Zákon o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zo 7. novembra 2012

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Účel zákona

(1) Tento zákon upravuje

a)

právne vzťahy súvisiace s tvorbou, financovaním, hospodárením, kontrolou a vlastníckymi vzťahmi k štátnym hmotným rezervám,

b)

pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“).1)

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

tvorbou štátnych hmotných rezerv ich vytváranie, dopĺňanie alebo zabezpečenie doplnenia pri riešení krízovej situácie2) podľa opatrení hospodárskej mobilizácie3) a úloh určených ministerstvami alebo ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky,

b)

hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa, predaj, presun a preradenie, pričom

1.

obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny,

2.

zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu alebo akosti, množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu iného množstva alebo ceny,

3.

vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv s nimi nakladá podľa osobitného predpisu,4)

4.

ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písmena e) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy,

5.

uvoľňovanie je súhrn činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou štátnych hmotných rezerv na účely riešenia situácií a udalostí uvedených v § 3 ods. 1,

6.

presun je zmena ochraňovateľa štátnych hmotných rezerv,

7.

preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi jednotlivými druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v § 3 ods. 2,

c)

minimálnym limitom položky hmotných rezerv určené množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, pod ktoré nesmie množstvo hmotných rezerv jednej položky klesnúť okrem uvoľňovania podľa § 10,

d)

orientačným cieľovým stavom hmotných rezerv množstvo jednej položky hmotných rezerv vyjadrené v merných jednotkách, ktoré sa považuje za maximálne z hľadiska potrieb Slovenskej republiky,

e)

ochraňovateľom Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy,

f)

mimoriadnou obmenou obmena štátnych hmotných rezerv pred uplynutím ustanovenej lehoty obmeny zásob, najmä z dôvodu zabránenia hroziacim škodám na ochraňovaných zásobách alebo z dôvodu uvoľňovania.

§ 3

Štátne hmotné rezervy

(1)

Štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie krízovej situácie,2) mimoriadnej udalosti,5) III. stupňa povodňovej aktivity,6) stavu núdze v energetike,7) stavu ropnej núdze,8) ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

(2)

Štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.8) Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na

a)

hmotné rezervy,

b)

mobilizačné rezervy,

c)

pohotovostné zásoby.

(3)

Pri správe a nakladaní s nehnuteľnosťami sa postupuje podľa osobitného predpisu,4) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Štátne hmotné rezervy sú vo vlastníctve štátu. Ak je to hospodárne a sú splnené podmienky skladovania a ochraňovania, štátne hmotné rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb na základe zmluvy so Správou rezerv9) alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.10)

§ 4

Správa štátnych hmotných rezerv

(1)

Štátne hmotné rezervy, ktoré sú vo vlastníctve štátu, spravuje Správa rezerv spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1)

(2)

Správa rezerv zabezpečuje

a)

tvorbu, financovanie, hospodárenie a kontrolu štátnych hmotných rezerv,

b)

vykonávanie majetkovej správy štátnych hmotných rezerv,

c)

rozmiestňovanie štátnych hmotných rezerv a ich skladovanie vo vlastných skladovacích kapacitách,

d)

pripravenosť štátnych hmotných rezerv na ich použitie na určené ciele,

e)

koordináciu činností ústredných a ostatných štátnych orgánov v oblasti štátnych hmotných rezerv,

f)

styk so zahraničím na účelné a efektívne riešenie štátnych hmotných rezerv,

g)

poskytovanie odborných služieb za úhradu v oblastiach priamo súvisiacich s činnosťou a odborným zameraním Správy rezerv za podmienky, že sa tým neohrozí jej základné poslanie,

h)

plnenie zakladateľských funkcií voči právnickým osobám zabezpečujúcim úlohy v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktorých zakladateľom je Správa rezerv,

i)

analytickú a operatívnu evidenciu zásob štátnych hmotných rezerv,

j)

zhromažďovanie údajov o disponibilných zdrojoch hmotných rezerv,

k)

ostatné činnosti v oblasti štátnych hmotných rezerv, ktoré súvisia s plnením úloh vymedzených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi.

