Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 30. novembra 2012,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 33 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet vyhlášky

(1)

Táto vyhláška ustanovuje

a)

veľké zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „veľké zdroje“), stredné zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „stredné zdroje“) a malé zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „malé zdroje“), ich členenie, kategorizáciu a podstatné zmeny,

b)

vymedzenie a členenie zariadení stacionárnych zdrojov (ďalej len „zariadenia“),

c)

zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov,

d)

emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, termíny, lehoty a podmienky ich platnosti vrátene výnimiek z nich,

e)

podmienky uplatňovania prechodných opatrení,

f)

požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

odpadovým plynom plyn, ktorý obsahuje znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ak je odvádzaný zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja a vypúšťaný do okolitého ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad technologickým potrubím, výduchom, komínom alebo vypúšťaný zo zariadenia na obmedzovanie emisií okrem emisií z bezpečnostno-poistných odvodov, ak nie je ďalej ustanovené inak,

b)

fugitívnymi emisiami

1.

emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do ovzdušia z plošných stacionárnych zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov alebo z pracovných priestorov, odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou,

2.

emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa § 4 písm. d), ktoré sa dostávajú do ovzdušia inak ako v emisiách odpadových plynov, zahŕňajú sa sem emisie cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, ako aj emisie do pôdy, vody a emisie zo zvyškov organických rozpúšťadiel vo výrobkoch, ak v prílohe č. 6 štvrtej časti nie je ustanovené inak,

c)

celkovými emisiami znečisťujúcej látky súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií znečisťujúcej látky,

d)

riadenými podmienkami prevádzkové podmienky, pri ktorých sú z činnosti uvoľnené znečisťujúce látky zachytávané a odvádzané núteným ťahom do komína, výduchu alebo do zariadenia na obmedzovanie emisií a nie sú vypúšťané len ako fugitívne emisie,

e)

komínom objekt, ktorý obsahuje jeden prieduch alebo viac samostatných prieduchov na vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia,

f)

nábehom a odstavovaním úkony, ktoré sú pre spaľovacie zariadenia podľa § 4 písm. a), ustanovené v § 18 ods. 5 písm. b), a pre ostatné zariadenia úkony, ktorými sa činnosti, zariadenia alebo nádrže uvádzajú do chodu alebo do stavu nečinnosti, alebo do chodu naprázdno, alebo z chodu naprázdno; za nábeh a odstavovanie pre ostatné zariadenia sa nepovažujú

1.

pravidelne oscilujúce fázy,

2.

predohrev, ohrev, chladenie a ostatné obdobné technologické činnosti, ak ide o diskontinuálnu technológiu s charakterom várky alebo vsádzky,

g)

prevádzkovými hodinami čas, počas ktorého je zariadenie alebo jeho časť v prevádzke a vypúšťa emisie okrem nábehu a odstavovania,

h)

správnym orgánom orgán príslušný na vydanie

1.

súhlasu podľa § 17 ods. 1 a § 18 zákona (ďalej len „súhlas“),

2.

rozhodnutia podľa § 31 ods. 2 zákona a ak ide o spaľovanie odpadu podľa § 18 ods. 9 zákona (ďalej len „rozhodnutie“),

3.

integrovaného povolenia, ak daný zdroj je súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „integrované povolenie“),

i)

povolením

1.

stavebné povolenie,

2.

integrované povolenie,

3.

súhlas na inštaláciu technologických celkov podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona, ak ide o zdroj, ktorý nepodlieha stavebnému povoleniu,

j)

menovitou kapacitou kapacita uvedená v projektovej dokumentácii, určená a zaručená výrobcom alebo dodávateľom, ktorú možno dosiahnuť pri trvalej prevádzke za určených podmienok a ktorá je uvedená v súhlase, integrovanom povolení, rozhodnutí alebo v projektovej dokumentácii schválenej v povoľovacom konaní,

k)

štandardnými stavovými podmienkami – teplota 0 °C (273,15 K) a tlak 101,3 kPa.

§ 3

Členenie stacionárnych zdrojov

(1)

Prahové kapacity pre začlenenie stacionárneho zdroja ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácia stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1.

(2)

Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných technických jednotiek, ktoré sú zaradené do rovnakej kategórie podľa prílohy č. 1, ich menovité kapacity sa na účely začlenenia stacionárneho zdroja sčítajú.

§ 4

Členenie a vymedzenie zariadení

Na účely uplatňovania emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania sa zariadenia členia a vymedzujú ako a) spaľovacie zariadenie, ak ide o zariadenie definované v § 2 písm. p) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 8 až 18, b) spaľovňa odpadov, ak ide o zariadenie definované v § 2 písm. h) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 19 až 23, c) zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ak ide o zariadenie definované podľa § 2 písm. i) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 19 až 23, d) zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 24 až 29, e) distribučný sklad benzínu, ak ide o zariadenie na skladovanie benzínu, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa osobitného predpisu,2) f) čerpacia stanica benzínu, ak ide o zariadenie na čerpanie benzínu, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa osobitného predpisu,2) g) technologické zariadenie, ak ide o iné zariadenie, ako je uvedené v písmenách a) až f), na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 30 až 32.

§ 5

Znečisťujúce látky

(1)

Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania.

(3)

Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra v súlade s požiadavkami príslušných technických noriem za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania.

