rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity,

e)

vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku, na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území,

f)

nebezpečným chodom ľadov s potenciálnou možnosťou vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo

g)

poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku.

(3)

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.

(4)

Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

(5)

Povodňou ohrozeným územím je spravidla

a)

územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku

1.

intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny vo vodnom toku,

2.

vznikania prekážok, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd,

3.

nebezpečného chodu ľadov, vznikania ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

4.

poruchy alebo havárie na vodnej stavbe alebo na hydroenergetickej stavbe,

b)

územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z topenia snehu do recipientu, následkom čoho sa očakáva jeho zaplavenie vnútornými vodami alebo už dochádza k zaplavovaniu,

c)

územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného odtoku vody z topiaceho sa snehu.

(6)

Povodňová škoda je škoda, ktorú spôsobila povodeň

a)

štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobe

1.

na majetku v ich vlastníctve, správe alebo užívaní počas III. stupňa povodňovej aktivity,

2.

na stavbe na chránenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity, ak škodu zapríčinilo zaplavenie chráneného územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu spôsobené dlhotrvajúcim vysokým vodným stavom vo vodnom toku,

b)

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, ktorému bola prevedená správa podľa osobitného predpisu,2) alebo vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi vodnej stavby,3) ktorá sa nachádza na vodnom toku alebo na povodňou zaplavenom území počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity,

c)

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na neupravenom vodnom toku počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity alebo

d)

správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku na vodnej stavbe alebo na neupravenom vodnom toku, ak povodňovú škodu spôsobilo náhle vyliatie vody z koryta vodného toku alebo náhly návrat vyliatej vody naspäť do koryta.

(7)

Povodňová škoda na stavbe sa na účely tohto zákona uznáva, len ak má stavba v čase výskytu povodne právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu podľa stavebných predpisov.4)

§ 3

Ochrana pred povodňami

(1)

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

(2)

Ochranu pred povodňami vykonávajú

a)

orgány ochrany pred povodňami podľa § 22 ods. 1,

b)

ostatné orgány štátnej správy,

c)

orgány územnej samosprávy,

d)

povodňové komisie,

e)

správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov,

f)

vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,5)

g)

iné osoby.

(3)

Každý je povinný vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na pozemkoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní.

(4)

Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinný to ihneď ohlásiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku.

(5)

Ak nemožno nebezpečenstvo povodne alebo povodeň ohlásiť subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4, nebezpečenstvo povodne alebo povodeň sa ohlasuje na linky tiesňového volania integrovaného záchranného systému,6) Hasičského a záchranného zboru alebo Policajného zboru.

(6)

Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru alebo Policajný zbor sú povinné informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku.

§ 4

Opatrenia na ochranu pred povodňami

(1)

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni.

(2)

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

a)

opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,

b)

opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny,

c)

opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,

d)

opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd,

e)

opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,

f)

vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

g)

vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,

h)

vykonávanie predpovednej povodňovej služby,

i)

vykonávanie povodňových prehliadok,

j)

iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

(3)

Opatrenia v čase povodňovej situácie sú:

a)

plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,

b)

vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,

c)

zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,

d)

vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,

e)

vykonávanie povodňových záchranných prác,

f)

plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie7) na povodňou ohrozenom alebo zasiahnutom území,

g)

vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,

h)

zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,

i)

iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

(4)

Opatrenia po povodni sú:

a)

obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)

b)

zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú následky povodne,

c)

zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,

d)

analyzovanie príčin a priebehu povodne,

e)

vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach,

f)

rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú v čase povodňovej situácie, a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v budúcnosti,

g)

iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na poučenie z jej priebehu.

§ 5

Predbežné hodnotenie povodňového rizika

(1)

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracúva na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu povodní a na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Predbežné hodnotenie povodňového rizika je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní. Klimatická zmena je zmena klímy, ktorá je spôsobovaná priamo alebo nepriamo aktivitami ľudstva a ktorá je popri prirodzenej variabilite klímy pozorovaná počas porovnateľných časových období.

(2)

Podkladom na predbežné hodnotenie povodňového rizika a plány manažmentu povodňového rizika je aj hodnotenie odtokových pomerov, podmienok na vznik povodní, ako aj podmienok na zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny. Ako podklad sa vypracuje súbor priestorových údajov Krajinno-ekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny o relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny9) v povodiach, najmä morfometrické ukazovatele reliéfu, fyzikálne vlastnosti pôdy a geologického podložia, ako aj priestorové údaje o prvkoch súčasného využitia zeme. Zber, spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových údajov bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v rámci Národnej infraštruktúry priestorových informácií.10)

(3)

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach,11) ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly.12) Vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom (ďalej len „poverená osoba“). Správca vodohospodársky významných vodných tokov a poverené osoby pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika spolupracujú so správcami drobných vodných tokov, vyššími územnými celkami a obcami.

(4)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku v povodiach a v čiastkových povodiach vodných tokov vo svojej správe vypracujú do 22. júna 2011 a aktualizujú do 22. júna 2018 a potom každých šesť rokov

a)

opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili,

b)

opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti.

(5)

Slovenský hydrometeorologický ústav (ďalej len „ústav“)13) poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika podklady o výskyte, priebehu a o príčinách povodní v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach a odhad vplyvu klimatickej zmeny na výskyt povodní.

(6)

Obec, vyšší územný celok a krajský stavebný úrad poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe informácie z územnoplánovacej dokumentácie a prípadne ďalšie informácie, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu, prehodnocovaniu a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika.

(7)

Ministerstvo na účely predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisií pre hraničné vody.

(8)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom určí predbežným hodnotením povodňového rizika a jeho aktualizáciami v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

(9)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom zabezpečí

a)

dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2011,

b)

prehodnotenie, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.

§ 6

Mapa povodňového ohrozenia

(1)

Mapa povodňového ohrozenia sa vypracuje v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika.

(2)

Mapa povodňového ohrozenia zobrazuje možnosti zaplavenia územia

a)

povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je

1.

povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo

2.

povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom,

b)

povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,

c)

povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a päť rokov.

(3)

Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje

a)

rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, ktorou je priesečnica hladiny vody záplavy s terénom,

b)

hĺbku vody alebo hladinu vody,

c)

rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody, ak je to potrebné.

(4)

Ak vznikol rozdiel medzi skutočnou záplavou spôsobenou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia a záplava spôsobená povodňou siahala za záplavovú čiaru zobrazenú na mape povodňového ohrozenia, nevznikne nárok na vymáhanie jednorazového odškodnenia.

(5)

V geografickej oblasti, v ktorej je potenciálna možnosť zaplavenia územia vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, sa mapa povodňového ohrozenia vyhotovuje len pre povodeň s malou pravdepodobnosťou výskytu. Ministerstvo môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia zaplavením územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu do 22. júna 2012 a potom každých šesť rokov.

(6)

Odhad maximálneho prietoku povodne, ktorá je zobrazovaná na mape povodňového ohrozenia, vypracúva a aktualizuje ústav.

(7)

Mapa povodňového ohrozenia územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

(8)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov

a)