(3)

Zabezpečenie štátnych hmotných rezerv Správa rezerv uskutočňuje formou finančnej zábezpeky, bankovou zárukou alebo záložným právom na majetok podnikateľa.

(4)

Finančnou zábezpekou na účely tohto zákona je zloženie peňažných prostriedkov na bežný účet Správy rezerv pri pôžičke, obmene alebo zámene za podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 5

Tvorba štátnych hmotných rezerv

(1)

Ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na tvorbu štátnych hmotných rezerv vyplývajúce z krízových plánov a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy a požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Správu rezerv.

(2)

Tvorba štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu tvorby štátnych hmotných rezerv.

(3)

Tvorba štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov.11)

(4)

Správa rezerv tvorí štátne hmotné rezervy kúpou na tuzemských trhoch, zahraničných trhoch alebo prostredníctvom komoditných búrz.

(5)

Zásoby štátnych hmotných rezerv predáva Správa rezerv v rámci obmien, zámien a uvoľňovania. Za zmluvný predaj sa považuje aj predaj prostredníctvom komoditných búrz.

§ 6

Hmotné rezervy

(1)

Hmotné rezervy tvoria vybrané suroviny, materiály a výrobky. Hmotné rezervy sú určené na ochranu ekonomiky, na použitie v období stavu núdze v energetike,7) stavu ropnej núdze,8) ropnej bezpečnosti štátu, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo na dočasné riešenie následkov mimoriadnej udalosti.5)

(2)

Osobitným druhom hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis10) neustanovuje inak.

(3)

Správa rezerv v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy posúdi účelnosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka a ak je to potrebné, vypracuje návrhy na zmenu položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov a orientačných cieľových stavov. Tieto návrhy predkladá Správa rezerv vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie. Limity zásob hmotných rezerv určené na podporu obrany štátu sú ustanovené na základe plánovacích dokumentov schválených vládou.

(4)

Hmotné rezervy možno bez súhlasu Správy rezerv vyskladniť, len ak ide o odvrátenie následkov mimoriadnej udalosti.5) Ochraňovateľ, ktorý vyskladní hmotné rezervy bez súhlasu Správy rezerv, je povinný do 10 dní od vyskladnenia predložiť Správe rezerv správu o dôvodoch takéhoto vyskladnenia. Ak Správa rezerv neuzná opodstatnenosť vyskladnenia hmotných rezerv bez jej súhlasu, považuje sa to za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv.

§ 7

Hospodárenie s hmotnými rezervami

Pri hospodárení s hmotnými rezervami Správa rezerv uplatňuje zásadu účelnosti, hospodárnosti a uskutočňuje

a)

ochraňovanie hmotných rezerv,

b)

obmenu a zámenu hmotných rezerv,

c)

pôžičku hmotných rezerv,

d)

uvoľňovanie hmotných rezerv.

§ 8

Obmena a zámena hmotných rezerv

(1)

Správa rezerv určuje pre jednotlivé položky hmotných rezerv lehoty obmeny, ktoré sú určené podľa technických podmienok skladovania a kvalitatívnych ukazovateľov pre jednotlivé položky hmotných rezerv.

(2)

Zámenu položiek hmotných rezerv zabezpečuje Správa rezerv, ak treba jednu položku hmotných rezerv alebo jej časť presahujúcu minimálny limit zameniť za inú položku v súlade s limitmi položiek hmotných rezerv schválenými vládou.

(3)

Obmenu a zámenu hmotných rezerv vykonáva ochraňovateľ na základe zmluvy medzi ochraňovateľom a Správou rezerv.