(4)

Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov také fyzikálne podmienky tlaku a teploty, pri ktorých sa znečisťujúce látky podľa prílohy č. 2 zaradené v 2. skupine – tuhé anorganické znečisťujúce látky môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, emisia znečisťujúcej látky je vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.

(5)

Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí štandardné metodiky podľa § 20 ods. 13 zákona alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v súhlase, v rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.

§ 6

Uplatňovanie emisných limitov

(1)

Všeobecný emisný limit znečisťujúcej látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4 okrem prípadov, ak

a)

množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne nemôže byť vyššie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu počas prevádzkového stavu, na ktorý sa vzťahuje,

b)

je v prílohách č. 3 až 7 ustanovené, že sa všeobecný emisný limit neuplatňuje,

c)

je pre danú znečisťujúcu látku ustanovený špecifický emisný limit,

d)

je určený individuálny emisný limit v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení; vyššiu hodnotu emisného limitu ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, môže správny orgán určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno všeobecný emisný limit dodržať.

(2)

Všeobecné emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3 prvej časti.

(3)

Emisný limit znečisťujúcej látky pre vybrané technológie (ďalej len „špecifický emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určený individuálny emisný limit. Individuálny emisný limit nesmie byť miernejší ako špecifický emisný limit ustanovený pre príslušné zariadenie; výnimku podľa § 26 ods. 3 písm. l) zákona možno povoliť, len ak je takáto možnosť ďalej ustanovená. Špecifický emisný limit platí pre malý zdroj, len ak je tak ustanovené v § 9 ods. 6.

(4)

Špecifické emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohách č. 4 až 7.

(5)

Ak súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja je zariadenie vymedzené podľa § 4, ktorého menovitá kapacita je nižšia ako prahová kapacita pre stredný zdroj podľa prílohy č. 1, emisné limity sa pre toto zariadenie neuplatňujú, ak nie je v odseku 3 ustanovené inak.

(6)

Emisný limit vyjadrený ako

a)

hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“),

b)

hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) alebo

c)

tmavosť dymu

platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky.

(7)

Ak je emisný limit vyjadrený ako

a)

hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“),

b)

emisný stupeň,

c)

stupeň odsírenia,

vzťahuje sa na zariadenie alebo stacionárny zdroj, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(8)

Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané do zariadenia na ochladzovanie odpadových plynov alebo z dôvodu bezpečnosti sa pri hodnotení dodržania emisných limitov podľa § 18, 23, 29, 32 odčítava. Zrieďovanie na účel znižovania koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch pre dodržanie emisného limitu nie je prípustné.

(9)

Veličiny, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a vzťahy na prepočet emisných hodnôt na ustanovené štandardné stavové podmienky a referenčný obsah kyslíka sú uvedené v prílohe č. 8 prvej a druhej časti.

§ 7

Uplatňovanie technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania

(1)

Všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 3 druhej časti. Platia pre veľké zdroje, stredné zdroje a v primeranom rozsahu pre malé zdroje.

(2)

Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platné pre vybrané veľké zdroje a stredné zdroje sú uvedené v prílohách č. 4 až 7. Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platia pre malý zdroj, len ak je tak ustanovené v § 9 ods. 6 alebo § 25 ods. 5.

§ 8

Základné ustanovenia

(1)

Špecifické požiadavky na spaľovacie zariadenia ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenia spaľujúce palivá; neuplatňujú sa pre

a)

zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priamy ohrev, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov alebo predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“),

b)

koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia,

c)

zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,

d)

zariadenia na premenu sulfánu na síru,

e)

reaktory používané v chemickom priemysle okrem zariadení na nepriamy procesný ohrev,

f)

koksárenské pece,

g)

ohrievače vetra – kaupre,

h)

technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel,

i)

plynové turbíny a zážihové motory používané na morských plošinách,

j)

zariadenia, ktoré používajú ako palivo tuhý alebo kvapalný odpad iný ako odpad uvedený v odseku 2 písm. i).

(2)

Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre spaľovacie zariadenia sa rozumie

a)

spaľovacou jednotkou kotol, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev alebo iná technická jednotka, ktorá využíva spaľovanie palív na výrobu tepla alebo inej energie okrem zariadení uvedených v 1. bode písm. a) až j),

b)

plynovou turbínou rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu; jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na ohrev pracovného média, a turbína,

c)

zážihovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu, t. j. v ktorom dochádza k zapáleniu palivovej zmesi elektrickou iskrou alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresným zapaľovaním,

d)

vznetovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu,t.j. v ktorom sa vstreknuté palivo samovoľne vznecuje vo vzduchu ohriatom kompresným teplom po predchádzajúcom stlačení nad teplotu vznietenia,

e)

zariadením na nepriamy procesný ohrev spaľovacie zariadenie využívané na technologický ohrev, ak spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva,

f)

viacpalivovým spaľovacím zariadením spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva typy alebo viac typov palív,

g)

palivom palivo pre spaľovacie zariadenie zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa § 14 ods. 3 zákona,

h)

domácim tuhým palivom prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo, ktoré sa spaľuje v oblasti, v ktorej sa ťaží v spaľovacom zariadení špeciálne vybudovanom pre takéto palivo,

i)

biomasou produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad:

1.

rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

2.

rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,

3.

vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,

4.

korkový odpad,

5.