(4)

Obmena alebo zámena hmotných rezerv sa vykonáva

a)

súbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, aby na konci kalendárneho mesiaca nedošlo k poklesu alebo zvýšeniu zásob,

b)

nesúbežnou obmenou alebo zámenou hmotných rezerv tak, že počas trvania obmeny alebo zámeny hmotných rezerv môže dôjsť k poklesu alebo zvýšeniu zásob; vyrovnanie množstva alebo majetkovej hodnoty hmotných rezerv je vykonané po skončení nesúbežnej obmeny alebo zámeny hmotných rezerv.

(5)

Obmenu hmotných rezerv pred uplynutím určenej lehoty obmeny možno vykonať po písomnom súhlase Správy rezerv.

§ 9

Pôžička hmotných rezerv

(1)

Správa rezerv môže určiť, že objem hmotných rezerv, ktorý presiahne minimálny limit jednej položky, sa použije v príslušnom roku na účely pôžičky.

(2)

Správa rezerv o poskytnutí pôžičky hmotných rezerv zabezpečenej podľa § 4 ods. 3 rozhoduje na základe žiadosti. Dlžník vráti Správe rezerv v zmluvne dohodnutom termíne zásoby hmotných rezerv rovnakého druhu, množstva a akosti.

(3)

Pri poskytnutí pôžičky Správa rezerv dlžníkovi vyúčtuje poplatok za dočasné prenechanie hmotných rezerv (ďalej len „poplatok“), ktorý sa vypočíta ako súčin základu poplatku a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu účinnosti zmluvy o pôžičke zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Základ poplatku tvorí cena požičaných hmotných rezerv podľa účtovnej evidencie v čase, keď došlo k ich požičaniu. Poplatok je príjmom štátneho rozpočtu.

(4)

Ak je dlžník v omeškaní s vrátením požičaných hmotných rezerv, vyzve ho Správa rezerv písomne, aby svoju povinnosť splnil v lehote 15 dní od doručenia výzvy Správy rezerv. Po márnom uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety zábezpeka v hodnote požičaných hmotných rezerv prepadá v prospech Správy rezerv.

(5)

Predĺženie dohodnutej doby pôžičky Správa rezerv môže povoliť iba na základe žiadosti dlžníka.

§ 10

Uvoľňovanie hmotných rezerv

(1)

Ak treba použiť hmotné rezervy na účel uvedený v § 6 ods. 1, uvoľnia sa na základe rozhodnutia vlády. Návrh na uvoľnenie hmotných rezerv predkladá vláde predseda Správy rezerv.

(2)

Pri uvoľňovaní hmotných rezerv môžu uvoľňované položky hmotných rezerv dočasne klesnúť pod minimálny limit schválený vládou. Správa rezerv súčasne navrhne časový plán doplnenia hmotných rezerv na minimálny limit.

§ 11

Mobilizačné rezervy

(1)

Mobilizačné rezervy tvoria prostriedky určené pre subjekty hospodárskej mobilizácie12) na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie3) v období krízovej situácie.2) Mobilizačné rezervy sú majetkom štátu v správe Správy rezerv.

(2)

Mobilizačné rezervy sa môžu použiť aj v čase od vyhlásenia do skončenia mimoriadnej situácie,5) stavu núdze v energetike,7) stavu ropnej núdze8) a III. stupňa povodňovej aktivity.6)

(3)

Ochraňovateľom mobilizačných rezerv môže byť iba subjekt hospodárskej mobilizácie,12) pre ktorý sú mobilizačné rezervy určené.

(4)

Mobilizačné rezervy sa vytvárajú na základe požiadaviek na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.2) Požiadavky na tvorbu mobilizačných rezerv na nasledujúce tri kalendárne roky predkladajú ochraňovatelia príslušným ústredným orgánom štátnej správy do 31. marca kalendárneho roka predchádzajúceho prvým požiadavkám. Príslušné ústredné orgány štátnej správy po vyhodnotení požiadaviek od ochraňovateľov predkladajú Správe rezerv súhrnnú požiadavku na doplnenie mobilizačných rezerv do 30. apríla kalendárneho roka predchádzajúceho prvej požiadavke. V odôvodnených prípadoch možno podať zmenu súhrnnej požiadavky na doplnenie mobilizačných rezerv týkajúcu sa nasledujúceho kalendárneho roka po 30. apríli kalendárneho roka.

(5)

Správa rezerv po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vykoná do 45 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok rozpis tvorby a doplnenia mobilizačných rezerv a zašle ho príslušným orgánom štátnej správy a ochraňovateľom, ktorí podali požiadavku.

(6)

O použití mobilizačných rezerv po vyhlásení mimoriadnej situácie5) a po vyhlásení III. stupňa povodňovej aktivity6) rozhoduje Správa rezerv na základe stanoviska príslušného ústredného orgánu štátnej správy. V období krízovej situácie,2) stavu núdze v energetike7) a stavu ropnej núdze8) o použití mobilizačných rezerv rozhoduje vláda.

(7)

Správa rezerv so súhlasom príslušného ústredného orgánu štátnej správy môže rozhodnúť aj o inom použití mobilizačných rezerv ako podľa odsekov 1 a 2, ak také použitie je v stave bezpečnosti účelné, efektívne, hospodárne a neohrozí účel ustanovený v odsekoch 1 a 2.

(8)

Ochraňovateľ môže použiť mobilizačné rezervy len na základe rozhodnutia vlády alebo Správy rezerv.

(9)

Mobilizačné rezervy spotrebované pri použití navrhne ochraňovateľ Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na odpis z dôvodu ich spotreby a následného vyňatia z evidencie zásob. Mobilizačné rezervy znehodnotené alebo poškodené pri použití tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, navrhne ochraňovateľ Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie. Súčasne ochraňovateľ bezodkladne požiada Správu rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy o ich doplnenie. Mobilizačné rezervy poškodené pri ich použití tak, že ich oprava je možná a hospodárna, ochraňovateľ navrhne Správe rezerv prostredníctvom príslušného ústredného orgánu štátnej správy na opravu.

(10)

Ak sú mobilizačné rezervy pri použití spotrebované, znehodnotené, zničené alebo poškodené tak, že oprava nie je možná alebo by bola nehospodárna, príslušný orgán krízového riadenia,13) ktorý o použitie mobilizačných rezerv požiadal, vyhotoví v spolupráci s ochraňovateľom do 10 dní po skončení krízovej situácie,2) mimoriadnej udalosti,5) III. stupňa povodňovej aktivity,6) stavu núdze v energetike7) a stavu ropnej núdze8) škodový protokol, v ktorom uvedie označenie, druh a množstvo spotrebovaných, znehodnotených, zničených alebo poškodených mobilizačných rezerv.

(11)

Ak príslušný ústredný orgán štátnej správy rozhodne o zrušení subjektu hospodárskej mobilizácie,12) ktorý je zároveň aj ochraňovateľom, oznámi túto skutočnosť Správe rezerv a navrhne presun mobilizačných rezerv k inému ochraňovateľovi v jeho pôsobnosti alebo vyčlenenie mobilizačných rezerv. Správa rezerv rozhodne o presune, vyčlenení mobilizačných rezerv, preradení do zásob iného druhu štátnych hmotných rezerv alebo o ich inom použití na plnenie úloh Správy rezerv.

(12)

Ochraňovateľ každoročne vypracuje Správu o mobilizačných rezervách, ktoré ochraňuje s vyhodnotením ich potrebnosti a účelnosti pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.3) Ochraňovateľ správu podľa prvej vety zašle príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy a Správe rezerv do 31. marca.

(13)

Ochraňovateľ každoročne do 31. marca požiada o finančný limit na bežné výdavky spojené s ochraňovaním mobilizačných rezerv na nasledujúci kalendárny rok.

(14)